Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223200704
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8223200704.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1./ S. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XXXX/XX, XXX XX D., 2./ O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 3./
C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. C. XXXX/X, XXX XX D., žalobcovia v 1./ až 3./ rade právne
zastúpení: JUDr. Lýdia Figura Molnárová, advokátka so sídlom Hlavná 145/167, 044 13 Valaliky, proti

žalovanému: O. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr.
Peter Majerník, advokát so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, o náhradu škody
a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 6C/23/2023-228 zo dňa 25. júla 2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 51.021,74 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 51.021,74 eur odo dňa 03.09.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2.rade sumu 32.097,45 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,5 % ročne zo sumy 32.097,45 eur odo dňa 03.09.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 3.rade sumu 14.999,54 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 14.999,54 eur odo dňa 03.09.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný jepovinnýnahradiťžalobcoviv1.rade,žalobkyniv2.rade,žalobkyniv3.radetrovykonania
v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 100 odsek 1, § 101, § 106 odsek 1, 2, § 107 odsek 1,

§ 420 odsek 1, 2, 3, § 442, § 451 odsek 1, 2, § 456, § 458 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v konaní je daná pasívna legitimácia žalovaného,
ktorý spôsobil škodu žalobcom tak, že bez súhlasu príslušných štátnych orgánov, orgánu štátnej vodnej
správy, banského úradu a bez súhlasu žalobcov vykonal ťažbu štrku na pozemku vo vlastníctve

žalobcov, na ktorom vybudoval rybník, pričom žalobcom spôsobil škodu na zásypovej zemine a
bezdôvodne sa obohatil na ornici, podorničnej vrstve a tiež na chove rýb v uvedenej vodnej nádrži.Dokazovaním bolo potvrdené, že sa tak udialo zo strany žalovaného, ktorý práce riadil a organizoval.
Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že objektívna premlčacia lehota vo vzťahu k nárokom
žalobcov začala plynúť v roku 2014 (úplne presne na deň nebolo možné túto skutočnosť objektivizovať)

a uplynula by 01.01.2024. O vzniku škody a bezdôvodnom obohatení sa žalobcovia dozvedeli, až keď
bol vyhotovený geometrický plán zo dňa 14.01.2022, z ktorého bolo zrejmé, že žalovaný zasiahol do ich
pozemkov, preto najskôr týmto dňom im začala plynúť subjektívna lehota na podanie žaloby a následne
sa o výške škody žalobcovia dozvedeli zo znaleckých posudkov. Nakoľko žalobu žalobcovia podali dňa
01.01.2024, ich nárok premlčaný nebol. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v spore namietal

len dve skutočnosti a to, že nie je pasívne legitimovaný a že nárok žalobcov je premlčaný. Pasívnu
legitimáciu mal prvoinštančný súd za preukázanú a taktiež vyhodnotením skutkového stavu vo vzťahu
k zákonným lehotám, ani námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný žiadnym spôsobom
v priebehu konania nenamietal výšku spôsobenej škody a bezdôvodného obohatenia, pričom škoda
bola riadne objektivizovaná znaleckými posudkami, ktorými bola ohodnotená škoda v zásypovej zemine,
škodanaorniciapodorničnejvrstve.Znaleckýmiposudkamiboloohodnotenéajbezdôvodnéobohatenie

predstavujúce dvojročný nájom a bezdôvodné obohatenie na chove rýb.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ ide o
plynutie objektívnej premlčacej doby uviedol, že z trestného spisu, ktorý bol pripojený k tejto veci,

a to zo stanoviska Národného lesníckeho centra vyplýva, že rybník mal byť vybudovaný od leta
2012 do 06.08.2013. Z vyjadrenia spoločnosti Eurosense bol čas vybudovania rybníka špecifikovaný
konkrétnejšie, a to tak, že daný rybník mal byť vybudovaný od augusta 2012 do mája 2013. Na základe
objektívnych a nespochybniteľných dôkazov tak v danej veci uplynula objektívna premlčacia doba na
podanie žaloby a uplatnenie nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o uplynutie subjektívnej premlčacej

doby, poukázal na výpoveď svedka Z. zo dňa 21.12.2021 v rámci trestného konania (pripojený trestný
spis), kde uvádzal, že sa o tom dozvedel v prvej polovici roka 2020. To znamená, že jednoznačne mal
vedomosť už v prvej polovici roka 2020 o vybudovaní rybníka a o tom, že osobou zodpovednou za
vybudovanie rybníka mal byť žalovaný. Žalobca v 1./ rade v trestnom konaní dňa 22.12.2021 vypovedal,
že „pred rokom a pol sa dozvedel o jazere na jeho pozemku“. Uviedol, že žalovaný užíval rybník viac

ako 10 rokov. To znamená, že aj žalobca v 1./ rade už od polovice roka 2020, vedel o tom, že žalovaný
je údajne tá osoba, ktorá podľa jeho názoru vybudovala rybník a má ho užívať už viac ako 10 rokov.
Žalobcom nič nebránilo nechať si vypracovať geometrický plán a znalecký posudok kedykoľvek od
momentu, kedy sa o škode dozvedeli, až po podanie žaloby na súde. Závery súdu sú v hrubom rozpore
s vykonaným dokazovaním. Súd účelovo posúva dátum dobudovania rybníka do roku 2014, aby tak

zdôvodnil neudržateľný záver o podaní žaloby v premlčacej dobe.

Žalovaný v podanom odvolaní ďalej poukázal na absenciu vyhodnotenia otázok, ktoré právny
zástupca žalovaného položil žalobcom na pojednávaní dňa 30.11.2023. Ďalej uviedol, že vyhodnotenie
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v rozsudku súdu prvej inštancie úplne absentuje.

Zo žiadnych skutkových tvrdení, dôkazov a následne ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé,
aké konanie je žalovanému dávané za vinu. Žalovaný bol označený za budovateľa rybníka len na
základe subjektívneho presvedčenia žalobcov, ktorí sú vo svojich tvrdeniach nekonzistentní, pričom
nepredložili v konaní dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali účasť žalovaného na vybudovaní rybníka.
Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je aj existencia príčinnej súvislosti medzi

škodovouudalosťou(protiprávnymkonanímškodcu)avzniknutouškodou.Zvykonanéhodokazovaniaa
užvôbeczodôvodneniarozsudkunevyplýva,kedyaakýmprotiprávnymkonanímmalžalovanýspôsobiť
škodu žalobcom. Z postupu súdu sa javí, akoby prikladal výpovediam niektorých svedkov nižšiu dôkaznú
silu, pričom z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú akékoľvek objektívne dôvody, ktoré by dôveryhodnosť
výpovedí spochybňovali. Žalovaný nebol v predmetnej veci nikdy v pozícii obvineného, ale vypovedal

iba ako svedok. Konajúci súd ďalej označil tvrdenia žalovaného a svedkov N. K., S. K. a W. J. za lživé
a vyhýbavé tvrdenia, pričom opätovne prepája akúsi obranu žalovaného v rámci trestného konania.
Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie namiesto preskúmania svedkami tvrdených skutočností,
aplikoval hodnotenie samotných svedkov, ktorých považoval za nedôveryhodných. Vychádzajúc už z
prvého podania žalovaného v konaní (vyjadrenie k žalobe) je možné usúdiť, že okrem absencie pasívnej

legitimácie, žalovaný poprel všetky tvrdenia žalobcov, poukázal na absenciu dôkazov, právnu úpravu a
relevantnú judikatúru. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov je súd povinný posúdiť všetky dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia, pričom toto presvedčenie musí byť založené na racionálnej a
logickej úvahe vychádzajúcej z objektívnych skutočností. V tomto prípade však konajúci súd nepriznalrovnakúváhuvýpovediamjednotlivýchsvedkov,ajkeďsanachádzalivobdobnejdôkaznejsituácii.Tento
rozdielny prístup nie je riadne odôvodnený a zjavne odporuje princípom spravodlivého a objektívneho
rozhodovania.

Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v rozsudku priznal nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia bez akéhokoľvek odôvodnenia, čo predstavuje zásadné pochybenie v
konaní. Žalovaný namietal aj tú skutočnosť, že samostatná žaloba tak, ako bola uplatnená žalobcami,
niejeprocesneprípustná.Občianskoprávnymprostriedkomochranyprotinepovolenej(čiernej)stavbeje

žaloba na odstránenie stavby, pričom účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy
hodnotiť objektívne. Samostatná žaloba na uplatnenie iných nárokov (s výnimkou nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia za využívanie pozemku bez právneho dôvodu) nie je prípustná, nakoľko by
sa vedome udržiaval protiprávny vzťah a nútene aj právny vzťah medzi osobami súkromného práva.
Podľa tvrdenia žalobcov stavba rybníka mala byť postavená žalovaným (čo však žalovaný rozhodne
popiera), bez súkromno-právneho oprávnenia pre realizáciu stavby, čo znamená, že ide o stavbu

neoprávnenú a zároveň táto mala byť zriadená bez verejno-právneho oprávnenia, čo znamená, že
zároveň ide aj o stavbu nepovolenú. Z ustanovenia § 135 odsek 1 Občianskeho zákonníka vyplýva
jediný možný spôsob vysporiadania vzťahov a to uložením povinnosti súdom stavebníkovi takúto
stavbu, na náklady stavebníka odstrániť. Žalovaný nepovažoval za správny postup súdu, ktorý výšku
bezdôvodného obohatenia stanovil ako hodnotu trhovej produkcie činnosti, ktorú na cudzom pozemku

vykonáva vlastník stavby. Z hľadiska právneho posúdenia veci žalovaný zároveň poznamenal, že v
zmysle ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v
čase poškodenia a teda postup súdu pri stanovení výšky škody nie je možné hodnotiť inak, ako svojvôľu
súdu pri aplikácii práva.

5. K odvolaniu žalovaného podali vyjadrenie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Žalovaný vo svojom odvolaní opakovane uvádza tie isté skutočnosti, ktoré
uvádzal i v priebehu konania pred súdom prvého stupňa; vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti. Žalovaný opakovanie popiera svoju pasívnu legitimáciu ako účastníka konania pričom v
konaní, ktoré v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5C/39/2023 túto svoju

pasívnu legitimáciu nenamieta a uznáva svoju pozíciu ako žalovaného. Žalobcovia v priebehu súdneho
konania na základe vykonaného dokazovania preukázali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, kde
súd až na základe žalobcami navrhovaných dôkazov - t.j. dôkazy - výsluchy účastníkov konania
(žalobcov, žalovaného) a svedkov; ich vykonaním (vykonanie dôkazu), mohol o tejto otázke skutkovo
a právne rozhodnúť. Existencia protiprávneho konania bolo preukázaná v súdnom konaní; vznik škody

ako majetkovej ujmy na predmete, teda na pozemkoch žalobcov bola preukázaná až vyhotovením
geometrického plánu zo dňa 14.01.2022. Vzniknutá škoda bola určená Znaleckými posudkami a
odborným vyjadrením postupne z 06.06.2022, 15.07.2022 a 24.08.2022. Príčinná súvislosť medzi týmto
protiprávnym konaním škodcu - žalovaného a vzniknutou škodou sa preukázala takisto až v súdnom
konaní a samotné zavinenie sa preukázalo v priebehu súdneho konania po vykonaní dokazovania.

Žalobcovia majú za to, že premlčanie nároku na náhradu škody začalo plynúť po prvý krát až v súdnom
konaní, najskôr však ako deň začatia plynutia premlčacej lehoty sa môže brať deň po dni podania
sťažnosti na OÚ D., kde sťažnosť bola podaná 25.05.2021 a teda najskorší deň kedy mohla začať
plynúť premlčacia lehota bol 26.05.2021, pričom v tejto sťažnosti absentoval predmet poškodenia, ten
sa s presnosťou určil až geometrickým plánom zo dňa 14.01.2022. Žaloba bola podaná v priebehu

plynutia premlčacej lehoty dňa 19.04.2023. Žaloba bola podaná preventívne vo vzťahu k žalovanému
ako osobe škodcu a jeho postavenie ako osoby zodpovednej za porušenie právnej povinnosti ako
existencia protiprávneho úkonu bola preukázaná vykonaním dokazovaním. Žalobcovia poukázali na to,
že v roku 2012 sa ešte len budovala cesta, teda v tom čase tam ešte nebol vybudovaný rybník a ani
náznak zásahu do poľnohospodárskej pôdy výkopovými prácami (ťažba štrku). V roku 2014 v celom

rozsahu obhospodarovalo tieto pozemky Poľnohospodárske družstvo K. U., kde mala vysadenú repku
olejnú.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súdu“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v
zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len

„C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.7. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Podľa ustanovenia § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa odseku 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa

tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa odseku 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

9. Podľa ustanovenia § 442 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa odseku 3, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

10. Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z

ceny v čase poškodenia.

11.Podľaustanovenia§451odsek1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa ustanovenia § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa odseku 2, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je
dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

13. Podľa ustanovenia § 106 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa odseku 2, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú

úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.

14. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXX, k.ú. D. R. C., konkrétne parcely registra E č. XXX/X o výmere 5.625 m2, druh pozemku orná pôda,
pozemok mimo zastavaného územia obce, konkrétne žalobca v 1./ rade je spoluvlastníkom podielov
o veľkosti 2/12 a 1/4, žalobkyňa v 2./ rade podielov o veľkosti 1/12 a 1/4 a žalobkyňa v 3. rade podielu
o veľkosti 3/12.

16. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na území parciel č. XXX/X, XXX/X a XXX/X bol zriadený rybník,
pričom jeho výmera zaberajúca parcelu č. XXX/X predstavovala 1.557 m2 a parcelu č. XXX/X 2.525m2. Stavba rybníka celkovo zaberala parcely č. XXX/X a XXX/X na ploche o výmere 4.082 m2 (č.l. 52,
53 súdneho spisu - geometrický plán č. XXXXXXXX-X/XX).

17. Z pripojeného spisu Okresného úradu D., odbor starostlivosti o životné prostredie číslo spisu: V.
vyplýva, že dňa 25.05.2021 bolo Okresnému úradu doručené podanie A. Z. (pôvodný žalobca v 1./
rade) a S. T. (aktuálny žalobca v 1./ rade) označené ako „Sťažnosť“, ktorou podali sťažnosť na O. R.ka
(žalovaného), ktorý mal svojvoľne na pozemkoch parcela č. XXX/X a XXX/X, k.ú. D. R. C. bez vedomia
a súhlasu vlastníkov parciel vyťažiť štrk do hĺbky 350 cm a vybudovať rybník. V danej sťažnosti tiež

uviedli, že štrk mal p. O. R.k (žalovaný) použiť, pričom tiež neoprávnene oplotil bývalú poľnú cestu. Na
pozemkoch sťažovateľov si tiež p. O. R.k (žalovaný) mal zriadiť skládku rôzneho stavebného materiálu
a stavebných buniek. Žiadali, aby Okresný úrad prešetril ich sťažnosť a navrhli, aby sa pôda dala do
pôvodného stavu.

Dňa 21.07.2021 bol vykonaný štátny vodoochranný dozor, predmetom ktorého bola kontrola vodnej

stavby „Rybník“, situovanej na pozemkoch E KN parcely č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v k.ú. D. R. C..
Kontrolovaná činnosť bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a
všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Kontrolovaná činnosť tiež bola
zameraná na p. O. R.ka (žalovaného). Pri vykonanom dozore boli na mieste zistené stavby - plechové
búdy a unimobunky umiestnené aj na parcele č. XXX/X, ktoré nepatrili vlastníkom daného pozemku

(žalobcom), pričom p. K. R.ková (manželka žalovaného) uviedla, že patria jej. Na príjazdovej ceste k
danému rybníku a na priľahlých pozemkoch boli zistené aj nelegálne skládky odpadu. P. K. R.ková
(manželka žalovaného) počas výkonu daného dozoru uviedla, že unimobunky na parcele č. XXX/X a
stavebný materiál na parcele č. XXX/X je ochotná na svoje náklady odstrániť. K rybám nachádzajúcim sa
v rybníku uviedla, že tieto sa v rybníku prirodzene rozmnožujú a boli nasadené prirodzene po záplavách.

P. S. K. počas výkonu dozoru uviedol, že uvedený rybník zarybňovali rybami z Z. a z vodnej nádrže A..
Prešetrenie stavby oplotenia, plechových búd a unimobuniek postúpil úrad Mestu D. na ďalšie konanie
ako vecne a miestne príslušnému orgánu. Prešetrenie ťažby štrkov postúpil úrad Obvodnému banskému
úradu J..

Dňa 20.01.2022 bolo vykonané dokazovanie Okresným úradom D., v rámci ktorého vypovedal p. O. R.k
(žalovaný), ktorý uviedol, že zhotoviteľom stavby rybníka bol p. H., ktorý na realizáciu stavby mal ústny
súhlas p. K. R.kovej (manželka žalovaného). N. dokumentácia k danému rybníku neexistuje. Vytýčenie
rybníka nebolo uskutočnené. Stavba bola uskutočnená prostredníctvom firmy EUROSTAV PLUS, s.r.o..
Kľúče od areálu rybníka boli uložené v sklenárstve O., ktorého vlastníkom je on (žalovaný). Podľa

výpovede mal byť vyťažený materiál použitý na vybudovanie valu a spevnenie plôch. Ryby nasadené
v rybníku boli navozené z vodnej nádrže A. p. S. K..

Dňa 20.01.2022 vypovedal v rámci uvedeného dokazovania p. N. V., ktorý uviedol, že ťažbu štrku mala
zrealizovať spoločnosť SVIT GAS, pričom vyťažený štrk bol pravdepodobne vyvážaný spoločnosti VK

J. (betonárka).

18. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu č. V. vyplýva, že dňa 27.09.2021 bolo na Generálnej prokuratúre
SR prijaté podanie A. Z. (pôvodný žalobca v 1./ rade) a S. T. (žalobca v 1./ rade) označené ako „Trestné
oznámenie“, ktorým oznamovatelia podali trestné oznámenie voči osobe p. O. R.ka (žalovaného), ktorý

mal svojvoľne na pozemkoch č. XXX/X a XXX/X vyťažiť do hĺbky 500 cm štrky a urobiť na daných
parcelách rybník. V rámci vyššie uvedeného konania č. V. vyťažené štrky mal p. O. R.k (žalovaný) použiť
ako finančnú náhradu za materiál na výstavbu domu v D. J.. V danom oznámení ďalej uviedli, že na
ich pozemkoch p. O. R.k (žalovaný) zriadil skládku rôzneho stavebného materiálu, stavebných buniek
a stavebnej sutiny, ktorú zobral z búracích prác - budov bývalého závodu ČSAD D.. Ako subdodávateľ

stavby obchodného domu Kaufland mal ako podkladový materiál na vyrovnanie terénu použiť práve
vyťažené štrky.

Z výsluchu p. A. Z. (pôvodný žalobca v 1./ rade) zo dňa 21.12.2021 vyplýva, že p. O. R.k (žalovaný)
rybník využíva so svojou rodinou a kamarátmi ako rekreačný areál. P. O. R.k (žalovaný) mal areál oplotiť

a starať sa o neho. Na dané pozemky mal navoziť stavebný materiál z rôznych búracích prác. Po tom
ako sa oznamovatelia dozvedeli o stavbe rybníka boli za p. O. R.kom (žalovaným) s tým, že im tento
ponúkol náhradné pozemky, prípadne určitú sumu, avšak k dohode nedošlo.Z výsluchu p. S. T. (žalobca v 1./ rade) zo dňa 22.12.2021 vyplýva, že p. O. R.k (žalovaný) vybudoval
rybník bez jeho súhlasu a súhlasu ďalších vlastníkov. Teraz to vyzerá tak, že rybník má obhospodarovať
švagor p. O.a R.ka (žalovaného) p. S. K..

Zvýsluchup.O.aR.ka(žalovaný)zodňa18.05.2022vyplýva,ženadotknutýchpozemkochnikdynebola
roľa, ani prístupová cesta, jednalo sa o záplavovú zónu. Na daných pozemkoch sa mali nachádzať
aj rôzne skládky, kde občania z celej obce vyvážali rôzny stavebný odpad. Jeho kamarát - nebohý
p. S. H. mal prísť s nápadom, že tieto pozemky zveľadí. P. S. H. žiadal od p. K. R.kovej (manželka

žalovaného) ako aj od ostatných vlastníkov ústny súhlas. Uviedol, že p. S. H. zomrel pred dvoma
rokmi, pričom tento bol v minulosti jeho zamestnanec. Rybník mal vybudovať p. S. H. cez svoju firmu
EUROSTAV PLUS, s.r.o. v čase, keď už nebol jeho zamestnanec. P. S. H. mal s bagrom vybagrovať
plochu, pričom vybagrovaný štrk sa len presunul na vytvorenie valu, žiaden sa nevyvážal preč. Uviedol,
že jeho švagrovia do rybníka vypustili ryby. P. S. H. areál aj čiastočne oplotil, a to pozemky manželky a
švagrov žalovaného. Ďalej uviedol, že s vecou nemá nič spoločné, iba dával areál kosiť.

Na základe listu zo dňa 17.10.2022 adresovaného spoločnosti EUROSENSE, s.r.o., ORPZ v D. žiadalo
o vypracovanie správy, v ktorej sa spoločnosť mala vyjadriť, či na základe mapových databáz, ktoré má
k dispozícii možno časovo ustáliť, kedy došlo k vybudovaniu rybníka na parcelách č. XXX/X, XXX/X a
XXX/X. V odpovedi zo dňa 31.10.2022 spoločnosť EUROSENSE, s.r.o. uviedla, že na základe leteckých

snímok a ortofotomáp je zrejmé, že v auguste 2012 bola viditeľná realizácia príjazdovej nespevnenej
cesty na okraji poľa, pričom v roku 2012 ešte neboli realizované žiadne výkopy. V máji 2013 sa na
ortofotomape dala identifikovať realizácia rozsiahlych výkopov a návažok veľkých objemov na plochách
v okolí rybníka. Zachytená je tiež práca mechanizmov - bagrov a nakladanie materiálu na nákladné auto.
V auguste 2016 bola na ortofotomape vodná nádrž/rybník s už zrejme dokončenými svahmi, pričom

rozsah obvodu rybníka je len o niečo väčší (na východnom okraji) ako v máji 2013, návažky severne a
južne od rybníka sú už vyrovnané a zarastené. Dopytovaná spoločnosť EUROSENSE, s.r.o. vo svojom
vyjadrení uviedla, že približne 90% rybníka bolo vybudovaných medzi augustom 2012 a májom 2013,
pričom malá časť približne 10 % výkopov na východnom okraji rybníka bola realizovaná medzi májom
2013 a augustom 2016. Medzi rokmi 2016 až 2019 už neboli realizované výkopy.

ORPZ v D. uznesením zo dňa 31.01.2023 vec trestného oznámenia odmietol, nakoľko v súvislosti
s podozrením zo spáchania prečinu podľa § 299a odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu zanikla
uplynutím premlčacej doby. V danom prípade tiež neboli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej
podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. a) Trestného zákona a

ani prečinu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a odsek 1 Trestného zákona.

19. Žalobcovia k podanej žalobe pripojili kópiu Znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa 06.06.2022,
ktorý vypracoval znalec Ing. C. S., za účelom stanovenia hodnoty ornice zabratej na vytvorenie
umelého rybníka na parcele E KN XXX/X a XXX/X v k.ú. D. R. C. pre výpočet spôsobenej škody. Z

uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že hodnota parcely o výmere 4.082 m2 (veľkosť zabratého
a vybagrovaného pozemku) predstavuje 12.662,77 eura, cena ornice o hrúbke 0,2 m v objeme
816,4 m3 predstavuje 9.796,80 eura, cena podorničnej vrstvy o hrúbke 0,4 m v objeme 6.697,91 m3
predstavuje 3.265,60 eura a ročné nájomné za pôdu o výmere 4.082 m2 predstavuje 4,47 eura. Hodnota
vybagrovanéhopozemkuovýmere4.082m2takmalavzmysleznaleckéhoposudkupredstavovaťsumu

25.729,64 eura (zaokrúhlene podľa vyhlášky č. 534/2008 Z.z. 25.700 eur).

20. Žalobcovia v priebehu konania ďalej predložili kópiu Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa
15.07.2022, ktorý vypracoval znalec Ing. S. O., PhD., predmetom ktorého bolo vyčísliť hodnotu
jednoročnej produkcie chovaných rýb v rybníku zriadenom v obci D., časť D. R. C.. Z uvedeného

znaleckého posudku vyplýva, že vypočítaná hodnota ročnej produkcie rýb v rybníku pri extenzívnom
spôsobe hospodárenia môže v priemere dosahovať hodnotu 539,55 eura a pri polointenzifikačnom
spôsobe hospodárenia hodnotu 1.576,85 eura.

21. Žalobcovia v priebehu konania predložili kópiu Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX zo dňa

24.08.2022, ktoré vypracoval Ing. K. Q. a úlohou ktorého bolo stanoviť náklady na uvedenie pozemku do
pôvodného stavu. V zmysle uvedeného odborného vyjadrenia, by odhad nákladov na uvedenie terénu
do pôvodného stavu, t.j. na úroveň okolitého terénu predstavoval sumu 129.762,47 eura.22. Zodpovednosť za škodu upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 420. Podľa tejto konštrukcie
poškodený preukazuje porušenie právnej povinnosti inou osobou (protiprávny úkon), ďalej to, že mu v
majetkovej sfére vznikla škoda a že medzi právnym deliktom a škodu je príčinná súvislosť. Na základe

preukázania týchto skutočností je škodca povinný škodu nahradiť. Takýto následok môže škodca vylúčiť,
ak preukáže, že škodu nezavinil.

23.Dokazovanímvykonanýmpredsúdomprvejinštanciebolopreukázanéporušenieprávnejpovinnosti/
protiprávny úkon, tým, že na pozemku parcely registra „E“ č. XXX/X k.ú. D. R. C. bol vybudovaný

rybník bez súhlasu žalobcov ako vlastníkov tejto nehnuteľnosti. Uvedeným konaním došlo k zásahu do
vlastníckeho práva žalobcov k predmetu ich vlastníctva.

24. Protiprávnosť možno spájať len so správaním sa konkrétnej osoby, nakoľko predpokladá faktické
správanie (konanie alebo opomenutie), ktoré porušuje právnu povinnosť. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že k protiprávnemu úkonu došlo správaním sa žalovaného, ktorému možno pričítať

zavinenie. Súd prvej inštancie k uvedenému záveru dospel na základe výpovedí strán sporu, svedkov,
v spojení s dokazovaním vykonaným v rámci konania pred Okresným úradom Bardejov, Odborom
starostlivosti o životné prostredie č. V. a dokazovaním vykonaným v rámci trestného vyšetrovania
vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v Bardejove č. V..

25. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2024 žalovaný uviedol, že s uvedeným rybníkom nemá nič
spoločné, nič tam nevlastní, rybník nevyužíva na svoje potreby, neobhospodaruje tam nič, nevie o tom,
aby stavebné bunky, ktoré sa na dotknutých pozemkoch nachádzali boli jeho a že stavebné práce neboli
z jeho strany vykonávané. Na otázku, kto urobil daný rybník žalovaný odpovedal, že má informáciu, že
p. S. H., ktorý asi zomrel. Uviedol tiež, že nevie kde sa nachádza vyťažený štrk (č.l. 157, 158 súdneho

spisu). Z pripojeného spisu č. V. však vyplýva, že k unimobunkám na parcele č. XXX/X a stavebnému
materiálu na parcele č. XXX/X sa prihlásila manželka žalovaného - p. K. R.ková. Vo svojej výpovedi zo
dňa 20.01.2022 tiež žalovaný potvrdil, že uvedený areál dával kosiť (uvedenú skutočnosť potvrdil aj v
rámci trestného vyšetrovania) a taktiež sa u neho nachádzali kľúče od areálu. V rámci konania č. V. a
konania č. OW. tiež žalovaný tvrdil, že uvedený rybník bol postavený spoločnosťou EUROSTAV PLUS,

s.r.o., s ktorou mal samotný žalovaný jednoznačné prepojenie, nakoľko v nej sám v minulosti pôsobil
ako spoločník a konateľ (pozri výpis z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III, vložka č.
79548/B).

26. Napriek námietkam žalovaného ohľadom jeho pasívnej legitimácie, súd prvej inštancie dospel

k správnemu záveru, že protiprávne konanie žalovaného bolo preukázané, teda pasívna legitimácia
žalovaného je daná. Táto skutočnosť bola okrem iného preukázaná svedeckou výpoveďou na
pojednávaní konanom dňa 18.01.2024, konkrétne výpoveďou svedka p. N. V., ktorý obhospodaruje orné
pôdy okolo dotknutého pozemku a bol svedkom výstavby rybníka. Uvedený svedok nebol v žiadnom
pomere k stranám sporu. Počas výstavby rybníka svedok V. minimálne dvakrát zavolal na miesto stavby

políciu, taktiež dočasne so svojim traktorom zablokoval nákladné auto, ktoré vyvážalo zo staveniska
štrk. Bol svedkom, ako orná pôda a štrk boli vyvážané z miesta stavby. Uviedol, že väčšina používaných
bagrov bola zo spoločnosti Svidgas, s.r.o.. Párkrát sa s pracovníkmi rozprával, pričom mu títo potvrdili,
že štrk vozia na jednu firmu do D., odkiaľ následne odoberá žalovaný stavebný materiál. Časť hliny
naložili aj na vlečku svedka V., ktorý ju použil na zakrytie jamy, ktorú mal na poli, ktoré obrábal. Počas

stavby rybníka mu žalovaný tvrdil, že ťaží len na svojom pozemku a tiež, že stavia rybník, oddychovú
zónu pre celú obec a pokiaľ zasiahol do cudzieho pozemku, dá to vymerať a odkúpi ho. Nakoľko mal
svedokV.traktor,bolnajatýazaplatenýžalovaným,abypooralčasťpozemku,kdemalabyťdanáverejná
oddychová zóna. Svedok V. potvrdil, že videl žalovaného riadiť stavebné práce, ukazovať bagristom, čo,
kde a ako kopať, záhradníkom čo, kde robiť a kde odviezť hlinu a štrk (č.l. 160 - 165 súdneho spisu).

27. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2024 tiež vypovedal svedok S. K. (švagor žalovaného), ktorý
uviedol, že v danej oblasti vlastní pozemky, pri ktorých však nemal záujem, či sa na nich niečo robí.
Uviedol, tiež, že nevie, kto na dotknutých pozemkoch realizoval výkopové práce. Potvrdil, že v rybníku
chytal ryby. Uviedol, že nikto mu nedal súhlas na chytanie rýb. Poprel, žeby to bol on, kto ryby nasadil

do rybníka. Na územie rybníka sa chodil zabávať, opekať. Uviedol, že nevie komu daný rybník patrí.
Ľuďom, ktorý chceli v rybníku chytať ryby odkazoval, že ide o súkromný rybník (č.l. 167 - 168 súdneho
spisu). Na pojednávaní konanom dňa 18.04.2024 opätovne vypovedal svedok S. K., ktorý zopakoval, že
do rybníka žiadne ryby nedával, pričom uviedol, že ani počas výkonu štátneho vodoochranného dozorudňa 21.07.2021, na ktorom bol prítomný neuviedol, že zarybňoval daný rybník (č.l. 207 - 208 súdneho
spisu). Z obsahu pripojeného spisu číslo V. však vyplýva, že samotný žalovaný vo svojej výpovedi zo
dňa 20.01.2022 označil svojho švagra - svedka S.a K.a za toho, kto nasadil do rybníka ryby z vodnej

nádrže A.. Za osoby zodpovedné za zarybnenie rybníka označil žalovaný svojich švagrov aj počas svojej
výpovedezodňa18.05.2022vrámcikonaniač.V..SamotnýsvedokS.K.počasvodoochrannéhodozoru
vykonaného dňa 21.07.2021 uviedol, odkiaľ konkrétne pochádzali ryby nasadené v rybníku, t.j. z Z. a
z vodnej nádrže A..

28. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2024 vypovedal svedok N. K. (švagor žalovaného), uviedol,
že nemá vedomosť, kto urobil rybník. K rybníku chodil chytať ryby, pričom malo ísť o rybník, kde nie je
potrebné povolenie na chytanie rýb. Uviedol, že nemá vedomosť kto v ňom nasadiť ryby (č.l. 169 - 170
súdneho spisu). Ako už bolo vyššie uvedené, samotný žalovaný však aj svedka N. K.a označil v rámci
konania č. V. za osobu zodpovednú za zarybnenie rybníka.

29. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2024 vypovedal svedok W. J., zamestnanec žalovaného, ktorý
uviedol, že pozemky chodil kosiť. Uviedol, že tam nie je zakázané chytať ryby, pričom jedna strana
pozemku je ohradená, zatvára ju on alebo p. N. K. (č.l. 171 súdneho spisu).

30. Na pojednávaní konanom dňa 18.04.2024 vypovedal svedok F. T., ktorý uviedol, že s p. K.om

(švagrom žalovaného) chodil často na ryby. Keď chcel ísť chytať ryby v predmetnom rybníku p. K. ho
upozornil, že tam ísť nemôže nakoľko ide o súkromný rybník žalovaného. Na danom rybníku svedok
T. ryby nechytal, bol tam len púšťať loďku so svojim vnukom, pričom svoju návštevu dopredu ohlásil p.
K.ovi, ktorý s tým súhlasil (č.l. 199 - 200 súdneho spisu).

31. Na pojednávaní konanom dňa 18.04.2024 vypovedal svedok A. Z. (pôvodný žalobca v 1./ rade), ktorý
je výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X, ktorej plochu tiež zasahuje predmetný rybník. Uviedol, že po
začatí konania na Okresnom úrade, odbore životného prostredia (konanie začaté na základe sťažnosti
žalobcu v 1./ rade a svedka Z.a) komunikoval s realitnou kanceláriou Investor a p. H. (vtedajší právny
zástupca žalovaného), ktorý mu povedal, že na vyriešenie situácie so žalovaným majú vyčlenených

50.000 eur na vyplatenie pozemkov, čo predstavuje asi 5 eur za m2, čo však svedok Z. považoval za
neprijateľné. Svedok Z. ďalej potvrdil, že daný rybník vybudoval žalovaný, ktorý na to mal prostriedky. O
daný areál sa starali zamestnanci žalovaného a p. K.. Keď prvýkrát videl vybudovaný rybník, v danom
areáli sa nachádzali hojdačky, prenosné unimobunky, tiež rôzny stavebný materiál. Po upozornení to
žalovaný dal presunúť na inú časť pozemku (č.l. 202 - 206 súdneho spisu).

32. Vzhľadom výsledky vykonaného dokazovania (výpovede sporových strán, svedecké výpovede a
obsah pripojených spisov) dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o zodpovednosti žalovaného
za vybudovanie rybníka. V priebehu konania bolo preukázané, že stavba rybníka bola realizovaná podľa
pokynov žalovaného, tento bol označovaný za vlastníka „súkromného rybníka“, zarybnenie rybníka bolo

vykonané švagrami žalovaného, títo sa aj v mene žalovaného o areál rybníka starali. Žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal vylúčenie svojej zodpovednosti, resp. nepreukázal žeby škodu nezavinil. Pokiaľ
žalovaný vo svojej výpovedi poukázal na osobu p. S.a H.a, ktorý mal byť podľa žalovaného zodpovedný
za stavbu rybníka, svoje tvrdenie ničím nepreukázal, resp. na podporu svojho tvrdenia neoznačil žiadne
dôkazy.

33. Čo sa týka samotnej škody ako ďalšieho predpokladu pre vyvodenie zodpovednosti za škodu, súd
prvej inštancie uviedol, že táto spočívala v znehodnotení pozemku o zeminu (ornica, štrky).

34. Podľa ustanovenia § 420 odsek 1 škodca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti. Z tejto vyplýva, že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku škody preukázať,
že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Aj v tomto smere odvolací súd poukazuje na správny záver
súdu prvej inštancie vyjadrení v bode 34 a 42 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého bolo dokázané
zavinené protiprávne konanie žalovaného, ktorý bez súhlasu žalobcov vystaval na ich pozemkoch
„rybník“, čím úmyselne spôsobil škodu na zemine.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd zato, že zodpovednosť žalovaného za vznik škody
bola preukázaná, teda základ nároku žalobcov na náhradu škody je daný.36. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa premlčania odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že nárok žalobcov na náhradu škody premlčaný
nie je.

37. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu týkajúceho sa konania č. č. V., konkrétne z vyjadrenia
spoločnosti EUROSENSE, s.r.o. 31.10.2022, ktorá disponovala ortofotomapami danej oblasti z obdobia
výstavby rybníka vyplýva, že približne 90% rybníka bolo vybudovaných medzi augustom 2012 a májom
2013, pričom približne 10 % výkopov na východnom okraji rybníka (t.j. časť na parcele vo vlastníctve

žalobcov) bola realizovaná medzi májom 2013 a augustom 2016. Ak by sa teda aj súd stotožnil s
názorom odvolateľa, že rybník bol dobudovaný v máji 2013, žaloba bola súdu prvej inštancie doručená
22.04.2023, teda v rámci 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty.

38. K plynutiu subjektívnej premlčacej doby odvolací súd uvádza, že začiatok jej plynutia závisí
od nadobudnutia vedomosti oprávneného subjektu o zákonom predpokladaných skutočnostiach, t.j.

poškodený tak musí nadobudnúť subjektívnu vedomosť o konkrétnej majetkovej ujme a o osobe, ktorá
za škodu zodpovedá (pozri tiež Števček M., Dulak A., Bajánková J., Fečík M., Sedlačko F., Tomašovič
M. a kol.: Občiansky zákonník I. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck. 2019. s. 759 - 764).

39. Odvolací súd v súvislosti s plynutím subjektívnej premlčacej doby tiež poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. sp. zn. 1 Cdo 82/2009, v zmysle ktorého cit.: „Občiansky zákonník
viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti
poškodeného: a) o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej
alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do
takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku

škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti
či s protiprávnym konaním; b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t. j. o zodpovedajúcom
subjekte. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti
poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.“

40. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z
preukázateľnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nie len z jeho predpokladanej vedomosti
o tejto škode). Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého
druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko vyčísliť v peniazoch, že si dané právo možno uplatniť pred
súdom (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 33Odo/477/2001).

41. Z výpovede žalobcu v 1./ rade zo dňa 22.12.2021 v trestnom konaní, na ktorú poukázal odvolateľ
nevyplýva, žeby žalobca v 1./ rade disponoval preukázateľnou vedomosťou o vzniknutej škode, ktorú
by bolo možné na účely súdneho konania vyčísliť, či vedomosťou o osobe zodpovednej za danú škodu
ešte v čase pred podaním trestného oznámenia (č.l. 30 vyšetrovacieho spisu). Podľa odvolacieho súdu

možno začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby viazať najskôr na moment podania trestného
oznámenia (dňa 27.09.2021), z ktorého vyplýva, že žalobcovia už mohli disponovať dostatočnou
vedomosťou o vzniknutej škode ako aj osobe za ňu zodpovednej. Aj v tomto prípade, by tak žaloba
žalobcov bola podaná pred uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že nárok žalobcov
nie je premlčaný (bod 56 napadnutého rozhodnutia).

43. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že v jeho odôvodnení
absentuje vysvetlenie prvoinštančného súdu, z akých dôvodov dospel k rozhodnutiu o priznaní nároku

na bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie síce v bodoch 47 až 53 napadnutého rozsudku popisuje
všeobecnú teóriu týkajúcu sa inštitútu bezdôvodného obohatenia a plynutia premlčacích lehôt, avšak v
odôvodnení chýva vysvetlenie, či boli v danom prípade kumulatívne splnené zákonné predpoklady pre
vznik tohto osobitného záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia.

44. Odôvodnenie je tou časťou písomného vyhotovenia rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým
spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu, ktoré skutkové tvrdenia sporových
strán boli preukázané, ktoré ich argumenty považoval za relevantné a ako vec právne posúdil. Právo
na odôvodnenie rozhodnutia tak korešponduje právu strany uvádzať tvrdenia a prednášať argumenty,na ktoré má dostať riadnu odpoveď. Riadne a úplné odôvodnenie rozsudku je aj zárukou toho, že
výkon súdnictva nie je arbitrárny a je aj predpokladom verejnej kontroly výkonu spravodlivosti. Preto
zákon ustanovuje konkrétne vecné a obsahové požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak,

aby z neho bola zrejmá vecná opodstatnenosť výroku rozsudku, ako aj zákonnosť a spravodlivosť
samotného rozhodnutia i jemu predchádzajúceho konania. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
prípadných opravných prostriedkov.

45. Z obsahu žaloby, predložených znaleckých posudkov a odborného vyjadrenia vyplýva, že žalobcovia
si ako bezdôvodné obohatenie uplatňujú dvojročný nájom a bezdôvodné obohatenie na chove rýb vo
vodnej nádrži. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na argumentácii žalobcov uvedenej v žalobe
ako aj na záveroch nimi predložených znaleckých posudkov a odborného vyjadrenia. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, či vôbec majú žalobcovia nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia a z akých dôvodov.

46. V odôvodnení napadnutého ďalej absentuje vysvetlenie, či v konaní vôbec bolo preukázané, aby
sa žalovaný na úkor žalobcov obohatil tým, že sa v danom rybníku nachádzajú ryby, získal majetkový
prospech, na vydanie ktorého by žalobcovia mohli mať právny nárok.

47. Odvolací súd ako ďalší nedostatok napadnutého rozhodnutia vidí v tom, že súd prvej inštancie
nekriticky prevzal závery predložených znaleckých posudkov a odborného vyjadrenia bez toho, aby sám
posúdil, na aké konkrétne plnenia (titulom náhrady škody a bezdôvodného obohatenia) majú žalobcovia
nárok, pričom tento postup odôvodnil konštatovaním, že žalovaný nenamietal výšku spôsobenej škody
a bezdôvodného obohatenia. Vo všeobecnosti pritom platí, že pokiaľ žalovaná strana popiera základ

nároku na požadované plnenie, uvedené sa vzťahuje aj na jeho rozsah. Znaleckým posudkom číslo XX/
XXXX zo dňa 06.06.2022 bola stanovená hodnota parcely o výmere 4.082 m2, cena ornice o hrúbke 0,2
m v objeme 816,4 m3, cena podorničnej vrstvy o hrúbke 0,4 m v objeme 6.697,91 m3 a ročné nájomné
za pôdu o výmere 4.082 m2. Odborným vyjadrením č. XX/XXXX zo dňa 24.08.2022 ďalej boli stanovené
náklady na uvedenie pozemku do pôvodného stavu.

48. V časti nákladov uvedením do pôvodného stavu je problematické zatiaľ tvrdiť, či žalobcom táto
škoda vznikla pokiaľ nebolo zistené, či vynaložili finančné prostriedky za účelom uvedenia pozemku do
pôvodného stavu. Z napadnutého rozhodnutia sa tak javí, že súd prvej inštancie priznal žalobcom sumy,
ktoré môžu byť duplicitné vzhľadom na uplatnený nárok, resp. sumy, na ktoré by žalobcovia ani nemali

mať nárok.

49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody, odvolací súd v súlade s ustanovením § 389 odsek 1
písm. b) C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd
prvej inštancie zaujme stanovisko k podstatnej argumentácii žalovaného týkajúcej sa nároku žalobcov

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj ku konkrétnym žalovaným nárokom, na ktoré by mali mať
žalobcovia nárok. V odôvodnení nového rozhodnutia súd prvej inštancie zhodnotí, čo má predstavovať
škodu, ktorá vznikla žalovaným, v akej výške by im mala byť priznaná (zohľadní pritom konkrétnu
parcelu vo vlastníctve žalobcov a podiely na nich pripadajúce) a posúdi požadované nároky na vydanie
bezdôvodného obohatenia a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodní tak, aby zodpovedalo

kritériám určeným v § 220 ods. 2 CSP.

50. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).