Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011543
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3123011543.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného A. B.,

narodeného XX. XXXXXXXX XXXX na hlavnom pojednávaní konanom 6. mája 2025 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., narodený XX.
XXXXXXXX XXXX oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. 2Pv 84/23/3309-37
zo dňa 02.10.2023 pre skutok právne posúdený ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 05.11.2019 cestou svojho obhajcu C. D. E., predložil na Okresný súd v Trenčíne v rámci konania č.

k. 0T/120/2018-60 odpor, ktorého prílohu tvorilo písomné prehlásenie svedka B. F. zo dňa 07.10.2019,
ktoré obhajca C. E. vyhotovil na jeho pokyn a v ktorom bolo napísané, že svedok B. F. mení svoju
pôvodnú svedeckú výpoveď v rámci tohto konania, v ktorej usvedčoval obvineného B. z prečinu
nebezpečného vyhrážania, v súbehu s prečinom výtržníctva a prečinom ublíženia na zdraví, pričom
B. F. na hlavnom pojednávaní pod č. k. 0T/120/2018 dňa 31.01.2023 uviedol, že toto prehlásenie sa
nezakladá na pravde, uviedol, že ho podpísal, ale pred podpisom si ho neprečítal, teda obvinený si
zabezpečil prehlásenie svedka F., aj keď vedel, že sa nezakladá na pravde a ako také ho predložil súdu

ako dôkaz vo svojom konaní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) 03.10.2023 podal postupom podľa § 234 ods.
1 Tr. por. na Okresný súd Trenčín („súd“) obžalobu na A. B., nar. XX.XX.XXXX („obžalovaný“) na tom
skutkovom základe a takej právnej kvalifikácie, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných

právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutku
môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní súd nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného a na návrh procesných strán
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov C. D. E., B. F., F. A., G. H., A. B. a C. I., ako
aj čítaním z prílohovej obálky na č. l. 106 odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov (to

všetko postupom podľa § 269 Tr. por.).

Obžalovanýpoukázal,žepodstatoutohtokonaniajepredloženielistiny,ktorávzniklapopovoleníobnovy
konania 0T/120/2019. Svedka F. oslovil asi 15 mesiacov po tom, ako bol odsúdený. Bolo to tak, žesi vtedy v blízkosti bytovky robil zabezpečenia, jeho známy – taxikár svedok A. mu montoval do auta
kameru, boli tam aj ďalšie osoby. Vtedy zbadal, ako prichádzal svedok F., ktorý vo veci 0T/120/2019
vypovedal v jeho neprospech, a tak sa rozhodol si to s ním ujasniť, konfrontoval ho. Svedok F. ale

hneď „spustil“, ako to z jeho pohľadu bolo, že nič nevidel a bol do toho zatiahnutý. Na to mu odvetil,
že pokiaľ je to tak, ako tvrdí teraz, treba túto zmenu jeho pôvodne usvedčujúcej výpovede „´dať na
papier“. Zavolal teda svojmu vtedajšiemu obhajcovi svedkovi C. E., vysvetlil mu, čo mu svedok F. počas
rozhovoru povedal, na čo obhajca povedal, že svedka treba „dotiahnuť“ k nemu do kancelárie, aby
sa to spísalo. Nakoniec sa ale všetci dohodli, že obhajca spíše to, čo svedok F. počas rozhovoru

sobžalovanýmpovedal,sámsaponúkol.Keďpotomvinýdeň,keďužmallistinuodobhajcunachystanú,
znova stretol svedka F., predložil mu listinu a ten ju podpísal vo viacerých vyhotoveniach, pre seba,
obžalovaného a obhajcu. Ten túto listinu následne predložil v konaní 0T/120/2019. Potom bolo vo
veci hlavné pojednávanie, na ktoré bol predvedený aj svedok F.. Sudkyňa svedka poučila, že ak bude
na hlavnom pojednávaní vypovedať inak, ako v prípravnom konaní, bude začaté trestné stíhanie pre
krivú výpoveď. Na to sa svedok F. vyjadril, že sa pred obžalovaným bojí vypovedať, čo ale nijak

neodôvodnilaon(obžalovaný)bolvykázanýzpojednávacejmiestnosti.Predpojednávacoumiestnosťou
bola aj svedkyňa J., ktorá za dverami počúvala, čo sa vnútri deje. Svedkovi F. potom aj niečo potichu
povedala. Potom bol vzatý do väzby. Doplnil, že nie je a nebolo pravdou, že by sa ho svedok F. bál,
ten sa mu nevyhýba a nevyhýbal, na čo sú aj svedkovia. Viackrát sa totiž odvtedy stretli, ale už sa
nikdy nerozprávali. Ku konaniu 0T/120/2019 ešte doplnil, že v skutočnosti bol on viackrát napadnutý

poškodeným D.. Toto napadnutie aj tri- alebo štyrikrát oznamoval, nič sa ale nedialo.

Svedok C. E. vypovedal, že najskôr bol obhajcom obžalovaného v konaní 0T/120/2019. Niekedy v druhej
polovici roka 2019 za ním obžalovaný prišiel a požiadal ho o zastupovanie v obnovenom konaní, čo
prijal. Pri odovzdaní listín súvisiacich s obnoveným konaním mu obžalovaný povedal, že svedok F.

sa mu priznal, že nehovoril pravdu, že ho inštruovala svedkyňa J.. Obžalovanému preto navrhol, aby
zabezpečil, že svedok F. pôjde vypovedať na hlavné pojednávanie. Po nejakom čase mu obžalovaný
oznámil, že svedok F. vypovedať nepôjde a preto obžalovaného inštruoval, aby zabezpečil listinu, na
ktorú sa výpoveď svedka spíše. Obžalovaný mu ale povedal, že listinu nevie sformulovať, a tak mu
navrhol, že ju spíše on podľa toho, čo obžalovaný povedal, že mu uviedol svedok F. a táto listina bude po

tom, ako ju svedok podpíše, doručená do konania, čo sa aj stalo spolu s podaním odporu proti trestnému
rozkazu. Následne sa svedka F. nejaký čas nedarilo zabezpečiť na výsluch na hlavné pojednávanie,
čo sa ale nakoniec podarilo, pričom po jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že mu
obžalovaný nehovoril pravdu a tak mu vypovedal plnú moc. Zopakoval, že predmetnú listinu spísal on
podľa toho, čo obžalovaný povedal, že mu uviedol svedok F., následne ju odovzdal obžalovanému, aby

na nej zabezpečil podpis svedka a ten mu ju po nejakom čase podpísanú vrátil, pričom ju potom doručil
do konania. Mala predstavovať podklad výpovede svedka F. na hlavnom pojednávaní, ktorý postup
navrhol už v čase podania odporu proti trestnému rozkazu. Spoločne s obžalovaným bola v tejto veci
u neho v kancelárii určite aj priateľka obžalovaného.

Z výpovede svedka F. vyplynulo, že obžalovaného pozná v súvislosti s konaním 0T/120/2019, kde on
bol osobou, ktorá v danej veci volala hliadku polície. Po nejakom čase ho obžalovaný zastavil v blízkosti
bytovky, pričom ho žiadal, aby podpísal listinu, ktorú mu predložil. On ju vôbec nečítal a podpísal
ju len preto, lebo sa obžalovaného bál, keďže v súvislosti s konaním 0T/120/2019 vedel, čoho je
schopný, čo urobil poškodenému D.. Podpisoval ju v kufri auta, nikto pri nich nebol. Listinu teda síce

podpísal, jej obsah ale prvýkrát videl až na hlavnom pojednávaní v danej veci, za tým si stojí. Tam bol
predvedený, lebo sa viackrát nedostavil kvôli zdravotnému stavu. Na predmetnom hlavnom pojednávaní
bol obžalovaný vyvedený z pojednávacej miestnosti, pretože mal strach pred ním vypovedať. V jeho
neprítomnosti potom po poučení o následkoch krivej výpovede vypovedal, že obsah jeho prehlásenia v
listine sa nezakladá na pravde, túto síce podpísal, ale pred podpisom si ju neprečítal. Svedkyňa J. bola

počas jeho výpovede mimo pojednávacej miestnosti a na záver mu asi poďakovala za to, že prišiel. Ku
konaniu 0T/120/2019 ešte doplnil, že aj s odstupom času mu utkvelo v pamäti, ako sa vracal „pripitý“
domov a videl ubližovanie poškodenému D. obuškom. Celý priebeh ale nevidel, nevie, čo ubližovaniu
predchádzalo, či nebol predtým napadnutý poškodeným D. práve obžalovaný. Hliadku polície vtedy volal
on a možno aj obžalovaný. Nespomenul si, či pri následnom prvom náhodnom stretnutí s obžalovaným

spolu aj komunikovali, bola tam ale aj priateľka obžalovaného. Keď ho na ulici stretol neskôr, nevyhýbal
sa mu, normálne sa obišli, boli tam ľudia, nemal sa prečo obžalovaného báť.Svedok A. vypovedal o tom, že obžalovaného pozná z práce. Robí taxikára a v minulosti ho pravidelne
vozildopráce.Obžalovanýsamuprijednejzjázdposťažoval,žemáproblémysosusedom,žesaobáva,
čo by mu mohol urobiť, že aj on by potreboval takú kameru, akú mal on v taxíku. Časom si ju obžalovaný

aj sám zadovážil a jeho požiadal, aby mu pomohol s jej inštaláciou. Stretol sa teda s obžalovaným niekde
pri jeho bytovke, stáli pri aute, inštalovali kameru. Vtedy išla okolo skupinka ľudí, medzi nimi aj pán,
o ktorom teraz vie, že je to svedok F., ktorý sa dal do reči s obžalovaným. Rozprávali sa o konflikte,
ktorý mal obžalovaný so susedom, pričom jasne počul, ako svedok F. povedal, že vtedy išiel okolo,
započul krik, nevidel ale presne, o čo sa jedná. Keď prišiel na miesto, boli tam starší pán a pani. Chcel

im pomôcť. Vlastne ani nevie, ako sa do toho dostal. Na otázku obžalovaného potom svedok F. prejavil
ochotu, „dať na papier“ to, čo mu povedal. Hoci sa s obžalovaným odvtedy viackrát stretol, už sa o tom
spolu nikdy nerozprávali.

Svedkyňa H., s ktorou obžalovaný žije ako s družkou a majú spolu dve deti, v súvislosti s konaním
0T/120/2019 uviedla, že išlo o susedský spor medzi obžalovaným na jednej strane a poškodeným D.

asvedkyňouJ.nadruhejstrane.Tenvyvrcholilviacerýmipotýčkami,kdevrámcijednejznichpoškodený
D. napadol obžalovaného, udrel ho tupou stranou sekery do hlavy, z čoho mal obžalovaný aj zranenia
a v rámci inej sa zas na jej miesto dostavil práve svedok F.. Ten bol ale podľa nej druhou stranou,
svedkyňou J. ovplyvnený na krivú výpoveď. V deň, kedy sa po tomto incidente obžalovaný so svedkom F.
prvýkrát stretli, bola nablízku, pristavila sa. Bol tam aj svedok A., ktorý sa ale do komunikácie nezapájal.

Komunikácia bola kľudná, vysvetľovali si okolnosti incidentu. Svedok F. hovoril o tom, že na výpoveď bol
navedený svedkyňou J.. Prejavil ochotu ísť vypovedať v prospech obžalovaného alebo „dať na papier“
to, čo mu povedal. Vyzeral tak, ako keby všetko chcel dať na pravú mieru. Spomenula si aj na to, že
neskôr boli s obžalovaným a ich dcérou svedkyňou B. vtedajšiemu obhajcovi obžalovaného svedkovi C.
E. oznámiť, že prebehlo dané stretnutie a čo povedal svedok F.. Ten potom pripravil papiere, s ktorými

obžalovaný išiel za svedkom F..

Dcéra obžalovaného svedkyňa B. tiež vedela o tom, že sa svedok F. raz pristavil pri obžalovanom,
nebál sa ho. Z ich komunikácie jej utkvelo v pamäti, že jednak svedok F. obžalovanému povedal, že
ani nevie, ako sa do toho dostal a jednak obžalovaný sa svedka F. pýtal, či je ochotný „dať na papier“

to, čo mu povedal. Tiež spomínal meno J., pričom ona po ňom ako osobe, ktorá bola pri skoršom
konflikte obžalovaného s poškodeným D., ktorý prejednáva súd, požadovala, aby vypovedal ako svedok.
Poškodený D. je veľmi nevyspytateľná a konfliktná osoba, ona sama s ním mala viacero konfliktov.
Vedela tiež o potýčke, kedy poškodený D. napadol obžalovaného, udrel ho tupou stranou sekery do
hlavy, z čoho mal obžalovaný aj zranenia.

Svedok I., ktorý ako masér obžalovanému pomáhal pri rehabilitáciách a ktorému sa aj obžalovaný
zveroval, si spomenul na situáciu, kedy obžalovaného čakal na ulici. Ako prichádzal, oproti nemu išiel
pán, o ktorom mu obžalovaný neskôr povedal, že je to svedok F., ktorý vypovedá proti nemu s tým, že
sa ho bojí. Vtedy sa ale s obžalovaným normálne obišli, vôbec nevyzeral, že by sa ho bál, neustupoval

a ani sa mu nevyhýbal.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný jedenkrát súdne trestaný, a to v roku 1999 Okresným
súdom Galanta za spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 a
trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961. Bol mu uložený trest odňatia slobody

4 mesiace so skúšobnou dobou do 16.06.2000. V dôsledku amnestie zo 14.07.1999 sa na neho hľadí,
ako keby nebol odsúdený.

Vo výpise z evidencie priestupkov má obžalovaný evidované spáchanie jedného priestupku na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i
v ich súhrne, bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež
prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky Trestným

poriadkom stanovené zásady trestného konania, okrem iných aj zásadu „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ („in dubio pro reo“), dospel k záveru, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno, keď
súd nemal jednoznačne, teda bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný. Preto obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil.Vprvomradesúdpoukazujenato,žeprisvojomrozhodnutímôžeprihliadaťlennaskutočnosti,ktoréboli
prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané

(§ 278 ods. 2 Tr. por.). Na hlavnom pojednávaní boli v zásade vykonané dve skupiny dôkazov, kde na
jednej strane sú tie, z ktorých prokurátor vyvodzoval, že sa stíhaný skutok stal, že má znaky trestného
činu a že ho spáchal obžalovaný, kam patria výpovede svedkov F. a C. E. a na druhej sú tie, ktorými
obžalovaný dokazoval svoju nevinu, kam patria okrem jeho výpovede aj výpovede svedkov A., H., B.
a I.. Už na tomto mieste treba konštatovať, že hoci boli vykonané všetky dôkazné prostriedky navrhnuté

prokurátorom a tiež tie, na ktorých vykonaní v priebehu hlavného pojednávania zotrval obžalovaný,
usvedčujúce dôkazy rozhodne netvoria ucelenú a vzájomne previazanú reťaz priameho (svedok F.)
a nepriamych (svedok K. E.) dôkazov, na základe ktorých by bolo možné dospieť bez akýchkoľvek
pochybností k záveru, že sa stíhaný skutok stal tak, ako sa obžalovanému kládlo za vinu.

Bolo na podklade vzájomne sa potvrdzujúcich a dopĺňajúcich výpovedí obžalovaného, svedka C. E.

a svedka F. bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že obžalovaný cestou jeho vtedajšieho obhajcu
v trestnej veci vedenej súdom pod 0T/120/2018 svedka C. E. doručil odpor proti trestnému rozkazu,
ktorého prílohou bolo prehlásenie svedka F., ktoré svedok C. E. vyhotovil po dohode s obžalovaným,
pričom jeho obsahom bolo, že svedok F. mení svoju pôvodnú svedeckú výpoveď, v ktorej usvedčoval
obžalovaného v danej trestnej veci, avšak svedok F. na hlavnom pojednávaní v danej trestnej veci

uviedol, že toto prehlásenie sa nezakladá na pravde, síce ho podpísal, ale pred podpisom si ho
neprečítal. Tieto skutkové závery v prvom rade nerozporoval v konaní ani sám obžalovaný, pričom
okolnosti vyhotovenia predmetného prehlásenia svedka F. (dohoda obžalovaného a svedka C. E., že ho
vyhotoví svedok podľa toho, čo mu povedal obžalovaný) okrem jeho výpovede vyplývajú aj z výpovede
svedka C. E. a čiastočne svedkyne H., skutočnosť, že toto prehlásenie bolo v trestnej veci vedenej

súdom pod 0T/120/2018 doručené súdu cestou vtedajšieho obhajcu obžalovaného ako príloha odporu
proti trestnému rozkazu vyplýva z výpovede svedka C. E. a napokon záver o tom, že svedok F. na
hlavnom pojednávaní v danej trestnej veci uviedol, že toto prehlásenie sa nezakladá na pravde, síce ho
podpísal, ale pred podpisom si ho neprečítal, vyplýva z výpovede samotného svedka F., ktorú potvrdzuje
výpoveď svedka C. E., ktorý na tomto hlavnom pojednávaní bol osobne prítomný.

Obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania prezentoval rozsiahlu obranu spočívajúcu najskôr v tom,
že túto jeho trestnú treba spojiť s trestnou vecou vedenou súdom pod 0T/120/2018 (kde bola povolená
obnova konania a ktorá ku dňu aktuálneho rozhodovania súdu nie je právoplatne skončená), pretože
obe konania spolu súvisia a záver jedného konania má význam pre záver druhého konania. S touto

obhajobnou argumentáciou sa súd vysporiadal na viacerých miestach v priebehu konania, pričom, ako
je zrejmé zo spisového materiálu a bolo prebraté aj na hlavnom pojednávaní, súd sa s ňou nestotožnil
z tam prezentovaných dôvodov, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať. Ďalej sa obrana obžalovaného
argumentačne koncentrovala najskôr na zdôvodnenie, prečo nebolo dokázané, že sa stíhaný skutok stal
a neskôr na zdôvodnenie, prečo, ak by aj uvedené dokázané bolo, nemôže ísť o trestný čin. Už prvotne

uvedenej obhajobnej argumentácii pritom súd vyhovel považujúc ju za správnu, a to z nasledovných
dôvodov.

Trestnosť konania obžalovaného mala spočívať práve v tom, že vyššie uvedené prehlásenie svedka F.
si mal zabezpečiť aj keď mal vedieť, že sa nezakladá na pravde a predložil ho súdu ako dôkaz v trestnej

veci vedenej súdom pod 0T/120/2018 (predloženie súdu uvedeného prehlásenia v danej trestnej veci
bolo v zmysle už skôr uvedeného bez akýchkoľvek pochybností dokázané), pričom celým týmto konaním
mal obžalovaný „v trestnom konaní predložiť dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný, na účel použiť ho
ako pravý“, čím mal naplniť znaky (objektívnu stránku) skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti
podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Nebola v tomto konaní však bez akýchkoľvek pochybností dokázaná

práve tá časť skutkovej vety podanej obžaloby, podľa ktorej vyššie uvedené prehlásenie svedka F. si
obžalovaný mal zabezpečiť aj keď mal vedieť, že sa nezakladá na pravde.

V prvom rade, na dokázanie vyššie uvedeného prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v trestnom
konaní navrhol vykonať výsluch obžalovaného, svedka C. E. a svedka F., ktoré boli vykonané s vyššie

uvedeným obsahom, pričom podľa zápisnice z hlavného pojednávania z 26.11.2024 a 06.05.2025
ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemal, tj. de facto upustil od ďalších návrhov v tomto smere
uvedených pôvodne v obžalobe. Žiada sa tu doplniť, že predmetnými ďalšími návrhmi na vykonanie
dokazovania by sa ani nedokázali nové zásadné skutočnosti mimo tých, ktoré bez akýchkoľvekpochybností z vykonaného dokazovania vyplynuli tak, ako ich súd podrobne rozviedol vyššie. Preto
ani súd sám nepovažoval za potrebné dokazovanie v tomto smere vykonávať. Tá časť skutkovej vety
podanej obžaloby, podľa ktorej si už mnohokrát spomenuté prehlásenie svedka F. mal obžalovaný

zabezpečiť aj keď mal vedieť, že sa nezakladá na pravde, bola totiž ustálená výlučne na základe
výpovede svedka F., ktorý na hlavnom pojednávaní v trestnej veci 0T/120/2018 uviedol, že toto
prehlásenie sa na pravde nezakladá, síce ho podpísal, ale pred podpisom si ho neprečítal, čoho sa
pridržal aj na hlavnom pojednávaní v prejednávanej trestnej veci a čo potvrdil aj svedok C. E., ktorý
na predmetnom hlavnom pojednávaní pojednávaní v trestnej veci 0T/120/2018 bol osobne prítomný.

Je teda len jediný priamy usvedčujúci dôkaz – výpoveď svedka F., oproti ktorému stoja výpovede
obžalovaného a viacerých svedkov, na základe čoho nemožno prijať v tejto časti rozumný a hlavne
nepochybný záver o ucelenej vzájomne previazanej reťazi dôkazov odôvodňujúcej nepochybný záver,
že stíhaný skutok stal tak, ako sa obžalovanému kládlo skutkovou vetou podanej obžaloby za vinu (tj.
ako celok) sa stal. Zhodne s obžalovaným totiž v tejto časti vypovedali svedkovia A. a H., že boli prítomní
pri náhodnom stretnutí a rozhovore obžalovaného so svedkom F., kedy sa tí rozprávali o výpovedi

svedka v trestnej veci 0T/120/2018, kedy svedok sám uviedol, že bol do danej trestnej veci zatiahnutý,
vo výpovedi ovplyvnený a bol ochotný tieto jeho tvrdenia aj potvrdiť v listinnej forme, „dať ich na papier“.
Je podľa názoru súdu v tomto smere potom relevantne spochybnené vyjadrenie svedka F. na hlavnom
pojednávaní v trestnej veci 0T/120/2018, že jeho prehlásenie sa nezakladá na pravde, síce ho podpísal,
ale pred podpisom si ho neprečítal. Nemožno potom výlučne na jeho podklade nepochybne vyvodiť

skutkový záver, že by obžalovaný v čase spísania a predloženia prehlásenia vedel o tom, že toto sa
nezakladá na pravde. Z vykonaného dokazovania (výpoveď obžalovaného, svedkyne H. a čiastočne
aj svedka C. E.) totiž vyplýva, že obžalovaný v čase spísania prehlásenia, v čase jeho predloženia
na súd a aj v súčasnosti je stále presvedčený, že prehlásenie sa na pravde zakladá a práve preto ho
aj svedok F. podpísal. Neboli dokázané žiadne hrozby ani nátlak obžalovaného na svedka F., pričom

aj to tvrdenie svedka, že pred podpisom si prehlásenie neprečítal, lebo mal z obžalovaného strach,
nevyznieva presvedčivo, keďže o tom, že svedok žiaden (viditeľný) strach z obžalovaného nemal,
vypovedali okrem obžalovaného aj svedkovia A., H., B. a I..

Okrem vyššie uvedeného, v rovine teórie trestného práva (primerane napr. https://www.pravnelisty.sk/

clanky/a101-trestny-cin-marenia-spravodlivosti), treba vo vzťahu ku skutkovej podstate stíhaného
zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 Tr. zák. vo všeobecnosti doplniť, že táto obsahuje štyri sa-
mostatné základné skutkové podstaty, ktoré sú jednotlivo uvedené v osobitných písmenách a) až d), pri-
čom spoločné majú to, že sa ich páchateľ môže dopustiť len v konaní pred súdom alebo v trestnom ko-
naní. Objektívna stránka skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a)

Tr. zák. (čo je aj prejednávaný prípad) je špecifickým prípadom podvodu, kde konanie páchateľa spočí-
va v tom, že v súdnom konaní alebo v trestnom konaní predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný
alebo pozmenený, a to za účelom, aby sa použil ako pravý. Na rozdiel od objektívnej stránky skutkovej
podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. sa nevyžaduje uvedenie do omylu, ale na
vyvodenie trestnej zodpovednosti postačí to, že páchateľ úmyselne predloží súdu sfalšovaný alebo poz-

menený dôkaz (tzv. základný úmysel zahŕňajúci len akt predloženia takéhoto dôkazu), pričom, z hľa-
diska zavinenia, stačí, ak páchateľ len vie o tom, že dôkaz je sfalšovaný, či pozmenený (páchateľ te-
da nemusí byť totožný s osobou, ktorá dôkaz sfalšovala alebo pozmeňovala). Zločin marenia spravod-
livosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je dokonaný už predložením sfalšovaného alebo pozme-
neného dôkazu súdu, teda dňom, kedy bol takýto sfalšovaný alebo pozmenený dôkaz doručený (od-

ovzdaný) súdu. O predloženie „sfalšovaného, resp. pozmeneného“ listinného dôkazu pôjde, ak bude
predložený taký listinný dôkaz, ktorý bol úplne celý vyhotovený (vyrobený) tak, aby vyzeral ako pravý
(napr. falšovateľ listinného dôkazu vyrobí zmluvu o pôžičke, na ktorú „nakopíruje“ podpis druhej zmluv-
nej strany) alebo ak bude predložený taký listinný dôkaz, kde boli vykonané rôzne zásahy do obsahu
inak pravého listinného dôkazu (napr. páchateľ do riadne uzatvorenej zmluvy vkladá strany s inými usta-

noveniami, respektíve „dopisuje alebo prepisuje“ rôzne ustanovenia zmluvy a podobne). Naopak o sfal-
šovaný listinný dôkaz nepôjde, ak je tento napríklad neplatný podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
(napr. právny úkon neurčitý alebo právny úkon urobený napriek nedostatku vôle ho urobiť, ako práve mal
byť aj prejednávaný prípad, kde svedok F. mal prehlásenie podpísať, hoci sa nemalo zakladať na pravde
a hoci si ho nemal vopred prečítať) a dokonca ani vtedy, ak k jeho podpisu bol niekto donútený násilím

alebo jeho hrozbou, v ktorom prípade by mohlo ísť o spáchanie trestného činu vydierania (keď násled-
né predloženie takejto zmluvy v súdnom konaní už nemožno považovať za predloženie sfalšovaného
dôkazu) alebo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák.. V tomto smere aleobžalovanému ani nebolo vznesené obvinenie, ani nebola podaná obžaloba a ani tomu nenasvedčujú
žiadne dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní.

V súvislosti s vyššie uvedeným, ak teda z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, a to
výpovedí obžalovaného, svedka C. E. ale predovšetkým samotného svedka F., bez akýchkoľvek
pochybností vyplynulo, že prehlásenie svedka F. bolo prehlásením pravým, keďže podpis na ňom nebol
sfalšovaný a jeho obsah nebol nijako pozmenený, okrem skoršieho záveru súdu, že nebolo nepochybne
dokázané, že prehlásenie svedka F. si obžalovaný mal zabezpečiť aj keď mal vedieť, že sa nezakladá

na pravde, platí aj ten ďalší záver súdu, že nebolo nepochybne dokázané, že by prehlásenie svedka F.
bolo sfalšované alebo pozmenené.

Prihliadnuc na všetky vyššie uvedené skutočnosti a úvahy súd obžalovaného spod obžaloby podľa §
285 písm. a) Tr. por. oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.