Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010804
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2320010804.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Trenčín, pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora
Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 09.06.2025, č. k.

1T/66/2020-274, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.02.2026 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta
zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil obžalovanému A. B. za skutok uvedený v bode 1 rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 27.09.2021, ktorým bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podľa § 348 ods. 1 Trestného
zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V bode II.
napadnutého rozsudku okresný súd postupom podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného
oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta pre prečin pohŕdanie súdom podľa § 343 písm.

c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v procesnom postavení obžalovaného v konaní
vedenom na Okresnom súdu Galanta pod sp. zn. 9T/11/2017 sa nedostavil na predvolanie súdu na
termín hlavného pojednávania určeného na deň 31.05.2019 o 8:30 hod., hoci mu predvolanie na
termín hlavného pojednávania bolo doručené dňa 29.04.2019, pričom svoju neprítomnosť žiadnym
spôsobom neospravedlnil, v dôsledku čoho bolo hlavné pojednávanie odročené na deň 08.07.2019
o 10:30 hod., o čom bol upovedomený písomným predvolaním o termíne hlavného pojednávania,

vrátane predchádzajúceho upozornenia na následky nedostavenia sa, ktoré mu bolo doručené dňa
11.06.2019, pričom na hlavné pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom
neospravedlnil, v dôsledku čoho bolo hlavné pojednávanie odročené na deň 26.08.2019 o 09:30 hod.,
o čom bol upovedomený písomným predvolaním o termíne hlavného pojednávania, ktoré mu bolo
doručené dňa 26.07.2019, pričom na hlavné pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť žiadnym
spôsobom neospravedlnil, v dôsledku čoho muselo byť hlavné pojednávanie pre jeho neprítomnosť

znova odročené, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal obžalovaný odvolanie (č. l. 288) a uviedol, že nesúhlasí
s výškou trestu, nakoľko má iné tresty v celkovom súhrne 4,6 roka. Je ťažko chorý, má trvale poškodenú
chrbticu a trest vykonáva vo väzenskej nemocnici.

Prokurátor podal tiež odvolanie (hneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní) v celom rozsahu
a v osobitnom podaní (č. l. 290-292) uviedol, že odvolanie podané v neprospech obžalovaného dovýroku o vine v bode 2, ktorým bol obžalovaný oslobodený berie v celom rozsahu späť a odvolanie čo
do výroku o treste v neprospech obžalovaného odôvodňuje tak, že súd sa s ustanoveniami o treste
uvedenými v Trestnom zákone dostatočne neriadil. Poznamenal, že trestnej činnosti aktuálne vedenej

za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia sa obžalovaný dopustil za nenastúpenie do výkonu
trestu odňatia slobody v trestnej veci, v ktorej bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta
pod sp. zn. 31T/53/2018 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona, pričom v danom prípade sa jednalo v poradí o jeho deviate odsúdenie. Obžalovaný
sa teda dopustil skutku napriek skutočnosti, že disponoval praktickými skúsenosťami spojenými s

nástupom na výkon nepodmienečných trestov, keďže v poradí druhý uložený nepodmienečný trest
z odsúdenia Okresným súdom Galanta zo dňa 31.01.2016, sp. zn. 29T/14/2016, právoplatný dňa
15.10.2016 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
vo výmere 1 rok so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia vykonal dňa 07.10.2018. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v čase
spáchania skutku 9 krát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť (neoprávnené užívanie cudzej veci,

dezercia, krádež, podvod, sexuálne zneužívanie, porušovanie domovej slobody, zanedbanie povinnej
výživy - 3x), ktorá skutočnosť vypovedá o charaktere osoby obžalovaného, a jeho postoja k vedeniu
riadneho života, k dodržiavaniu zákonov a v neposlednom rade k nezodpovednému prístupu vo vzťahu k
plneniu si svojich rodičovských povinností. Z uvedených skutočností je možné podľa názoru prokurátora
zosumarizovať, že postoj obžalovaného k porušovaniu zákonov je veľmi laxný, nedbajúc pritom na

trestnoprávny postih. V danom prípade osoba obžalovaného A. B. a jeho správanie nedávajú záruku, že
by nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov bol dostačujúci na jeho nápravu. Z
aktuálnehoodpisuregistratrestovvyplýva,žeobžalovanýbolkdnešnémudňuaž12krátsúdnetrestaný,
z čoho je evidentné, že obžalovaného pred ďalším páchaním trestnej činnosti neodradili nielen predtým
uloženépodmienečné,aleaninepodmienečnétresty.Ajnapriektomu,žemá6odsúdenízahľadených,je

potrebné tieto brať do úvahy vzhľadom na vykreslenie osoby obvineného z hľadiska recidívy. Vo vzťahu
k osobe obžalovaného, z aktuálneho výpisu z ústrednej evidencie
priestupkovMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyvyplynulo,ževroku2016bolObvodnýmoddelením
PZ Šoporňa postihnutý blokovou pokutou vo výške 10,- € nezaplatenou na mieste s číslom bloku
12044512, za priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keďže vykonával jazdu

na bicykli bez ochrannej prilby. Uvedený priestupok je opäť dôkazom, ktorý vypovedá o charaktere
osoby obžalovaného, o jeho nedisciplinovanosti ako účastníka cestnej premávky. Vzhľadom na vyššie
uvedené má potom prokurátor za to, že trest rozhodne u osoby obžalovaného nenaplní účel individuálnej
a generálnej prevencie. Obžalovaný má narušený hodnotový systém, apelujúc na to, že pred ďalším
páchaním trestnej

činnosti ho neodradili ani predtým uložené nepodmienečné tresty, v podmienkach na slobode nebol
schopný resocializácie, sa potom podľa prokurátora javí trest uložený vo výmere štyroch mesiacov ako
veľmi mierny, nedostatočný a neprimeraný, v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave v zmysle ustanovenia § 321
ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o

treste a aby v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému uložil primeraný a
zákonný trest.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný a uviedol, že jeho matka a priateľka psychicky trpia pre
jeho uložený trest. Podľa jeho názoru by sa mu minulosť nemala pripomínať a uviedol, že ľutuje, že
v minulosti páchal trestnú činnosť.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, keď výsluch obžalovaného realizoval prostredníctvom
videokonferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku, pričom strany proti takémuto postupu
námietky nemali, na ktoré sa dostavili prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného
a obžalovaný.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolaciemu súdu odvolaniu
prokuratúry vyhovieť a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného
a obžalovaný navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť a vyhovieť odvolaniu
obžalovaného poukazujúc na dôvody uvedené v odôvodnení odvolania obžalovaného.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na tomto mieste krajský súd uvádza, že predmetná trestná vec už bola predložená krajskému súdu na
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27.09.2021, č.
k. 1T/66/2020-166. Týmto napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného v bode 1)
zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona a v bode 2) zo spáchania prečinu pohŕdania súdom podľa § 343 písm. c) Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

1/ dňa 14.08.2019 prevzal výzvu Okresného súdu Galanta vydanú pod sp. zn. 31T/53/3018 na
nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody najneskôr dňa 02.09.2019 do 15:00 hod. v Ústave na

výkonu trestu odňatia slobody Leopoldov, na ktorú nereagoval a bez vážneho dôvodu v stanovenej
lehote do výkonu trestu nenastúpil až do 19:50 hod. dňa 27.11.2019, kedy bol príslušníkmi odboru
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante na základe príkazu Okresného
súdu Galanta sp. zn. 31T/53/2018 zo dňa 30.09.2019 dodaný do Ústavu na výkonu trestu odňatia
slobody Leopoldov,

2/ v procesnom postavení obžalovaného v konaní vedenom na Okresnom súdu Galanta pod sp.
zn. 9T/11/2017 sa nedostavil na predvolanie súdu na termín hlavného pojednávania určeného na
deň 31.05.2019 o 8:30 hod., hoci mu predvolanie na termín hlavného pojednávania bolo doručené
dňa 29.04.2019, pričom svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil, v dôsledku čoho bolo
hlavné pojednávanie odročené na deň 08.07.2019 o 10:30 hod., o čom bol upovedomený písomným

predvolaním o termíne hlavného pojednávania, vrátane predchádzajúceho upozornenia na následky
nedostavenia sa, ktoré mu bolo doručené dňa 11.06.2019, pričom na hlavné pojednávanie sa nedostavil
a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil, v dôsledku čoho bolo hlavné pojednávanie
odročené na deň 26.08.2019 o 09:30 hod., o čom bol upovedomený písomným predvolaním o termíne
hlavného pojednávania, ktoré mu bolo doručené dňa 26.07.2019, pričom na hlavné pojednávanie sa

nedostavil a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil, v dôsledku čoho muselo byť hlavné
pojednávanie pre jeho neprítomnosť znova odročené.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m),
§ 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu
odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením krajského súdu z 22.09.2022, č. k. 6To/13/2022-209, bol podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm.
c), ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 2) a vo výroku o treste

a spôsobe jeho výkonu zrušený a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec vrátená okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podal obžalovaný a prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného a prokurátora smerujúce len čo do výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok.
Pokiaľ ide o výrok o treste, tu okresnému súdu nie je možné vytknúť nič. Všetky úvahy si v tomto smere
odvolací súd osvojuje a ako na správne na ne poukazuje.
Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a
výmeretrestupostupujekaždýsúdvzmyslezásadakritériírozhodnýchpreukladanietrestovuvedených
v ust. § 33a, § 34 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému

činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti.Spravodlivéavčasnéuloženietrestudáva ostatnýmčlenomspoločnostinajavo,žekonanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a
posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i

spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôžedôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom

pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného
a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne postupoval keď u obžalovaného vzhliadol jednu
priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona, pričom ani odvolatelia voči
takémuto postupu nebrojili.

Správne okresný súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody a to vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného (12 záznamov v odpise registra trestov)
a výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody. Podľa názoru odvolacieho súdu trest uložený
okresným súdom vo výmere vo výmere 4 mesiacov treba považovať za trest zákonný, primeraný
a spravodlivý a to vzhľadom na odstup času od spáchania skutku, dobu marenia výkonu úradného

rozhodnutia, keď výzvu na nástup do výkonu trestu obžalovaný prevzal dňa 14.08.2019 a dňa
27.11.2019 bol dodaný do ústavu na výkon trestu a v neposlednom rade aj na dĺžku trestu, ktorý teraz
vykonáva, pričom koniec trestu pripadá na 06.03.2028. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj zaradenie
obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora a obžalovaného podľa
§ 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.