Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoE/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125205068
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125205068.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr Róberta Bebčáka, v právnej veci
oprávneného/otca: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. C. XXX, zastúpeného: Mgr. Juliana
Sumková, advokátka so sídlom Weisseho 16A, Nové Mesto nad Váhom, proti povinnej/matke: A. A.
C., F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, G. H., zastúpenej: JUDr. Marián Sikora, advokát

so sídlom Námestie slobody 1406/38, Púchov, v konaní o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia
o úprave styku otca s maloletým dieťaťom: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako povinná, v konaní
zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o odvolaní
povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 77Em/1/2025-112 zo dňa 9. septembra 2025,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Treneín e.k. 77Em/1/2025-112 zo doa 9. septembra 2025 p o t

v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v napadnutom uznesení vo výroku I.
nariadil výkon rozhodnutia – neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu
Trenčín č.k. 77P/27/2025-84 zo dňa 01.04.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
12CoP/161/2025-122 zo dňa 30.07.2025; výrokom II. vyzval povinnú, aby dobrovoľne plnila povinnosť

určenú jej uznesením tunajšieho súdu č.k. 77P/27/2025-84 zo dňa 01.04.2025 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 12CoP/161/2025-122 zo dňa 30.07.2025; výrokom III. upozornil povinnú
na následky nesplnenia uloženej povinnosti a nepodrobenia sa rozhodnutiu súdu a) možnosť súdu
na návrh zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu, b) možnosť
súdu podľa § 383 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví
výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu alebo zastaví výplatu prídavku

na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu, c) skutočnosť, že trovy
výkonu rozhodnutia môže podľa § 373 zákona č. 161/2015 Z. z. v spojení s § 54 a § 55 tohto zákona
znášať povinný, d) skutočnosť, že ak výzva na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015
Z. z. zostane bezvýsledná, súd je oprávnený podľa § 382 tohto zákona uložiť povinnému, ktorý neplní
dobrovoľne rozhodnutie, pokutu v stanovenej výške (do 1.000,- Eur), a že túto pokutu možno uložiť
aj opakovane, e) skutočnosť, že marenie výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o

výchove maloletých detí je trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody vo výmere jeden až päť
rokov (§ 349 Trestného zákona).

2. Okresný súd citujúc § 374 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 375 CMP, § 376 ods. 1 C P, § 377 ods. 1 až 4 CMP, §
389 ods. 1 až 3 CMP, § 3 ods. 1 až 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej
len „vyhláška“) konštatoval, že v danej veci je exekučným titulom neodkladné opatrenie nariadenéuznesením tunajšieho súdu č.k. 77P/27/2025-84 zo dňa 01.04.2025 v spojení uznesením Krajského
súdu v Žiline č.k. 12CoP/161/2025-122 zo dňa 30.07.2025, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa
11.08.2025. V vykonaného dokazovania, a to oprávneného, výpoveďou povinnej, ako aj zo správy

zo šetrenia pomerov mal okresný súd preukázané, že povinná nesúhlasí s realizáciou nariadeného
neodkladného opatrenia so svojou účasťou, ako aj s účasťou maloletej na poradenstve v centre pre
deti a rodiny. Na pojednávaní povinná vyslovene uviedla, že sa sociálneho poradenstva v centre pre
deti a rodiny nezúčastní, pričom nezáujem a nerešpektovanie exekučného titulu povinnou vyplynulo aj
z oznámenia zaslaného centrom pre deti a rodiny zo dňa 04.09.2025. Oprávnený sa dňa 28.08.2025

zúčastnil individuálneho poradenstva v centre pre deti a rodiny, povinná nevyužila možnosť účasti
ani na individuálnom sociálnom poradenstve, a to napriek podrobnému oznámeniu účelu a priebehu
poradenstva zo strany centra pre deti a rodiny. Povinná v predmetnom konaní, ako aj v súvisiacich
konaniach opakovane poukazuje na trestné stíhanie oprávneného, tvrdí sexuálne zneužívanie maloletej
povinným. Povinná dlhodobo odmieta kontakt s otcom, resp. kontakt otca s maloletou. Okresný súd
zvýraznil, že v konaní o výkon rozhodnutia neskúma dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať,

resp. nepodrobuje rozhodnutiu. K opakovaným tvrdeniam povinnej o sexuálnom zneužívaní maloletej
oprávneným poukázal na skutočnosť, že uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Mesto
nad Váhom sp. zn. Pv 665/23/3304-80 zo dňa 10.02.2025 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku zastavené trestné stíhanie oprávneného, ako obvineného, vedeného pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b) trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)

Trestného zákona, lebo bol dostatočne odôvodnený, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné
stíhanie. Žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenie povinnej v uvedenom smere zistené neboli.
Doplnil okresný súd, že znaleckým posudkom F. I. J., znalkyne z odboru farmácia, odvetvie psychiatria
bolo preukázané, že povinná netrpí duševnou poruchou, ani poruchou osobnosti, resp. žiadnou takou
psychiatrickou diagnózou, ktorá by spĺňala kritéria duševnej poruchy. Povinná je plne spôsobilá zaistiť

starostlivosť o svoje maloleté dieťa. Predmetný znalecký posudok bol vyhotovený v konaní vedenom
pod sp.zn. 85P/133/2024, ktoré nie je právoplatne skončené. Keďže doposiaľ nedošlo k dobrovoľnému
plneniu súdom uloženej povinnosti, okresný súd nariadil výkon rozhodnutia, pričom bude následne
sledovať, či zo strany povinnej dochádza k plneniu uloženej povinnosti. V konaní neboli zistené
skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 389 ods. 1 CMP.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka z dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) a navrhla, aby odvolací súd uznesením súdu prvej inštancie zmenil
tak, že návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietne. V prvom rade poukázal na

skutočnosť, že oprávnený sa svojim návrhom na výkon rozhodnutia zo dňa 30.04.2025, na základe
ktorého bolo začaté konanie vedené pod sp.zn. 77Em/1/2025, domáhal nariadenia výkonu konkrétneho
rozhodnutia, a to rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č.k. 77P/27/2025-84 zo dňa 01.04.2025.
Oprávnený podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v čase, kedy rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo právoplatné, iba vykonateľné, Krajský súd v Žiline však rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil.

Podľa povinnej návrh na začatie vykonávacieho konania nezodpovedá zneniu výroku I. napadnutého
uznesenia. Naďalej je presvedčená o tom, a to aj s ohľadom na to, čo si s oprávneným prežila počas
spoločného manželstva, že stretávanie sa maloletej s oprávneným nie je v jej najlepšom záujme. Je
však všeobecne známe, že v konaniach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je súd povinný prihliadať
predovšetkým práve na princíp najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Podľa povinnej ani zastavenie

trestného stíhania voči oprávnenému nemení nič na skutočnosti, že sa skutok stal, aj keď sa ho
nepodarilo preukázať. Akýkoľvek styk oprávneného s maloletou vyvoláva dôvodné obavy, keďže z jej
pohľadu oprávnený predstavuje pre maloletú riziko, a to jednak s ohľadom na jej fyzické zdravie, ako aj
správny mentálny vývin. Pri zamedzovaní styku oprávneného s maloletou sa snaží hájiť iba základné
práva maloletej. Rozumie tomu, že otec má obvykle v živote dieťaťa dôležitú úlohu, keď má fungovať ako

jeho vzor, či emocionálna a sociálna podpora a partner pri spoločných aktivitách, ktoré podporujú učenie
a zvedavosť. Uvedené však s určitosťou platí iba za predpokladu, že medzi otcom a dieťaťom existuje
primeraný a zdravý vzťah, nie vtedy, ak sa otec voči dieťaťu správal absolútne neprimeraným spôsobom.

4. Ďalej matka v odvolaní považovala za potrebné opätovne zdôrazniť, že bola v rámci trestného konania

vedeného voči oprávnenému podrobená znaleckému dokazovaniu, pričom ustanovený súdny znalec
skonštatoval, že je schopná vierohodne vypovedať a v jej osobnostnej štruktúre neboli zistené fabulácie,
prostredníctvom ktorých by dochádzalo k skresľovaniu, zveličovaniu, alebo neadekvátnej reprodukcii
svojich pocitov a vnemov. Naopak znalecký posudok vo vzťahu k oprávnenému síce konštatoval, že jehonález nie je typický pre osoby trpiace deviáciou v zmysle pedofílie, resp. hebefílie, ale zároveň uviedol,
že sa pri ňom jedná o psychosexuálne nezrelú osobnosť s komplikáciami v sociosexuálnej adaptácii
s tým, že je u neho zvýšené riziko neadaptívneho sexuálneho správania v zmysle zamerania na nezrelé

maloleté objekty. Znalec v tomto posudku konštatoval, že u oprávneného boli zistené faktory, ktoré
zvyšujú pravdepodobnosť uspokojovania pohlavného pudu neadaptívnym sociálne neakceptovateľným
spôsobom – tzv. „náhradné“ sexuálne správanie s cieľom dosiahnuť zníženie napätia sexuálnym
správaním voči nezrelým objektom, ktoré sú svojou pozíciou „bezpečnejšie a dostupnejšie“. Z jej
pohľadu je dôležité tiež zopakovať, že oprávnený sa o maloletú v čase spoločného života takmer vôbec

nezaujímal a jeho snaha o prezentáciu ako „vzorného“ otca začala až v čase, kedy voči nemu bolo
vznesené obvinenie. Považuje motívy oprávneného prezentované v konaniach týkajúcich sa maloletej
za pochybné a účelové. Z týchto dôvodov s nariadením výkonu rozhodnutia nesúhlasí.

5. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že navrhuje napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie za vecne správne a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. Pokiaľ povinná vo svojom odvolaní

uvádza, že sa domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia okresného súdu, pracovisko G. H., uvedené
nie je pravdou. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.08.2025 došlo z jeho strany k zmene návrhu,
preto na označenom pojednávaní navrhol, aby okresný súd nariadil výkon rozhodnutia v spojitosti
a v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12CoP/161/2025. Súčasne sa povinná na
tomto pojednávaní výslovne vyjadrila, že ani rozhodnutie Krajského súdu v Žiline nebude rešpektovať

a stretnutí sa zúčastňovať nebude. Súhlasil s tvrdením, že vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa
je súd povinný prihliadnuť predovšetkým na princíp najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, avšak
toto tvrdenie povinnej vôbec neodzrkadľuje jej správanie. Cielene podniká všetky kroky k tomu, aby
prerušila jeho stretávanie s maloletou, narušila jeho vzťah s maloletou a zamedzila mu možnosť
podieľať sa akýmkoľvek spôsobom na jej výchove. Konanie povinnej je jednoznačne v rozpore so

záujmami maloletej a sama preukazuje, že nie je schopná ako matka rešpektovať to, čo je pre maloleté
dieťa najlepšie. V jej konaní vníma cielené úmyselné konanie, ktoré je zneužívané pre jej osobné
záujmy. Od 30.11.2024 maloletú nevidel ani nepočul. V žiadnom konaní, žiadnym dôkazom a žiadnym
spôsobom nebolo preukázané, že by sa správal voči maloletej spôsobom, ktoré by bolo v rozpore
s jeho záujmom. Práve naopak, v čase stretávania mali pekný vzťah, maloletá sa neho tešila, spoločne

zažívali pekné chvíle, vzájomné stretávanie bolo a je jednoznačne potrebné pre budúci správny vývoj
maloletej. Poukázal na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 11.08.2025, z ktorej je podľa neho možné
vyvodiť, prečo povinná neustále dookola opakuje tie isté tvrdenia. V správe sa uvádza, že „situácia
v rodine je nezmenená, matka naďalej neumožňuje styk otca s dieťaťom, nerešpektuje právoplatné
rozhodnutia súdu. Naposledy dňa 16.07.2025, kedy bol vykonaný pohovor s matkou na úrade, s cieľom

zistenia nej situácie a postoja matky sa vyjadrila, že na jej postojoch sa nič nezmenilo, naďalej odmieta
umožniť kontakt maloletej s otcom, pridržiava sa svojich doterajších vyjadrení. Naďalej sa odvoláva na
podozrenie na sexuálne zneužívanie a správanie otca. Nechce prijať skutočnosť, že otec bol zbavený
obvinenia a trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené. Podľa záveru znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 09.06.2025 matka: A. C. netrpí žiadnou duševnou

poruchou, ani poruchou osobnosti. Je duševne zdravá a plne zodpovedná za svoje slová a skutky.
Zároveň je poukázané na to, že matka sa zacviklila vo svojich postojoch, rigídne na nich zotrvávanie,
ochotná ku konštruktívnemu dialógu, nie je schopná nadhľadu, odstupu, je egocentrická, do popredia
dáva najmä svoje záujmy nad záujmy dieťaťa, nakoľko ona je presvedčená, že to, čo je dobré pre ňu, je
dobré aj pre jej dieťa. Má veľmi negatívne názory na svojho exmanžela, nie je ochotná ku kompromisu

atolerovaťhoakootcasvojhodieťaťa.Zdása,žejeochotnápoužiťakékoľvekprostriedky,abyzamedzila
styku otca s dieťaťom.“ Na záver oprávnený konštatoval, že podľa jeho názoru nenastal ani jeden
z dôvodov, ktorý by zakladal možnosť podať odvolanie tak, ako je to ustanovené v § 377 ods. 3 CMP.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že orgán SPODaSK sa

naďalej pridržiava svojich vyjadrení v správe podanej v konaní zo dňa 11.08.2025, ako aj vyjadrení na
pojednávaniach. Situácia je taká, že povinná neumožňuje styk oprávneného s maloletou, nerešpektuje
právoplatné rozhodnutie súdu, nereaguje na orgánom SPODaSK odporučené možnosti odbornej
pomoci rodine. Naďalej sa odvoláva na podozrenie na sexuálne zneužívanie a správanie oprávneného.
Styk maloletej s oprávneným sa nerealizuje od novembra 2024. Má za to, že stretávanie maloletej

s oprávneným v Centre pre deti a rodiny G. H. na základe uloženého výchovného opatrenia, ktoré by
sa realizovalo pod dohľadom odborníkov by bolo pre maloletú bezpečné. V plnom rozsahu sa stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré rešpektuje najlepší záujem maloletej a odporučil, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.7. Matka vo svojom vyjadrení opísala otázky spoločného života s oprávneným a otázky jej citového
prežívania. Podľa povinnej nie je v poriadku cieľ nariadeného výchovného opatrenia, ktorým má byť

obnovenie vzťahu maloletej s oprávneným, pretože sexuálne zneužívanie a udržiavanie vzájomného
vzťahu sú predsa v úplnom rozpore. Je schopná nadhľadu, odstupu a jej záujmom je zabezpečiť zdravý
fyzickýapsychickývývojmaloletej.Jeschopnáprijaťakékoľveknásledkyapoužiťakékoľvekprostriedky,
aby maloletú ochránila. Jej dôvodom teda nie zamedzenie styku maloletej s oprávneným, ale skutočným
dôvodom je ochrana maloletej. V poriadku nie je ani to, že maloletá nedostala adekvátnu ochranu

a pomoc, pretože neexistuje dostatok informácii o tejto téme a v júni 2023 to nevedela inak vyriešiť.
Navštevovala organizáciu E., ktorá vyhodnotila aktuálny stav maloletej a zaujímala sa o jej fyzické
a psychické prejavy za posledný mesiac. V tom čase už organizácia nebola schopná zachytiť maloletej
prejavyvčaseodchoduzospoločnejdomácnosti.Záverečnásprávatedaaninemohlazohľadniťvtedajší
stav a odporúčania tohto orgánu, že stretávanie je bezpečné, teda nereflektuje vtedajší stav z júna 2023.
Zároveň zhodnotila, že maloletá má určité prejavy, ktoré môžu súvisieť so zneužívaním.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a) CMP),
po zistení, že odvolanie uplatnil v zákonom stanovenej lehote na to oprávnený účastník konania (§
362 CSP, § 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a stotožňujúc sa s prijatým
záverom súdu prvej inštancie jeho uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

11. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
12. Podľa § 376 ods. 2 CMP, súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
13. Podľa § 376 ods. 3 CMP, konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd aj bez návrhu.
14. Podľa § 377 ods. 1 CMP, súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.

15. Podľa § 377 ods. 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
16. Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

17. Podľa § 377 ods. 4 CMP, odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou,
aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia neuskutočnil.
18. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom odvolania povinnej,
vyjadreniaoprávnenéhokodvolaniuanáslednýchvyjadreníúčastníkovkonania,odvolacísúdkonštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom len na zdôraznenie vecnej správnosti

záverov súdu prvej inštancie považuje za podstatné sa vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím
dôvodom povinnej a v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§
387 ods. 2 CSP).

20. Primárne odvolací súd uvádza, že zákonná konštrukcia výkonu rozhodnutia na nariadenie

výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravená Civilným mimosporovým poriadkom nedáva
vykonávaciemu súdu možnosť pred nariadením výkonu rozhodnutia preskúmavať jeho obsah
a správnosť. Prieskumná činnosť súdu sa v zmysle § 376 od. 1 CMP obmedzuje len na zistenie, či je
exekučný titul vykonateľný, a či povinný dobrovoľne neplní, čo mu vykonateľný exekučný titul ukladá.21. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vykonateľnosť ako vlastnosť exekučného titulu má zložku
i) formálnu – prejavujúcu sa ako existencia doložky vykonateľnosti a ii) materiálnu, ktorá predstavuje

súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúcich bezproblémové identifikovanie subjektov
i rozsahu judikovanej povinnosti. Rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo
uplynielehotanaplnenie,ktorázačneplynúťodmomentuprávoplatnostirozhodnutia.Ztitulumateriálnej
nevykonateľnosti exekučného titulu odvolateľ môže namietať, že účastníci označení v exekučnom titule
neexistujú (respektíve neexistovali v čase vydania exekučného titulu), a teda sa jedná o rozhodnutie voči

„non subjektu“, resp. účastníci v exekučnom titule nie sú dostatočne individualizovaní, a teda nemožno
mať neodstrániteľnú pochybnosť o koho ide, eventuálne sa jedná o neurčitosť výroku exekučného
titulu. Z titulu formálnej nevykonateľnosti exekučného titulu odvolateľ môže namietať, že rozhodnutie
nespĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané
(napr. pre nesprávne doručenie rozhodnutia). Okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu
a spôsobili zánik uloženej povinnosti, sú napr. splnenie povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu,

smrť oprávnenej, resp. povinnej osoby, resp. maloletého dieťaťa, zrušenie, resp. zmena rozhodnutia,
ktoré je exekučným titulom. Doposiaľ v prejednávanom prípade nedošlo k zmene, alebo k zrušeniu
exekučného titulu v dôsledku prípadnej novej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu,
pričom odvolací súd konštatuje, že zo spisu nevyplýva existencia skutočností, ktoré by odôvodňovali
nemožnosť realizácie styku maloletej s oprávneným v zmysle exekučného titulu, ktorým je uznesenie

Okresného súdu Trenčín čk. 77P/27/2025-84 zo dňa 01.04.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline č.k. 12CoP/161/2025-122 zo dňa 30.07.2025.
22. Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len
tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu,
spôsobili zánik uloženej povinnosti (napr. splnenie povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, zmena

alebo zrušenie exekučného titulu, prípadne smrť účastníka). Vymedzenie len týchto odvolacích dôvodov
vyjadruje rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia. Odvolacie dôvody sa budú
týkať len takých skutočností, ktoré by znamenali nemožnosť realizovať výkon rozhodnutia. Nepôjde
o dôvody, ktoré sa týkajú merita veci rozhodnutej v základnom konaní. Odvolací súd konštatuje, že
žiaden z odvolacích dôvodov uvádzaných povinnou v predmetnom odvolaní dikcii § 377 ods. 2 CMP

nezodpovedá.
23. K odvolacím námietkam povinnej, v ktorých zvýrazňuje svoj postoj/dôvody k styku s oprávneným,
odvolací súd dáva do pozornosti, že práva účastníkov, záujem maloletého dieťaťa a individuálnosť
každého prejednávaného prípadu zákonodarca zohľadnil v právnej úprave účinnej do 31.10.2023, ktorá
ukladala súdu povinnosť pred nariadením výkonu rozhodnutia zisťovať existenciu ospravedlniteľných

dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu (§ 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. v znení
účinnom do 31.10.2023). V tejto súvislosti nie je možné opomenúť, že prijatím vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 413/2023 Z.z. zo dňa 16.10.2023, došlo s účinnosťou od 01.11.2023 k zmene §
3 vyhl. č. 207/2016 Z.z. v smere, že súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376
ods. 1 CMP) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP), pred vydaním

uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu (§ 3 ods. 1
vyhlášky č. 413/2023 Z.z.). Uvedené znamená, že zákonodarca upustil od právnej úpravy ohľadne
skúmania, tzv. ospravedlniteľných dôvodov, práve pri ktorých bol súd povinný zohľadňovať najmä
správanie sa povinného pri plnení povinnosti, správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich
z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého dieťaťa.

24. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku povinnej, podľa ktorej oprávnený v
návrhu na začatie vykonávacieho konania označil ako exekučný titul uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré bolo následne v odvolacom konaní zmenené, a preto návrh podľa povinnej „nezodpovedá“ výroku
I. napadnutého uznesenia. Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci ide o výkon
rozhodnutia – neodkladného opatrenia vo veciach maloletých, pri ktorom Civilný mimosporový poriadok

výslovne počíta s tým, že konanie o výkone neodkladného opatrenia nariaďuje súd aj bez návrhu (§
376 ods. 3 CMP). Z toho vyplýva, že iniciatíva účastníka (návrh oprávneného) má v takomto type
konania len podnetový význam a sama osebe nemôže založiť nedostatok podmienok konania, ani
viesť k zamietnutiu výkonu len z dôvodu formálneho označenia rozhodnutia v návrhu. Rozhodujúce
je, že v čase rozhodovania o nariadení výkonu existoval vykonateľný exekučný titul predstavovaný

uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 77P/27/2025-84 zo dňa 01.04.2025 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 12CoP/161/2025-122 zo dňa 30.07.2025, ktorým bol výrok neodkladného
opatrenia upravený, a že zo strany povinnej bolo osvedčené neplnenie povinnosti vyplývajúcej z
tohto titulu. Navyše zo spisu vyplýva, že oprávnený na pojednávaní svoj návrh procesne prispôsobilrozhodnutiu odvolacieho súdu, keď výslovne žiadal nariadiť výkon rozhodnutia v znení vyplývajúcom z
uznesenia Krajského súdu v Žiline. Za týchto okolností nemožno prisvedčiť záveru povinnej, že by návrh
oprávneného alebo postup súdu prvej inštancie trpel takou vadou, ktorá by bránila nariadeniu výkonu

rozhodnutia.
25. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa
predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že povinná dobrovoľne
neplnila, čo jej ukladá vykonateľný exekučný titul a v konaní neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré nastali
po vzniku exekučného titulu, ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti. Súd prvej inštancie správne

postupoval v zmysle vyhlášky, keď po podaní návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia,
predvydanímrozhodnutiaonariadenívýkonurozhodnutiazisťoval,čisapovinnápodrobujerozhodnutiu,
pričom dostatočným spôsobom skúmal aj správanie a konanie oboch rodičov a rovnako sa zaoberal aj
záujmom maloletého dieťaťa. Odlišný názor povinnej na to, čo je v najlepšom záujme maloletej oproti
názoru súdu neznamená, že súd opomenul konať v záujme maloletej.
26. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.
Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.