Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/85/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126206563
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kocka
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126206563.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Einsteinova 25/0, 851 01 Bratislava, IČO: 35942436, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 1.472,95 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.01.2026 domáhal od
povinného vymoženia sumy vo výške 1.472,95 Eur na základe exekučného titulu – výkazu nedoplatkov
č. 2505333731 zo dňa 14.03.2025, ktorý vydala DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s..

2. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činn2. Podľa § 50 ods.

1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") exekučné
konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

3. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak
nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá

poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela
byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie

exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.

5. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

6. Podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“); každý platobne

neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo
splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej
činnosti.

7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR; ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred

kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len "rozhodujúci deň"),8. Podľa 166e ods. 2 ZKR; oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo
splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi

nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

9. Podľa 167a ods. 3 ZKR; vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený
zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

10. Podľa 167f ods. 1 ZKR; na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť
exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

11. Podľa 167f ods. 2 ZKR; ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný

oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

12. Podľa 199 ods. 9 ZKR; ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú

v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v Obchodnom vestníku.

13. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky
z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo

splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred
vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví
všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či
záväzkov.

14. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f
ZKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacie konania (daňové
exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá
môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu, súd
považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť

prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

15. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie lustráciou vykonanou v Obchodnom vestníku
zistil, že uznesením Mestského súdu Košice, sp.zn. 95OdK/99/2025 zo dňa 20.10.2025, zverejnenom v
Obchodnom vestníku č. 1/1 dňa 20.10.2025 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - povinného.

16. Súd má z vyššie uvedených zákonných ustanovení a tiež z uvedeného uznesenia Mestského
súdu Košice za preukázané, že účinky vyhlásenia konkurzu voči dlžníkovi – povinnému, začali plynúť
dňa 21.10.2025 (t.j. nasledujúci deň po zverejnení Uznesenia o vyhlásení konkurzu voči dlžníkovi -
povinnému v Obchodnom vestníku).

17. Jedným z účinkov oddlženia fyzických osôb je nemožnosť začatia exekučného konania, resp.
zastavenie už prebiehajúceho exekučného konania na majetok dlžníka, za predpokladu, že vymáhaná
pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom došlo k vyhláseniu konkurzu. Vzhľadom na
uvedené bolo pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie potrebné zodpovedať otázku, či vymáhaná

pohľadávka vznikla alebo nevznikla ešte pred rozhodným dňom a či je teda pohľadávkou, ktorú možno
uspokojiť len v konkurze.

18. Verejné zdravotné poistenie vzniká a zaniká zo zákona o zdravotnom poistení a počas jeho trvania
trvá aj povinnosť platiť poistné (§ 4 a § 5 zákona č. 580/2004 Z. z.). Poistné na verejné zdravotné

poistenie možno charakterizovať ako nedobrovoľnú, opakovanú, účelovú a vynútiteľnú platbu, uloženú
zákonom. Poistné sa platí preddavkami a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 15 ods. 4
zákona č. 580/2004 Z. z.). Vo verejnom zdravotnom poistení je každý poistenec platiteľom poistného, ak
za neho túto povinnosť neplní z rôznych dôvodov štát. Samoplatiteľom je fyzická osoba, ktorá je verejnezdravotne poistená (§ 3 zákona č. 580/2004 Z. z.), no nie je na účely zdravotného poistenia považovaná
za zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, a nie je ani poistencom štátu (§ 11 ods. 7 zákona
č. 580/2004 Z. z.). Povinnosť platiť poistné jej ako samoplatiteľovi vzniká dňom nasledujúcim po dni, v

ktorom prestala byť zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobu alebo poistencom štátu.

19. „Pokiaľ ide o výkaz nedoplatkov, ktorý je v danej exekučnej veci exekučným titulom, možno ho
charakterizovať ako individuálny správny akt, ktorým zdravotná poisťovňa ako správny orgán na základe
zistenianesplneniazákonomuloženejpovinnostipovinnýmsubjektomurčívýškujehonedoplatkuauloží

mu povinnosť uhradiť tento nedoplatok v stanovenej lehote. Subjektmi, voči ktorým zdravotná poisťovňa
môže takto postupovať, sú poistenec a platiteľ poistného (§ 11 ods. 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z. z.)
s výnimkou štátu.“ (FEDOROVÁ, K. Zákon o zdravotnom poistení, Komentár. 1. vydanie. Bratislava :
Wolters Kluwer SR s.r.o., 2022. s. 219.).

20. Výkazom nedoplatkov, ktorý podľa § 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných

poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) vydáva zdravotná poisťovňa ako
orgán verejnej správy v zmysle § 4 písm. d) Správneho súdneho poriadku (zdravotné poisťovne sú podľa
§ 2 zákona o zdravotných poisťovniach akciovými spoločnosťami, pozn.), ukladá platiteľovi poistného
alebo poistencovi povinnosť, ktorá sa stane vynútiteľnou márnym uplynutím lehoty na jej dobrovoľné

splnenie. Zmyslom doručenia výkazu nedoplatkov je preto oboznámiť adresáta s už evidovanou
pohľadávkou zdravotnej poisťovne a umožniť mu domáhať sa jej preskúmania prostredníctvom
námietok, resp. ju dobrovoľne zaplatiť.

21. Z uvedeného teda vyplýva, že výkaz nedoplatkov sa vzťahuje na povinnosť platiť poistné, ktorá

vznikla pred jeho zostavením a zároveň sa pred jeho zostavením stala splatnou. Výkaz nedoplatkov
teda nemá konštitutívny charakter, nespôsobuje vznik novej povinnosti platiť poistné a nemá ani
vplyv na splatnosť poistného. Výkaz nedoplatkov je len administratívnym dokumentom, ktorý zostavuje
poisťovňa z údajov evidencie poistného a ktorý sa v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v § 17a zákona
č. 580/2004 Z. z. stáva exekučným titulom, nezakladá žiadne nové práva alebo povinnosti platiteľa

poistného. Ide o sumár už splatných povinností, ktoré majú zákonný podklad a vyplývajú zo zákonom
stanovenej povinnosti, ktorú má platiteľ poistného splniť bez vydania a doručenia rozhodnutia, resp.
výkazu nedoplatkov. Pre určenie okamihu vzniku pohľadávky na zdravotnom poistení je tak smerodajná
jej splatnosť.

22. V tejto súvislosti poukazuje na bod 28. Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS
229/2023-27 zo dňa 23.11.2023, ktorý znie nasledovne. „Ústavný súd uznáva, že existencia subjektu
právnej povinnosti je esenciálna z hľadiska možnosti núteného výkonu v exekučnom konaní, kde výkaz
nedoplatkov smerujúci voči nej slúži ako exekučný titul. Avšak na tento aspekt nemožno nahliadať
izolovane, ak do hry vstupuje konkurzné konanie, resp. oddlženie. Z dosiaľ citovaných ustanovení je

zrejmé, že pohľadávka,a to aj sporná, čo sa týka subjektu dlžníka, vzniká nezaplatením poistného riadne
a včas, a na jej vznik nie je potrebná žiadna ďalšia osobitná okolnosť, osobitne taká, ktorá má svoj
základ v autoritatívnej deklarácii, nie konštitúcii. Rovnako to platí, aj pokiaľ ide o výzvu na oznámenie
platiteľa poistného, od ktorej oprávnená a aj okresný súd odvodili vznik pohľadávky. Tu je potrebné
uviesť, že zákon stanovuje poistencovi určité oznamovacie povinnosti spolu s lehotou na ich splnenie, a

to do 8 dní od ich vzniku (§ 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z.). Prakticky od tohto momentu zdravotná
poisťovňa eviduje omeškanie platiteľa s úhradou poistného a od tohto momentu má príležitosť na to,
aby poistencovi zaslala výzvu, pokiaľ má o platiteľovi poistného pochybnosti. Nie je totiž vylúčené, že
nedošlo k zmene alebo vzniku platiteľa poistného, ale iba k omeškaniu s platením poistného. Zákon o
zdravotnom poistení nestanovuje zdravotnej poisťovni žiadnu lehotu na zaslanie takejto výzvy, avšak

pokiaľ by sa prisvedčilo názoru okresného súdu o momente vzniku pohľadávky odvodenej od uplynutia
príslušnej lehoty od doručenia výzvy, bolo by plne na vôli zdravotnej poisťovne, kedy a či by pohľadávka
vznikla.“

23. Po preskúmaní návrhu oprávneného spolu s jeho prílohami súd zistil, že ním uplatnený nárok

priznaný výkazom nedoplatkov č. 2505333731 zo dňa 14.03.2025 vznikol ešte pred kalendárnym
mesiacom,vktorombolvyhlásenýkonkurz(október2025),t.j.predrozhodnýmdňomaideopohľadávku,
ktorú je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom
súdom stane nevymáhateľnou.24. Vzhľadom na uvedené preto súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.