Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100041
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin
Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: žalobcu: M. X., nar. X. Z. XXXX, D. XX, T., zastúpeného:
JUDr. Viktor Mlynek, advokát, Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a
výstavbu Slovenskej republiky, regionálny úrad Nitra, Novozámocká 3976/67D, Nitra, za účasti ďalších
účastníkov: 1. Prologis Slovak Republic Management s.r.o., IČO: 36 837 539, Diaľničná cesta 24, Senec,
zastúpeného advokátskou kanceláriou: RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., IČO: 36 863 360, Vysoká 2/B,
Bratislava, 2. MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530, Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, 3. Združenie domových

samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, Rovniankova 14, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, Hrnčiarska 29, Košice, 4. Mesto Nitra, IČO: 00 308 307,
Štefánikova 60, Nitra, 5. Obec Lužianky, IČO: 34 003 517, Rastislavova 266, Lužianky, o preskúmanie
rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, z 18. augusta 2017, č. OU-NR-
OVPB2-2017/031676-2, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k.
5 S 4/2024-807 z 28. novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta v časti, v ktorej smeruje proti výroku II rozsudku Správneho

súdu v Bratislave č. k. 5 S 4/2024-807 z 28. novembra 2024 o zamietnutí správnej žaloby.
II. Žalovanému ani ďalším účastníkom vo 4. a 5. rade sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného
konania.
III. Vo výroku IV o trovách konania sa rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. 5 S 4/2024-807 z 28.
novembra 2024 zrušuje a v tomto rozsahu sa mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že ďalší účastník v 2. rade je spoločnosťou s

ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky mu toto ministerstvo vydalo osvedčenia z 13. a 22.
júla 2015 o významnej investícii „Vybudovanie strategického parku" na účely prípravy územia v zmysle
§ 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení
neskoršíchpredpisov.Tentostrategickýparksamalrozkladaťnabližšieuvedenýchpozemkochvk.ú.F.,
S., I., W., Q. a F., ktorých vlastníkom je ďalší účastník v 2. rade. Podľa návrhu schváleného vládou mala
príprava územia strategického parku zahŕňať usporiadanie vlastníckych vzťahov, hrubé terénne úpravy,

komunikácie, inžinierske siete, dobudovanie privádzača z R1, zriadenie vecných bremien, inžiniersku
činnosť a projektovú činnosť. Ďalší účastník v 1. rade plánoval vybudovať a prevádzkovať v tomto
strategickom parku priestory pre svoju podnikateľskú činnosť (logistický park), predložil zámer tejto
navrhovanej činnosti na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovanívplyvov na životné prostredie. Navrhovaná činnosť označená ako „PROLOGIS PARK NITRA" mala
pozostávať z troch hál (DC1, DC2 a DC3) pre logistiku a ľahkú výrobu a vedľajších objektov. Žalobca
ako zainteresovaná verejnosť predložil v tomto konaní svoje stanovisko. Okresný úrad Nitra, odbor

starostlivosti o životné prostredie, však rozhodnutím z 8. novembra 2016 vyslovil, že táto činnosť sa
nebude posudzovať podľa citovaného zákona. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným 20. februára
2017.
2. Ďalší účastník v 1. rade 27. marca 2017 požiadal Mesto Nitra ako stavebný úrad o vydanie stavebného
povolenianačasťstaviebplánovanéhologistickéhoparku(halaDC2,vonkajšíplynovod,vysokénapätie,

trafostanica, areálové rozvody nízkeho napätia, vrátnica, prístrešok na bicykle, oplotenie, hospodársko-
technické úpravy a sadové úpravy). Stavebný úrad oznámil začatie konania účastníkom vrátane
žalobcovi s výzvou, aby svoje námietky oznámili do siedmich dní. Žalobca v určenej lehote prejavil so
stavbou nesúhlas bez bližšieho odôvodnenia s tým, že sa podrobnejšie vyjadrí po oboznámení sa so
spisom.Okremtohosvojenámietkyuplatnilajďalšíúčastníkv3.rade.MestoNitrastavebnýmpovolením
z 23. júna 2017, č. SP 5662/2017-016-Ing.Tá/Ja, povolilo žiadanú stavbu a v povolení sa vyrovnalo

aj so vznesenými námietkami. Predovšetkým zdôraznilo, že podľa § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov pre
stavbu nebolo treba vydať územné rozhodnutie, pretože bola súčasťou strategického parku, ktorý je
významnou investíciou, a priestorové a funkčné usporiadanie vyplýva z územného plánu obce. Ďalšími
námietkamižalobcusanezaoberalo,lebonebolipredloženévlehotepodľa§61ods.3zákonač.50/1976

Zb. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolania ďalší účastník v 3. rade a žalobca. Okresný úrad Nitra,
odbor výstavby a bytovej politiky, ich obe zamietol preskúmavaným rozhodnutím z 18. augusta 2017.
V odôvodnení sa stotožnil s názorom stavebného úradu, že územné rozhodnutie nebolo potrebné kvôli
§ 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. K námietke, že neprebehlo riadne posúdenie vplyvov na životné
prostredie, odkázal na právoplatné rozhodnutie odboru starostlivosti o životné prostredie z 8. novembra

2016. Rovnako zdôraznil, že žalobca mohol kedykoľvek nahliadnuť do spisu podľa § 23 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a odtiaľ získať podklady na to, aby mohol vzniesť
riadne námietky.
3. Správny súd (po zrušení skoršieho rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 172/2017-498
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7 Svk 13/2022) tu napadnutým rozsudkom č. k. 5 S 4/2024-807 (I.)

zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, (II.) zamietol žalobcovu správnu žalobu, (III.) nepriznal
žalovanému právo na náhradu trov konania, (IV.) priznal toto právo ďalším účastníkom v 1., 2. a 3. rade,
no (V.) nepriznal ho ďalším účastníkom v 4. a 5. rade.
(a) Na úvod zdôraznil, že v konaní pokračoval so žalovaným, na ktorého podľa § 1 ods. 1, § 2, § 7
zákona č. 608/2003 Z. z. a § 6 ods. 2 a § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní prešla

kompetencia okresných úradov v sídle kraja na úseku stavebného poriadku.
(b) Vo veci samej správny súd vyšiel zo záväzného právneho názoru kasačného súdu, že povoľovaná
stavbanebolavýznamnouinvestíciouvzmysle§1ods.2a3zákonač.175/1999Z.z.,apretostavebným
úradom nemal byť okresný úrad v sídle kraja v zmysle § 117b zákona č. 50/1976 Zb.
(c) Ďalej citoval záväzný právny názor kasačného súdu, podľa ktorého významnou investíciou v

prerokúvanej veci je podľa vydaného osvedčenia vybudovanie strategického parku a cieľom tejto
investície je príprava územia tohto parku v zmysle § 11 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. Kým významnou
investíciou sú v takom prípade len stavby slúžiace príprave tohto územia, samotný strategický park
tvoria aj ďalšie priemyselné, obchodné a iné objekty, teda aj povoľovaná stavba (logistická hala s
vedľajšími stavbami), ktoré ale samy osebe nie sú významnými investíciami. Pretože však príprava

tohto strategického parku je významnou investíciou, podľa správneho výkladu § 32 ods. 2 zákona č.
50/1976 Zb. sa územné rozhodnutie nevyžaduje nielen naň, ale ani na žiadnu stavbu, ktorá má v ňom
byť umiestnená, ak priestorové usporiadanie územia a jeho funkčné využívanie, ktoré nie je v rozpore s
ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny.
(d) Správny súd sa potom stotožnil s preskúmavaným rozhodnutím, že povoľovaná stavba sa nachádza

v lokalite určenej na priemyselnú výrobu a je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá
ohraničuje plochu strategického parku. V zhode s judikatúrou tak nepovažoval za nevyhnutné, aby bol
takýto strategický park v územnom pláne podrobne vymedzený, pretože postačuje, že stavba nie je v
rozpore s určeným priestorovým a funkčným využívaním územia. Takýto rozpor sa v posudzovanej veci
nepreukázal.

(e) Námietky žalobcu voči dopravnému napojeniu a posudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie
považoval správny súd za nedôvodné, pretože dopravné stavby boli povoľované osobitne a žalobca
mohol tieto námietky uplatniť tam. Rovnako v tomto konaní nebolo treba riešiť inak bližšie
nešpecifikovanú námietku, že počet parkovacích miest je poddimenzovaný. Záverom správny súdnevidel porušenie práv žalobcu ani v tom, že sa nevyhovelo jeho žiadosti o zaslanie kópie spisu podľa
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií v znení neskorších predpisov. Podľa judikatúry totiž
nezaslanie spisu administratívneho konania na základe takejto žiadosti nemá za následok porušenie

procesných práv účastníka v takom konaní, pretože ten mohol aj naďalej žiadať o nahliadnutie do spisu
podľa § 23 ods. 1 Spr. por. Samu okolnosť, že stavebný úrad nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia
podľa § 49 ods. 2 Spr. por., nepovažoval správny súd za zásah do práv žalobcu.
(e) Výrok o náhrade trov ďalším účastníkom v 1., 2. a 3. rade odôvodnil ustanovením § 169 SSP a tým,
že im uložil povinnosť vyjadriť sa k veci.

II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou, ktorá však výslovne smeruje len voči výrokom II a IV, sa žalobca
domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie.
Nestotožnil sa s právnym názorom správneho súdu, že stavebným úradom nemal byť okresný úrad
v sídle kraja, aj keď tento názor vyslovil kasačný súd. Naopak, naďalej trval na tom, že ak je stavba

súčasťou strategického parku, je významnou investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z. z. a stavebným
úradom mal byť tento úrad. Ak by to tak nebolo, potom podľa žalobcu neboli splnené podmienky §
32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. a pred stavebným konaním malo prebehnúť územné konanie. Ďalej
namietol, že sa neposúdili vplyvy strategického parku na životné prostredie. Rozhodnutie o navrhovanej
činnosti „Automotive Nitra Project" bolo právoplatné až 28. decembra 2015 a nemohlo oprávňovať

stavebníka na podanie žiadosti o stavebné povolenie. Navyše, sám ďalší účastník v 1. rade v zámere
navrhovanej činnosti uviedol, že prvým povoľovacím konaním bude územné konanie. Rozhodnutie zo
zisťovacieho konania ohľadom stavby, ktorá je predmetom tohto konania, zasa nadobudlo právoplatnosť
až 20. februára 2017. Žalobca nesúhlasil ani s povinnosťou nahradiť trovy ďalším účastníkom, pretože
to považoval za neprimerane tvrdé voči sebe. Okrem toho namietol, že to nie je v súlade s praxou

kasačného súdu. Tá je podľa neho jednotná v tom, že náhrada trov sa ďalším účastníkom priznáva len
výnimočne, a v prerokúvanej veci nešlo o taký prípad. Ďalší účastníci neboli povinní podávať vyjadrenia
a zúčastňovať sa na pojednávaniach. Žalobca správnou žalobou len chránil svoje vlastnícke práva
a záujmy životného prostredia a zaťaženie ho trovami konania odporuje aj Dohovoru o prístupe k
informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach

životného prostredia (oznámenie č. 43/2006 Z. z.).
5. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Odkázal na právne názory vyjadrené v predošlom
zrušujúcom rozsudku kasačného súdu, ale aj jeho ďalšiu judikatúru. Nesúhlasil ani s názorom, že by bol
žalobca neprimerane zaťažený tým, že musí nahradiť trovy ďalším účastníkom, pretože ide o dôsledok
jeho neúspechu v spore.

6. Ďalší účastník v 1. rade navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zopakoval, že osvedčenie o významnej
investícii sa týka len vybudovania strategického parku, teda prípravy územia naň. Nie je možné ho
zamieňať so samotnou povoľovanou stavbou, na ktorú takéto osvedčenie nebolo vydané. Napriek tomu
ustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. pre ňu nevyžaduje územné rozhodnutie. Okolnosť,
že v zámere navrhovanej činnosti v zisťovacom konaní bolo ako ďalšie povoľovacie konanie uvedené

územné konanie, nemôže nič zmeniť na tom, že podľa platného právneho stavu nebolo potrebné. Ďalší
účastník sa stotožnil aj s výrokom o náhrade trov konania, pretože žalobca nehájil záujmy ochrany
životného prostredia, ale vlastné vlastnícke práva.
7. Ďalší účastník v 2. rade navrhol odmietnuť kasačnú sťažnosť, eventuálne ju zamietnuť. Podľa
neho jednotlivé sťažnostné body sú formulované zmätočne a žalobca neodôvodňuje, v čom je právne

posúdenie správneho súdu nesprávne v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a ods. 2 SSP. K námietke
nepríslušnosti stavebného úradu odkázal na právny názor kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 7 Svk
13/2022, podľa ktorého povoľovaná stavba nie je významnou investíciou, pretože sa na ňu nevzťahuje
vydané osvedčenie a nezabezpečuje ju podnik so stopercentnou majetkovou účasťou štátu v zmysle §
1 ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z. Rovnako k námietke chýbajúceho územného rozhodnutia

odkázal na výklad ustanovenia § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., ktorý podal kasačný súd v rozsudku
sp. zn. 7 Svk 13/2022 a s ktorým sa ďalší účastník stotožnil. Za správny považoval aj výrok o náhrade
trov konania, pretože ďalší účastníci boli vyzvaní na vyjadrenie a tak mohli mať dojem, že nevyjadrením
sa stratia možnosť ovplyvniť priebeh súdneho konania.
8. Ďalší účastník vo 4. rade súhlasil s názorom žalovaného.

9. Ďalší účastníci v 3. a 5. rade sa nevyjadrili ku kasačnej sťažnosti.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok v napadnutom výroku II o zamietnutí správnej žaloby a výroku IV o trovách ďalších
účastníkov v 1., 2. a 3. rade (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez

nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
A. K zamietnutiu správnej žaloby vo veci samej
11. Žalobca svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil jednak porušením práva na spravodlivý proces podľa
§ 440 ods. 1 písm. f) SSP, jednak nesprávnym právnym posúdením podľa § 440 ods. 1 písm. g)
SSP. Ako však správne upozorňuje ďalší účastník v 2. rade, sama argumentácia potom nie je nijako

vnútorne rozčlenená a žalobca v podstate len naďalej trvá na svojich právnych názoroch, ktoré vyslovil
počas celého konania. Podľa § 440 ods. 2 SSP sa dôvod podľa odseku 1 písm. g) musí vymedziť tak,
že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Má teda uviesť, ktorú normu správny súd nesprávne vyložil
a z akých konkrétnych dôvodov, prípadne ktorú právnu normu správny súd nepoužil, hoci ju použiť
mal, alebo ako konkrétne ju použil, hoci ju mal použiť inak (porov. obsiahlejší rozbor v uzneseniach

tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 55/2020, 5 Sžk 18/2021, 4 Sžk 24/2021 a 6 Svk 17/2021). Ani len samotný
odkaz na § 440 ods. 1 písm. g) SSP bez opory v potrebnej argumentácii neumožňuje kasačnému súdu,
aby sa zaoberal právnym posúdením veci zo strany správneho súdu (porov. z posledného obdobia
napr. rozsudok sp. zn. 4 Svk 3/2024). Napriek tomu však kasačný súd nepovažuje nedostatky podanej
kasačnej sťažnosti za také, ktoré by opodstatňovali jej odmietnutie, ako to žiadal ďalší účastník v 2. rade;

úrovni žalobcových námietok však budú zodpovedať aj odpovede kasačného súdu.
12. Opakované námietky, že (1) Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky, nemal byť v
prerokúvanej veci odvolacím orgánom, ale stavebným úradom podľa § 117b zákona č. 50/1976 Zb., a
že (2) stavebnému konaniu muselo predchádzať územné konanie, majú spoločný základ v polemike
žalobcu, či povoľovaná stavba (hala, vonkajší plynovod, vysoké napätie, trafostanica, areálové rozvody

nízkeho napätia, vrátnica, prístrešok na bicykle, oplotenie, hospodársko-technické úpravy a sadové
úpravy) je významnou investíciou. Kasačný súd však už v predošlom zrušujúcom rozsudku zrozumiteľne
vysvetlil, že takou investíciou je podľa obsahu osvedčenia z 13. a 22. júla 2015 (vydaného podľa §
3 zákona č. 175/1999 Z. z.) stavba „Vybudovanie strategického parku" a jej predmetom je príprava
územia v zmysle cit. § 1 ods. 12 cit. zák. Pojem prípravné práce však nemožno zamieňať so samotným

pojmom strategický park, ktorým podľa § 1 ods. 11 cit. zák. je súhrn všetkých pozemkov a aj stavieb
(v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja). Takto budované objekty (stavby) však nie
sú významnými investíciami len preto, že sa majú stať súčasťou strategického parku, ktorého príprava
takouto významnou investíciou je. Pretože povoľovaná stavba netvorí súčasť prípravy územia pre
budovaný strategický park, nie je významnou investíciou na základe osvedčenia z 13. a 22. júla 2015.

Zároveň však nebolo zistené, že by bola samostatným osvedčením uznaná ako významná investícia v
zmysle § 1 ods. 2 alebo 3 zákona č. 175/1999 Z. z.
13. Na základe toho kasačný súd už v predošlom rozsudku sp. zn. 7 Svk 13/2022 uzavrel, že povoľovaná
stavba nebola významnou investíciou, a preto stavebným úradom nemal byť v zmysle § 117b zákona
č. 50/1976 Zb. okresný úrad v sídle kraja. Rovnako však kasačný súd - za použitia systematické a

teleologického výkladu - v tomto rozsudku vysvetlil, že ustanovenie § 32 ods. 2 uvedeného zákona
vychádza z toho, že ak je určité územie dostatočne jasne upravené územným plánom obce alebo zóny
(jeho regulatívmi priestorového usporiadania a funkčného využívania, porov. § 139a ods. 1 cit. zák.) a
ak sa zároveň rozhodlo, že toto územie sa pripraví pre strategický park a že táto príprava je významnou
investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z. z., sú pomery tohto územia dostatočne jasné a nie je potrebné

ich skúmať v územnom konaní z hľadísk uvedených v § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Preto sa
ustanovenie § 32 ods. 2 cit. zák. musí vykladať tak, že ak je určené určité územie, kde sa má vybudovať
strategický park, a príprava tohto územia je uznaná za významnú investíciu, nie je potrebné územné
rozhodnutie nielen pre stavby, ktoré sú súčasťou tejto prípravy územia (§ 1 ods. 12 zákona č. 175/1999
Z. z.), ale ani pre žiadnu stavbu v zmysle § 1 ods. 11 písm. b) cit. zák., ktorá bude v tomto strategickom

parku umiestnená, a to aj keď takáto stavba sama osebe nie je uznaná za významnú investíciu.
14. Oba tieto právne názory sú už stabilizovanou súčasťou judikatúry tunajšieho súdu, o čom svedčí
celý rad rozsudkov vydaných práve v konaniach o správnych žalobách žalobcu (porov. napr. sp. zn. 7
Svk 1/2023, 7 Svk 22/2023 alebo 5 Svk 39/2023 a tam citovanú prejudikatúru). Námietka, že stavebné
konanienebolomožnéanizačať,lebopredtýmneboliprávoplatneposúdenévplyvynaživotnéprostredie

podľa zákona č. 24/2006 Z. z., je podľa kasačného súdu len ťažko zrozumiteľná. Ako sám žalobca
uvádza, rozhodnutie o zámere navrhovanej „Automotive Nitra Project" bolo právoplatné 28. decembra
2015 a ďalší účastník v 1. rade podal žiadosť o stavebné povolenie v tu prerokúvanej veci až 27. marca
2017, teda celkom zjavne po právoplatnosti. Ďalej žalobca v kasačnej sťažnosti tvrdí, že na povoľovanústavbu by sa malo vzťahovať rozhodnutie zo zisťovacieho konania z 8. novembra 2016. S tým sa
stotožňuje aj kasačný súd, pretože predmetom tohto rozhodnutia bol práve ten park, ktorého súčasťou
mala byť hala DC2. Toto rozhodnutie však nadobudlo právoplatnosť už 20. februára 2017. Aj v tomto

prípade dátum podania žiadosti o stavebné povolenie leží až po tomto dátume. Inak povedané, samy
žalobcove vývody vyvracajú jeho námietku, že žiadosť o stavebné povolenie bola podaná v rozpore s
§ 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z. V zmysle § 464 SSP tak možno v tomto smere naplno odkázať
na odpovede, ktoré žalobca na svoje argumenty dostal od tunajšieho súdu minimálne v piatich iných
rozsudkoch sp. zn. 1 Svk 15/2024, 4 Svk 54/2022, 5 Svk 39/2023, 3 Svk 36/2022, 1 Sžk 18/2021 alebo

1 Sžk 41/2021.
B. K výroku o trovách ďalších účastníkov v 1., 2. a 3. rade
15. Náhrada trov ďalšieho účastníka sa spravuje ustanovením § 169 SSP, podľa ktorého má voči
účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v
súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Len z dôvodov hodných osobitného zreteľa
im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. V prvej alternatíve je teda

náhrada trov výslovne obmedzená len na tie trovy, ktoré vznikli v dôsledku plnenia povinnosti. Príčinná
súvislosť medzi určitým úkonom, s ktorým mal ďalší účastník trovy, a uloženou povinnosťou, na ktorej
splnenie bol tento úkon vykonaný, je tak nevyhnutnou súčasťou posudzovania správneho súdu už vo
fáze rozhodovania o nároku na náhradu podľa § 175 ods. 1 SSP. Označenie konkrétnych úkonov, za
ktoré patrí takáto náhrada, má význam jednak pre vedomosť účastníkov o rozsahu náhrady trov, bez

ktorejbynebolischopnípodaťriadneodôvodnenýopravnýprostriedok,aletiežprerozhodovanieovýške
trov podľa § 175 ods. 2 SSP. Rozhodnutie o výške trov musí totiž vychádzať z už priznaného rozsahu
nároku na náhradu trov (spočívajúceho vo vymedzení konkrétnych úkonov) a v týchto mantineloch
už bude rozhodovať len o ich výške, posudzujúc najmä dôvodnosť (účelnosť) vynaložených trov pri
realizácii týchto úkonov (porov. v tomto smere uznesenie tun. súdu sp. zn. 7 Svk 13/2025).

16. V prerokúvanej veci z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno vyvodiť, že dôvodom priznania
náhrady trov ďalším účastníkom v 1., 2. a 3. neboli žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa (t. j. druhá
alternatíva § 169 SSP), ale len plnenie uloženej povinnosti (jeho prvá alternatíva). Správny súd však v
tomto smere len veľmi všeobecne uviedol, že ďalší účastníci v 1., 2. a 3. rade majú nárok na náhradu
trov, pretože vo veci podali vyjadrenia. V skutočnosti však ďalší účastníci podávali niekoľko vyjadrení,

a to či už vo veci samej k správnej žalobe, alebo ku kasačným sťažnostiam. Zo samotného výroku IV
napadnutého rozsudku, ale ani z jeho odôvodnenia však nemožno zistiť, ktoré takéto vyjadrenia ďalších
účastníkov správny súd vyhodnotil ako úkony, za ktoré im má patriť právo na náhradu trov voči žalobcovi.
V uvedenej časti tak napadnutý rozsudok neobsahuje dostatok dôvodov, o ktoré správny súd oprel svoje
rozhodnutie, tak, aby bolo žalobcovi, ale aj ďalším osobám (napr. vyššiemu súdnemu úradníkovi pri

rozhodovaní podľa § 175 ods. 2 SSP) zrejmé, ktoré úkony vyhovujú podmienkam ustanovenia § 169
SSP. Tým správny súd porušil zákon spôsobom, ktorý ma za následok naplnenie sťažnostného dôvodu
podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
IV.
Záver

17. Na základe uvedených dôvodov kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná v časti, v ktorej smeruje
proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí správnej žaloby. Preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP
v tomto rozsahu rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. V časti, ktorá sa týka výroku o trovách ďalších
účastníkov v 1., 2. a 3. rade, však z už uvedených dôvodov tento rozsudok podľa § 462 ods. 1 SSP
zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

18. Týmto rozsudkom sa konanie skončilo vo vzťahu medzi žalobcom, žalovaným a ďalšími účastníkmi
vo 4. a 5. rade. Preto bolo o ich trovách rozhodnuté podľa § 167, § 168 a § 169 v spojení s § 467 ods. 1
SSP, keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, no kasačný súd však nezistil výnimočné
dôvody, aby sa mu priznal nárok na ich náhradu. Ďalšiemu účastníkovi v 5. rade v kasačnom konaní
nevznikli žiadne trovy a vyjadrením ku kasačnej sťažnosti ďalší účastník vo 4. rade neplnil povinnosť,

ktorá by opodstatňovala priznanie náhrady trov v zmysle § 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP.
19. Správny súd tak znova rozhodne o náhrade trov konania medzi žalobcom a ďalšími účastníkmi v 1.,
2. a 3. rade, viazaný právny názorom tunajšieho súdu (§ 469 SSP). V novom rozhodnutí rozhodne aj o
náhrade trov tohto kasačného konania medzi uvedenými účastníkmi (§ 467 ods. 3 SSP).
20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.