Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 26, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/204/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125209512
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125209512.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: KRAJSPOL SK, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 14, 010 01 Žilina,
IČO: 36 712 736, právne zast.: Advokátska kancelária AKSK, s. r. o., so sídlom: Nám. SNP 15, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Unistav Teplička s.r.o., so sídlom Fatranská
1326/124, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 36 418 633, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu elektronicky dňa
04.09.2025, doplnený podaním zo dňa 05.09.2025 z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným Okresnému súdu Žilina elektronicky

dňa 04.09.2025, doplnený podaním dňa 05.09.2025 sa žalobca domáhal, aby súd vydal nasledovné
zabezpečovacie opatrenie : Súd v prospech žalobcu ako záložného veriteľa zriaďuje záložné právo k
nehnuteľnostiam žalovaného zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, okres: A.,
obec: B. C. D., kat. územie: B. C. D., na LV č. XXXX, ako 1. stavba so súp. č. XXXX, označená
ako predajno-obchodné priestory a kancelária a postavená na pozemku s E. F. XXXX/XX a 2. stavba
so G.. F. XXXX, označená ako garáže a skladové priestory a postavená na pozemku s E. F. XXXX/

XX, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorej zaplatenie je
predmetom upomínacieho konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod číslom
konania 33Up/15/2025. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým bude určená výška náhrady trov konania.

2. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že žalobca je majiteľom pohľadávky voči žalovanému
vo výške 9.480 eur s príslušenstvom a to na základe dodania tovaru diela vykonaného na základe
objednávky žalovaného č. 13/2024/MV a následne vyúčtovaného faktúrou č. V240515 zo dňa 14.5.2024
na sumu 9.480 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný označenú dohodnutú odmenu riadne a včas
nezaplatil, žalobca podal na Okresnom súdu v Banskej Bystrici návrh na vydanie platobného rozkazu,
na základe čoho bol vydaný Okresným súdom Banská Bystrica platobný rozkaz zo dňa 23.1.2025, č.k.

33Up/15/2025. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom spochybňuje nárok žalobcu na
zaplatenie z dôvodu, že podľa jeho názoru nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb (diela), zároveň
ale žalovaný žalobcovi navrhol uzatvorenie dohody, na základe ktorej má žalovaný záujem zaplatiť istinu
pohľadávky a aj náhradu trov konania s tým, že žalobca si nebude uplatňovať nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania.

3. Napriek tomu, že odpor žalovaného je z 21.2.2025, Okresný súd Banská Bystrica do dnešného dňa
nerozhodol o ďalšom postupe, tzn. o tom, či bude odpor odmietnutý alebo či bude vec postúpená nakonanie na príslušnom súde. Žalovaný je vlastníkom nasledovných nehnuteľností zapísaných v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Žilina, okres: A., H.: B. C. D., kat. územie: B. C. D., na LV č. XXXX, 1.
stavba G. G.. F. XXXX, označená ako predajno-obchodné priestory a kancelária, postavená na pozemku

G. E. F. XXXX/XX a 2. stavba G. G.. F. XXXX, označená ako garáže a skladové priestory a postavená
na pozemku G. E. F. XXXX/XX.

4. Od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu popísaného v bode 3. tohto podania sa situácia
žalovaného zhoršuje, nakoľko 1. je evidovaný ako dlžník Všeobecnej zdravotnej poisťovni z titulu

nezaplateného zdravotného poistenia vo výške 3.780,31 EUR, pričom predpis poistného predstavuje
priamo exekučný titul, 2. je evidovaný ako dlžník Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v
Poprade vo výške 123,75 EUR, 3. je evidovaný ako osoba, voči ktorej je vedené exekučné konanie
pred Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 33Ek/2004/2025 a to na základe exekučného titulu
z 23.1.2025. Uviedol, že zároveň je všetok dohľadateľný majetok žalovaného založený v prospech
veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., Právna forma: Akciová spoločnosť, IČO: 00 151 653, Tomášikova

48, Bratislava 83237, Slovenská republika, a to vrátane 1. nehnuteľností popísaných v bode 6) tohto
podania a 2. existujúcich zásob, bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú, 3. budúcich zásob, ktoré
žalovaný nadobudne, 4. pohľadávok žalovaného voči jeho odberateľom z predaja zásob. Uviedol, že
podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012 , sp. zn . 6 M Cdo 5/2012 vyplýva, že:
„Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia

musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním
nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia
o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie

nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia
legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri
ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom

procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní
(konanie o vydanie predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili.
Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto

zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení
navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver
o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia". Uviedol, že zabezpečovacie opatrenie
ako procesný prostriedok slúži podľa právnej teórie na „ zvýšenie finálnej vymožiteľnosti práv, resp.
peňažných pohľadávok veriteľov, a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne

a inak postihnuteľného majetku dlžníka". Aj napr. z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa
28.2.2018, č.k. 7Co/39/2018 vyplýva, tzn. že „ zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach,
ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred
hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky.
Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie

zhoršeniu jeho pozície. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to
zriadenímzáložnéhoprávanašpecifikovanýmajetokdlžníkanazabezpečeniejehopohľadávky,ktoráby
mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia sú: a) návrh na jeho nariadenie, b) spôsobilý predmet záložného práva,

ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) okolnosť, že zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Posledným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia teda je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia
uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia

exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade
nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia
budeohrozená.Zhľadiskaosvedčeniarelevantnýchskutočnostíbymalnavrhovateľ(žalobca)poskytnúť
dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmareniaexekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv
dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených
záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu)".

5. Uviedol, že ako je teda uvedené, cieľom zabezpečovacieho opatrenia nie je posilniť postavenie
veriteľaalezabrániťzhoršeniujehopozície.Žalobcajeveriteľompeňažnejpohľadávkyvočižalovanému,
ktorú síce žalovaný popiera, na druhej strane ale ponúka dohodu, že pohľadávku zaplatí v prípade, ak sa
mu odpustia úroky z omeškania. To znamená, že aj samotný žalovaný si je vedomý svojho záväzku voči

žalobcovi a len plnenie odďaľuje, nakoľko nikto by dobrovoľne neplnil záväzok, ktorý podľa žalovaného
neexistuje. Uviedol, že podľa ich zistení sú nehnuteľnosti jediným zistiteľným majetkom žalovaného a
teda jediný majetok, z ktorého prichádza do úvahy uspokojenie aj pohľadávky žalobcu, nakoľko ani z
notárskeho záložného práva popísaného v bode 8. iný majetok žalovaného nevyplýva, To znamená, že
v prípade, ak žalovaný nehnuteľnosti prevedie na tretiu osobu, napríklad aj počas súdneho konania,
žalobca„stratí"alebosamuvýraznesťažíakákoľvekmožnosťdosiahnuťuspokojeniesvojejpohľadávky,

keďže ako je uvedené, nehnuteľnosti predstavujú jediný zistiteľný majetok žalovaného. Uviedol, že je
potrebné uviesť aj to, že žalovanému aktuálne nič nebráni v tom, aby nehnuteľnosti previedol. V prípade,
ak by žalovaný nehnuteľnosti (jediný relevantný majetok) previedol na tretie osoby bez toho, aby na
nich viazlo sudcovské záložné právo, žalobca „stratí" na tieto nehnuteľnosti akýkoľvek dosah a teda
aj možnosť uspokojiť sa ich predajom a to aj v prípade, ak by bol v tomto konaní úspešný. Prípadný

úspech by teda mal už len akademický ale nie reálny význam, keďže reálne uspokojenie v rámci
exekučného konania bude zmarené alebo výrazne sťažené. To znamená, že takýmto konaním dôjde
k reálnemu zhoršeniu pozície žalobcu ako veriteľa. Okrem uvedeného je potrebné uviesť, že nariadením
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia bude jednoznačne rešpektovaná aj zásada proporcionality,
tzn. v žiadnom prípade nebude prospech žalobcu neprimerane prevládať nad obmedzením žalovaného.

Je nutné uviesť aj to, že zatiaľ čo zriadenie záložného práva v prospech žalobcu predstavuje v zásade
jedinú možnosť, ako si môže žalobca zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky, pre žalovaného
zriadenie záložného práva nebude v zásade predstavovať žiadne obmedzenie, žiadny zásadnejší zásah
do jeho aktuálne existujúcich práv. nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia môžu žalovaní aj naďalej užívať a brať z nich plody a úžitky. Jediným obmedzením pre

žalovaného bude, že v zásade nebudú môcť nehnuteľnosti predať (existencia záložného práva značne
znižuje predajnosť akejkoľvek nehnuteľnosti) a v zásade ani zaťažiť, resp. ak aj zaťažia, takýmto
konaním sa nezhorší postavenie žalobcu. Uviedol, že na záver považuje za potrebné uviesť aj to,
že v prípade, ak by bol žalobca nakoniec v konaní neúspešný, postihla by ho povinnosť nahradiť
žalovanému škodu, ktorá mu v dôsledku nariadeného záložného práva vznikne. Navrhované znenie

zabezpečovacieho opatrenia bolo predmetom prieskumu napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý
v uznesení zo dňa 4.12.2023, č.k. 14Co/133/2023-139 znenie potvrdil.

6. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení

súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

12.Súdpredposúdenímdôvodnostinávrhuskúmaljehoobligatórnenáležitostipričomzistil,žeobsahuje
všetky predpísané náležitosti

13. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže
súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu
zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené
listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

14. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom
je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením
záložného práva.

15. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť
len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom

konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom
dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne
odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa
môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a
spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje

skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej
miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť
potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom
žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť

skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu
zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš
pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenie je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie.
Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.

Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa
však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv
prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

16. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli
osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho
(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrenímobmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie
súduprvejinštancieozabezpečovacomopatreníjerozhodujúcistavvčasevydaniarozhodnutia.Druhou

nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočnosti
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho
rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je
potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie

žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že
právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť
a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku
ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty
vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený,
sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti
ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva
žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť
do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené.
Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je
odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len
jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

17. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia oboznámil so

samotným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 04.09.2025, ako aj s listinnými
dôkazmi doloženými žalobcom, a to : objednávkou (č.l.7 súdneho spisu), faktúrou č. V240515 (č.l. 8
súdnehospisu),návrhomnavydanieplatobnéhorozkazu(č.l.9-11súdnehospisu),platobnýmrozkazom
(č.l. 12-13 súdneho spisu), odporom k platobnému rozkazu (č.l. 14 -15 súdneho spisu), emailovou
komunikáciou (č.l. 16-17 súdneho spisu), výpisom z I. F. XXXX (č.l. 18 súdneho spisu), s registrom

poverení na vykonanie exekúcií (č.l.19-20 súdneho spisu), prehľadom o firme ( č.l.21-23 súdneho
spisu), úradnými výpismi z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (č.l.24 – 33 súdneho spisu),
výpisom - výsledky vyhľadania z Notárskeho centrálneho registra záložných práv ( č.l.34-rub č.l.35
súdneho spisu), uznesením KS v BB č.k. 14Co/133/2023 (č.l.36-41 súdneho spisu), doplnením návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ( č.l.51- 601 súdneho spisu) a (č.l.72 -75 súdneho spisu),

pričom preskúmal splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie.

18. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe
predložených listinných dôkazov v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

19. Na základe oboznámenia sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a pripojenými listinami súd konštatuje, že má v danej veci osvedčený právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným (obchodno - záväzkový vzťah) a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 9 480 eur s príslušenstvom, pre vymoženie ktorej žiada žalobca prostredníctvom nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu. Predmetná pohľadávka žalobcu bola uplatnená
žalobcom návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podaným na Okresnom
súde Banská Bystrica. Po podaní odporu voči vydanému platobnému rozkazu je konanie stále
vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/15/2025. Súd zdôrazňuje, že toto
osvedčeniekonštatujevýlučnevovzťahukpodmienkamprerozhodnutieonávrhužalobcunanariadenie

zabezpečovacieho opatrenia a neprejudikuje tým výsledok konania vo veci samej o nároku žalobcu.
Vzhľadomnauvedenéskutočnostijenávrhžalobcunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenianávrhom
podaným po začatí konania vo veci samej.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd nárok žalobcu voči žalovanému za osvedčený.

Súd však nemal osvedčenú ďalšiu základnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. V návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodnil tým, že žalovaný je
evidovaný ako dlžník Všeobecnej zdravotnej poisťovne z titulu nezaplateného zdravotného poistenia vovýške 3 780,31 eur, pričom predpis poistného predstavuje priamo exekučný titul, uviedol, že žalovaný je
evidovaný ako dlžník Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade vo výške 123,75 eur, je
evidovaný ako osoba, voči ktorej je vedené exekučné konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica

pod č.k. 33Ek/2004/2025 a to na základe exekučného titulu z 23.01.2025. Zároveň odôvodňoval potrebu
nariadiť zabezpečovacie opatrenie skutočnosťou, že všetok dohľadaný majetok žalovaného je majetok
ktorý je založený v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO : 00 151 653, Tomášikova 48,
832 37 a to vrátane nehnuteľností, na ktoré navrhuje zriadiť sudcovské záložné právo, existujúce
zásoby, bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú, budúce zásoby, ktoré žalovaný nadobudne,

pohľadávky žalovaného voči jeho odberateľom z predaja zásob. Zriadenie záložného práva zároveň
odôvodnil skutočnosťou, že jediným zistiteľným majetkom žalovaného predstavujú nehnuteľnosti, na
ktoré navrhuje zriadiť sudcovské záložné právo. Svoj návrh odôvodnil aj skutočnosťou, že žalovanému
aktuálne nič nebráni v tom, aby nehnuteľnosti previedol, s tým, že ak by predmetné nehnuteľnosti
previedol bez toho aby na nich viazlo sudcovské záložné právo, žalobca „stratí“ na tieto nehnuteľnosti
akýkoľvek dosah a teda možnosť uspokojiť sa ich predajom a to aj v prípade, ak by bol v tomto konaní

úspešný, pričom takýmto konaním dôjde k reálnemu zhoršeniu pozície žalobcu ako veriteľa.

21. Pokiaľ ide o existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, nebezpečenstvo
ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Nestačí len domnienka žalobcu, že
v prípade ak by žalovaný previedol dotknuté nehnuteľnosti na tretie osoby bez tohto, aby na nich viazlo

sudcovské záložné právo, žalobca stratí dosah na predmetné nehnuteľnosti a teda aj možnosť uspokojiť
sa ich predajom v prípade ak by bol v konaní vo veci samej úspešný, čím podľa domnienky žalobcu
dôjde k reálnemu zhoršeniu pozície žalobcu ako veriteľa. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla
byť zmarená (teda, že reálne hrozí zhoršenie pozície žalobcu). U dlžníka môže byť dôvodom také jeho

konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo
ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje
faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým,
že nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje
alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť, pričom táto skutočnosť nijakým spôsobom nebola osvedčená či

preukázaná. Ak by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe žalobcom tvrdených skutočností,
potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo žalobcu nariadiť
zabezpečovacie opatrenie, čím by bola zjavne porušená zásada proporcionality. Takýto záver je zjavne
nežiadúci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia, preto na jeho nariadenie nestačí len
konštatovanie, že žalobca má splatnú pohľadávku a že žalovaný môže vykonať také úkony, ktorými by

mohol ohroziť exekúciu pohľadávky žalobcu.

22. Žalobca do spisu doložil jednotlivé úradné výpisy z Notárskeho centrálneho registra záložných
práv, avšak podľa názoru súdu, i keď uvedené dôkazy preukazujú existenciu záväzkov na strane
žalovaného, zároveň preukazujú, že ich úhrada je zabezpečená zriadením záložných práv na jednotlivé

zálohy, a teda, že existencia predmetných záväzkov žalovaného ako dlžníka neohrozuje uspokojenie
žalobcovej pohľadávky, nakoľko ich úhrada je krytá dotknutými záložnými právami. Zároveň podľa
predmetných úradných výpisov ako aj podľa výpisu (výsledky vyhľadania) z Notárskeho centrálneho
registra záložných práv, údaje týkajúce sa záložných práv zriadených v prospech záložných veriteľov
boli registrované v rokoch 2021 až 2024 (august). Pričom podľa dodatočných informácií na predmetných

úradných výpisoch, dňa 19.08.2024, dňa 11.07.2024 a dňa 26.09.2023 pri predmetných záložných
právach bolo registrované vzdanie sa časti záložného práva zo strany záložného veriteľa a nie vznik
nového záložného práva, príp. jeho rozšírenie.

23. Zároveň, aj keď by mal žalobca záväzky voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni z titulu nezaplateného

zdravotného poistenia vo výške 3 780,31 Eur, ďalej bol evidovaný ako dlžník Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva v Poprade vo výške 123,75 EUR (pričom žalobca žiadnym spôsobom
neosvedčil existenciu týchto záväzkov a neosvedčil ani dátum ich vzniku) a hoci je evidovaný ako
osoba, voči ktorej je vedené exekučné konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k.
33Ek/2004/2025 a to na základe exekučného titulu z 23.1.2025 (poverenie zo dňa 24.07.2025),

uvedená skutočnosť ešte sama osebe nepreukazuje skutočnosť, že exekúcia pohľadávky žalobcu
je bezprostredne ohrozená. Ako bolo uvedené vyššie, zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť iba
vtedy ak možno tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi
povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jehomajetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia
bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený.

24. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že podľa výpisu zo stránky J., ktorý bol doložený
žalobcom do spisu ako dôkaz vyplýva, že žalobca v roku 2024 dosiahol zisk vo výške 29 888 eur,
kým v roku 2023 dosiahol stratu, s tým, že hodnota jeho pohľadávok je vyššia ako hodnota záväzkov.
Zároveň je z predmetného dokumentu zrejmé, že celkové výnosy žalovaného za rok 2024 boli vo
výške 8,26 miliónov eur, kým v roku 2023 boli len vo výške 8,13 miliónov eur. Z uvedeného je

zrejmé, že u žalovaného nedochádza k zásadným kvalitatívnym (keďže záložné práva boli zriadené
podľa čísla ich registrácie minimálne pred dvomi rokmi) ani kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej
podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadná exekúcia bude zmarená, sťažená alebo
úplne znemožnená. Vzhľadom k uvedenému, napriek tomu, že má žalovaný viacero záväzkov, ktoré
mnohé sú zabezpečené záložnými právami a hoci aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu
na zriadenie záložného práva sú predmetom zálohu, ktorý zabezpečuje záväzok žalovaného voči

Slovenskej sporiteľni, a.s. (pričom súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné záložné právo bolo
zriadené pred viac ako štyrmi rokmi – 29.03.2021), nakoľko súd nemal osvedčené také konkrétne
správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený - viď ekonomické ukazovatele
žalovaného –prehľad o firme zo stránky J., súd nemal osvedčenú druhú podmienku pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, ktorá musí byť splnená kumulatívne, a to bezprostredné ohrozenie výkonu
exekúcie.

25. Zároveň pokiaľ ide o nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie, z emailovej komunikácie medzi žalobcom
a žalovaným, resp. ich právnych zástupcov je zrejmé, že žalovaný má záujem uzavrieť so žalobcom

dohodu o urovnaní, na základe ktorej by uhradil žalobcovi istinu a trovy konania bez úrokov z omeškania.
Nakoľko v predmetnom maili je vyjadrená vôľa žalovaného predmetnú pohľadávku aj keď bez úrokov
zomeškaniažalobcoviuhradiť,napriektomu,žemailjezodňa24.02.2025ažalovanývodporepodanom
proti platobnému rozkazu, ktorým bola žalobcovi priznaná pohľadávka poprel existenciu žalobcovej
pohľadávky (tento je zo dňa 21.02.2025), súd nemal osvedčené, žeby prípadná exekúcia žalobcovej

pohľadávky bola ohrozená bezprostredne. Žalobca tvrdil, že navrhnutím dohody žalovaný chce len
natiahnuť čas ale žalobca ani netvrdil ani neosvedčil také konanie žalovaného, ktoré by uvedené
preukazovalo resp. osvedčovalo.

26. Vo vzťahu k naplneniu podmienky primeranosti zásahu požadovaného žalobcom formou zriadenia

záložného práva na dotknutý nehnuteľný majetok žalovaného, súd primárne konštatuje, že z listinných
dôkazných prostriedkov predložených žalobcom nevyplýva iné zabezpečenie žalobcovej pohľadávky.

27. Pokiaľ ide o majetok žalovaného, žalobca uviedol, že všetok dohľadateľný majetok žalovaného je
založený v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., pričom ide o dotknuté nehnuteľnosti, existujúce

zásoby bez ohľadu na miesto, kde sa nachádzajú, budúce zásoby, pohľadávky žalovaného voči jeho
odberateľom. Súd mal za to, že na žalobcovi, ktorý žiada zriadiť záložné právo na veciach patriacich
žalovanému za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, zásadne nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukazoval či osvedčoval existenciu či neexistenciu prípadného ďalšieho majetku
žalovaného, z ktorého by dotknutá pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená (obdobne rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesenie sp. zn. 6Cdo 81/2010). Súčasne však súd poukazuje
na skutočnosť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal hodnotu nehnuteľností, ktoré majú byť
zaťažené sudcovským záložným právom, a teda samotná primeranosť požadovaného zásahu formou
zriadenia záložného práva nie je osvedčená.

28. Na základe uvedených skutočností súd prijal záver, že žalobca dostatočne nepreukázal dôvodnosť
navrhovaného procesného opatrenia. Súčasne žalobcom nebola splnená podmienka osvedčenia obavy
z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia premietnutá do rozsahu požadovaného zabezpečovacím
opatrením. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu
zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nemá právo.30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O nároku na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd týmto uznesením, nakoľko hoci išlo o návrh na nariadenie
zabezpečovacie opatrenia po začatí konania, konanie vo veci samej je v tomto čase vedené na
Okresnom súde Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný bol v spore síce v plnom rozsahu
úspešný a v rozsahu 100% by mal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, avšak v konaní mu
žiadne trovy v súvislosti s bránením práva nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením (§344 v spojení s § 332 ods. 1 CSP).