Uznesenie – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/154/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011790
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2124011790.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24.07.2025, č. k. 108PP/45/2024-78, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.01.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.
II. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 67 ods. 1 Trestného zákona sa odsúdený A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C. C., trvale bytom C. C., D. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, podmienečne prepúšťa na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/95/2006 z 15.05.2007 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/143/2007 z 12.09.2007.

III. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona súd určuje odsúdenému skúšobnú dobu na 7
(sedem) rokov.
IV. Podľa § 68 ods.1 druhá veta Trestného zákona súd zároveň nariaďuje probačný dohľad nad
odsúdeným vo výmere 3 (tri) roky.
V.Podľa§51ods.4písm.k/Trestnéhozákonasúdukladáakosúčasťprobačnéhodohľaduodsúdenému

povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o
zamestnanie.
VI. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu
odsúdenému obmedzenie spočívajúce v zákaze užívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok.
VII. Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu

odsúdenému povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve zameranom na
vládanie stresových situácií.
VIII. Podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu
odsúdenému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu
sociálneho výcviku s dôrazom na zvládnutie sociálnych zručností, zdravé spôsoby komunikácie a
spracovávanie emócii´.

IX. Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona súd ukladá odsúdenému ako súčasť probačného dohľadu
povinnosť oznámiť probačnému úradníkovi miesto pobytu a doručovaciu adresu, vrátane ich budúcich
zmien.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 24.07.2025, č. k. 108PP/45/2024-78 rozhodol nasledovne:
Podľa § 66 odsek 1 prvá alinea, odsek 2, § 67 odsek 1 Trestného zákona, sa návrh A. B., nar. XX. XXXX
XXXX v C. C., trvale bytom C. C., D. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV

Leopoldov, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkomOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/95/2006 z 15. mája 2007 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/143/2007 z 12. septembra 2007, z a m i e t a .
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,

sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti.
3. Podanú sťažnosť odôvodnil odsúdený vo svojom písomnom podaní zo dňa 10.09.2025, v ktorom
uviedol nasledovné (skrátene):
3.1. Odsúdený poukazuje na text napadnutého uznesenia, v ktorom prvostupňový súd konštatoval
splnenie formálnej podmienky podmienečného prepustenia. Čo sa týka prvej materiálne podmienky,

vedenia riadneho života nie je možné vyvodiť podľa názoru prvostupňového súdu len zo skutočnosti,
že správanie odsúdeného je na požadovanej úrovni. Pri skúmaní splnenia tejto podmienky vychádzal
prvostupňovýsúdnajmäzobdobiazačatiavýkonutrestu,keď konštatujeporušenieústavnéhoporiadku,
zásad slušného správania voči iným osobám atď.. Prvostupňový súd si protirečí a spomína aj 21
disciplinárnych odmien, čo je priemerne 1 disciplinárna odmena ročne a konštatuje, že odsúdený si
výborne osvojil pracovné zručnosti a dostal disciplinárne odmeny a aj z hľadiska osobnej štruktúry, z tejto

vyplynulo, že má dobre vyvinutú pracovnú inteligenciu a dokáže sa dobre adaptovať tam, kde sú jasné
pravidlá, ktoré plne rešpektuje. Prvostupňový súd tiež zároveň konštatuje, že riaditeľ ústavu odporúča
podmienečné prepustenie odsúdeného s dohľadom.
3.2. V ďalšej časti napadnutého uznesenia prvostupňový súd odsúdenému vyčíta, že počas celého
trestu neabsolvoval žiaden kurz na zvýšenie kvalifikácie a ani iné formy vzdelávania, ktoré by smerovali

k rozvoju sebapoznania. Odsúdený udáva, že počas celého výkonu trestu v plnej miere plnil svoje
povinnosti,pričomjepravdou,ženeabsolvovalžiadenkurz,alesnažilsasvojpomocnevzdelávaťčítaním
odbornej literatúry a plniť program zaobchádzania zapájaním do voľnočasových aktivít a kultúrnych
programov, ktorých sa taktiež zúčastňoval. Odsúdený absolvoval program financovaný EÚ Šanca na
návrat, ktorý je zameraný práve na túto problematiku.

3.3. Prvostupňovému súdu teda chýbalo vynaloženie väčšieho úsilia, zameraného najmä na rozvoj
vlastnej osobnosti na zvládnutie svojej osobnostnej odchýlky, napríklad vo forme psychologického
výcviku a terapie. Odsúdený udáva, že v rámci programu Šanca na návrh odsúdení prechádzajú
práve spomínaným rozvojom osobnosti a absolvujú viaceré sedenia s psychológom v danom období.
Odsúdený je toho názoru, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou, či svojím

správaním odsúdený počas výkonu trestu preukázal polepšenie, pričom je potrebné uviesť, že pri
posudzovaní uvedenej podmienky je potrebné vysporiadať sa vzájomne so všetkými relevantnými
skutočnosťami poukazujúcimi na spôsob správania sa vo výkone trestu odňatia slobody (program
zaobchádzania, odporúčanie riaditeľa ústavu, absolvovanie programu Šanca na návrat, znalecký
posudok). Odsúdený je toho názoru, že napadnuté uznesenie v odôvodnení vychádzalo zo zistení

vytrhnutých z kontextu, primárne hodnotenia riaditeľa ústavu, pričom aj sám riaditeľ ústavu odsúdeného
odporučil a konštatoval, že jeho osobnosť je stabilizovaná v správaní a rozvoji osobnosti.
3.4. Z týchto dôvodov má odsúdený za to, že prvostupňový súd dostatočným spôsobom neskúmal
splnenie materiálnych podmienok, keď po zistení, že odsúdený nesplnil prvú materiálnu podmienku,
druhú materiálnu podmienku ani neskúmal. Keby prvostupňový súd preskúmal aspoň sčasti druhú

materiálnu podmienku, dospel by k záveru, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného má
tento zabezpečené trvalé bývanie, zamestnanie a aj finančné prostriedky na úspešné zaradenie do
spoločnosti. Odsúdený má za to, že týmto konaním prvostupňový súd porušil ústavné práva odsúdeného
na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu odsúdený
žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia Krajským súdom v Trnave (ďalej len ,,sťažnostný súd“

v príslušnom gramatickom tvare).
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 191 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší

napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.
4. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom takýto návrh zamietol.7. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní
na verejnom zasadnutí súd zistil, že odsúdený splnil prvú zákonnú (formálnu) podmienku - výkon
troch štvrtín trestu odňatia slobody ku dňu 30. novembru 2023, čo vyplynulo aj zo skráteného výpisu

klienta. Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka podmienečného prepustenia vyžaduje také plnenie
povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a nápravu, čo podľa názoru súdu
nemožno vyvodiť výlučne zo skutočností, že jeho správanie v ústave je aktuálne na požadovanej
úrovni. Na konštatovanie polepšenia sa odsúdeného nestačí adaptácia odsúdeného na podmienky
výkonu trestu, ale z konania odsúdeného musí byť zrejmý jeho záujem ukázať zmenu svojho správania

k lepšiemu. Súdy sú povinné zaoberať sa pri hodnotení prvej materiálne podmienky aj otázkou, či
pozitívne chovanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene
životného postoja odsúdeného, alebo je len prispôsobením sa v snahe vytvoriť pozitívny obraz o svojej
osobe, bez toho, aby došlo aj k skutočnej zmene tých aspektov, ktoré boli príčinou protiprávneho
konania. Prvá materiálna podmienka by mala byť splnená aj v kontexte toho, či odsúdený počas výkonu
trestu získava zručnosti a schopnosti, ktoré by mu umožnili predchádzať páchaniu trestnej činnosti a

získať náhľad na svoju trestnú minulosť.
8. Pri skúmaní prvej materiálnej podmienky prvostupňový súd vychádzal prioritne z hodnotenia riaditeľa
ústavu, z ktorého vyplynulo, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej
úrovni,vyskytlisaviacerénedostatkyvdodržiavaníústavnéhoporiadkuačasovéhorozvrhudňa,vrátane
nedodržiavania zásad slušného správania voči iným osobám. Odsúdený mal (po započítaní väzby)

začiatok trestu v máji 2006, a teda počas celkového obdobia devätnástich rokov získal 21 disciplinárnych
odmien, čo je priemerne jedna disciplinárna odmena ročne (všetky za plnenie pracovných povinností).
Z vykonaného dokazovania skutočne vyplynulo, že odsúdený má výborne osvojené pracovné zručnosti
(tieto však boli prítomné aj pred výkonom trestu) a je dostatočne disciplinovaný. Aj z hľadiska jeho
osobnostnejštruktúryvyplynulo,žemádobrevyvinutúpracovnúinteligenciu,dokážesadobreadaptovať

tam,kdesújasnedanépravidlá,ktorérešpektuje.Naprotitomudisciplinárnytrestmuboludelenývmarci
2024, teda v priebehu minulého roku. Z hľadiska preukázania snahy o polepšenie však súd prihliadal aj
na to, že odsúdený počas dlhej doby výkonu trestu neabsolvoval žiadny kurz, ktorým by si zvýšil vlastnú
kvalifikáciu a ani iné formy vzdelávania, ktoré by smerovali k rozvoju sebapoznania. Čo sa týka kritického
postoja k vlastnej trestnej minulosti a plnenia programu zaobchádzania, z hodnotenia riaditeľa ústavu

vyplynulo, že odsúdený plne akceptuje zodpovednosť za svoje kriminálne správanie. Aj zo znaleckého
posudku vyplynulo, že aktuálne svoj čin neprimerane neodôvodňuje, uvádza vecné informácie o skutku
a cíti sa za svoje konanie zodpovedný. Vinu neprenáša na svoje okolie. Z posudku však vyplynulo
aj to, že jeho sebapoznanie je stále iba čiastočné, šablónovité, racionalizované a zjednodušené. Pri
rozhodovaní dominuje egocentrizmus. Aj keď súd ocenil pozitívny postoj odsúdeného k práci, ktorý sa

premietol aj do väčšieho počtu odmien (21), zároveň musel konštatovať, že odsúdený v úplnosti súd
nepresvedčil, že by svojím správaním v ústave dosiahol viac ako len adaptáciu na ústavné pomery,
čo je povinnosťou každého klienta ústavu, resp. že by nečerpal len z tých pozitívnych predispozícii a
vzorcov správania sa, ktoré boli súčasťou jeho osobnostnej stránky už v čase spred výkonu trestu, čo
vyplynulo aj zo znaleckého posudku. Pozornosti súdu neušlo, že štruktúra disciplinárnych odmien bola

homogénna, keď takmer všetky súviseli s pracovným výkonom. Iba dvakrát mal vykázanú odmenu za
plnenie programu zaobchádzania, avšak opätovne s dodatkom „pracovná činnosť“.
9. Prvostupňovému súdu teda chýbalo vynaloženie väčšieho úsilia, zameraného jednak na
rozvoj vlastnej osobnosti, ale tiež na zvládnutie svojej osobnostnej odchýlky, napríklad vo forme
psychologického výcviku alebo terapie. Z hodnotenia vyplynulo, že odsúdený štrukturálne zmeny

osobnosti zaznamenané pozorovaním nevykazuje, zmeny v postojovej sfére sú u odsúdeného
podmienené najmä punitívnym charakterom dlhodobého pobytu v ústave a s tým vynútenou redukciou
osobnej slobody a kontroly nad dynamikou životného procesu. Práca na vlastnom sebarozvoji by
odsúdenému rozšírila tak možnosti lepšieho adaptovania sa na trhu práce, ktorý tiež prešiel od roku
2006 výraznejšími zmenami, ale bola by aj dôležitým odkazom pre súd, že odsúdený má skutočný,

nielen deklarovaný záujem na vnútornej premene, aby pod vplyvom životných okolností po výkone trestu
dokázal efektívne regulovať svoje správanie bez fatálnych následkov. S poukazom na uvedené mal súd
za preukázané, že polepšenie u odsúdeného nastalo výlučne vo formálnej rovine, a odsúdený druhú
zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie nesplnil. V dôsledku nesplnenia druhej zákonnej
podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného nemožno dospieť k záveru o splnení tretej

zákonnej (druhej materiálnej) podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je esenciálnou zložkou
vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody riadny život, čiže ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže potom dospieť
k záveru, že by po podmienečnom prepustení na slobode viedol riadny život.10. Záverom prvostupňový súd dodal, že posudzujúc osobu odsúdeného komplexne prihliadol na to, že
A. B. má vo veku 57 rokov jediný záznam v registri trestov a vykonáva trest odňatia slobody vo výmere
23 (dvadsaťtri) rokov a 4 (štyri) mesiace, ktorý mu bol uložený za obzvlášť závažné protispoločenské

konanie s neodstrániteľným následkom na ľudskom živote. Psychiatri u odsúdeného nezistili duševné
ochorenie (psychóza), diagnostikovali však psychopatickú osobnosť s rysmi emočnej instability, ktorá
je z forenzného hľadiska považovaná za poruchu celoživotného charakteru, pričom skutku sa dopustil
v afektívnej reakcii (bez zníženia rozpoznávacích ako aj ovládacích schopností). Aj keď menovaný sa
v podmienkach výkonu trestu naučil vyhýbať priamym sporom, frustračná tolerancia v potenciálnych

sporoch ostáva nízka (č. l. 18 posudku), znalecký výstup podľa súdu nepreukázal, že by nadobudol
dostatočné regulačné mechanizmy a morálne zábrany pred ublížením inej osobe, a to aj s poukazom
na osobnostné špecifiká. S prihliadnutím na menej priaznivú resocializačnú prognózu, stredné riziko
recidívy trestnej činnosti, ale aj doposiaľ vykonanú časť trestu (19 rokov z celkovo uloženého trestu
vo výmere 23 rokov a 4 mesiace) dospel súd k záveru, že u odsúdeného je namieste zachovať
ďalší prevýchovný a resocializačný proces v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Odsúdený musí spĺňať podmienky vo všetkých požadovaných kritériách potrebných na to, aby bolo
možné vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z dôvodu
nesplnenia materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia a návrh A. B. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
zamietol.

11. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
12. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že so záverom

prvostupňového súdu o splnení formálnej je možné sa stotožniť. V rozsahu splnenia materiálnych
podmienok, sťažnostný súd konštatuje, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, tento ustálil,
pričom sporné ostáva len jeho právne posúdenie (či odsúdený spĺňa alebo nespĺňa tzv. materiálne
podmienky pre podmienečné prepustenie).
13. Sťažnostný súd v sťažnostnom konaní aj napriek správne zistenému skutkovému stavu prihliadol

na časový odstup od konania verejného zasadnutia na prvostupňovom súdu a dopytoval ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou so žiadosťou o aktualizáciu hodnotenia. Dňa 23.12.2025 bolo tunajšiemu súdu
doručené aktualizované hodnotenie správania odsúdeného, z ktorého vyplýva nasledovné (skrátene):
13.1. Odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. C., ženatý, otec dvoch detí, trvalý pobyt C. C., D. XXXX/
XX, okres Banská Bystrica, pôvodným povolaním stolár, pred výkonom trestu odňatia slobody pracoval

ako živnostník. Do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov bol
premiestnený z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica dňa
25.09.2007.
13.2. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni. Ústavný
poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval. Správanie a vystupovanie počas výkonu trestu už nebolo vždy

na požadovanej úrovni. Vyskytli sa u neho nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku a časového
rozvrhu dňa, odsúdený spal po budíčku, nedodržiaval zásady slušného správania voči osobám s ktorými
prichádzal do kontaktu a nemal ustlané lôžko. Jeho správanie je momentálne na prijateľnej úrovni.
Pokyny a príkazy personálu plní bez pripomienok. Vo svojich osobných veciach si udržiava poriadok
na požadovanej úrovni. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené. V kolektíve odsúdených je

znášanlivý, konflikty nevyvoláva. V záťažových situáciách reaguje adekvátne so snahou o kompromisné
riešenie. Snaží sa o spoluprácu s pedagogickým personálom. Počas výkonu trestu bol disciplinárne
odmenený 22-krát:
- dňa 19.08.2010 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 15.12.2010 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,

- dňa 14.04.2011 - pochvalou za plnenie programu zaobchádzania - pracovná činnosť,
- dňa 07.11.2011 - pochvalou za plnenie programu zaobchádzania - pracovná činnosť,
- dňa 15.05.2012 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 04.10.2012 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 18.04.2013 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,

- dňa 06.11.2013 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 29.10.2014 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 28.04.2015 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 27.10.2015 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,- dňa 02.05.2016 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
dňa 20.10.2016 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 11.05.2017 - povolením balíka do päť kg za plnenie pracovných povinností,

- dňa 03.11.2017 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 17.04.2018 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 04.11.2018 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 25.08.2022 - pochvalou za plnenie pracovných povinností na pracovisku,
- dňa 24.04.2023 - povolením balíka do päť kg za plnenie pracovných povinností,

- dňa 31.01.2024 - povolením balíka do päť kg za plnenie pracovných povinností,
- dňa 04.12.2024 - povolením balíka do päť kg za plnenie pracovných povinností,
- dňa 03.10.2025 - povolením balíka do päť kg za plnenie pracovných povinností.
Disciplinárne tresty evidované nemá.
13.3. Odsúdený bol dňa 19.01.2022 rozhodnutím Okresného súdu Trnava preradený z ústavu
s maximálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia. V rámci vnútornej

diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny A. Počas výkonu trestu bol zaradený na
pracoviskách zameraných na ručné šitie obuvi, kovovýrobu, dopĺňanie tovaru v predajni a aktuálne je
zaradený na pracovisku vnútornej prevádzky zameranej na údržbu. Pracovný čas riadne a efektívne
využíva, nadriadení vyjadrujú s jeho prácou spokojnosť. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci dodržiava. Zapája sa do čistiacich a upratovacích prác na ubytovni. Vo voľnom čase sa

venuje sledovaniu televízie, počúvaniu rozhlasu, čítaniu kníh časopisov a hraniu spoločenských hier.
Prednášok, besied, kvízov a turnajov v spoločenských hrách organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej
činnosti sa zúčastňuje. Možno konštatovať, že svoj voľný čas trávi zmysluplne. Sociálny kontakt udržiava
prostredníctvom sporadickej korešpondencie s manželkou, formou telefonovania a návštev so synmi.
Písomný kontakt udržiava aj s ďalšími známymi.

14. Pokiaľ ide o splnenie prvej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody (preukázanie polepšenia správaním vo výkone trestu), v tomto smere
sa sťažnostný súd nestotožnil so závermi prvostupňového súdu. Pokiaľ ide o preukázanie polepšenia
správaním v ÚVTOS počas výkonu trestu odňatia slobody dlhšieho trvania, v tomto smere je potrebné
zohľadniť periodicitu a štruktúry pozitívnych aj negatívnych poznatkov o osobe odsúdeného. Odsúdený

má aktuálne vykázaných 22 disciplinárnych odmien. Ak prvostupňový súd argumentuje, že odsúdený
má vykázané disciplinárne odmeny de facto len za pracovnú činnosť, v tomto smere je nutné uviesť,
že hoci by uloženie odmien aj za opakovanú aktivitu smerujúcu k osobnostnému rozvoju bolo v prípade
odsúdeného zjavným prínosom, nie je možné uvedené preceniť. Žiada sa dodať, že odsúdení sú
vo všeobecnosti sú disciplinárne odmeňovaní za svoju aktivitu v podmienkach ÚVTOS, pričom ak

odsúdený je odmenený za pracovnú činnosť, logicky trávi veľkú časť produktívneho času dňa prácou,
pričom nie je možno od neho očakávať takú početnosť disciplinárnych poznatkov, ktorá by poprela
samotný účel odpočinku po práci, navyše prvostupňový súd ani nevysvetlil, čo ho viedlo k záveru, že
osobné vzdelávania odsúdeného a jeho pracovná aktivita nemôžu navzájom časovo konkurovať. Záver
o nedostatočnosti disciplinárnych odmien odsúdeného z dôvodu, že tieto sú prevažne za pracovnú

činnosť je preto nedostatočný a to aj s poukazom na zaradenie odsúdeného do diferenciačnej skupiny
A, t.j. skupiny pre odsúdených najpriaznivejšej. Navyše k uloženiu disciplinárnych odmien u odsúdeného
neprichádzalo až tesne pred podaním návrhu na podmienečné prepustenie, teda nemožno hovoriť o
tendenčnom správaní v súvislosti s podaním návrhu na podmienečné prepustenie.
15. V neprospech záveru o splnení prvej materiálnej podmienky by mohlo svedčiť zaradenie

odsúdeného do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, keďže odsúdený úspešne nežiadal o zmenu
spôsobu výkonu trestu do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, avšak v prípade jeho osoby
práve pozitívne závery o disciplinárnych odmenách prevyšujú nad uvedenou požiadavkou. Štruktúra
negatívnych poznatkov je u odsúdeného podmienená dĺžkou jeho pobytu v ÚVTOS, pričom negatívne
poznatky sú u osoby odsúdeného vykázané najmä začiatkom jeho pobytu v podmienkach obmedzenej

slobody a možno ich pripísať potrebe adaptácie osoby prvýkrát odsúdenej na nepodmienečný trest.
Odsúdený má vykázané nedostatky z 20.10.2008 – spanie po budíčku, 12.06.2009 - neporiadok vo
veciach a dňa 8. 7. 2009 - neustlaná posteľ, 02.05.2014 – spanie po budíčku, všetko sú negatívne
poznatky, nie tresty. Jediný trest bol uložený odsúdenému dňa 17.06.2024 za prenášanie kuchynského
oleja z pracoviska (teda nie za previnenie vysokej závažnosti) a aj ten už má v súčasnosti zahladený.

V prípade odsúdeného nie je možné vzhľadnom na kombináciu všetkých uvedených faktov vysloviť
iný záver ako ten, že jeho správanie možno vyhodnotiť ako preukazujúce všetky známky potrebného
polepšenia.16. Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, z obsahu spisu je zrejmé, že odsúdený má
utvorené silné pracovné návyky, má aj technické schopnosti a zručnosti na výkon rôznorodej práce. Ide
o osobu, ktorá pred nástupom výkonu trestu mala stabilné majetkové zázemie. Ide o osobu prvýkrát

umiestnenú vo výkone nepodmienečného trestu, za skutok vysokej závažnosti obzvlášť závažný
zločin vraždy na blízkej osobe v súbehu s pokusom o vraždu službukonajúceho príslušníka PZ.
Prvostupňový súd na uvedený stav reagoval správne, keď nariadil znalecké dokazovania aktuálneho
stavu osobnosti odsúdeného znalcom z odboru psychológie. Zo znaleckého posudku Mgr. Zabáka
(č. 9/2025) okrem iného vyplynulo, že z psychologického hľadiska prišlo k splneniu prevýchovného

účelu trestu u odsúdeného, menovaný nemal ťažkosti v adaptácii, v plnení si povinností, vzťahu k
spoluväzňom a personálu väznice. Odsúdený mal už pred výkonom trestu osvojené pracovné návyky,
neboli prítomné žiadne iné sociálno - patologické javy v jeho správaní či škodlivé užívanie návykových
látok. Trend motivácie pracovať, rozvíjať si záujmy a návrat k citovo najbližším osobám - synom do
zaužívaného prostredia, predpokladá úspešnú adaptáciu vyšetrovaného. Vyšetrovaný sa v dlhodobom
časovom období neprispôsoboval situačne a zámerne, ale cielene a stabilne po viacerých stránkach.

Osobnosť je emočne instabilná v konfliktných podmienkach, má nižšiu frustračnú toleranciu, motivovaný
je momentálnymi potrebami, často egocentricky na úkor blízkeho okolia. Inkriminovaná situácia vraždy
nebohej bola motivovaná neuroticky, v úzkostno-agresívnej reakcii pri pocite ohrozenia jeho osoby
a zmarenia jeho plánov. Uvedená situácia je výnimočná, nebola pripravovaná, išlo o abnormné
konanie. Znalec predpokladá, že prekvapila aj odsúdeného z vlastného konania. Takáto situácia vytvára

anticipačnú obavu u odsúdeného zo straty kontroly i do budúcnosti, preto je obozretný v prípadných
nových konfliktných situáciách. Má tendenciu sa im vyhýbať. Pobyt odsúdeného na slobode nie je
nebezpečný. Nie sú priekazné neregulovateľné agresívne sklony či patologicky motivované antisociálne
konanie.Odsúdenývčasepobytunaslobodeaneskôrajvovýkonetrestuviedolvcelkustabilnýnaprácu
a záujmy cielený životný štýl. Hoci mal sklony k obchádzaniu spoločenských pravidiel pri podnikateľskej

činnostiscieľomväčšiehoprospechu,jehokonanienebolovysloveneantisociálne,aleskôregocentrické
popri podnikaní s nižšou úrovňou morálnej regulácie konania. Znalec nezisťuje náznaky motivácie,
dostať sa do obdobných vzorcoch správania ako pred odsúdením. Podľa psychologickej analýzy
spáchaného skutku a psychodiagnostického zhodnotenia jeho osobnosti po ukončení podstatnej časti
trestu znalec nepredpokladá páchanie trestnej činnosti.

17. S poukazom na závery znaleckého skúmania, ako aj na zhodnotenie správania odsúdeného, je
možné uzavrieť, že odsúdený cielenou aktivitou počas pobytu v ÚVTOS minimalizoval negatívne prejavy
svojej osoby až do miery, ktorá je potrebná pre dosiahnutie účelu trestu u jeho osoby. Pritom proces
prevýchovy odsúdených nie je lineárny proces dovŕšenia ich nápravy, ale ide skôr o to vyhodnotiť,
či odsúdený vykonal dostatočnú aktivitu, ktorú od jeho osoby možno ,,spravodlivo vyžadovať“ (t.j. nie

kreovať akýsi abstraktný ideál perfektnosti) a tým v podstatnej miere prispel k prevýchove vlastnej osoby
a na druhej strany, či existuje dôvodný predpoklad pokračovania v trestnej činnosti z objektívnych,
či subjektívny dôvodov. V prípade osoby odsúdeného je reálne očakávať potrebu vytvorenia nových
väzieb v podmienkach slobody (osobných, majetkových, pracovných) vzhľadom na dĺžku vykonaného
trestu, ktorá uvedené výrazným spôsobom poznačí. Na druhej strane pri osobe odsúdeného boli zistené

dostatočné vôľové a osobnostné elementy, umožňujúce vysloviť záver o dosiahnutí účelu trestu už
v období tohto sťažnostného konania. Pri osobe odsúdenie nie je namieste poukazovať ani tak na jeho
stabilné črty osobnosti, ktoré sú nemenné, ale skôr na to, akým spôsobom k nim osoba odsúdeného
pristupuje, pričom nie je možné mu vytnúť nedostatok práce na vlastnej osobnosti. Rovnako fakt, že
odsúdený mal pred nástupom výkonu trestu osvojené pracovné návyky, nie je možné vyhodnotiť v jeho

neprospech poukazom, že tieto nezískal v podmienkach ÚVTOS.
18. Odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu a bol dostatočným spôsobom varovaný pred páchaním
trestnej činnosti, resp. aj pred následkami agresívneho správania aj pod vplyvom nahromadených
emócií. Je tiež nutné poznamenať, že u odsúdeného možno prezumovať snahu o splnenie požiadaviek
vedenia riadneho života na slobode, ktoré bude sledovaná počas plynutia skúšobnej doby, a to aj

nariadením probačného dohľadu, ktorý zabezpečí aj operatívnu kontrolou nad osobu odsúdeného. Na
posilnenieúčelupodmienečnéhoprepusteniasťažnostnýsúdodsúdenémuuložilskúšobnúdobuvtrvaní
7 (šesť) rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním na 3 (tri) roky (t.j. v maximálnej možnej
výmere), pričom tieto obdobia považoval za primerané závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ale aj
osobe odsúdeného. Súčasne odsúdenému sťažnostný súd uložil nasledovné obmedzenia, či zákazy:

- príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, v tomto
smere ide o požiadavku začlenia sa do spoločnosti aj formou pracovného procesu, ktorý má pri osobe
odsúdeného nepochybne pozitívny efekt,- zákaz užívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, nakoľko je všeobecne známe, že
alkohol, či iné návykové látky, uvoľňujú brzdné mechanizmy osoby, čo môže mať negatívny dopad na
konanie odsúdeného,

- povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve zameranom na vládanie
stresovýchsituácií,nakoľkovprípadeodsúdenéhoidepotrebumanažovaniarizikavznikunezvládnutých
stresových situácií,
- povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku
s dôrazom na zvládnutie sociálnych zručností, zdravé spôsoby komunikácie a spracovávanie emócii´, v

prípade odsúdeného ide potrebu manažovania rizika vzniku nezvládnutých stresových situácií, pričom
je vhodné posilniť psychologické poradenstvo aj o sociálny výcvik,
- povinnosť oznámiť probačnému úradníkovi miesto pobytu a doručovaciu adresu, vrátane ich budúcich
zmien, uvedené má za cieľ zachovanie dostupnosti odsúdeného pre účelu kontroly probačným
a mediačný úradníkom.
19. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd sčasti vyhovel sťažnosti odsúdeného, napadnuté

uznesenie zrušil a sám rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného za uloženia probačného
dohľadu nad odsúdeným.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.