Uznesenie – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 5, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 72Cb/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125214076
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Skyba
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125214076.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci žalobcu: BETON PUMPY SPIŠ, s.r.o., IČO: 36 487 091,
Michala Hlaváčka 30, Levoča zastúpený Advokátska kancelária ŠIMONOVIČ, s.r.o., Smreková 31/8,
Smižany proti žalovanému: TokenEX s.r.o., IČO: 48 283 011, Levočská 1375/4, Košice o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti v podielom

spoluvlastníctve žalovaného, a to na:
- stavbe bez súpisného čísla, postavenej na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere
529 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, druh stavby – Rozostavaná budova, popis stavby
– Rozostavaný polyfunkčný bytový dom, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. A., obec: A., okres: Liptovský
Mikuláš, spoluvlastnícky podiel 4/5, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu proti
žalovanému vo výške 42.063,92 EUR s príslušenstvom.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.8.2025 domáhal nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnosti v
spoluvlastníctve žalovaného.

2.Žalobcasvojnávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniaodôvodniltým,žeOkresnýsúdBanská
Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 17Up/429/2025, na základe podaného návrhu na vydanie
platobného rozkazu, vydal dňa 28.07.2025 Platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 42.063,92 EUR, úrok z omeškania vo výške 11,65% ročne zo sumy 1.047,50 EUR
od 26.03.2025 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 11,65% ročne zo sumy 19.906,32 EUR od

26.03.2025dozaplatenia,úrokzomeškaniavovýške11,65%ročnezosumy350,00EURod10.04.2025
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 11,65% ročne zo sumy 1.228,83 EUR od 10.04.2025 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 11,65% ročne zo sumy 17.577,19 EUR od 22.04.2025 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 11,65% ročne zo sumy 860,00 EUR od 22.04.2025 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 11,40% ročne zo sumy 122,50 EUR od 21.05.2025 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 11,40% ročne zo sumy 971,58 EUR od 21.05.2025 do zaplatenia, náklady spojené

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR, náhradu súdneho poplatku v plnej výške, a zaplatiť
náhradu trov konania vo výške 3.184,17 EUR a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
Žalovaný prevzal uvedený Platobný rozkaz dňa 12.08.2025. Dosiaľ nebol podaný odpor proti
platobnému rozkazu.
Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to stavby bez súpisného čísla, postavenej na pozemku
parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 529 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie,

druh stavby – Rozostavaná budova, popis stavby – Rozostavaný polyfunkčný bytový dom, zapísanej na
LV č. XXXX, k. ú. A., obec: A., okres: Liptovský Mikuláš.Existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie spočíva v žalobcom súdu predloženom liste LV č.
XXXX, k.ú. A., s označením Plomba vyznačená na základe V-2871/2025 (Kúpna zmluva). Žalovaný
ako výlučný vlastník nehnuteľnosti uvedenej na LV č. XXXX, k.ú. A., prevádza svoj jediný majetok

na žalobcovi neznámu osobu, čím sa tohto majetku zbavuje a týmto konaním žalobcu môže dôjsť k
budúcemuzmareniuexekúcie.Zverejnedostupnýchzdrojovjezrejmé(www.B.),žežalobcanedosahuje
v poslednom období žiadne tržby a z účtovnej závierky za rok 2024 vyplýva, že k 31.12.2024 mal
žalobca k dispozícii -11 EUR na účte v banke. Vzhľadom na uvedenie týchto skutočností existuje reálna
obava ohrozenia exekúcie pri vymožení dlžnej sumy vo výške 42.063,92 EUR od žalobcu. V prípade

zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia súdom bude
mať žalobca ako veriteľ možnosť byť vymôcť pohľadávku výkonom záložného práva po právoplatnosti
konania vo veci samej.
Žalobca tvrdí, že predpokladaná výška pôžičiek poskytnutých žalovanému spoločnosťou ANVEST, s.r.o.
(záložné vprávo 1 a záložné právo 2 na LV č. XXXX, k.ú. A.) a manželmi C. D. E. a F. E. (záložné právo 3
na LV č. XXXX, k.ú. A.) zabezpečených nehnuteľnosťou na LV č. XXXX , k.ú. A., je pravdepodobne dosť

vysoká, a teda v prípade výkonu záložného práva spoločnosťou ANVEST, s.r.o. a manželmi E. zostatok
výťažku z predaja nehnuteľnosti po splatení pohľadávky spoločnosti ANVEST, s.r.o. a manželom E.
ako prednostným záložným veriteľom, v žiadnom prípade nevznikne nepomer medzi zabezpečovanou
pohľadávkouazabezpečujúcimmajetkom.Žalobcažiadapretozriadiťzáložnéprávovprospechžalobcu
na nehnuteľnosť (rozostavaná stavba) vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

3. Žalobca v doplnení návrhu zo dňa 1.9.2025 uviedol, že počas priebehu tohto súdneho konania
došlo na LV č. XXXX, k. ú. A. k prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného na tretiu osobu v časti
spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/5. Žalovaný sa tak stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
na LV č. XXXX, k. ú. A., v podiele 4/5.

Dodal, že existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie spočíva v žalobcom súdu aktuálne
predloženom liste LV č. XXXX, k.ú. A., s tým, že žalovaný je už len podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti a to v podiele 4/5. Žalovaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti uvedenej na LV
č. XXXX, k.ú. A., môže kedykoľvek previesť svoj jediný majetok na žalobcovi neznámu osobu, čím sa
tohto majetku zbaví a týmto konaním žalobcu môže dôjsť k budúcemu zmareniu exekúcie. Tak ako to

urobil pred nedávnom s tým, že previedol na tretiu osobu spoluvlastnícky podiel vo výške 1/5 k celku.

4. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil tieto dôkazy: Účtovná závierka žalovaného za rok
2024, Finstat.sk – tržby žalovaného v priebehu rokov, Návrh na vydanie platobného rozkazu, Platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.17Up/429/2025, LV č. XXXX, k. ú. A..

5. Podľa § 343 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.10. Podľa § 328 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

13. Podľa ust. § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej

len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

14. Podľa ust. § 151b ods. 1 prvá veta OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

15. Podľa ust. § 151c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako
aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

16. Podľa ust. § 151c ods. 2 OZ, záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v

budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

17. Podľa ust. § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo
iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

18. Podľa ust. § 151g ods. 1 druhá veta OZ, ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu, registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý
záložné právo zriadil.

19. Podľa ust. § 151mb ods. 1 OZ, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné
jej príslušenstvo.

20. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho
opatrenia, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo

iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku
efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia, a teda posilnenie postavenia veriteľa
zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka
veriteľa s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená.
Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri

rozhodovaníoňomnevykonávadokazovanie.Jepretopovinnosťoužalobcuoznačiťapredložiťdôkazné
prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti,
legálnosti a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určitá pohľadávka veriteľa a
že jej exekúcia bude ohrozená, resp. preukázať dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená.

21. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je teda zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej
pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné
exekúciou postihnúť. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je teda ochrana peňažného nároku veriteľavoči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie
opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju
pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia však súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj
primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania
zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením
nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná
sledovanému cieľu.

22. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu
konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa má poskytnúť rýchla
ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

23. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli
osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho
(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením
obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje

ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

24. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania rozhodnutia. Druhou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre osvedčenie tvrdenej

obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol
také konkrétne správanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery do takej miery, že právo resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Osobitnou podmienkou,
ktorú súd preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby
obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia

alebo ohrozenia práva žalobcu. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je
možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia
uvedených podmienok, čo je odôvodnené osobitnou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V
prípadenesplneniačoilenjednejznich,niejemožnénávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia
vyhovieť.

25. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu, ako aj s predloženými listinnými dôkazmi, súd preskúmal
splnenie všetkých vyššie uvedených podmienok a dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný.

26. Žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, tým že jeho nárok,
ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie je ešte v štádiu prebiehajúceho konania vo
veci samej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17Up/429/2025 a o žalobe bolo rozhodnuté
platobným rozkazom.

27. Žalobca osvedčil dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená tým, že žalovaný ako nositeľ
hmotnoprávnej povinnosti už realizoval právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie, a to tým, že previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je jeho jedným
majetkom na tretiu osobu v časti spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/5. Navrhovateľ zároveň
osvedčil, že existuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba ďalších takých úkonov s kvantitatívnym

dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka. Vydanie rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení nie je
možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu
žalovaného vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie
úmyslu zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu
k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo

vyhovené návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by
sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou. Žalobcu
tak nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť
povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie.28. V prípade súkromnoprávnych úkonov je úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu,
keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim

dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti. Teda zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe
nezúčastnenej na takejto dispozícii zistiť spravidla, až keď takáto dispozícia nastane (plomba), alebo
až po jej realizovaní (zavkladovanie). Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva žalobcu zmariť
alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej žalobcom
pri uspokojovaní jeho pohľadávky.

29. Z návrhu a jeho príloh je zrejmé, že celkové okolnosti prípadu, správanie sa protistrany alebo jej
predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je
pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. Skutočnosti, že žalovaný
nedosahoval v poslednom období žiadne tržby a že k 31.12.2024 mal k dispozícii – 11 Eur na účte
v banke majúce osvedčiť nemajetnosť strany v neprospech ktorej má byť zabezpečovacie opatrenie

nariadené, súd v týchto intenciách skúmal ako premennú pri hodnotení obavy z ohrozenia budúcej
exekúcie.

30. Navyše súd uvádza, že zriadenie záložného práva nie je neprimeraným zásahom do vlastníckeho
práva žalovaného, nakoľko ide o dočasné opatrenie, ktoré nepresahuje nevyhnutnú mieru a jeho výkon

môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

31. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

33. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 262 ods. 1 CSP
a 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, keďže súd zabezpečovacie opatrenie
nariadil, a preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach

na Mestský súd Košice. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
(§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§365 ods. 3CSP)