Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124226140
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124226140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom
Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO:
00 585 441, zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, 831 03
Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 331,20 eur s príslušenstvom, v

konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 49C/31/2024-79 zo dňa 6.
júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 49C/31/2024-79 zo dňa 6. júna 2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 331,20 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 331,20
eur od 27.11.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a zároveň

priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca vyššie uvedeného
plnenia domáhal na tom skutkovom základe, že dňa 15.10.2023 došlo v A. k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného B. C.. K vzniku škody došlo prevádzkou
motorovéhovozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.Poškodenýnechalpoškodenémotorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1337/2023 zo dňa 17.10.2023, na základe

ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od
17.10.2023 do 31.10.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až
do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým
vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal
poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho
nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. 14222023 splatnú dňa 15.11.2023 na sumu 705,- eur s DPH za 15 dní, t. j. dobu užívania

náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladovna nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z uvedenej faktúry
v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 vznikla voči žalovanému

pohľadávka vo výške 705,- eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca
vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá
pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 13.11.2023 poskytol žalobcovi poistné
plnenie vo výške 373,80 eur. Žalovaný podľa žalobcu postupoval v rozpore so svojimi zákonnými
povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Žalovaný sa

dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol
povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 25.11.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 10.11.2023 (podľa
oznámenia o poskytnutí poistného plnenia). Poškodený sa v danom prípade ocitol v situácii, keď bol
nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti

zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia.
Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k
zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil
a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému
stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Užívanie prenajatého

náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie
a prevzatie náhradného vozidla, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne

postúpené na žalobcu. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom
nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku.
3. Žalovaný sa v spore bránil tým, že rozporoval oprávnenosť doby prenájmu náhradného motorového
vozidla. Ako obvyklý a účelný nájom náhradného vozidla uznal nájom v trvaní 9 dní, v ktorej dobe mal
byť zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na

objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj
čassúvisiacisprestojmizostranyžalovaného.Výškanáhradyškodyzároveňnemábyťdanázaplatenou
čiastkou za prenájom náhradného vozidla v akejkoľvek výške, ale len čiastkou zodpovedajúcou účelným
a nevyhnutným nákladom, pričom dôkazné bremeno toho, že je potrebné priznať nárok
na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla viazne

na žalobcovi. Žalovaný vypočítal primerané nájomné podľa cenníkov autopožičovní, ktoré ponúkajú
prenájom náhradných vozidiel v rovnakej kategórii, do akej spadá aj motorové vozidlo poškodeného a
následne poskytol poistné plnenie. Cena denného prenájmu vozidla bola priznaná vo výške 29,- eur /
deň bez DPH, čo je primeraná cena nájmu pre danú kategóriu v danom regióne. Pokiaľ ide o výšku
ceny nájmu, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného,

pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma
v danom mieste a čase. Žalobcom uplatnenú cenu nájmu náhradného vozidla považoval žalovaný
za neprimeranú, vybočujúcu z cenového pásma porovnateľných vozidiel. Žalovaný poukazoval na
cenníky porovnateľných motorových vozidiel v danom regióne (A.),
z ktorých vyplýva cena denného nájmu motorového vozidla cca 30,- eur. Mal za to,

že uvedené potvrdzuje správnosť objektívneho jeho výpočtu primeranej ceny prenájmu náhradného
motorového vozidla. Napriek skutočnosti, že náhradné motorové vozidlo bolo porovnateľnej triedy,
jeho cena nájmu už obvyklá nebola. Žalobca z pozície prenajímateľa určuje cenu denného nájmu pre
poškodeného, teda sám žalobca stanovuje takúto neprimerane vysokú cenu denného nájmu. Obvyklá
cena prenájmu náhradného vozidla nemá byť akákoľvek suma, ktorú prenajímateľ uvedie vo faktúre za

prenájomnáhradnéhomotorovéhovozidla,alelensuma,ktoránevybočujezcenovéhopásmanajnižších
až po najvyššie ceny. Poškodené vozidlo bolo podľa žalovaného v oprave neprimerané dlhú dobu. Podľa
faktúry č. FS23 105237 bola časová náročnosť opravy 15,6 hod., pričom tento údaj sa zhoduje
s kalkuláciou nákladov na opravu vytvorenou žalovaným v systéme AUDATEX. Celková časová
náročnosť opravy nepresiahla ani dva pracovné dni, čo bolo vo výraznom kontraste

k dobe 15 dní, ktorú poškodené vozidlo malo byť v servise za účelom opravy. Žalobca ako podnikateľ
nekonal s odbornou starostlivosťou, keď si prenajímal náhradné vozidlo aj
po dobu, kedy sa nevykonávali opravy na jeho poškodenom vozidle. Žalovaný sa domnieval (s ohľadom
na počet obdobných sporov), že na strane žalobcu ide o konanie nepoctivéa v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa špecializuje
na pomoc vodičom po dopravnej nehode a v spolupráci s autoservismi poskytujú poškodeným služby
spojenésriešenímškodovejudalostiaprenájmomnáhradnýchvozidiel.Nákladytýchtoslužiebnásledne

žalobca vymáha priamo od poisťovní a to na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom. Z informácií na webovom sídle žalobcu
vyplýva, že si poškodený požičiaval od žalobcu vozidlo v domnienke, že za neho nebude musieť
platiť nájomné. Vzniká situácia, kedy sa poškodený o dĺžku a náklady nájmu náhradného vozidla
nestará, pričom žalobca ako postupník pohľadávky následne vymáha priamo od poisťovne. Žalovaný

považoval za sporné, či by poškodený toleroval výšku denného nájmu v prípade, keby bol nútený
náklady nájmu náhradného vozidla znášať sám a za dôležité skúmať, či bolo účelné a zároveň nutné
mať počas opráv v nájme náhradné vozidlo, pričom náklady nájmu a opráv v konečnom dôsledku má
uhradiť žalovaný z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Žalovaný navrhoval
výsluch poškodeného na preukázanie podstatných skutočností ohľadne konkrétnych okolností nájmu
náhradného vozidla, účelnosti a nutnosti.

4. Súd prvej inštancie považoval za medzi stranami sporu nesporné, že dňa 15.10.2023 došlo v A.
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle poškodeného
zn. SEAT LEON ST 5F. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo
v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. Zároveň na podklade vykonaných dôkazov
dospel súd prvej inštancie k nasledujúcim skutkovým zisteniam. Dňa 17.10.2023 uzavrel žalobca ako

prenajímateľ a poškodený ako nájomca zmluvu o nájme č. 1337/2023, ktorej predmetom bol nájom
osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia Combi MT, a to na dobu od 17.10.2023 do 31.10.2023.
Ďalej bolo v zmluve dojednané denné nájomné vo výške 50,- eur, zmluvné nájomné vo výške 45,- eur
a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- eur. Podľa protokolu o prenájme náhradného
vozidla č. 1337/2023 žalobcu bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia Combi MT žalobcom

odovzdané a poškodeným prevzaté dňa 17.10.2023 a poškodeným odovzdané a žalobcom prevzaté
dňa 31.10.2023. Dňa 31.10.2023 vystavil žalobca faktúru č. 14222023, ktorou so splatnosťou dňa
15.11.2023 fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme za obdobie
od 17.10.2023 do 31.10.2023 sumu 675,- eur (15 x 45,- eur ) a poplatok za pristavenie a prevzatie
vozidla v sume 30,- eur vrátane DPH; teda spolu na úhradu sumu 705,- eur vrátane DPH. V potvrdení

o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 31.10.2023 autoservis Todos Žilina
s.r.o. potvrdil, že poškodené motorové vozidlo poškodeného bolo prevzaté do autoservisu za účelom
opravy dňa 17.10.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného bolo
opravené motorové vozidlo poškodeného bezodkladne odovzdané držiteľovi, a to dňa 31.10.2023. Dňa
31.10.2023 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky,

v ktorej poškodený deklaroval, že má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni, ktorá rieši
škodu spôsobenú vozidlom v čase nehody povinne zmluvne poisteným u žalovaného, vo výške 705,-
eur s DPH z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide
o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej
súvislosti so škodou zo dňa 15.10.2023 na vozidle poškodeného. Poškodený zmluvou ďalej postupoval

žalobcovi svoju pohľadávku a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za postúpenie pohľadávky
odplatu705,-eursDPH,ktorázodpovedáfaktúreč.14222023vystavenejžalobcomakoprenajímateľom
poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že ich
vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku vymáhať

vo vlastnom mene a na vlastný účet. Dňa 31.10.2023 poškodený podpísal čestné prehlásenie, v ktorom
uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo zn. Škoda Fabia Combi MT po dobu od
17.10.2023
do 31.10.2023 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9572021780 zo dňa 15.10.2023
servisované v autoservise. Zároveň poškodený prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla nemal k

dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia
jeho podnikateľskej činnosti. Listom zo dňa 31.10.2023 adresovaným žalovanému poškodený
oznamoval žalovanému, že dňa 31.10.2023 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu
v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. 9572021780 zo dňa
15.10.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške

705,- eur s DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu, čím jeho pohľadávka
prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej plnenie na ďalej špecifikovaný
bankový účet. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.01.2023 adresovanom žalobcovioznamoval žalobcovi, že poistnú udalosť, ku ktorej došlo k poškodeniu majetku vybavil a skutočnú škodu
vo výške 373,80 poukazuje na účet prenajímateľa - žalobcu.
5. Citujúc ust. § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 517 ods. 1 a 2 a 524 ods. 1 a 2 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. d), f)
a g), § 4 ods. 1 a 2 písm. b), ods. 4, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a ust.
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v platnom znení, súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na základe zistených skutočností
za aplikácie citovaných zákonných ustanovení posúdil žalobcom uplatňovaný nárok ako dôvodný.

Poškodený ako právny predchodca žalobcu mal zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvorenej medzi vinníkom
poistnej udalosti a žalovaným právo, aby žalovaný
za neho nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením
alebo stratou veci. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Poškodený
nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo

v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného
motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok (rozsudok
Krajského súdu v Žiline spis. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017). Postúpenie pohľadávky
poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla na žalobcu, a to
na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným, považoval súd prvej inštancie za
platný právny úkon, v dôsledku ktorého bola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatňovanie
si časti postúpenej pohľadávky. Skutočnosť, že poškodený priamo neplnil svoj záväzok z nájomného
žalobcovi, ale tento uhradil jeho započítaním oproti pohľadávke žalobcu voči poškodenému z titulu
odplatyzapostúpeniepohľadávky,podľanázorusúduprvejinštancienemalodopadnavznikpohľadávky

z titulu náhrady škody, a to s poukazom na skutočnosť, že započítanie je jedným zo spôsobov zániku
záväzku. Pohľadávku poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného
vozidla posúdil teda ako existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenému, ktorý si počas opravy
poškodeného vozidla prenajal náhradné vozidlo, v dôsledku fakturácie prenájmu náhradného vozidla zo
strany žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie relevantným pre posúdenie nároku bolo, že poškodenému

v dôsledku dopravnej nehody dňa 15.10.2023 vznikla na jeho motorovom vozidle škoda. Vzhľadom na
potrebu poškodeného počas trvania opravy poškodeného vozidla využívať náhradné motorové vozidlo,
neuznal krátenie počtu dní,
za ktoré sa malo vyplatiť nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného,
keďže nájomná zmluva bola uzatvorená na obdobie od 17.10.2023 do 31.10.2023 (t. j. 15 dní nájmu).

Faktúra za opravu poškodeného vozidla bola vystavená dňa 31.10.2023, poškodený si pritom motorové
vozidlo prevzal v deň vystavenia predmetnej faktúry zo strany autoservisu, a to dňa 31.10.2023. Medzi
stranami sporu zároveň nebola spornou doba trvania opravy. Nebolo v spore preukázané, že poškodené
vozidlo sa nachádzalo v autoservise aj
po jeho oprave v dôsledku toho, že autoservis mal čakať na krycí list. Nebol potom relevantný dôvod na

to, aby krátil počet dní, po ktoré sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom
jeho opravy. Skutočnosť, že v dôsledku opravy poškodeného motorového vozidla nemal poškodený
možnosť toto vozidlo využívať a že po dobu jeho opravy nemal k dispozícii iné motorové vozidlo, a preto
bol prenájom náhradného motorového vozidla účelný a primeraný, mal súd prvej inštancie preukázanú
obsahom čestného prehlásenia, kde poškodený uviedol tieto skutočnosti. Súd prvej inštancie nemal

akýkoľvek dôvod skutočnosti uvedené poškodeným spochybňovať. Za situácie, kedy je zrejmé, že
poškodenému na jeho motorovom vozidle, ktoré používal, vznikla v dôsledku zavinenia poisteným
žalovaného škoda a z toho dôvodu bolo jeho vozidlo umiestnené
do autoservisu za účelom jeho opravy, bol dôvodný nárok poškodeného na použitie náhradného
motorového vozidla.

6.Vovzťahuknámietkežalovaného,žepodľajehovýpočtovbyopravupoškodenéhovozidlabolomožné
vykonať v kratšom časovom rámci, súd prvej inštancie uviedol, že poškodeného nemožno zaťažiť tak,
aby bol nútený vyhľadávať taký autoservis, ktorý by mu opravu vozidla vykonal v čo najkratšom čase.
To by neprimerane zaťažovalo poškodeného napriek tomu,
že v dôsledku zavinenia niekoho iného (t. j. poisteného u žalovaného) mu bola spôsobená škoda na jeho

motorovom vozidle. Poškodený by ani takýmto priebežným zisťovaním nebol schopný ovplyvniť celkovú
dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá závisí
od rôznych faktorov líšiacich sa v každom jednotlivom prípade (napr. počet objednávok v servise, doba
dodania náhradných dielov, personálne obsadenie, atď.). Nebolo teda možné uznať krátenie počtudní nájmu náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného vychádzajúc z internej kalkulácie
žalovaného. Každá jednotlivá oprava má svoje vlastné špecifiká a bez skúmania jednotlivých presných
okolností opravy v posudzovanom prípade, bez zohľadnenia všetkých faktorov a súvislostí opravy,

nemožno použiť mechanické a jednostranné výpočty pre určenie „adekvátnej“ doby opravy motorového
vozidla. V súvislosti s uvedeným poukázal súd prvej inštancie aj na vyjadrenie autoservisu Todos
Žilina s.r.o., podľa ktorého oprava poškodeného vozidla nebola nijako zo strany autoservisu umelo
predlžovaná a oprava prebehla v štandardnom režime s ohľadom na vyťaženosť a kapacitu autoservisu,
pričom servis považoval opravu za štandardnú a primeranú. Poškodené motorové vozidlo bolo po

ukončení opravy a doručení krycieho listu bezodkladne odovzdané jeho držiteľovi (poškodenému).
7.Pokiaľžalovanýkrátildennúsadzbunájomnéhoznájomnéhostanovenéhovovýške45,-eursDPHza
deň na sumu 29,- eur bez DPH za deň, sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou žalovaného,
že denná sadzba nájmu sa vymykala zo sadzieb nájmov
za porovnateľné vozidlá ako poškodené motorové vozidlo. Z cenníkov predkladaných
zo strany oboch strán sporu vyplynulo, že ceny nájmov za motorové vozidlo zn. Škoda Fabia Combi sa

pohybujú od 36,- eur bez DPH za deň do 43,- eur bez DPH za deň, pričom ďalej sú ceny prenájmov
upravované a znižované podľa počtu dní nájmu. Preto súd prvej inštancie dojednané nájomné za
náhradné motorové vozidlo vo výške 37,50 eur bez DPH nepovažoval za nadpriemerné za nájom
obdobného motorového vozidla ako bolo poškodené motorové vozidlo. Súd prvej inštancie tak neuznal
krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného z dôvodu zníženia denného nájomného. Cenu nájmu

náhradného vozidla považoval za cenu v danom mieste a čase primeranú. Zároveň dodal, že od
poškodeného nemožno vyžadovať, aby po škodovej udalosti hľadal najlacnejšiu požičovňu vozidiel a
podrobne skúmal podmienky nájmu.
8. Nevykonanie navrhovaného dôkazu výsluchom poškodeného (ako svedka) súd prvej inštancie
zdôvodnil tým, že v súdnom spise sa nachádzalo dostatok listinných dôkazov, na základe ktorých mohol

vec rozhodnúť bez vykonávania ďalšieho dokazovania, ktoré malo preukazovať rovnaké skutočnosti,
ktoré boli preukázané listinnými dôkazmi, ktorých obsah žalovaný navyše nespochybňoval. Jednalo
sa napr. o čestné vyhlásenie poškodeného, v ktorom uviedol, že po dobu opravy svojho motorového
vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo, pričom súd prvej inštancie nemal dôvod spochybňovať
vyhlásenie poškodeného a nevidel dôvod predvolávať ho ako svedka a klásť mu otázku, na ktorú

odpoveď už bola obsahom jeho čestného prehlásenia. Ostatné skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom
poškodeného skúmané, by nemali dopad na rozhodnutie vo veci, keďže žalovaný nerobil sporným,
že škoda na poškodenom motorovom vozidle, spôsobená pri dopravnej nehode dňa 15.10.2023 bola
dôvodom pre umiestnenie motorového vozidla do autoservisu. Prípadná skutočnosť, či poškodenie
motorového vozidla umožňovalo poškodenému jazdiť na takom motorovom vozidle, neznamená zánik

nároku na náhradu škody v podobe zaplateného nájomného za obdobie prenájmu náhradného vozidla
za čas umiestnenia motorového vozidla do autoservisu, ktorý mal poškodenie vozidla opraviť. Otázky,
ktoré žiadal žalovaný klásť poškodenému (t. j. otázky smerujúce k tomu, akým spôsobom si vyberal
autoservis, ako aj spoločnosť, od ktorej si prenajal náhradné motorové vozidlo, a či sa informoval o
dĺžke opravy motorového vozidla, ako aj aké informácie mu boli poskytnuté pri prenájme náhradného

motorového vozidla, či zisťoval ceny nájmov u iných poskytovateľov služieb, atď.) považoval súd prvej
inštancie bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, keďže poškodeného nemožno zaťažiť v
dôsledku poškodenia jeho motorového vozidla nie jeho zavinením ešte aj tým, aby si robil prieskum cien
a trvania opráv vozidiel jednotlivých servisov predtým, ako svoje motorové vozidlo umiestni do servisu
za účelom opravy. Rovnako to platí aj pri výbere spoločnosti, od ktorej si prenajme náhradné motorové

vozidlo. Bez relevancie s predmetom sporu boli otázky žalovaného smerujúce k tomu, či poškodený by
mohol dosiahnuť rovnaký komfort využitím taxislužby, resp. či by bolo podľa jeho názoru s ohľadom na
počet najazdených kilometrov hospodárnejšie využiť taxislužbu, resp. kedy mu žalobca mal poskytnúť
informáciu o možnosti započítať si nárok voči nemu oproti nároku
na poistné plnenie voči žalovanému, ako aj o tom, či považoval výšku denného nájmu

zaprimeranú.Kuštylizáciiotázok,ktoréžalovanývosvojejneprítomnostižiadalklásťsvedkovi,poukázal
súd prvej inštancie na to, že výpoveďou svedka sa majú skúmať skutočnosti, ktoré svedok vnímal svojimi
zmyslami, a nie svedkove názory.
9. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému aj zostávajúcu
sumu nákladov v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla, ktoré žalovaný od poistného

plnenia odpočítal, t. j. spolu sumu 331,20 eur. Z tejto sumy priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj úroky
z omeškania vo výške 9,5 % (základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania žalovaného
bola 4,5 %), a to v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to od 27.11.2023, t. j. od
nasledujúceho dňa plynúcehopo uplynutí 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej udalosti (ktoré bolo skončené dňa 10.11.2023)
v zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie citujúc ust. § 255 ods. 1

a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca bol
v spore úspešný v plnom rozsahu, a preto žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak ,že žalobu zamietne a žalovanému proti

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
12. Žalovaný podal odvolanie s odkazom na dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h)
CSP, ktoré vymedzil nesúhlasom so závermi súdu prvej inštancie v odôvodnení napadaného
rozsudku. Odôvodnenie rozsudku považoval za nepresvedčivé, kedy sa v ňom súd prvej inštancie
nedokázal vysporiadať so všetkými námietkami žalovaného. Súd prvej inštancie akceptoval vyjadrenia

a predložené dôkazy žalobcu, bez toho aby ich konfrontoval s argumentmi žalovaného a zároveň
nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok.
13. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne určil rozsah sporných skutočností, keďže
v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že medzi stranami sporu nebola spornou doba

trvania opravy poškodeného vozidla. Už v prvom procesnom úkone odmietol poskytnúť žalobcovi
poistné plnenie v celom uplatnenom rozsahu vzhľadom na skutočnosť, že časová náročnosť opravy
poškodeného vozidla bola v zmysle faktúry č. FS23 105237 ustálená
na rozsah 15,6 hodín. Tento údaj sa zhoduje aj s kalkuláciou nákladov na opravu vypracovanou
žalovaným v systéme AUDATEX. Bolo zrejmé, že časová náročnosť opravy

v danom prípade nepresiahla ani dva pracovné dni. Vzhľadom na to považoval žalovaný
za nutné vyvodiť záver, že oprava poškodeného vozidla trvala neprimerane dlho. Preto krátil dobu
nájmu náhradného vozidla na 9 dní dôvodne. Za neaplikovateľný považoval žalovaný argument súdu
prvej inštancie, že poškodeného nemožno neprimerane zaťažiť tak, aby bol nútený vyhľadávať servis,
ktorý mu vozidlo opraví v čo najkratšom čase. Poškodenému predsa uznal dobu opravy v rozsahu 9

dní, t. j. viac ako jeden pracovný týždeň, napriek skutočnosti, že doba opravy bola určená na 15,6
hodín. Ak autoservis poškodenému zadržiaval motorové vozidlo za účelom dodania krycieho listu zo
strany poisťovne (žalovaného), a predlžoval tak dobu opravy vozidla, zádržné právo bolo realizované
neoprávnene.VkontextesuvedenýmžalovanýpoukazovalnarozsudokKrajskéhosúduvŽilinespis.zn.
7Co/187/2022zodňa22.03.2023.Opravavozidlasanepredĺžilaztohodôvodu,žekaždýtyppoškodenia

si vyžaduje špecifickú opravu s rozdielnym časovým rámcom tak ako to konštatoval súd prvej inštancie.
Faktúra č. FS23 105237 presne mapuje rozsah opráv a tento je súladný s kalkuláciou žalovaného.
Podľa názoru žalovaného nebolo možné považovať za dátum ukončenia opráv až moment fakturácie
danej služby, pretože ten závisí výlučne na rozhodnutí servisu. V prípade ak servis zadržiaval vozidlo
za účelom dodania krycieho listu a čas opravy vozidla zodpovedá 15,6 hodinám, bolo evidentné,

že poškodenému bolo v užívaní vlastného vozidla zabránené protiprávnym konaním opravcu vozidla.
Popísaný postup však nie je v príčinnej súvislosti s konaním škodcu, na základe ktorého škoda vznikla. V
kontexteuvádzanýchskutočnostímalžalovanýzato,žesúdprvejinštanciesanedostatočnevysporiadal
s jeho argumentáciou, jeho právne závery obsiahnuté
v odôvodnení napádaného rozsudku odrážajú nedostatočnú hodnotiacu úvahu predložených

a vykonaných dôkazov. Závery súdu prvej inštancie neboli v súlade s rozhodovacou praxou súdnych
autorít, v dôsledku čoho nesie napádaný rozsudok prvky arbitrárnosti.
14. Ďalej žalovaný namietal, že práve okolnosti výberu autoservisu poškodeným, okolnosti týkajúce sa
uzavretia zmluvy o prenájme náhradného motorového vozidla, časový odstup medzi poistnou udalosťou
a samotnou opravou poškodeného motorového vozidla, potencionálne prepojenie a spolupráca

autoservisu a žalobcu mali byť súdom prvej inštancie vzaté do úvahy, pretože tieto, aj vzhľadom na
námietku týkajúcu sa zneužívania povinného zmluvného poistenia žalobcom, boli pre rozhodnutie vo
veci kľúčové a nemožno vystačiť len s hypotézou, že by nemali dopad na rozhodnutie súdu vo veci.
Je pochopiteľné,
že v konkrétnom prípade poškodený dobe opravy svojho vozidla, ako aj podmienkam nájmu

náhradného vozidla nevenoval pozornosť, pretože informácie obsiahnuté na stránkach žalobcu navodili
u poškodeného dojem, že ani nemusí. Žalovaný totiž považoval za sporné, či by poškodený toleroval
dĺžku opravy jeho vozidla v prípade, keby bol nútený náklady nájmu náhradného vozidla znášať sám.
S ohľadom na uvedené bolo preto dôležité skúmať, či bolo účelné a zároveň nutné mať počas oprávv nájme náhradné vozidlo, pričom náklady nájmu a opráv v konečnom dôsledku uhradí žalovaný z
titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Navrhovaný výsluch poškodeného, ktorý
by ozrejmil popísané skutočnosti a kritériá, na základe ktorých si vybral uvádzaný autoservis, súd

prvej inštancie nevykonal, čím znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za nepostačujúce považoval žalovaný
konštatovanie, že inštitút náhradného vozidla má slúžiť k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu
poškodeného. Súd prvej inštancie však opomenul tú skutočnosť,
že žalobca sa likvidáciou poistných udalostí a nárokov z nich vyplývajúcich zaoberá ako podnikateľský

profesionál, kedy jeho predmetom konania je dosiahnutie príjmu z plnenia z povinného zmluvného
poistenia, a nie náhrada škody ako taká. V posudzovanej veci tak nejde o ochranu poškodeného ale
príjem z podnikania žalobcu. Uplatnený nárok zo strany žalobcu tak bolo potrebné podľa žalovaného
posudzovať s ohľadom na podstatu veci v širšom slova zmysle, keďže sa oprávnene domnieva (s
ohľadom na počet obdobných sporov),
že na strane žalobcu ide o konanie nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazoval

žalovaný na nález Ústavného súdu ČR spis. zn. IV.ÚS/2043/2014 zo dňa 14.02.2018.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Podľa jeho názoru žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ani
nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov
súdu prvej inštancie. Odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovaného s rozsudkom, postoj žalovaného

však nemá vecné ani právne opodstatnenie. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom
konania a žalobca sa stotožnil sa s jeho názorom obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
V ďalšom žalobca v podstate zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú už v konaní pred súdom prvej
inštancie. Zároveň absolútne poprel tvrdenia žalovaného o prepojení či spolupráci s autoservisom, ako
aj námietku zneužívania povinného zmluvného poistenia. Tieto tvrdenia považoval

za nepravdivé a zavádzajúce. Na rozdiel od žalovaného, nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu
s autoservisom a nijakým spôsobom neovplyvňuje dĺžku zotrvania opravovaného vozidla poškodeného
v autoservise. Práve naopak, zo strany poškodeného nešlo o svojvoľný výber autoservisu, keďže
oprava bola vykonaná v autoservise, ktorý je zmluvným servisom žalovaného a zároveň autorizovaným
servisom garantujúcim kvalitu a rýchlosť opravy, ktorý je vo vzťahu k žalovanému povinný dodržiavať

pracovné postupy pre jednotlivé druhy opráv, s ktorými sú spojené špecifické požiadavky na ich trvanie
a náročnosť. V prípade, ak by výkon opravy týmto postupom nezodpovedal, žalovaný by nepristúpil
v plnej miere k úhrade nákladov spojených s touto opravou, čo sa však v tomto prípade nestalo.
Žalovaný si sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej
opravy nemal nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku autoservisu bez pochybností obratom uhradil

a postup autoservisu namietal až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. Konkrétny počet
dní, po ktoré autoservis vykonával práce na vozidle poškodeného totiž nemusí byť súvislým časovým
úsekom, a teda konkrétny počet dní vykonávania opravy nemôže za žiadnych okolností zodpovedať
dobe, po ktorú by mal byť oprávnený poškodený užívať náhradné vozidlo, keďže je to v rozpore
s jeho účelom. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy

motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať na škodu poškodenému,
ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania
svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom
vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. V posudzovanej veci nebolo preukázané, že by
doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak,

doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisela výhradne so
vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu
škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Na poškodenom, resp. žalobcovi, ani
nemôže spočívať dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré nastali mimo ich vplyvu (okolnosti
trvania opravy). Nie je relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, počas ktorého

sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádzalo v autoservise a ktorého dĺžku poškodený nijako
nezapríčinil alebo neovplyvnil. Nie je v záujme poškodeného a ani autoservisu, aby vozidlo poškodeného
zotrvávalo v servise po dlhšiu dobu, ako je nevyhnutné.
16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal a strany neprodukovali ani ďalšie podania v odvolacom konaní.
17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo

podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď
žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto
opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súduprvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust.
§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny v celom rozsahu, t. j. tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov
konania potvrdil.
18.Vovšeobecnostiodvolacísúdzdôrazňuje,žejevzmysleust.§380CSPviazanýodvolacímidôvodmi
(ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej

inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle
ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia
zistil. Z uvedeného princípu neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ má principiálnu zodpovednosť za
obsahové vymedzenie svojho odvolania. Odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu
odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe
iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Vady týkajúce sa procesných

podmienok odvolací súd nezistil.
19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v celom rozsahu sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v

súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na

tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.

21. Odvolací súd v ďalšom považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalovaného formulovanými v jeho opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú
dôvodné.
22. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie,
odvolací súd vo všeobecnosti zdôrazňuje že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie
Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS/252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného
súdu SR spis. zn. I.ÚS/50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov
(uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II.ÚS/251/2003 zo
dňa 17.12.2003). Právo na súdnu ochranu teda nemožno zamieňať
s„právom“stranysporubyťpredsúdomúspešnou;prípadnes„právom“navydanierozhodnutiavsúlade

s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd
nerozhodnepodľapredstávstranysporu;vrátanepredstávoobsahuodôvodneniasúdnehorozhodnutia.
Súdprvejinštanciesavsúladesust.§220ods.2CSPvysporiadalsargumentácioužalovanéhovspore,
pričom to, že sa so skutkovými a právnymi súdu prvej inštancie žalovaný nestotožnil, nemôže založiť
odvolací dôvod či už podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. b) CSP alebo ust.§ § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Ak zároveň žalovaný namietal
odklon súdu prvej inštancie od ustálenej rozhodovacej praxe súdnych autorít (zrejme mal na mysli
rozhodovaciupraxokresnýchčiodvolacíchsúdov,keďženeuviedolslovnéspojenie„najvyššíchsúdnych
autorít“), odvolací súd konštatuje, že žalovaný žiadnu takúto rozhodovaciu prax v odvolaní bližšie
neoznačil. S dvoma žalovaným označenými rozhodnutiami sa odvolací súd vysporiadava v ďalšej časti

odôvodnenia svojho rozhodnutia.
23. Ak v konkrétnostiach žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne skonštatoval,
že medzi stranami sporu nebola spornou doba trvania opravy vozidla poškodeného, odvolací súd
poukazuje na to, že túto konštatáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odseku č. 39 odôvodnenianapadnutého rozsudku treba vnímať v kontexte toho, že išlo o dobu od prevzatia vozidla poškodeného
servisom do opravy (17.10.2023) až do momentu zavŕšenia jeho opravy (31.10.2023), t. j. dobu 15 dní.
Námietky žalovaného spočívali v tom, že túto dobu žalovaný nepovažoval za primeranú s odkazom na

výstup zo systému AUDATEX, ktorý používa
pri výpočte nákladov na opravu, ktorým bola určená časová náročnosť opravy na 15,6 hod. Na podklade
tohto výstupu zo systému žalovaný určil primeranú dobu opravy vozidla poškodeného na 9 dní a len za
takúto dobu považoval nárok žalobcu za dôvodný.
So skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného sa však súd prvej inštancie nestotožnil, pričom

svoj záver riadne odôvodnil v odseku č. 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku (viď popísané dôvody
vodsekuč.6odôvodneniatohtorozsudkuodvolaciehosúdu).Akoužbolovyššieuvedené,nespokojnosť
žalovaného s týmto posúdením sporu súdom prvej inštancie nemožno považovať za porušenie jeho
práva na spravodlivý proces a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
24. V súvislosti s obranou v spore, ktorú žalovaný v zásade zopakoval v odvolaní, odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že pre určenie rozhodnej doby účelného nájmu náhradného vozidla,

ktorý je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou krytou povinným zmluvným poistením, je potrebné
vychádzať z účelu náhradného motorového vozidla, ktorým je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom
zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový

následok. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia poisťovne o ukončení
likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP,
resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva
potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (rozhodnutia
Ústavného súdu SR spis. zn. III.ÚS/602/2022, spis. zn. III.ÚS/476/2024 a spis. zn. I.ÚS/291/2025).

Pre určenie rozhodnej doby účelného nájmu náhradného vozidla nie je rozhodná akákoľvek doba
zotrvania motorového vozidla poškodeného v opravovni, keďže na dĺžku opravy môžu mať vplyv aj
ďalšie (s potrebou opravy poškodenia motorového vozidla bezprostredne nesúvisiace) okolnosti, za
ktoré škodca nemôže niesť zodpovednosť. Na druhej strane však ani vychádzanie z primeranej dĺžky
opravy z technického hľadiska (na čo kládla dôraz práve žalovaná strana) nemožno brať ako jediné

určovacie kritérium, pretože toto nemusí (vo všetkých aspektoch) zodpovedať konkrétnym okolnostiam
posudzovaného prípadu. Toto kritérium možno ale akceptovať ako určitú referenčnú hodnotu pre
posúdenie primeranosti dĺžky doby opravy motorového vozidla, ktorá však v konečnom vyjadrení je/
môže byť v každom individuálnom prípade podmienená ďalšími okolnosťami. Je potrebné zdôrazniť, že
sa jedná len o ťažko vopred vypočítateľný enumerát okolností, z ktorých niektoré sú dané objektívne

a nemožno ich ovplyvniť (napríklad dni pracovného voľna počas opravy, objektívna nedostupnosť
náhradných dielov), niektoré sú objektívne, ale možno ich ovplyvniť za splnenia ďalších podmienok
(napríklad vyťaženosť prevádzok opravovne, prípadne disponibilný počet zamestnancov opravovne,
ktoré opravovňa môže ovplyvniť buď preferovaním opravy konkrétneho vozidla, ale objektívne iba na
úkor opravy iných opravovaných vozidiel, resp. dočasným zvýšením personálnych kapacít, a to vo forme

nadčasov, čo taktiež nemožno považovať za dlhodobo udržateľný stav, prípadne ak samotné obdobie,
t. j. či sa nejedná o tzv. dovolenkové obdobie, kedy sú personálne kapacity autoopravovne značne
obmedzené) a niektoré možno posúdiť ako výlučne subjektívne (napríklad pochybenia opravovne pri
vykonávaní opravy majúce vplyv na jej dĺžku). Z uvedeného je zrejmé, že v tom-ktorom konkrétnom
prípade je len veľmi ťažko určiť primeranú dĺžku opravy, ktorá v sebe zahŕňa všetky jej možné

podmieňujúce determinanty. Vychádzajúc z premisy, že opravovňa postupuje tak, aby poškodené
vozidlo opravila čo najrýchlejšie v rámci svojich kapacít, a táto doba opravy sa výrazne nelíši
od primeranej dĺžky opravy vypočítanej z technického hľadiska, možno podľa názoru odvolacieho
súdu akceptovať výšku škody, ktorá zodpovedá nájomnému po dobu zotrvania poškodeného vozidla
v opravovni. V prípade výrazného rozdielu medzi skutočnou dĺžkou trvania opravy v opravovni

a primeranou dĺžkou opravy z technického hľadiska, ktorý by bol spôsobený prevažne subjektívnymi
okolnosťami na strane opravovne, však už spomenutú úvahu nebude možné uplatniť.
25. V posudzovanom prípade žalovaný v oznámení o poistnom plnení považoval za primeraný čas
opravy dobu 9 dní. Zároveň sa motorové vozidlo poškodeného nachádzalo za účelom opravy poškodení
spôsobených pri predmetnej poistnej udalosti nesporne v opravovni

odo dňa 17.10.2023 (kedy bolo prevzaté opravovňou k oprave) do 31.10.2023 (deň ukončenia opravy
a vydania opraveného vozidla poškodenému), t. j. 15 dní (z toho 11 pracovných). Doba, po ktorú sa
nachádzalo motorové vozidlo poškodeného v opravovni (15 dní) svojim rozsahom prekročila žalovaným
udávanú primeranú dobu opravy z technického hľadiska(9 dní) o 6 dní, pričom do obdobia od 17.10.2023 do 31.10.2023 pripadli 4 štandardné dni pracovného
pokoja (2 soboty a 2 nedele). Zároveň v spore neboli preukázané žiadne subjektívne okolnosti na
strane opravovne, ktoré by podstatne predĺžili trvanie opravy motorového vozidla poškodeného. Naopak

opravovňa vykonávajúca opravu vozidla poškodeného (Todos Žilina s. r. o.) sa vyjadrila, že oprava
poškodeného vozidla nebola nijako zo strany autoservisu umelo predlžovaná a oprava prebehla v
štandardnom režime s ohľadom na vyťaženosť a kapacitu autoservisu, pričom servis považuje opravu
za štandardnú a primeranú. Preto vychádzajúc z vyššie uvedenej úvahy bolo možné považovať
uvedenú dobu, po ktorú sa nachádzalo motorové vozidlo poškodeného v opravovni, za primeranú

času opravy poškodení spôsobených pri predmetnej poistnej udalosti. Potom aj nájom náhradného
motorového vozidla po túto dobu bolo možné považovať za účelný a v príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou, resp. zodpovednosťou poisteného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, za ktorého je povinný plniť žalovaný. Pri tomto závere odvolací súd (obdobne ako súd prvej
inštancie) poukazuje na to, že od poškodeného nemožno spravodlivo požadovať, aby si pred opravou
poškodení svojho motorového vozidla, za ktoré zodpovedá poistený z povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, robil určitý prieskum trhu a opravu
nechal vykonať v opravovni s čo najkratšou predpokladanou dobou trvania opravy, prípade, aby po
odovzdaní svojho motorového vozidla pravidelne kontroloval a urgoval vykonávanie opravárenských
prác na jeho motorovom vozidle vo zvolenej opravovni. Na uvedenom (charaktere uplatneného nároku)
nemeníničaniskutočnosť,žepoškodenýpohľadávkunanáhraduškodypostúpilžalobcoviakosubjektu,

ktorý sa týmito prípadmi zaoberá v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
26.Pokiaľžalovanývrámciodvolacejargumentáciepoukazovalna neoprávnenosťzadržiavaniavozidla
poškodenéhoopravovňouzaúčelomdodaniakrycieholistuacitovalzuzneseniaKrajského súduvŽiline
spis. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023, odvolací súd poukazuje na to, že v posudzovanom prípade
si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody do dňa ukončenia opravy vozidla poškodeného, t. j. do

dňa 31.10.2023 (v rovnaký deň opravovňa vystavila faktúru za opravu vozidla poškodeného s dátumom
dodania služby 31.10.2023 a tohto dňa aj žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vystavil „krycí list“
– oznámenie o poistnom plnení). Žalobca si tak neuplatňoval nárok, ktorý by zodpovedal obdobiu
od ukončenia opravy do doručenia krycieho listu poisťovňou opravovni. Preto túto časť odvolacej
argumentácie považoval odvolací súd za irelevantnú.

27. Napokon za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného o nevykonaní dokazovania
výsluchom poškodeného [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP] a s tým súvisiacich nesprávnych skutkových
zistení súdu prvej inštancie [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]. Súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil
(v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP), prečo nevykonal žalovaným navrhnutý výsluchu poškodeného.
Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami navrhované dôkazy, keďže je

len na jeho úvahe a následnom rozhodnutí, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP).
V prípade nevykonania dôkazu je však súd povinný rešpektujúc princípy formálnej logiky v odôvodnení
rozhodnutia uviesť dôvody nevykonania dôkazu. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vyčerpávajúco
(odsek č. 42 odôvodnenia napadnutého rozsudku) uviedol dôvody nevykonania dôkazu výsluchom
poškodeného, s ktorými sa aj odvolací súd v plnej miere stotožňuje. Súd prvej inštancie ani v tejto

rovine nezasiahol do práva žalovaného na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP]. Podľa
názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil rozhodujúce skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie sporu. Odvolací súd zároveň odmieta úvahy žalovaného o indiferentnom
konaní poškodeného s ohľadom na skutočnosť, že mu bolo vopred známe, že náklady na prenájom
náhradného vozidla nebude znášať on, ale poisťovňa škodcu (žalovaný). V tejto súvislosti odvolací súd

opätovne poukazuje na účel náhradného motorového vozidla, ktorým je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď
môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Pritom stav dočasnej nemožnosti používať svoje
vozidlo u poškodeného bol vyvolaný výlučne v spojení s prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo
pre zodpovednosť za škodu spôsobenú touto prevádzkou poistené u žalovaného. Ako už bolo vyššie

uvedené od poškodeného, ktorý má v dôsledku protiprávneho konania osoby poistenej u žalovaného už
narušený bežný spôsob života, nemožno v ďalšom spravodlivo požadovať, aby venoval oprave svojho
poškodeného motorového vozidla zvýšené úsilie, ktoré by zodpovedalo vyhľadávaniu autoservisu, ktorý
opravu jeho vozidla vykoná v čo najkratšom čase zodpovedajúcom predstavám žalovaného a zároveň
vykonanie opravy v tomto autoservise priebežne kontroloval a urgoval. Podnikanie žalobcu samo o sebe

nemožno považovať za nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi, ako sa snažil navodiť žalovaný.
Pre toto svoje tvrdenie však žalovaný neoznačil žiadne relevantné individuálne skutočnosti
a neprodukoval dôkazy. Samotná skutočnosť, že medzi stranami prebiehalo / prebieha väčšie množstvo
obdobných sporov takýmto dôkazom nie je. Rovnako žalovaný dostatočne nekonkretizoval svoje úvahyo účelovom konaní žalobcu v prepojení na autoservisy a nepodoprel ich individuálnymi skutkovými
tvrdeniami a relevantnými dôkaznými návrhmi. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nález Ústavného súdu
ČR spis. zn. IV.ÚS/2043/2017 zo dňa 14.02.2018, odvolací súd poukazuje na to, že v dotknutej veci

sa Ústavný súd ČR zaoberal absolútne odlišným skutkovým stavom, ktorý nemožno vzťahovať na
podnikanie žalobcu. V danom prípade išlo o konanie spoločnosti v súčinnosti s autoservisom, ktorého
výsledkom bola fiktívna pohľadávka, kedy došlo k „umelému“ navyšovaniu reálnych nákladov
na vykonanie opravy.
28. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalovaného,

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II.
o nároku na náhradu trov konania (k tomuto výroku žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie námietky,
teda napadol ho len ako výrok závislý), ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca mal v tomto štádiu konania
plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].