Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/262/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724202229
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724202229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci osoby oprávnenej na výživné (navrhovateľky):
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. D. proti osobe podľa návrhu povinnej platiť výživné
(otec): E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, A. G., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 27Pc/10/2024-197 zo dňa 2. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.

27Pc/10/2024-197 zo dňa 2. júla 2025 rozhodol tak že:
I. Povinný E. B., nar. XX.X.XXXX je povinný platiť oprávnenej A. B., nar. X.X.XXXX zvýšené výživné
v sume 200,- € mesačne, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám oprávnenej vopred počnúc
dňom 15.8.2024.
II. Zameškané výživné za obdobie od 15.8.2024 do 31.7.2025 je povinný E. B. povinný splácať v celkovej
výške 1.270,35 € v pravidelných mesačných splátkach po 20,- € splatných spolu s bežným výživným
III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 9P/9/2018 zo dňa 07.06.2019

vo výroku o výživnom.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 08.08.2024 žiadala,
aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči nej v sume 200 eur mesačne.
1.2 Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 9P/9/2018 súd zistil, že naposledy bolo určené výživné
otca voči navrhovateľke ako maloletej rozsudkom zo dňa 07.06.2019 v rámci schválenej rodičovskej
dohody a to v sume 90 eur mesačne. Podľa súdu od posledného rozhodnutia uplynula doba viac

ako 6 rokov, za ktoré obdobie sa zvýšili životné náklady. V čase posledného rozhodnutia súdu mala
navrhovateľka 17 rokov a bola študentkou strednej školy, a to Gymnázia v D. D.. Vznikali jej v tom čase
náklady bežné na stravu, cestovné a podobne. Navštevovala kurz angličtiny, kde platila mesačne 25
eur. Toho času je navrhovateľka plnoletá. Navštevuje vysokú školu a to Jesseniovu lekársku fakultu UK
v Martine. V danom prípade bolo možné konštatovať, že sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Ako
študentka vysokej školy nie je schopná sama sa živiť a samostatne uspokojovať svoje životné potreby.
Preto vyživovacia povinnosť voči nej trvá. V súčasnej dobe navrhovateľka ukončila 4. ročník vysokej

školy. S tým sa samozrejme spájajú zvýšené náklady na zaobstarávanie učebníc, rôznych školských
pomôcok, oblečenia na prax, náklady na internát 87 eur a na dopravu. Tiež navštevuje kurz nemčiny
(mesačný poplatok 30 eur). Má náklady spojené s používaním mobilného telefónu 18 eur a bežné
náklady na stravu, hygienu, ošatenie, kozmetiku, ktoré sú u dospelej ženy neporovnateľne vyššie akoudospievajúcehodievčaťa.Bezakýchkoľvekpochybnostítedamožnokonštatovať,ženákladynastrane
navrhovateľky sa oproti poslednému rozhodnutiu zvýšili. Bolo preukázané, že navrhovateľka dosahuje
istý príjem, nakoľko popri štúdiu pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študenta v spoločnosti

Martinus, s.r.o., kde dosahuje príjem cca 350 eur mesačne. Podľa jej vyjadrenia dôvodom nájdenia si
práce bolo to, aby si mohla aspoň čiastočne prispievať na uspokojovanie základných životných potrieb,
ako je napr. úhrada internátu alebo mobilného telefónu. Zdôraznila však, že práca popri štúdiu je čoraz
náročnejšia.Súdkonštatoval,žeštúdiummedicínypatrímedzinajnáročnejšieštúdiumvôbecaniekaždý
študent alebo len malá časť študentov zvládne popri štúdiu aj brigádnicky pracovať, preto veľmi pozitívne

hodnotil usilovnosť a snahu navrhovateľky napomôcť si samostatne pri zabezpečovaní svojich životných
potrieb. Taktiež konštatoval, že návrh navrhovateľky nesmeroval voči matke ako druhému rodičovi z toho
dôvodu, že táto si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej plní tak, že jej prispieva sumou 140 eur mesačne
a popri tom jej zabezpečuje stabilné bývanie, včetne energií a všetky mimoriadne výdavky súvisiace
napríklad so štúdiom (zakúpenie študijného materiálu, oblečenia na prax) a voľnočasovými aktivitami.
Otec nad rámec súdom určeného výživného žiadnym spôsobom neprispieva okrem toho, že posledné

dva roky jej dal finančný dar na narodeniny, meniny a Vianoce v sume 50 eur. Zo spisu Okresného
súdu Martin sp. zn. 9P/9/2018 súd zistil, že pôvodne bol otec zamestnaný v COOP Jednota A., kde
jeho čistý mesačný príjem dosahoval sumu 556 eur. Tiež pracoval ako starosta obce F., kde jeho príjem
od januára 2017 do januára 2018 bol v sume 466 eur mesačne. Ako výdavky uvádzal na domácnosť
150 eur a výživné pre 2 maloleté deti (vrátane navrhovateľky – poznámka odvolacieho súdu) 100 eur.

Vo vzťahu k otcovi súd konštatoval, že naposledy dosahoval príjem v sume 556 eur. Jeho aktuálny
príjem predstavuje sumu 869,41 eur, teda príjem vyšší o 313,41 eur. Okrem toho, v čase pôvodného
rozhodnutia mal vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom, a to okrem navrhovateľky i k synovi H.,
ktorý je aktuálne plnoletý, neštuduje, je zamestnaný, pričom aj napriek tomu mu otec mesačne prispieva
sumou 50 eur, sporadicky 70 eur. Podľa súdu vyživovaciu povinnosť voči tomuto synovi už otec nemá.

Kým v čase posledného rozhodnutia uvádzal otec náklady na domácnosť 150 eur, aktuálne predložil
doklady o nákupe palivového dreva na celú sezónu na rok v sume 1.182,30 eur (mesačne 98,52 eur)
a keďže v spoločnej domácnosti bývajú dvaja dospelí pomerná časť na otca predstavuje sumu 49,26
eur, za televíziu a internet platí 23 eur, cestovné do práce 36,92 eur. Pokiaľ vo vyhlásení o osobných
a majetkových pomerov uviedol náklady na energie v prepočte na mesiac 141,67 eur tieto žiadnym

spôsobom napriek opakovanej výzve súdu nepreukázal. Takže je možné konštatovať, že náklady otca
na domácnosť sú obdobné, ako boli v čase pôvodného rozhodnutia súdu. Z predložených dokladov
vyplýva, že ešte nižšie. Pokiaľ otec uviedol náklady súvisiace so školným, nakoľko študuje externe na
vysokej škole a má náklady súvisiace s dopravou do školy, tak súd zdôraznil, že s poukazom na ust. §
62 ods. 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákona

o rodine“ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto tieto náklady nebral do úvahy.
1.3 Vychádzajúc zo zisteného stavu veci a z citovaných zákonných ustanovení (§ 62 ods. 1, 2, 5, § 75
ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 veta prvá, druhá, § 78 ods. 1 Zákona o rodine) súd dospel k názoru, že je
v možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné na navrhovateľku v sume 200 eur mesačne.
1.4 Navrhovateľka žiadala určiť výživné od 15.08.2024 aj keď návrh podala dňa 08.08.2024 (§ 77

ods. 1 Zákona o rodine). V čase rozhodovania súdu už bolo splatné výživné aj na mesiac júl 2025,
teda zameškané výživné vzniklo za obdobie od 15.08.2024 do 31.07.2025 (určené výživné 200 eur
odpočítajúc pôvodné výživné 90 eur = 110 eur x 11 mesiacov – 1.210 eur a za mesiac august 2024 -
60,35 eur (3,55 eur x 17 dní). Celkove je to suma 1.270,35 eur, ktoré zameškané výživné súd povolil
otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným.

1.5 O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec odvolanie došlé súdu dňa 19.08.2025
2.1 V odvolaní poukázal na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na

výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Napriek tomu sa súd
v konaní zaoberal len jeho pomermi. Nezabezpečil si majetkové pomery matky, ktoré sa od roku 2018
zlepšili (je polovičnou vlastníčkou dvoch rodinných domov a ďalších nehnuteľností /poľnohospodárska
pôda a lesné pozemky/) a má príjem zo závislej činnosti. U navrhovateľky si nezabezpečil dohodu
o brigádnickej činnosti.

2.2 Podľa otca sa v rozsudku uvádzajú skutočnosti, ktoré vôbec nie sú v súlade s predloženými
dokladmi. Pokiaľ ide o príjem navrhovateľky z brigádnickej činnosti z výplatných pások vyplýva, že tento
predstavuje sumu 421 eur mesačne, pričom navrhovateľka na pojednávaní uviedla priemerný mesačný
príjem v sume 300 eur a súd uviedol 350 eur. Výpisy predložené navrhovateľkou nemožno nazvať anivýpisom, pretože nie je uvedené číslo účtu ani meno osoby, na ktorú je účet vedený. Pri výdavkoch
navrhovateľky reagoval otec na stravovanie navrhovateľky v reštauráciách počas roka v sume 611,14
eur, ktoré je podľa neho nadštandardné. Pokiaľ ide o skriptá, študijné materiály navrhovateľka uviedla,

že tieto financuje jej matka, pričom vo výpisoch uvádza úhrady zo „svojho“ účtu na nákup kníh 915 eur
ročne (76 eur mesačne). Sú to preto len výdavky na hobby. Pokiaľ ide o oblečenie a šport spochybňoval
výdavky v sume 60 eur mesačne a dovolenky do zahraničia (Berlín, Chorvátsko atď.) s tým, že on si
túto možnosť z príjmu nemôže dovoliť. Vo výdavkoch na stravu sú uvedené nákupy, ktoré zabezpečuje
navrhovateľka aj keď je u matky (D. D., C.) ale aj výdavky na stravu počas prázdnin. Navrhovateľka

nepredložila doklad o úhrade jazykovej školy. Z výdavkov predložených navrhovateľkou nie je zrejmé,
ktoré platí navrhovateľka a ktoré jej zabezpečuje matka.
2.3 Ďalej otec uviedol, že pokiaľ ide o jeho príjem, tak súd konštatoval, že od posledného určenia
vyživovacej povinnosti v roku 2019 sa tieto zlepšili pričom vykonával dve práce a mal aj dva príjmy avšak
súd uviedol len jeden príjem v sume 556 eur mesačne a nie aj príjem 466 eur mesačne, teda celkove
1.022 eur. Dnes jeho príjem predstavuje 900 eur mesačne, a teda je nižší oproti predchádzajúcemu

obdobiu o 150 eur mesačne. Navrhovateľka tiež podľa súdu neuviedla do príjmu cca 300 eur ročne, ktoré
dostáva od starej matky na meniny, narodeniny, Vianoce. Súd iba účelovo vykresľuje otca ako zlého
a navrhovateľku ako tú starostlivú. Napriek tomu, že táto ho kontaktuje na sviatky, meniny, napíše SMS
a neinformuje ho o výsledkoch v škole. On ako otec sa nikdy nevyjadril, že syn je samostatný. Býva
samostatne od otca aj matky (so starou matkou), ale má príjem tiež iba z brigádnickej práce, a preto mu,

keď môže, on posiela finančné prostriedky. Je len subjektívnym názorom súdu, že syn je schopný sa
sám živiť keď vykonáva len brigádnickú činnosť. Ďalej otec uviedol, že ponúkal navrhovateľke aj domáce
produkty (vajcia atď.), ktoré si však táto odmietla zobrať, taktiež aj vecné dary na Vianoce. Asi len preto,
aby on nepovedal, že prispieva aj iným spôsobom na výživu. Navrhovateľka si zakúpila mobilný telefón
za 900 eur, pričom z pohľadu súdu je to oprávnený výdavok. V rozsudku sú tiež nesprávne uvedené

jeho výdavky, nakoľko on pre domácnosť zabezpečuje kúrenie, vykurovanie (palivové drevo) a jeho
matka zabezpečuje plyn, vodu a elektrinu mesačne vo výške 150 eur. Na jeho osobu je preto potrebné
pripočítať výdavky ešte v sume 75 eur mesačne. Mesačné výdavky za energie sú celkove pre neho
v sume 173,50 eur. Platby za internet a telefón sú uhrádzané vo výške 33 eur mesačne (nie 23 eur).
V rozsudku nie je spomenutá predložená faktúra na údržbu a opravu nehnuteľnosti. Z ním predložených

dokladov vyplýva, že náklady na domácnosť sú vyššie ako boli v čase pôvodného rozhodnutia súdu
a príjem nižší o 152 eur. Ďalej otec uviedol, že on navrhovateľke volá sporadicky, zaujíma sa o školu,
ako sa jej darí, pričom ona mu vôbec nezavolala a keď príde k starej matke, tak vtedy, keď on nie je
doma a nemá záujem, či je potrebné otcovi niečo pomôcť. Uvedené je v rozpore s dobrými mravmi.
Matke však navrhovateľka chodí pomáhať či už v C. prípadne v druhej nehnuteľnosti (I.). Navrhovateľka

zavolá iba vtedy keď chce riešiť peniaze, to je pre ňu priorita.
2.4Následnevrámcitabuľkyotecuviedol,akýbolpríjemnavrhovateľkyvroku2024predstavujúcipríjem
z brigádnickej činnosti, od otca a matky (január 2024 – výplata v čistom po zdanení 651,69 eur, od otca
120 eur, od matky 120 eur, február 2024 – 541,48 eur od otca 90 eur, od matky 120 eur, marec 2024
– 738,98 eur od otca 90 eur, od matky 120 eur, apríl 2024 – 391,35 eur, od otca 90 eur, od matky 120

eur, máj 2024 – 56,50 eur, od otca 90 eur, od matky 120 eur, jún 2024 – 218,61, od otca 90 eur, od
matky 120 eur, júl 2024 – 291,48 eur, od otca 90 eur, od matky 120 eur, august 2024 – 472,90 eur, od
otca 90 eur, od matky 140 eur, september 2024 – 517,54 eur, od otca 90 eur, od matky 140 eur, október
2024 – 361,35 eur, od otca 140 eur, od matky 140 eur, november 2024 – 306,72 eur, od otca 90 eur,
od matky 140 eur, december 2024 – 514,30 eur, od otca 140 eur, od matky 140 eur), spolu je to výplata

v čistom po zdanení 5.062,90 eur, od otca 1.210 eur, od matky 1.540 eur. Ročný príjem navrhovateľky
je tak 7.812,90 eur a priemerný príjem za mesiac 651,075 eur. V tejto súvislosti otec uviedol, že matka
navrhovateľky je poberateľom rodinných prídavkov a daňového bonusu cca 110 eur mesačne, takže
príspevok matky z jej príjmu navrhovateľke je 30 eur. Z návrhu navrhovateľky nie je vôbec zrejmé, aké
výdavky jej uhrádza matka. Pokiaľ súd uvádzal, že matka navrhovateľke pomáha s nákupom študijného

materiálu, oblečenia, tak navrhovateľka si ich uvádza ako vlastné výdavky. V tabuľke o výdavkoch, ktoré
predložila táto súdu v januári 2025 uvádza ako výdavky strava, oblečenie, drogéria, hygienické potreby,
hobby, internát, telefón. Ak sú to teda výdavky navrhovateľky, tak jej matka de facto neprispieva na
žiadne ďalšie výdavky. Podľa otca sa u matky navrhovateľky výrazne zvýšili majetkové pomery od r.
2018 pričom táto nie je nikde spomenutá.

2.5 Všetky príjmy navrhovateľky prevyšujú príjem otca, ktorá je len študentkou. Brigádnickú činnosť
vykonáva od 1. ročníka vysokej školy, tak nie je predpoklad, že by túto činnosť nezvládala aj počas
ostatných ročníkov, nakoľko prvé dva ročníky vysokej školy sú najväčším náporom pre študenta.
Navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť a samostatne uspokojovať svoje životné potreby, pričom sizakúpi mobilný telefón za 900 eur, niekoľkokrát do mesiaca ide do reštaurácie alebo si kúpi oblečenie
cca 60 eur mesačne, pričom od otca odmieta domáce produkty aj nepeňažné dary.
2.6 Ďalej podľa otca súd rozhodol aj napriek tomu, že dňa 30.06.2025 podal návrh, aby vo veci rozhodol

Okresný súd Zvolen pričom doposiaľ mu nebola doručená žiadna odpoveď na podaný návrh na zmenu
súdu. Z uvedeného dôvodu podáva aj sťažnosť na konanie sudkyne. Matka navrhovateľky má priateľské
väzby na pracovníkov Okresného súdu Martin. Sudkyňa konala počas celého konania diskriminačne.
Do úvahy brala len subjektívny názor navrhovateľky, kde si má otec plniť len vyživovaciu povinnosť.
Z uvedených a predložených výdavkov navrhovateľkou nie je evidentné, že matka navrhovateľky si plní

vyživovaciupovinnosť.Navrhovateľkaaninepredložilavýpiszúčtu,koľkomatkanavrhovateľkyprispieva
na výdavky. Určená vyživovacia povinnosť otca je v rozpore s jeho príjmom. Napokon sudkyňa nemala
vovecipojednávať,rozhodovať,pretožedňa26.06.2025e-mailomadňa30.06.2025podalnávrh,abyvo
veci rozhodoval iný súd, o ktorom doposiaľ mu nebolo doručené vyjadrenie. Uvedený rozsudok možno
považovať za nulitný.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 09.09.2025 uviedla, že považuje za bezdôvodné vyjadrovať sa
k tvrdeniam nesúvisiacim s predmetom konania. V odvolaní je navyše uvedených niekoľko nepresných
formácií a tvrdení zakladajúcich sa výlučne na domnienkach. V čase vyhotovenia tohto vyjadrenia je
ona riadne zapísaná do 5. ročníka štúdia odboru všeobecné lekárstvo na Jesseniovej lekárskej fakulte
v Martine a čoskoro jej začnú študijné povinnosti. Ako aj v rámci pojednávaní uviedla, cíti zvyšujúcu

sa potrebu venovať sa štúdiu pre dosahovanie uspokojivých výsledkov. Bude mať teda menej voľného
času na vykonávanie brigádnickej činnosti. Považuje preto zvýšenie výživného za nevyhnutné.

4. Otec v replike zo dňa 17.10.2025 uviedol, že navrhovateľka sa nevyjadruje konkrétne v tom, ktoré
informácie sú pre ňu nepresné. On vychádzal z podkladov, ktoré predložila navrhovateľka k návrhu

a z týchto je zrejmé, že má dostatočný príjem aj keď je študentka. Predložila aj výdavky, keď bola u matky
a aj za knihy, kde tvrdila, že jej knihy do školy kupuje matka a pritom si tieto dala do výdavkov, čím si ich
umelo navýšila. Otec považuje navštevovanie reštaurácií navrhovateľkou za nadštandardné. Podľa otca
má matka navrhovateľky osobné kontakty na okresnom súde. Z tohto dôvodu podal návrh, aby vo veci
rozhodoval iný súd. Uvedený návrh na zmenu súdu bol zo strany sudkyne úplne ignorovaný, pretože

naň nereagovala a vo veci rozhodla. Taktiež boli ignorované aj ním predložené majetkové pomery matky.
Majetkové pomery a príjmy matky navrhovateľky sú omnoho väčšie ako jeho. Ďalej priložil ako ďalšie
výdavky na domácnosť za plyn 753 eur ročne a 571 eur ročne. Žiadal preto, aby bol rozsudok okresného
súdu zamietnutý (zrušený).

5. Navrhovateľka na repliku otca písomne nereagovala.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 CMP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, §

7, § 156 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1
CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu s ohľadom na rozsah odvolania (§ 65 CMP) a bez viazanosti
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario),
postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

7. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného od otca, keďže je študentkou
vysokej školy a doterajšie výživné nezodpovedá jej potrebám.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd rozhodol vecne správne keď
napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na navrhovateľku zvýšeným výživným z doterajšej
sumy 90 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne počnúc od 15.08.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, k rukám navrhovateľky.

9. Otec v odvolaní prvom rade vytýkal súdu, že rozhodol napriek tomu, že podal dňa 30.06.2025
návrh, aby vo veci rozhodol Okresný súd Zvolen pričom doposiaľ mu nebola doručená žiadna odpoveď.
Sudkyňa preto nemala pojednávať, rozhodovať.10. Z obsahu spisu vyplýva, že otec podaním zo dňa 25.06.2025 doručeným súdu dňa 30.06.2025
adresoval súdu „Návrh na prikázanie sporu inému súdu“, v ktorom uviedol: „Nakoľko po poslednom
pojednávaní nemám dôveru v rozhodovanie Okresného súdu Martin, podávam návrh, aby bol spor

prikázaný Okresnému súdu Zvolen (nakoľko neexistujú relevantné dôvody na zvýšenie výživného).
10.1 Na pojednávaní dňa 02.07.2025, ktorého sa otec osobne nezúčastnil napriek tomu, že mu
predvolanie bolo riadne a včas doručené (dňa 25.06.2025) a ktoré pojednávanie vykonal súd
v neprítomnosti otca, súd reagoval na návrh otca, keď v rámci zápisnice o pojednávaní uviedol
nasledovné: „Súd oboznámil s podaním povinného zo dňa 30.06.2025, datované 25.06.2025, kde

povinný E. B. udáva, že nemá dôveru v rozhodovanie Okresného súdu Martin a podáva návrh, aby
spor bol prikázaný Okresnému súdu Zvolen. Súd konštatuje, že toto podanie povinného vyhodnotil ako
námietku zaujatosti a súčasne s poukazom na § 52 ods. CSP súd uvádza, že v námietke zaujatosti
musí byť okrem všeobecných náležitosti podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má
byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy
na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny

pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety súd neprihliada. V tomto prípade sa
vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Súd
konštatuje, že podanie povinného E. B. nespĺňa náležitosti podľa § 52 ods. 2 a preto naň súd prihliadať
nebude“.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si

námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd sa návrhom otca označeným ako „Návrh na prikázanie sporu inému
súdu“ a to posúdiac ho s poukazom na ust. § 124 ods. 1 CSP za námietku zaujatosti (otec nedôveroval
Okresnému súdu Martin, resp. jeho sudcom), zaoberal. Správne konštatujúc, že námietka zaujatosti
nemá zákonné náležitosti uvedené v ust. § 52 ods. 2 CSP nemal okresný súd ani podľa odvolacieho
súdu dôvod na námietku zaujatosti prihliadať a ani ju predkladať na rozhodnutie nadriadenému súdu.

Okresný súd bol tak oprávnený vec prejednať a rozhodnúť.

14. Otec v odvolaní tiež uviedol, že sudkyňa konala počas celého konania diskriminačne keď do
úvahy brala len subjektívny názor navrhovateľky kde si má otec plniť vyživovaciu povinnosť. V ďalšej
časti uvádzal, že z uvedených a predložených výdavkov navrhovateľkou nie je evidentné, že matka

navrhovateľky si plní vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka ani nepredložila výpis z účtu, koľko matka
navrhovateľky prispieva na výdavky. Určená vyživovacia povinnosť otca je v rozpore s jeho príjmom.
Napokon sudkyňa nemala vo veci pojednávať, rozhodovať, pretože dňa 26.06.2025 e-mailom a dňa
30.06.2025 podal návrh, aby vo veci rozhodoval iný súd, o ktorom doposiaľ mu nebolo doručené
vyjadrenie.

15. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti

16. Účelom citovaného ustanovenia § 49 CSP je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu,
k nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež
predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá
aj právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je
ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to: a/ k sporu, v rámci ktorého vzťahu by mal

sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia sporu alebo konania,
b/ k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo
negatívnom) pomere k nim, c/ k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom
znaky vzťahu uvedeného pod b/ alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní.17. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

18. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu
boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci pričom postupom sa
rozumejú procesné úkony súdu vrátane rozhodnutí, a to vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní
konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy o sebe

dôvodom zaujatosti sudcu.

19. Oboznámiac sa s obsahom vznesenej námietky zaujatosti otcom voči zákonnej sudkyni a skúmajúc
subjektívne aj objektívne hľadiská nestrannosti, nebolo nadriadeným súdom zistené naplnenie
predpokladov v zmysle ust. § 49 ods. 1 CSP zakladajúcich dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti
sudkyne. Samotné tvrdenie, že sudkyňa koná diskriminačne, nie je automaticky dôkazom jej zaujatosti.

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych
a dostatočne závažných skutočnostiach. Otec ako dôvod uvádza len to, že sudkyňa brala do úvahy
subjektívnynázornavrhovateľkykdesimáotecplniťvyživovaťpovinnosťaženemalavovecipojednávať
a rozhodovať. Namietanie rozhodovacej činnosti sudkyne (§ 49 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP) nie je zákonom uznaným dôvodom spochybňujúcim nezaujatosť sudcu. Na to či záver alebo

postup súdu je správny/nesprávny slúži len odvolanie. Napokon pokiaľ otec ešte poukazuje na to, že
matka navrhovateľky má priateľské väzby na pracovníkov Okresného súdu Martin je potrebné uviesť,
že uvedené za stavu, že táto nie je účastníčkou tohto konania, nebolo rozhodujúce.

20.Vďalšejčastiodvolaniaotecnamietalrozhodnutievovecisamejatovkonkrétnostiachspochybňoval

výdavky navrhovateľky, tvrdil, že jeho príjem je od posledného rozhodnutia o výživnom nižší a mal za
to, že súd sa nezaoberal pomermi matky navrhovateľky.

21. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak

na strane detí v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečenie ich odôvodnených
potrieb ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou okolností,
ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov alebo
dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona
o rodine). Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých

pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania.

22. Zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič
bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd

rozhodujúci o vyživovacej povinnosti povinného rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je
určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samé sa živiť
a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať

podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými
potrebami oprávneného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy,
ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoje vek,

zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných
vyživovacích povinností. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len

bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých nevyhnutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné
pre všestranný vývoj dieťaťa.23.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajkonania,ktoréjehovydaniupredchádzalo
a oboznámením sa s odvolaním otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav

veci, porovnal pomery navrhovateľky a otca v čase posledného rozhodovania o výživnom a čase jeho
rozhodovania. Zdieľa i právny záver súdu prvej inštancie vo veci, ktorým rozhodol o zvýšení vyživovacej
povinnosti otca k navrhovateľke.

24. Ani odvolací súd nemal v prejednávanej veci pochybnosti o dôvodnosti zvýšenia výživného na

navrhovateľku od rozhodnutia ktorého uplynula doba 5 rokov a preto vzrástli potreby spojené s jej vekom
a hlavne štúdiom nakoľko navštevuje vysokú školu (internátne ubytovanie, cestovné, stravovanie) a nie
je schopná živiť sa samostatne. Nastala aj relevantná zmena pomerov spočívajúca vo zvýšení príjmu na
strane otca. Súd prvej inštancie rešpektoval preto zákonné kritériá rozhodujúce pre stanovenie rozsahu
vyživovacej povinnosti a správne uložil otcovi prispievať navrhovateľke zvýšené výživné v sume 200
eur mesačne.

25. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca je potrebné uviesť, že tento vytýkal súdu, že ohľadom
času poslednej úpravy pomerov v r. 2019 uviedol len jeden príjem v sume 556 eur a nie aj príjem
v sume 466 eur mesačne, teda celkový v sume 1.022 eur, pričom jeho príjem v súčasnej dobe je
nižší. Čo sa týka pomerov otca v čase posledného rozhodnutia o výživnom sa otec mýli pokiaľ uviedol,

že jeho príjem bol v r. 2018 cca 1.022 eur mesačne. Z obsahu spisu Okresného súdu Martin sp.
zn. 9P/9/2018 vyplýva, že okresný súd po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Krajského súdu
v Žiline č. k. 10CoP/61/2018-236 zo dňa 31.01.2019 rozhodol rozsudkom č. k. 9P/9/2018-305 zo dňa
06.06.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 9P/9/2018-305 zo dňa 26.06.2019 (právoplatný dňa
15.06.2019) schválením dohody rodičov podľa ktorej je otec povinný platiť pre maloletú A. (rozumej

navrhovateľku) výživné vo výške 90 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
s účinnosťou od 11.07.2018 pričom výživné na maloletého H. (rozumej syna otca dieťaťa) sa neurčuje
s účinnosťou od 11.07.2019 (maloletý H. bol rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 19P/259/2015-69
zo dňa 20.06.2019 na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
v týždňových intervaloch a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50 eur mesačne, vždy do

príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode
manželstva – poznámka odvolacieho súdu). Z obsahu spisu vyplýva, že otec v uvedenom čase pracoval
u COOP Jednota A., spotrebné družstvo D. D.. Jeho pracovný pomer mal byť skončený z dôvodu
nadbytočnosti dňa 31.05.2018. Bol skončený až 10.02.2019 nakoľko otec od 04.04.2018 do 10.02.2019
bol práceneschopný. Vo februári 2019 bola otcovi preplatená nevyčerpaná dovolenka a v 3/2019

odstupné 1.400,58 eur a doplatok prémií za r. 2018 – 3,33 eur. Od 11.02.2019 bol otec evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie. Bolo konštatované v správe, že spolupracuje s úradom práce, aj sám
si aktívne hľadá prácu, nepoberal dávky v hmotnej núdzi. Dňa 10.12.2018 mu zanikla funkcia starostu
obce F.. Takže v čase posledného rozhodovania súdu, keď sa otec v rámci rodičovskej dohody zaviazal
prispievať na navrhovateľku ako v tom čase maloletú sumou 90 eur mesačne, nebol zamestnaný, bol

evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Takže od posledného rozhodnutia o výživnom sa otcovi zvýšil
príjem a ubudla mu, ako správne konštatoval i okresný súd, aj vyživovacia povinnosť k synovi H., ktorého
podľa jeho vyjadrenia napriek tomu finančne podporuje.

26. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že matka navrhovateľky si vyživovaciu

povinnosť voči nej plní tak, že jej prispieva sumou 140 eur mesačne a popri tom jej zabezpečuje
stabilnébývanie,včetneenergiíavšetkymimoriadnevýdavkysúvisiacenapríkladsoštúdiom(zakúpenie
študijného materiálu, oblečenia na prax) a voľnočasovými aktivitami. S týmto posúdením sa odvolací súd
stotožňuje. Okrem toho je potrebné uviesť, že príjem matky je pre toto konanie sekundárny a nemôže byť
rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ otec poukazuje hlavne na

majetkové pomery matky navrhovateľky (ako vyplýva z listov vlastníctva je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností, ktoré nadobudla kúpou v r. 2019 a dedením v r. 2020) rozhodne tieto neodôvodňujú záver,
že uvedené by otca zbavovalo platením výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ust. § 62 ods. 2
Zákona o rodine podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

27. Námietky otca ohľadom výdavkov navrhovateľky nepovažoval odvolací súd za dôvodné. V tejto
súvislosti pripomína, že odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne a sú závislé predovšetkým od veku,
zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy nabudúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených
hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre
výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby

a pod.). Preto spochybňovanie nákladov navrhovateľky na oblečenie a šport ako i stravovanie
v reštaurácii je vzhľadom na jej vek, keďže je dospelá, nenáležité. Čo sa týka jej dovoleniek do zahraničia
treba uviesť, že navrhovateľka si doposiaľ podstatnú časť svojich potrieb hradila z príjmu z brigádnickej
činnosti. Nedá sa preto konštatovať, že by výživné zvýšené zo sumy 90 eur mesačne na sumu 200
eur mesačne bolo preto neprimerané. Je tiež pochopiteľné, že v súčasnej dobe, keď je vo vyššom

ročníku vysokej školy, aj vzhľadom na náročnosť štúdia je nútená brigádnickú činnosť obmedziť. Okrem
toho brigáda dieťaťa počas štúdia a jeho príjem z takejto práce nezbavuje rodiča platiť výživné a na
takýto sporadický príjem dieťaťa sa neprihliada pri určovaní výživného povinného rodiča. Navyše by bolo
nespravodlivé, ak by snaha oprávneného dieťaťa pracovať znižovala vyživovaciu povinnosť rodiča.

28. Otcom tvrdené správanie navrhovateľky (nezavolá otcovi, k starej mame príde keď on nie je doma,

nezaujíma sa o to či je potrebné mu pomôcť) nepredstavuje rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust.
§ 75 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa judikatúry k ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno
priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také
správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Dobré mravy sú
nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Zákon presne nešpecifikuje,

kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Z dostupnej judikatúry možnosť usudzovať, že nestačí
len obyčajná nevďačnosť, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa totiž také správanie,
ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých
mravov.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu a to vrátane určenia začiatku poskytovania
zvýšeného výživného (navrhovateľkou uplatňované od 15.08.2024, návrh bol podaný dňa 08.08.2024)
čo je v súlade s ust. 77 ods. 1 Zákona o rodine ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP. Aj výška zameškaného výživného bola okresným súdom určená správne. Za súladný s ust. §
52 CMP považoval aj výrok o trovách konania, ktorým bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 57, § 58
ods. 1, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
návrh na náhradu trov konania nebol podaný. Neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).