Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 33Nt/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010181
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Veronika Pravdová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325010181.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Veroniky Pravdovej a
prísediacich Tatiany Puškeľ Pintérovej a JUDr. Kataríny Kubicovej, LL.M, v trestnej veci odsúdeného A.
B., C. XX.X.XXXX D. E., B. F. G., H. XXX/XX, I. E., B. J. D. D. B. D. K. A., o návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.9.2025 v Galante, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného A. B., C. XX.X.XXXX D. E., B. F.

G., H. XXX/XX, I. E., B. J. D. D. B. D. K. A., na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným
súdom Galanta pod sp. zn. 31T/166/2018, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.
zn. 31T/166/2018 zo dňa 7.7.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/58/2021
zo dňa 23.9.2021,

z a m i e t a ,

pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený A. B. (ďalej len odsúdený) podaním doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 19.2.2025,
doplneným dňa 6.8.2025 a následne dňa 27.8.2025, žiadal o povolenie obnovy konania voči rozsudku
Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/127/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

6To/58/2021 zo dňa 23.9.2021 z dôvodu, že senát, ktorý vo veci rozhodol bol zaujatý (prijatie vyhlásenia
o vine spoluobžalovaného a pokračovanie v konaní, čím došlo k porušeniu prezumpcie neviny
a zaujatosti sudcu), pričom poukázal na uznesenie Súdneho dvora vo veci C-709/2018 z 28.5.2020 a na
nález Ústavného súdu SR I. ÚS 72/2023. Odsúdený tiež žiadal o povolanie obnovy konania z dôvodu
novely Trestného zákona účinnej od 6.8.2024, pričom poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci
T.T. BAJI TRANS s.r.o. proti Národnému inšpektorátu práce sp. zn. C-544/23 z 1.8.2025.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/166/2018 zo dňa 30.9.2020 a 7.7.2021 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/58/2021 zo dňa 23.9.2021 bol odsúdený uznaný
vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, za čo mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom
stráženia.

Súd vo veci nariadil a vykonal verejné zasadnutie za účasti prokurátora, obhajcu a odsúdeného. Na
termíne verejného zasadnutia odsúdený uviedol, že sa plne pridržiava svojho návrhu.Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: pripojený spis
Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/166/2018 a z neho: č. l. 1575 až 1584 rozsudok Okresného súdu
Galanta zo dňa 30.9.2020, sp. zn. 31T/166/2018, č. l. 1819 až 1823 rozsudok Okresného súdu Galanta

zo dňa 7.7.2021, sp. zn. 31T/166/2018, č. l. 1936 až 1944 rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa
23.9.2021, sp. zn. 6To/58/2021. Po takto vykonanom dokazovaní nemali procesné strany návrhy na
doplnenie dokazovania.

Podľa § 393 ods. 1 Trestného poriadku, ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe

právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v
trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Podľa § 394 ods. 4 písm. a), b) Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou okrem iného aj podľa

odseku 1 je aj
a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu
Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,
b)strataúčinnostiprávnehopredpisu,jehočastialeboniektoréhoustanoveniapodľačl.125ods.3ústavy

voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Po preskúmaní podaného návrhu odsúdeného v intenciách § 399 ods. 1 Trestného poriadku súd dospel
k záveru, že nie je daný dôvod na odmietnutie návrhu, pretože návrh bol podaný oprávnenou osobou

podľa § 396 ods. 3 Trestného poriadku, návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého je obnova
konania prípustná podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, a zároveň obnova konania nie je vylúčená
podľa § 395 Trestného poriadku. Sú preto splnené formálne predpoklady na meritórne rozhodnutie o
návrhu odsúdeného.

Pokiaľ ide o povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, čo bol aj prípad
prejednávaného návrhu odsúdeného, musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou podmienkou
je, že musia vyjsť najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Druhou podmienkou je, že
musí ísť o také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne

uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh
trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Z uvedeného vyplýva, že nové skutočnosti alebo dôkazy musia byť tak závažné, že sú spôsobilé
prelomiť zásadu právnej istoty a nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia súdu.

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že z právnej úpravy dotýkajúce sa obnovy konania nevyplýva,
že by na povolenie obnovy konania postačovalo naznačenie existencie alebo možnosti existencie
skutočností a dôkazov, ktoré nevyplynuli súdu najavo v pôvodnom konaní a ktoré môžu odôvodniť iné
rozhodnutie vo veci. Práve naopak, povolenie obnovy konania bude možné a zákonné len za veľmi
výnimočných okolností.

Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo také skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré boli súdu skôr neznáme, a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Súd nemôže preskúmavaťzákonnosť postupu v pôvodnom konaní, pretože konanie o povolení obnovy konania nie je založené na
revíznom princípe. V konaní o povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu
v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súdy pri rozhodovaní vyrovnali so všetkými okolnosťami a s

obhajobouobvineného,anemôžepreskúmavaťanivecnúsprávnosťrozhodnutiavydanéhovpôvodnom
konaní.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súdy s

nimi v rozhodnutiach nevysporiadali, alebo ich dokonca prehliadli, prípadne ich nesprávne vyhodnotili.

Účelom mimoriadneho opravného prostriedku (obnovy konania) je umožniť opätovný prieskum tých
právoplatne skončených vecí, v ktorých medzičasom vyšli najavo nové okolnosti skutkovej povahy, pre
ktoré pôvodné rozhodnutie neobstojí. Zjednodušene povedané, kým obnova konania podľa § 394 a
nasl. Trestného poriadku je zameraná na nápravu skutkového stavu veci, dovolanie podľa § 368 a nasl.

Trestného poriadku smeruje k náprave právnych pochybení. Tak je potom potrebné nazerať aj na výklad
pojmu nová skutočnosť, t. j. ako taký závažný poznatok skutkovej povahy, ktorý konajúcim súdom nebol
v čase rozhodovania známy. Samotné rozhodnutie súdu - mimo skutočností a dôkazov z neho plynúcich,
ale takú povahu nemá (ide o individuálny právny akt vydaný na to určeným štátnym orgánom, ktorý v
predpísanom konaní zistí skutkový stav veci, aby naň potom aplikoval príslušnú právnu normu, pozn.).

Z tohto dôvodu môže byť rozhodnutie súdu (ako také) dôvodom pre povolenie obnovy konania len v
tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa. Takým prípadom je § 394 ods. 4 Trestného poriadku,
podľa ktorého sa za skutočnosť skôr neznámu považuje aj (v skratke) rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva o porušení základných ľudských práv alebo slobôd a rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky o strate účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo ustanovenia. V tomto zmysle

je treba interpretovať spojku „aj“ použitú v § 394 ods. 4 Trestného poriadku - ako rozšírenie okruhu
skôr neznámych skutočností, ktoré (bez ďalšieho) umožnia obnoviť konanie o vydanie niektorého z tam
uvádzaných rozhodnutí. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2022, sp. zn. 5
Tost 16/2022, uverejnené v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2024).

Dôvodom na obnovu konania na základe právnych (iných než skutkových) okolností je podľa § 394 ods.
4 písm. a), b) Trestného poriadku len rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce v
konkrétnej veci porušenie ľudských práv alebo slobôd obvineného (keďže tento súd nie je kasačným
súdom a obmedzí sa len na konštatáciu dotknutého porušenia práv), ako aj zmena zákona v dôsledku
derogačného nálezu ústavného súdu (ostatne uvedený dôvod výlučne v súvislosti s neústavným

podkladom pre skoršie rozhodnutie a v kontexte následného využitia účinkov čl. 50 ods. 6 ústavy
v novom konaní). Dôvodom na obnovu konania teda nie je zmena zákona v otázke podstatnej pre
pôvodné rozhodnutie, ktorá bola vykonaná po jeho právoplatnosti v bežnom legislatívnom procese (I.).
Sťažovateľom označená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ak by bola použiteľná ako argument
na vykonanie prieskumu už právoplatných rozhodnutí v trestných veciach, a ak áno, tak na vykonanie

prieskumu ich určitého okruhu na základe spojenia s prvkom výkonu európskeho práva) by mohla byť
taktopoužitálenvovzťahukprieskumupôvodnéhoprávoplatnéhomeritórnehorozhodnutiavdovolacom
konaní podľa Trestného poriadku (a to pri kvalifikačnom použití zákona zmeneného po právoplatnosti
dotknutého rozhodnutia). To však neplatí o konaní o obnove trestného konania (relevantné a výlučné
dôvody povolenia obnovy konania, ktoré sú právnej povahy, sú popísané v predchádzajúcom odseku)

(II.). (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/503/2025 z 30. septembra 2025)

Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k záveru, že nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného

poriadku, a to z nasledovných dôvodov.

Z návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ako aj z jeho následných podaní a vyjadrení na
verejnom zasadnutí vyplýva, že odsúdený dôvody povolenia obnovy konania vidí predovšetkým v novej
skutočnosti, ktorou má byť nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 72/2023 zo dňa 7.9.2023 a uznesenie

Súdneho dvora vo veci C-709/2018, ďalej poukázal na novelizované znenie Trestného zákona, účinné
od 6.8.2024, na úpravu trestných sadzieb, o.i. aj pri trestnom čine zo spáchania ktorého bol právoplatne
uznanývinnýmaodsúdenýpodľaTrestnéhozákonavzneníúčinnomdo6.8.2024,kedypodľaTrestného
zákona účinného od 6.8.52024 by skutky uvedené v rozsudku napĺňali skutkovú podstatu zločinu podľa§ 173 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, kde zákon stanovuje sadzbu 7 až 15 rokov, t.j. výrazne nižšiu
oproti pôvodnej, zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-544/2023 z 1.8.2025, ktorý
sa týkal riešenia prejudiciálnej otázky na základe uznesenia Najvyššieho správneho súdu vydaného v

rámci kasačného konania vedeného pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky.

Súd dospel k záveru, že obnova konania v danom prípade neprichádzala do úvahy, nakoľko obnovu
konania možno povoliť, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Nové skutočnosti
a dôkazy sa týkajú len skutkových okolností trestného činu a páchateľa, ale nie je v ich zahrnutá zmena

právnej úpravy, v ktorej dôsledku by bolo možné skutok - trestný čin, za ktorý bol vyhlásený odsudzujúci
rozsudok posudzovať inak. Účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach
s jednou výnimkou, podľa ktorej je obnova konania možná aj pre prípad, ktorý sa netýka nedostatkov v
skutkových zisteniach, a tou je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce v konkrétnej
veci porušenie ľudských práv alebo slobôd obvineného, ako aj zmena zákona v dôsledku derogačného
nálezu ústavného súdu - strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia

podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (výlučne v súvislosti s neústavným podkladom pre
skoršie rozhodnutie a v kontexte následného využitia účinkov čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky v
novom konaní), čo však nie je tento prípad. Rozhodnutia, ktoré prezentoval odsúdený vo svojom návrhu,
t.j. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 72/2023 zo dňa 7.9.2023, v ktorom ústavný súd konštatoval
porušenie práva na spravodlivé konanie a zrušil konkrétne uznesenie najvyššieho súdu vo veci iného

sťažovateľa ako i uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-709/18 z 28.5.2020, ktoré je prejudiciálnym
rozhodnutím, ktoré vykladá právo EÚ (najmä Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343
z 9.3.2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom
v trestnom konaní), nemožno v zmysle vyššie uvedeného považovať za skutočnosť odôvodňujúcou
povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 4 písm. a), b) Trestného poriadku.

Za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať ani
zmenu predpisov hmotného práva, keďže táto (zmena hmotnoprávneho predpisu) v čase vyhlásenia
pôvodného rozhodnutia objektívne neexistovala a teda nemohla byť zohľadňovaná, príp. aplikovaná
pri procese rozhodovania (viď napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/2018 z 26.6.2019).

Zmena právnych predpisov hoci by aj bola pre odsúdeného priaznivejšia (ako uvádza vo svojom návrhu
odsúdený, pričom poukazuje na novelu Trestného zákona účinnú od 6.8.2024), nemôže zakladať dôvod
na povolenie obnovy konania. Trestného poriadku. Súd na doplnenie argumentácie poukazuje na § 2
ods. 1 Trestného zákona z ktorého je zrejmé, že aplikácia prípadných novelizácií trestných kódexov,
ak by boli na prospech stíhanej osoby, je možná v časovom období od spáchania skutku, no len do

právoplatného rozhodnutia súdu o ňom. Uvedené platí aj z dôvodu, že novšiu právnu úpravu nemožno
uplatňovať spätne z dôvodu zákazu retroaktivity (spätného pôsobenia) na už právoplatne skončené
trestné veci; výnimkou z uvedeného je len postup podľa § 405a a nasl. Ani odsúdeným označená
judikatúra Súdneho dvora EÚ nie je dôvodom povolenia obnovy trestného konania. Závery rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/23 sú založené na posúdení odlišných skutkových okolností týkajúcich

sa aplikácie administratívnej sankcie a preto nemôže byť aplikovateľné na prípad právoplatného
odsúdenia v konaní podľa ustanovení Trestného poriadku, teda na prípad odsúdeného. Prejudiciálna
otázkatamriešenásatýkalapokutyvadministratívnomkonaníatedatietozáverynemožnobezďalšieho
kopírovať do trestného konania. Súdny dvor EÚ zároveň v predmetnom rozhodnutí na aplikáciu zásady
lex mitior na právoplatné rozhodnutia vyžadoval, aby bolo toto rozhodnutie ešte zvratné na základe

(mimoriadneho) opravného prostriedku, ktorého uplatnenie je podľa vnútroštátneho zákona časovo
obmedzené, čo nie je prípad obnovy konania, ktorá časovo obmedzená nie je.

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a úvahy súd nezistil podmienky pre povolenie obnovy konania
podľa § 394 Trestného poriadku, pretože odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, a

preto súd návrh odsúdeného ako nedôvodný postupom podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na
Okresný súd Galanta a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o
nej Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu trebauznesenie doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou,
ktorá sa svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.