Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7To/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012799
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012799.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov
senátu JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, pre zločin krádež podľa §
212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava z 18.11.2025, č. k. 8T/48/2025-240, na

verejnom zasadnutí konanom 15.01.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 18.11.2025, č. k. 8T/48/2025-240, uznal
obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona na tom

skutkovom základe, že

dňa 15.08.2025 v čase približne o 15:04 hod. na Trojičnom námestí v Trnave, pred budovou Divadla J.
Palárika, vylial so zámerom spôsobiť rozruch a upútať pozornosť v blízkosti tam stojacich ľudí neznámu
tekutinu do detského kočíka okoloidúcej neznámej ženy, v nadväznosti na čo ihneď pristúpil k tam
stojacej poškodenej D. E., kedy slovne a gestikuláciou odpútaval jej pozornosť a túto zameriaval na

vyliatu tekutinu v detskom kočíku a krik neznámej ženy, pričom v momente, kedy poškodená upriamila
pozornosť a svoj zrak na túto ženu, využil tento moment a zo zadnej časti jej bicykla odviazal tam
pripevnenú dámsku kabelku, ktorej obsahom bola okrem iného aj finančná hotovosť vo výške 120 eur
uložená v peňaženke a túto kabelku zo zadnej časti bicykla aj vytiahol, na čo zareagovala poškodená,
ktorá obvineného chytila rukami za trup, v dôsledku čoho stratila rovnováhu a spadla aj s bicyklom na
zem, po čom obvinený A. B. utiekol s takto odcudzenou kabelkou z tohto miesta smerom na Radlinského

ulicu, kde bol neskôr obmedzený na osobnej slobode.

2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona, postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2

písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 74 ods. 1 Trestného
zákona obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku poškodenú D. E. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor

vzdal práva na podanie odvolania. Obžalovaný podal ihneď odvolanie voči výroku o treste.3.1. Následne obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Aleny Kaplanovej (ďalej len
obhajkyňa) odôvodnil zahlásené odvolanie podaním doručeným okresnému súdu 04.12.2025, odvolanie
čo do výroku o treste cit. rozsudku.

3.2. Obhajkyňa uviedla, že zásada primeranosti trestu vyžaduje, aby súd pri ukladaní trestu vychádzal
aj z povahy a nebezpečnosti činu pre spoločnosť, osobnosti páchateľa a následkov spáchaného činu,
výšky škody a správania páchateľa po spáchaní trestného činu. Obhajkyňa uviedla, že v danom prípade
trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov nie je adekvátny okolnostiam ukladania trestu a nesplní

svoj účel z hľadiska individuálnej prevencie a nápravy páchateľa. Obhajkyňa poukázala, že obžalovaný
uskutočnil vyhlásenie o vine a úprimne sa priznal a oľutoval svoj skutok, a preto mu mal byť ukladaný
trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Taktiež obhajkyňa uviedla, že nesúhlasí
s uložením ochranného opatrenia protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, pretože v prípade
obžalovaného postačí aj ambulantná liečba a táto liečba je spôsobilá u neho dosiahnuť účel. Obhajkyňa
poukázala na návrh znalkyne, ktorá u osoby obžalovaného navrhla ambulantné liečenie. K výroku

o náhrade škody uviedla, že ho považuje za nadbytočný. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol.

3.3. Následne aj obžalovaný vlastnoručným podaním zaslal zdôvodnenie svojho odvolania v ktorom
uviedol, že mal zlé rodinné zázemie, opustila ho jeho matka, musel sa starať o svojho brata. V živote

to mal veľmi ťažké bol bez práce a bol na ulici, páchal drobné krádeže bez incidentov, vždy keď si ho
všimol SBS-kár tak prestal a utiekol. Ďalej obžalovaný opísal predmetný skutok, kde uviedol, že bol pod
vplyvom alkoholu a pervitínu, okrem iného opísal priebeh skutku a uviedol, že ho to veľmi mrzí a svoje
konanie ľutuje. Obžalovaný uviedol, že dáva sľub, že v budúcnosti bude viesť riadny život, riadne sa
zamestná a už sa viac nedopustí žiadnej trestnej činnosti. Na záver uviedol, že by žiadal o uloženie

podmienečného trestu s najvyššou podmienkou.

4. Prokurátor sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

5. Spisový materiál bol Krajského súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie

o odvolaní obžalovaného 12.12.2025.

6. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 15.01.2026, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajkyňa obžalovaného a
obžalovaný. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu aby

podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátorka navrhla odvolanie
obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku, pretože napadnutý rozsudok považuje za
správnyazákonnývovzťahukvýrokuotrestepreobžalovaného.Obhajkyňauviedla,ževplnomrozsahu
sa pridržiava písomného odvolania a žiada, aby v súlade s ním rozhodol krajský súd. Obžalovaný

uviedol, že pri skutku bol nafetovaný aj opitý, a preto žiada aby sa pojednávalo odznovu, skutok si
nepamätá, ľutoval čo sa stalo, nikdy by sa tak nezachoval k staršej pani. Nesúhlasí s vyjadrením
obžaloby, že ide o neznámu ženu, pretože je to jeho kamarátka F. D., avšak toto nemohol tvrdiť na súde.

7. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

8. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti
výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods.
1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo

9. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne
námietky obžalovaný nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo
zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal
zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
rozhodnutie.

K trestu všeobecne

10. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o
druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov
uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

11. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy

páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

12. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi.

13. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

14. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu

musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

15. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu

je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

16. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

K výroku o treste konkrétne

17. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu vytýkal neprimeranú prísnosť s poukazom na jeho osobné
pomery.

18. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku údajnej prísnosti uloženého trestu, musel preskúmať,
či bol trest uložený v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, okresný súd u obžalovaného správne ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Iné

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil.

19. Krajský súd je rovnakého právneho názoru ako súd okresný a v plnej miere sa stotožnil
argumentáciou okresného súdu, že v danom prípade pri ukladaní trestu bolo potrebné použitie § 38 ods.
3 Trestného zákona, podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Okresný súd obžalovaného uznal za vinného zo zločinu
krádeže, pričom obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za zločin v konaní vedenom pred Okresným
súdom Trnava sp. zn. 5T/8/2017, a to zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.
Z dôvodu použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona okresný súd správne upravil trestnú sadzbu trestu
odňatia slobody v súlade s § 38 ods. 6 Trestného zákona, a to tak, že zvýšil dolnú hranicu 2 roky o jednu

tretinu, a nakoľko sa jedna tretina počíta z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby,
teda rozdielu medzi 8 a 2 (8-2=6 a 1/3 zo 6 je 2 roky), tak dolná hranica 2 roky zvýšená o 2 roky je 4 roky.
Upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na
§ 38 ods. 3 Trestného zákona je 4 roky až 8 rokov. Okresný súd preto obžalovanému uložil trest odňatia
slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov, ktorý aj krajský súd považuje za spravodlivý a naplňujúci

účel trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody tento mimoriadne znížil pod dolnú hranicu
trestnej sadzby v súlade s § 39 ods. 5 Trestného zákona.20. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovanému
je potrebné ukladať len nepodmienečný trest odňatia slobody. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje
na skutočnosť, že v neprospech obžalovaného je potrebné zohľadniť najmä vysoký počet záznamov

v odpise registra trestov a v registri priestupkov. Okresný súd správne poukázal, že ani opakované
sankcie za priestupky, predchádzajúce podmienečné odsúdenia, a ani neskoršie opakované výkony
nepodmienečných trestov odňatia slobody, dokonca aj v strednom stupni stráženia, u obžalovaného
neviedli k dlhodobej náprave, pretože napriek týmto predchádzajúcim skúsenostiam sa obžalovaný
neskôr trestnej činnosti a priestupkového konania opäť dopustil. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením

okresného súdu v tom, že v prospech sklonov k páchaniu trestnej činnosti u obžalovaného svedčí aj
skutočnosť, že odsúdenia uvedené v odpise registra trestov a záznamy o priestupkoch pokrývajú dlhé
časové obdobie takmer 9 rokov, čo znamená, že celkovo 22 záznamov (5 v registri trestov a 17 v
registri priestupkov) svedčí o vysokej intenzite páchania protiprávneho konania. Početnosť a povaha
predchádzajúcich sankcií spolu so skutočnosťou, že posledné sankcie sú z roku 2025, svedčia o tom,
že u obžalovaného sa tieto sklony prejavovali aj v nedávnej minulosti, a v prípade obžalovaného nešlo

len o ojedinelé vybočenie z inak riadneho života. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že u osoby
obžalovaného ani predchádzajúce 3 nepodmienečné tresty odňatia slobody a 2 podmienečné tresty
odňatia slobody, neviedli k jeho náprave. Predchádzajúce sankcie (trestnoprávne a priestupkové) a ani
samotné opakované výkony trestov odňatia slobody, nepôsobili na obžalovaného dostatočne výchovne
a preventívne tak, aby obžalovaného odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Páchanie protiprávnej

činnosti preto nie je u obžalovaného len ojedinelým vybočením z inak riadneho spôsobu jeho života, ale
ide o osobu, ktorá opakovane páchala protiprávnu činnosť.

21. K namietaným skutočnostiam obžalovaného o jeho nepriaznivých rodinných pomeroch krajský súd
uvádza, že tieto tvrdenia obžalovaný žiadnym spôsobom neverifikoval, a preto tieto tvrdenia krajský súd

považoval za účelové. Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaný si musí byť vedomý následkov spáchania
trestnej činnosti a najmä následkov v podobe hrozby a uloženia primeraného trestu, predovšetkým v
tej súvislosti, že už bol v minulosti trestne stíhaný a priestupkovo prejednávaný a bola mu viackrát
daná možnosť poučiť sa a viesť riadny život. Obžalovaný si mal byť a aj bol vedomý následkov
svojej protiprávnej činnosti, pričom bude mať možnosť preukázať zmenu svojho postoja k dodržiavaniu

právnych predpisov po výkone uloženého trestu. Podľa názoru krajského súdu by bolo úplne iluzórne
sa domnievať, že by iný (alternatívny) druh trestu splnil u obžalovaného účel trestu sledovaný ust. §
34 Trestného zákona, najmä z hľadiska individuálnej prevencie a ochrany spoločnosti pred páchateľmi
trestnej činnosti. Inak vyjadrené, obžalovaný už zo strany spoločnosti dostal príležitosti preukázať, že to
so svojim polepšením myslí vážne, no uvedenú šancu nevyužil a naďalej sa dopúšťal totožnej trestnej

činnosti v relatívne krátkych časových intervaloch. Do popredia u neho musí vystúpiť ochranná funkcia
trestu, keď len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody mu aspoň na určitý čas zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o tvrdenia obžalovaného, že so svojou nápravou začal už vo výkone
väzby, k tomu krajský súd uvádza, že je základnou povinnosťou väznenej osoby rešpektovať a plniť si
povinnosti, ktoré sa mu určujú v rámci výkonu väzby a ktoré mu vyplývajú zo zákonných ustanovení.

22. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 36 mesiacov je trestom ukladaným pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby, teda je
trestom zákonným a z pohľadu krajského súdu je aj primeraným a spravodlivým, najmä vzhľadom na
osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Obžalovaným v odvolaní akcentované skutočnosti ako

priznanie sa, úprimné oľutovanie či vyhlásenie o vine sú odzrkadlené práve tým, že mu bol trest uložený
pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby. Hoci to tak obžalovaný zjavne nevníma, ide o významný
benefit, lebo bez zohľadnenia týchto skutočností by mu s určitou bol ukladaný trest rádovo vo vyššej
výmere.

23.Anidôvodnamimoriadnezníženietrestupodľaust.§39ods.1Trestnéhozákonakrajskýsúdnezistil.
V tomto prípade nie sú dané žiadne okolnosti mimoriadneho charakteru či už vo vzťahu k prípadu ako
takému alebo k pomerom obžalovaného.

K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii

24. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď
obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu sostredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním aktuálne súdeného
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody.

K výroku o ochrannom opatrení

25. Krajský súd poukazuje, že okresný súd správne obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 74 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou. Obhajoba v odvolacích námietkach uviedla, že obžalovanému navrhla znalkyňa

protitoxikomanické liečenie iba ambulantnou formou, avšak okresný súd ukladal predmetné liečenie
ústavnou formou. Krajský súd považuje napadnutý výrok okresného súdu za správny a zákonný, pretože
ak súd obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, musel okresný súd v súlade s §
74 ods. 1 Trestného zákona obligatórne (povinne) uložiť obžalovanému ústavnú formu liečenia. Podľa
§ 74 ods. 1 posledná veta Trestného zákona „Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm.
c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.“ Na

základe uvedeného považuje krajský súd predmetnú námietku obhajoby za nedôvodnú.

K výroku o náhrade škody

26. Krajský súd považuje výrok okresného súdu ohľadom odkázaní poškodenej na civilný proces za

zákonný a správny. Krajský súd poukazuje na odôvodnenie okresného súdu ohľadom predmetného
výroku o odkázaní na náhradu škody.

Záver

27. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné,
preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí zamietol.

28. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.