Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoPs/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125216428
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7125216428.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Ingrid Radomskej v právnej veci osoby posudzovanej: L. U.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX P. - P., na návrh: O.. R. U. narodeného
XX.XX.XXXX,trvalebytomT.XXX/XX,XXXXXP.-P.,onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č.k. 85Ps/18/2025-4 zo dňa 23. októbra

2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Dňa 25.09.2025 bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiada
obmedziť v spôsobilosti na právne úkony svoju manželku a určiť jej opatrovníka.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, 2, § 239 ods. 3
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 272, § 274 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z návrhu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neosvedčil naliehavý právny záujem a
nezdokladoval žiadnu lekársku správu o aktuálnom alebo skoršom zdravotnom stave posudzovanej.
Skutočnosti ohľadne posudzovanej si zistil zo spisu vedeného pod sp. zn. 12Pu/17/2025, kde bolo
zistené, že u posudzovanej bol zistený nepriaznivý zdravotný stav, ktorý bol dôvodom na jej prijatie

a následnú hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení a podľa vyjadrenia nemocnice v H. je aj dôvod
na ďalšiu hospitalizáciu a liečenie. Návrh tiež presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného
opatrenia, pretože navrhovateľ žiadal obmedziť spôsobilosť na právne úkony posudzovanej v plnom
rozsahu, čo zákon nepripúšťa. Navrhovateľ nešpecifikoval oblasti, ktoré by malo obmedzenie zahŕňať a
bližšie nešpecifikoval ani zastupovanie, teda nie je zrejmé v akom rozsahu a v akých oblastiach navrhuje
rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Z návrhu nie je zrejmé, aké právne úkony je

potrebné neodkladne riešiť. Z návrhu vyplynulo, že navrhovateľ má dlhodobo vedomosť o zdravotnom
stave manželky, ktorá sa dlhé roky lieči, preto nie je zrejmé z akého dôvodu nebol doposiaľ podaná návrhvovecisamej.Obmedzeniespôsobilostinaprávneúkonyjezávažnýmzásahomdoprávaposudzovanej,
preto je potrebné vykonať také dokazovanie, ktorým by bolo zistené, či sa jedná o skutočne trvalý
zdravotný stav, či je predpoklad zlepšenia jej zdravotného stavu a významným je aj vyjadrenie znalca,

čo presahuje rámec tohto konania.

III. Obsah odvolania navrhovateľa a vyjadrení účastníkov konania

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci, neúplného zistenia skutkového stavu, porušenia povinnosti zistiť skutočný stav veci
a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Namietal, že súd si zamenil charakter neodkladného opatrenia s
vecou samou, pretože išlo o návrh na dočasné opatrenie. Záver uvedený v bode 12 odôvodnenia
označil za rozporný s vlastnými skutkovými zisteniami súdu podľa ktorých bola posudzovaná opakovane
nedobrovoľne hospitalizovaná pre riziko ohrozenia seba a okolia. Napriek tomu, že súd je v zmysle
zákona povinný zistiť skutočný stav a vykonať iné dôkazy, nevyžiadal si zdravotnú dokumentáciu, hoc

vedel, že existuje, čím porušil zásadu materiálnej pravdy. Uviedol, že k lekárskym správam nemá
prístup, pretože manželka nie je zbavená spôsobilosti a odmieta spoluprácu, preto nešlo z jeho strany
o dôkaznú nečinnosť. Súd rovnako opomenul zaoberať sa dopadom situácie na maloletého syna,
hoc je v zmysle zákona povinný konať v jeho najlepšom záujme. Na jednej strane súd uznáva, že
posudzovaná bola nedobrovoľne hospitalizovaná a nebezpečná pre okolie, no zároveň tvrdí, že nebola

osvedčená naliehavosť, teda ide o logický rozpor, ktorý spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Záverom poukázal na to, že súd ignoroval jeho požiadavku, pretože predložil návrh na nariadenie dvoch
neodkladných opatrení, avšak súd rozhodol len o jednej. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konane, prípadne aby sám
nariadil neodkladné opatrenie.

6. Posudzovaná osoba sa nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia §
2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v
§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k

záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne .

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľa predostreté v odvolacom konaní
bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre zamietnutie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáhal navrhovateľ alebo pre nariadenie

neodkladného opatrenia .Navrhovateľ namieta závery súdu o neexistencii predpokladov pre nariadenie
ním požadovaného opatrenia s poukazom na zdravotný stav manželky a jej opakované hospitalizácie .13. Podľa ustálenej súdnej praxe pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje minimálne
osvedčenie skutočností podstatných pre rozhodnutie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie

všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z
22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010).

14. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým

by súd prvej inštancie u jeho manželky (posudzovanej) obmedzil spôsobilosť na právne úkony v plnom
rozsahu a ustanovil ho za opatrovníka. Navrhovateľ k podanému návrhu nepripojil žiadne dôkazy, ktoré
by osvedčovali jeho tvrdenia, teda že jeho manželka (posudzovaná) bola v čase podania návrhu v takom
zdravotnom stave, ktorý odôvodňoval potrebu bezodkladne upraviť pomery. Súd prvej inštancie sa síce
oboznámil s konaniami, ktoré boli vedené vo vzťahu k posudzovanej (v r. 2017, 2024 a 2025) a z ktorých
vyplynulo, že v daných časoch bol konštatovaný nepriaznivý zdravotný stav posudzovanej, čo vyústilo v

dôvodnosť jej prijatia a následnej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, avšak len poukaz na tieto
konania a ich výsledky nie je dostatočným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u fyzickej osoby je závažným zásahom do jej základných
práv a slobôd, preto musí byť vykonaný na základe dôkladne zisteného skutočného stavu a tento

zásah musí byť čo najužší, t.j. len v nevyhnutnej miere. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že
posudzovaná zjavne trpí duševnou poruchou pre ktorú bola niekoľkokrát dôvodne hospitalizovaná na
psychiatrickom oddelení, no navrhovateľ neosvedčil taký stav, ktorý by si nateraz vyžadoval zasiahnuť
do spôsobilosti na právne úkony posudzovanej neodkladným opatrením. Uvedené si však nemožno
vykladať tak, že vôbec nie je daný dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej.

To či takéto dôvody sú alebo nie sú dané je potrebné posúdiť až v konaní vo veci samej, ako správne
uviedol súd prvej inštancie, pretože je potrebné vykonať dokazovanie a nariadiť znalecké dokazovanie
na základe čoho bude možné zistiť skutočný stav, teda či zdravotné problémy posudzovanej sú takej
intenzity, že si vyžadujú jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Základným predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu

medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné
opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto
výrazný preventívny zmysle i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody,
alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie
neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a

aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je
osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov
ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné
opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam,

kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna
pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím
konania, alebo po začatí konania a aj po skončení konania. Nariadiť ho je možné z dvoch dôvodov.
Jedným je potreba bezodkladnej úpravy pomerov a druhým je obava z ohrozenia exekúcie. Spoločným
znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter.

16. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p. ).

17. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi brať na seba práva a povinnosti sa v plnom

rozsahu nadobúda plnoletosťou, resp. uzavretím manželstva. Pozbaviť tejto spôsobilosti alebo obmedziť
možno fyzickú osobu len za predpokladov stanovených v § 10 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná nie je vôbec schopná robiť právne úkony súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

19. Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti a tým platne vstupovať do právnych vzťahov, uzavierať zmluvy, robiťvšeobecne záväzná právne úkony, ktoré nesú určitý právny následok. Ak fyzická osoba pre mentálne
postihnutie nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

20. Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v právnom poriadku chápané ako
opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky.
Účelomsúdnehorozhodnutiaopozbaveníaleboobmedzenífyzickejosobyspôsobilostinaprávneúkony
je poskytnutie ochrany nielen samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj ďalším
fyzickým, alebo právnickým osobám prichádzajúcim s nimi do styku. Ak súd rozhoduje o spôsobilosti

na právne úkony vychádza zo zistení urobených na základe posudkov znalcov - lekárov, v súvislosti
s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd musí starostlivo skúmať vplyv mentálneho postihnutia na
celkové konanie a činy v rodine, v jeho spoločenskom styku s okolím, s prihliadnutím na jeho osobné,
rodinné, majetkové, zárobkové a iné pomery. Potrebné je posudzovať schopnosť robiť právne úkony
s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby s mentálnym postihnutím, ako aj na sociálnu
stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností súvisiacich s

mentálnym postihnutím zistených na základe posudkov znalcov možno dospieť k záveru, či sú splnené
podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

21. V súvislosti podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť nasledovné.

22. Je nutné postupovať tak, aby neboli porušené práva osoby so zdravotným postihnutím, ktoré
garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne najmä ustanovenie článku 12.
V rozsudku X. a Y. proti Chorvátku ESĽP vo vzťahu k dôsledkom pozbavenia spôsobilosti na právne
úkony súd uviedol: „Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony má závažné dôsledky. Dotknutá osoba

nie je spôsobilá robiť žiadne právne úkony, a je tak pozbavená svojej nezávislosti vo všetkých právnych
sférach.Osobypozbavenéspôsobilostinaprávneúkonysúvsituácii,kedyzávisiaodrozhodnutíiných,v
rôznych aspektoch ich súkromného života. Napríklad kde budú žiť, alebo ako budú nakladať s majetkom
a všetkými príjmami. Tieto osoby prichádzajú o veľa práv, alebo je obmedzený ich výkon. Rozhodnutie
o pozbavení spôsobilosti na právne úkony predstavuje neprimeraný, a teda aj nezákonný zásah do

základných práv a slobôd garantovaný Ústavou Slovenskej republiky, a to najmä čl. 14, podľa ktorého
má každý spôsobilosť na práva; čl. 16 ods. 1, podľa ktorého je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej
súkromia, čl. 19 ods. 2, podľa ktorého má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života a čl. 46 ods. 1, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Len samotné zistenie, že či človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou je
predovšetkým otázka pre odborného znalca a aj dané zistenie na pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť

človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku
spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie dokazovanie a toto náležite aj
vyhodnotil. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale
tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súdy by preto v konaní o spôsobilosti na právne
úkony mali uskutočňovať aj iné dôkazy, ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie a to najmä

výsluch potencionálne postihovaného človeka a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných,
sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými, napr. spoločnosťou),
majetkových, rodinných, politických a podobne.

24. Nateraz ani odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody pre ktoré by bolo potrebné okamžite obmedziť

posudzovanú v spôsobilosti na právne úkony. Z obsahu podaného návrhu nevyplynulo obmedzenie
akých právnych úkonov posudzovanej neznesie odklad. Aj keď ide o mimosporové konanie v rámci
ktorého je súd povinný zistiť skutočný stav veci, nemôže nahrádzať aktivitu navrhovateľa a jednotlivo
zisťovať akých právnych úkonov sa má prípadné obmedzenie spôsobilosti týkať, pretože o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote (v

predmetnom prípade ide o lehotu 30 dní) v ktorej je nemožné vykonať tak rozsiahle dokazovanie.25. Navrhovateľ je oprávnený podať riadny návrh vo veci samej, v rámci ktorého bude náležite a
dôkladne posúdené, či manželka je alebo nie je spôsobilá na právne úkony a v akom rozsahu vrátane
ustanovenia jej opatrovníka . Zo zistení odvolacieho súdu už na súde prvej inštancie prebieha konanie

o návrhu navrhovateľa pod sp. zn. 79 Ps 21/2025.

26. Navrhovateľ namietal aj porušenie materiálnej pravdy tým, že súd si nevyžiadal zdravotnú
dokumentáciu posudzovanej, ktorú nemohol predložiť z dôvodu, že nie je osobou oprávnenou nakladať
s touto dokumentáciou k čomu odvolací súd uvádza, že ani túto námietku nevyhodnotil za dôvodnú.

Navrhovateľ v podanom návrhu nepoukázal na to, že zdravotnou dokumentáciou posudzovanej
nedisponuje z dôvodu, že v zmysle osobitného zákona nie je osobou oprávnenou a ani nenavrhol súdu,
abysitútodokumentáciuvyžiadalaneoznačilsubjekt,resp.subjektyodktorýchsimaltútosprávužiadať.

27. V súvislosti s návrhom navrhovateľa, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a ustanovil ho za
opatrovníka svojej manželke odvolací súd poukazuje na právnu úpravu týkajúcu sa ustanovenia

opatrovníka v súvislosti s obmedzením spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

28. Podľa § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd
rozhoduje o: a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

29. V konaní o spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje o osobnom stave fyzickej osoby. Konanie o
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je ex lege spojené s konaním o ustanovení za opatrovníka.

30. Podľa § 248 ods. 1 C.m.p. konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním

o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

31. Podľa § 248 ods. 2 C.m.p. ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

32. Opatrovnícke konanie prichádza do úvahy, ak tak ustanovia predpisy hmotného práva, ktorými sú
najmä Občiansky zákonník a zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine.

33. Podľa § 272 C.m.p. súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

34. Civilný mimosporový poriadok ustanovuje, že konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je
vždy spojené s konaním o ustanovení za opatrovníka. Vo výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony súd vymedzí presný rozsah, v akom sa spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzuje.
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súd vymedzí pozitívne alebo negatívne. Súd vo výroku

rozsudku ustanoví aj opatrovníka a vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom,
na ktorý bol opatrovník ustanovený. Ide tu o ustanovenie opatrovníka podľa hmotného práva, ktorý
je zároveň zákonným zástupcom osoby, o spôsobilosti ktorej sa rozhodovalo. Súdom ustanovený
opatrovník je povinný vykonávať svoje práva a povinnosti riadne a dbať na pokyny súdu. Na spôsob
výkonu funkcie opatrovníka dohliada súd. Rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

sa mení právne postavenie osoby v tom smere, že nie je spôsobilá nadobúdať svojimi právnymi úkonmi
práva a povinnosti v rozsahu, aký je uvedený vo výroku rozsudku. Rozsudok, ktorým sa rozhodlo o
obmedzení spôsobilosti na právne úkony, treba považovať za rozsudok o osobnom stave, ktorý nemá
spätnú účinnosť.

35. Z uvedeného vyplýva, že opatrovník sa ustanoví tomu, kto je obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony. Podľa § 248 C.m.p. je konanie o spôsobilosti na právne úkony vždy spojené s konaním o
ustanovení opatrovníka.

36. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi napadnutého uznesenie aj v časti

zamietnutia návrhu navrhovateľa, aby súd manželke navrhovateľa ustanovil opatrovníka neodkladným
opatrením. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa
týka závažného zásahu do právnej sféry posudzovanej osoby o takomto zásahu nie je možné rozhodnúťneodkladným opatrením, bez vykonania riadneho dokazovania Súd prvej inštancie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, keď nezistil dôvod pre ustanovenie opatrovníka menovanej.

37. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a zároveň považuje za
potrebné zdôrazniť, že opatrovnícke konanie prichádza do úvahy, ak tak ustanovia predpisy hmotného
práva, ktorými sú najmä Občiansky zákonník a zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine. Občiansky zákonník v
§ 27 ods. 2 ustanovuje, že zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony
súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Civilný mimosporový poriadok ustanovuje,

že konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vždy spojené s konaním o ustanovení za
opatrovníka. Z ustanovenia § 248 ods. 2 C.m.p. vyplýva, že ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony
obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. S prihliadnutím na uvedené, v danej veci opatrovníka nemožno
ustanoviť bez toho, aby súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby
rozsudkom, vo výroku ktorého vymedzí rozsah obmedzenia spôsobilosti osoby na právne úkony a až

po tomto rozhodnutí ustanoví opatrovníka, ako vyplýva z ustanovenia § 248 ods. 2 C.m.p. Ustanoviť
opatrovníka preto nemožno len na základe návrhu navrhovateľa neodkladným opatrením, bez toho,
aby bolo rozhodnuté o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu.

38. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na správanie manželky v dôsledku jej ochorenia a záujem maloletého

dieťa je potrebné uviesť , že v prípade potreby ustanovenia opatrovníka v zmysle Občianskeho
zákonníka, pokiaľ je nevyhnutné zastúpenie danej osoby pre jej vážny zdravotný stav je možné podať
návrh na súd na začatie konanie o ustanovení opatrovníka s uvedením dôvodov, ktoré sú vážne a pre
ktoré je potrebné osobe ustanoviť opatrovníka podľa ustanovenia§ 29 Občianskeho zákonníka.

39. Za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku ignorovania požiadavky na nariadenie ďalšieho
neodkladnéhoopatrenia-nútenej ústavnejliečby,pretožeotomtonávrhubolorozhodnutésamostatným
uznesením súdu prvej inštancie č.k. 85Ps/18/2025-10 zo dňa 25.11.2025 tak, že aj tento návrh bol
zamietnutý, pričom spomínané uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 28.11.2025 (doručenka
za č.l.12).

40. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné odvolaniu navrhovateľa vyhovieť, zmeniť uznesenie súdu
prvej inštancie a nariadiť navrhované neodkladné opatrenie. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

41. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň
nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov
v zmysle ust. § 55 CMP.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov;§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).