Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Er/916/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206211778
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2206211778.3

Uznesenie

Okresný súd v Dunajskej Strede v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. B., nar. XX. X. XXXX, C. D. E. XXX,
2/ A. B., nar. X. X. XXXX, F. G. XXXX/XX, C. H., proti povinnému: I. B., nar. XX .XX. XXXX, bytom obec G.
C., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Kapronczai, Exekútorský úrad so sídlom Švermova 273,
924 01 Galanta, IČO: 42 133 882, nástupca súdnej exekútorky Mgr. Zuzany Ritter, nástupkyne súdnej
exekútorky B. D. H., predtým Baňarovej, pod sp. zn. EX XXXXX XXXXX/XX (predtým A. XXX/XX), o

vymoženie uloženej povinnosti 2 790,80 eur, trovy predchádzajúceho konania a trovy exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnené prostredníctvom svojej matky ako zákonnej zástupkyne doručili pôvodnej súdnej

exekútorke dňa 2. 10. 2006 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhali vymoženia pohľadávky
na výživnom voči povinnému na základe exekučného titulu – vykonateľného rozhodnutia Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 9P 164/2004 zo dňa 10. 2. 2005.

2. Na základe návrhu oprávnených, žiadosti súdnej exekútorky a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa
21. 11. 2006 pôvodnej súdnej exekútorke poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech

oprávnených.

3. Dňa 10. 10. 2025 súd vyzval súdneho exekútora, aby v lehote 15 dní podal správu o stave exekúcie.
Súdny exekútor dňa 29. 10. 2025 oznámil súdu, že v danom konaní neeviduje úhrady povinného. Podľa
aktuálnych informácií povinný nie je zamestnaný a nevlastní žiadny hnuteľný majetok. K svojmu podaniu
pripojil lustrácie majetku, resp. príjmu povinného a uviedol, že konanie spĺňa podmienky pre zastavenie

exekúcie a trovy exekúcie si neuplatňuje. Z predložených lustrácií vyplýva, že lustrácie bánk a katastra
nehnuteľností boli negatívne.

4. Oprávnené dlhodobo nereagujú na výzvy súdu a súdneho exekútora, hoci si súdne zásielky preberajú.
Rovnako tak nereagovali ani na výzvu súdu, aby sa vyjadrili k podnetu súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom boli poučené, že ak sa v lehote určenej súdom

nevyjadria, súd bude ich ďalšiu pasivitu považovať za to, že netrvajú na pokračovaní v exekúcii a so
zastavením exekúcie súhlasia. Predmetná výzva bola oprávneným riadne doručená, pričom jedna z
oprávnených si ju prevzala dňa 12. 11. 2025 a druhá oprávnená dňa 13. 11. 2025; napriek tomu sa na
ňu žiadna z oprávnených nevyjadrila.

5. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) postup ukončeniaexekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca
2017 upravuje osobitný zákon.

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(ďalej len „opätovný návrh“).

7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná
doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

8. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide
o vymoženie pohľadávky na výživnom.

9. Dňa 1. 1. 2020 nadobudol účinnosť zákon o ukončení niektorých exekučných konaní (č. 233/2019
Z. z.). Zákon sa vzťahuje na exekučné konania vedené podľa Exekučného poriadku v znení do 31.
marca 2017. Ustanovenie § 2 citovaného zákona v odseku 1 vymedzuje dôvody pre zastavenie starej
exekúcie,kzastaveniuktorejdochádzaexlege.Následneodsek2spomínanéhoustanovenia§2zákona

o ukončení niektorých exekučných konaní upravuje výnimky pre niektoré exekúcie, pri ktorých nedôjde
k zastaveniu starej exekúcie ex lege. Takouto výnimkou je (okrem iného) exekúcia, v ktorej sa vymáha
výživné.

10. V predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka na výživnom, preto sa na túto exekúciu vzťahuje

výnimka nezastavenia starej exekúcie ex lege. Súd preto postupoval v súlade s ustanoveniami
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017.

11. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (prvá veta) ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. 3. 2017 súd exekúciu
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Súd preskúmal podanie súdneho exekútora, oboznámil sa s výsledkami všetkých lustrácií
vykonaných súdnym exekútorom (zisťovanie majetku povinného prostredníctvom bánk, katastra
nehnuteľností a ďalších registrov) a vykonal aj ďalšie zisťovanie majetku povinného prostredníctvom
Sociálnej poisťovne. Z výsledkov vykonaných šetrení majetku povinného mal súd za preukázané, že
povinný nemá žiadny príjem, nie je vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, naposledy poberal

mzdu v 2/2011 a v ústave na výkon trestu odňatia slobody mal naposledy evidovanú odmenu v 1/2013.
Súd mal ďalej preukázané, že povinný nemá vedený účet v banke, nevlastní žiadny nehnuteľný majetok
a nie je evidovaný ani iný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Exekučné konanie sa
začalo ešte v roku 2006 a je vedené bez vymoženia pohľadávky od povinného po dobu presahujúcu
18 rokov.

14. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že pohľadávka oprávnených je dlhodobo (viac ako 18 rokov
trvania exekučného konania) nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, keďže povinný dlhodobo
nevlastní žiaden majetok, nemá príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie je pravdepodobné, že dôjde
k zmene týchto majetkových pomerov povinného, a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo len k

neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.

15. Oprávnené súd opakovane vyzýval, aby sa vyjadrili, ako prebieha exekúcia na vymoženie dlžného
a bežného výživného, taktiež, aby oznámili, či trvajú na výkone exekúcie, a ak netrvajú, aby aj
túto skutočnosť oznámili súdu. Oprávnené však na výzvy súdu nereagovali a ani iným spôsobom

nekomunikovali. Oprávnené rovnako nekomunikujú so súdnym exekútorom. Navyše, zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávnených, ktoré môžu
mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie však musí mať reálny podklad, takže vyjadrenieoprávnených k podnetu súdneho exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávnených. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci uvádza
(IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo

aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57
ods. 1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§
57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy
tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne dané. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody

na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania.

16. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a
majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať

do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je
možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). To, že povinný
je v súčasnosti nemajetný, nespôsobuje zánik práva oprávnených na výživné, pretože právo na výživné
sa nepremlčuje. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je len relatívne; oprávnené sa môžu
kedykoľvek v budúcnosti domáhať zaplatenia výživného, a to okamihom, keď sa zistí majetok alebo

príjem povinného.

17. Po vykonanom dokazovaní možno konštatovať, že exekúcia neplní účel, pre ktorý bola vedená.
Majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto pokračovanie v exekúcii je
nehospodárne a neefektívne, pričom nevedie k sledovanému výsledku. V danom konaní exekútor nemá

iné zákonné možnosti, ako vymôcť od povinného pohľadávku na výživnom; nemožno vydať exekučný
príkaz, a preto nemožno hovoriť o výkone exekúcie. Pokračovaním v konaní sa iba navyšujú trovy
exekútora. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že sú splnené zákonom predpokladané podmienky na
to, aby súd rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31. 3. 2017 a exekúciu
zastavil.

18. Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne
o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súdnemu exekútorovi
súd náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže výslovne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods.5 EP v spojitosti s § 355 ods. 2 CSP).

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).