Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Ek/1737/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125332024
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Benková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125332024.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXXX/X, XXX XX E. proti povinnému č. 1: B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XXX/X H., XXXXX
D. a povinnému č. 2: I. H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XXX/X H., XXXXX D., spoločný
právne zast.: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07
Bratislava, IČO: 35 951 087, o vymoženie 35.000 EUR, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Radoslav

Kešeľak, so sídlom exekútorského úradu J. K. X, XXXXX E. L. M., ktorý ju vedie pod sp. zn. 242EX
507/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného č. 1 na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Návrh povinnej č. 2 na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
III. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v spojení s návrhom povinných na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 12.06.2025 domáhal od povinných
vymoženia 35.000 EUR, a to na základe exekučného titulu – Notárska zápisnica, spis. zn.: N 202/2022,
Nz 14208/2022 zo dňa 23.05.2022. Poverením zo dňa 20.06.2025 súd poveril vykonaním exekúcie
súdneho JUDr. Radoslav Kešeľak, so sídlom exekútorského úradu so sídlom Mlynská č. 2, 05201
Spišská Nová Ves, ktorý ju vedie pod sp. zn. 242EX 507/25.

2. Povinní podali v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (doručené
povinnému dňa 04.07.2025) dňa 16.07.2025 návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil
návrh povinnýchého na zastavenie exekúcie dňa 12.08.2025 súdu na rozhodnutie.

3. Povinní prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhujú zastavenie tejto exekúcie, nakoľko

povinní a oprávnená dňa 23.05.2022 písomne uzatvorili Zmluvu o pôžičke zo dňa 23.05.2022, pričom
povinní pre prípad neplnenia záväzku z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.05.2022 mali udeliť súhlasiť
s vykonateľnosťou exekučného titulu a exekúciou. Nakoľko je pôžička reálnym kontraktom, k vzniku
záväzku povinných z titulu pôžičky mohlo dôjsť až po jej skutočnom odovzdaní. Oprávnená však
v čase vyhotovenia exekučného titulu ani v čase podpisu Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.05.2022
povinným žiadnu pôžičku, neposkytla. K poskytnutiu pôžičky bezhotovostným prevodom na bankový

účet povinných a teda k vzniku záväzku ako takého došlo až PO podpísaní exekučného titulu.
Keďže pôžička ako reálny kontrakt vzniká až skutočným odovzdaním pôžičky, povinní v čase podpisu
exekučného titulu nemohli platne udeliť súhlasiť s vykonateľnosťou neexistujúceho záväzku. V prípade
ak bola čo i len spísaná notárska zápisnica v rovnaký deň ako bola poskytnutá pôžička, takáto notárka
zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. V danom prípade navyše v čase spísania
notárskej zápisnice – exekučného titulu, žiadna pôžička poskytnutá povinným ešte nebola (keďže ku

skutočnému poskytnutiu došlo až po spísaní exekučného titulu). Z uvedeného dôvodu preto nie je
exekučný titul materiálne nevykonateľným exekučným titulom. Exekúcia vedená na podklade materiálnenevykonateľného exekučného titulu je exekúciou vedenou nezákonne, pričom takúto exekúciu musí súd
podľa vyššie citovaného „v ktoromkoľvek štádiu zastaviť“.

4. Oprávnení sa k podanému návrhu povinných na zastavenie exekúcie nevyjadril.

5. Súdny exekútor sa k podanému návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh tohto, kto je

oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.

10. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom

konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na
vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku
pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by

došlo k zastaveniu exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 exekučného
poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či
to účastník konania navrhol.

12. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je,
aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby
ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v
súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým

skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne
dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a
zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou jepre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod
jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.

14. Súdpreskúmalnávrhnazastavenieexekúciepovinnýchspolusprílohamiadospelknasledovnému.
Zmluva o pôžičke zo dňa 23.05.2022 bola uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými ako
dlžníkmi. Predmetom zmluvy je záväzok veriteľa, poskytnúť dlžníkovi pôžičku vo výške 35.000 EUR
a záväzok dlžníka splatiť pôžičku veriteľovi v lehote najneskôr do 30.09.2023. Z obsahu exekučného
titulu zo dňa 23.05.2022, v bode I. (2/strana) výslovne vyplýva, že oprávnená odovzdala povinným

peňažné prostriedky vo výške 35 000 EUR dňa 23.05.2022, a to bezhotovostným prevodom na
bankový účet povinných. Táto skutočnosť je v exekučnom titule jednoznačne deklarovaná a zároveň
bola samotnými povinnými preukázaná, čím sa ich tvrdenia o neexistencii záväzku v čase podpisu
exekučnéhotituludostávajúdopriamehorozporuslistinnýmidôkazmizaloženýmivspise.Argumentácia
povinných, podľa ktorej malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky až po podpise exekučného titulu, je preto
účelová, nepravdivá a vyvrátená samotným obsahom exekučného titulu. Povinní v exekučnom titule

výslovne potvrdili, že finančné prostriedky im boli poskytnuté, a tým uznali vznik záväzku zo zmluvy o
pôžičke. Pokiaľ povinní poukazujú na právnu povahu pôžičky ako reálneho kontraktu, súd konštatuje,
že v danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady vzniku záväzku, keďže k skutočnému
poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo najneskôr v deň podpisu zmluvy, čo vyplýva nielen zo
zmluvných ustanovení, ale aj z predložených dôkazov o bezhotovostnom prevode. Za tohto stavu je

nepochybné, že v čase spísania notárskej zápisnice existoval platný a účinný záväzok, ku ktorému
mohli povinní platne udeliť súhlas s jej vykonateľnosťou. Skutočnosť, že povinní následne svoj záväzok
nesplnili, nemá vplyv na materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Súd preto dospel k záveru, že
exekučný titul je materiálne aj formálne vykonateľný, exekúcia nie je vedená nezákonne a nie sú splnené
podmienky na jej zastavenie podľa Exekučného poriadku.

14.Judikatúra,naktorúpovinnípoukazujú(napr.UznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.ÚS136/2017-27
a rozhodnutia krajských súdov), nie je na prejednávaný prípad aplikovateľná, keďže vychádza z
odlišných skutkových okolností. Zo všetkých citovaných rozhodnutí vyplýva, že notárska zápisnica nie je
materiálne vykonateľným exekučným titulom len vtedy, ak bola spísaná v čase, keď pôžička ako reálny

kontrakt ešte nebola poskytnutá a dlh neexistoval, pričom išlo iba o predpoklad budúceho záväzku. V
prejednávanej veci však povinní v exekučnom titule výslovne potvrdili, že peňažné prostriedky vo výške
35 000 EUR im boli oprávnenou poskytnuté, a to bezhotovostným prevodom na ich účet. Nejde teda
o súhlas s vykonateľnosťou budúceho záväzku, ale o vyhlásenie vzťahujúce sa k už existujúcemu a
určitému dlhu. Na rozdiel od prípadov riešených citovanou judikatúrou bol v čase spísania exekučného

titulu záväzok povinných reálne existujúci, čo vylučuje záver o materiálnej nevykonateľnosti notárskej
zápisnice. Z tohto dôvodu nemožno judikatúru uvádzanú povinnými na daný prípad aplikovať.

15. Podľa § 533 zákona č. 40/1964 ZB. Občiansky zákonník, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne
s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a

obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

16. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k
právnemu názoru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov
nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinných za preukázané, že bola naplnená podmienka na

zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinných na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (výrok I. a II.)

17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, trovami oprávneného sú
výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v

súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, oprávnený má voči
povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu,

v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie.19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

21. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, do vydania poverenia
na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie

sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im
toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj
exekútor.

22. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania
náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za

výsledoksporu,atotak,ženeúspešnýúčastníkjepovinnýnahradiťúspešnémuúčastníkovipreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo
bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinných
na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinným mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinných na zastavenie exekúcie (v zmysle §

199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však neuplatnil nárok na náhradu trov konania a preto
súd o ňom preto nerozhodoval. (III. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.