Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208771
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125208771.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom ako otec, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky
C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, toho času bytom E. XXX, F., a otca B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. H. XXX/XX, F., v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 114P/52/2025 – 19 zo dňa 15.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie, ktorým ukladá matke maloletého p o v i n n o s ť na čas do právoplatného skončenia konania
vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 114P/23/2025, prispievať na výživu maloletého A. B. C.,
nar. XX.X.XXXX sumou 150,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 15.12.2025 Okresný súd Trnava návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa otec maloletého návrhom zo dňa 13.11.2025 domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti, styk
maloletého s matkou neupravil a uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške
250,- Eur mesačne.

Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že matka odišla zo spoločnej domácnosti
rodičov vo februári 2025 a odvtedy je maloletý v jeho výlučnej starostlivosti. Matka ho nenavštevuje
pravidelne,nezaujímasaodieťaaneprispievanajehovýživu.Matkajezamestnanáapoberárodičovský
príspevok. Otec má strach, že by matka maloletého chcela odviesť, čo by pre maloletého znamenalo
výrazný psychický stres a ohrozenie jeho stability. Z uvedených dôvodov mal za to, že je nevyhnutné
bezodkladne upraviť pomery k maloletému.

2. Súd prvého stupňa konštatoval, okrem iného, že základnou podmienkou na nariadenie neodkladného
opatrenia je, aby účastník konania osvedčil uplatňovaný nárok a zároveň aj potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, a to z dôvodu obavy z bezprostrednej ujmy na právach. Toto ohrozenie osvedčeného
nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte
sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené

aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné
opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd preukázané (osvedčené), že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie,
keď je potrebný okamžitý zásah súdu. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
(§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv

maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona
o rodine (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/178/2023 zo dňa 19.decembra 2023).Neodkladné opatrenie možno nariadiť najmä v prípadoch, ak doposiaľ nebolo rozhodnuté o vyživovacej
povinnosti (vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená) alebo tomu, kto si
svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Nariadeným neodkladným opatrením je povinná osoba

zaviazaná platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere, tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie
základných nevyhnutných životných nákladov
Súd sa oboznámil s návrhom a obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je nedôvodný. Súd mal za osvedčené, že rodičia žijú oddelene, otec sa stará
o maloletého, matka nepravidelne platí výživné a rodičia sa nevedia dohodnúť na starostlivosti ani na

výživnom.
Súd konštatoval, že v súčasnosti na základe zistených skutočností nevie posúdiť, či je ohrozené
zabezpečovanievýživymaloletého,atonajmäztohodôvodu,ženemážiadneinformácieonákladochna
maloletého, a ani ktoré náklady zostávajú neuhradené. Otec v návrhu neuviedol náklady na maloletého
a nepreukázal, aké potreby maloletého nie sú uspokojované ani v nevyhnutnej miere. Otec taktiež
neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy zverenia maloletého. Naopak sám uviedol, že matka sa o

maloletého nezaujíma, navštevuje (správne zrejme nenavštevuje) ho pravidelne, neprejavuje primeraný
rodičovský záujem. Na tejto skutočnosti nič nemení ani obava otca z odvedenia maloletého matkou,
keďže ani prípadné právne upravenie zverenia súdom nijakým spôsobom nezabraní prípadnému
odvedeniu.

3.Toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti nepriznania výživného na maloletého v nevyhnutnej miere
napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletého.
Namietal, že do mesiaca október 2025 bola matke vyplácaná materská dávka, ktorú však odmietla
prepísať na otca, hoci má maloletého v každodennej osobnej starostlivosti. Táto dávka nepredstavovala
výživné, ale štátnu sociálnu dávku určenú na zabezpečenie dieťaťa. Od októbra 2025 matka neposlala

na maloletého žiadne finančné prostriedky. Súčasne poukazoval na skutočnosť, že vyplácanie materskej
dávky a prídavkov na dieťa bolo od októbra pozastavené z dôvodu, že matka nereagovala na výzvy
príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, nepreberala poštu a nepredložila dôkazy o tom, že
maloletého skutočne zabezpečuje, ako uvádzala.
Podľa odvolateľa sa matka odmieta podieľať na výžive maloletého, odmieta zabezpečiť pre maloletého

aj základné nákupy a počas svojho voľného času sa dieťaťu nevenuje. Otec zdôrazňoval, že matke
nebráni v styku s maloletým, opakovane ju vyzýval, aby si pre syna prišla, čo však sama odmietala.
Maloletý je v jeho výlučnej starostlivosti a všetky jeho potreby zabezpečujem otec sám. Otec v odvolaní
vyčíslil výdavky na maloletého v sume 260 Eur mesačne a celkové mesačné výdavky na domácnosť
otca a maloletého dieťaťa vyčíslil na 650 Eur mesačne.

Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrhu v časti
určenia vyživovacej povinnosti vyhovie a určí matke vyživovaciu povinnosť voči maloletému aspoň v
nevyhnutnej miere.

4. Procesný opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že dňa 12.1.2026

kontaktoval rodičov maloletého za účelom doplnenia informácií ohľadom starostlivosti o maloletého. Z
uskutočneného telefonického rozhovoru s otcom vyplynulo, že maloletý A. B. bol u matky v auguste
v roku 2025 a aktuálne v decembri na jeden deň bez prespatia. Matka v tom istom mesiaci prejavila
záujem, že či si môže maloletého zobrať na sviatky s čím otec nesúhlasil, nakoľko mal s maloletým
A. plány. Matka naposledy prispela na maloletého v októbri 2025, od uvedeného dňa neposlala žiadne

peniaze. Toho istého dňa úrad kontaktoval matku maloletého, aby doplnila skutočnosti týkajúce sa
starostlivosti o maloletého. Matka maloletého v rozhovore potvrdila, že maloletý bol u nej v decembri
2025, ale iba cez deň, nakoľko jej ho otec nechce dať aj na prespatie. Zároveň sa vyjadrila, že
si maloletého pýtala aj na sviatky, s čím otec maloletého nesúhlasil, pretože mali už nejaké plány.
V rozhovore tiež verbalizovala, že má o syna záujem, ale otec jej v tom bráni. Matka by súhlasila

so striedavou starostlivosťou. Na otázku, či pomáha finančne, či prispieva na výživu maloletého
odpovedala, že naposledy poslala sumu 400 Eur v októbri 2025 plus urobila nejaký nákup pre
maloletého, inak odvtedy neprispela žiadnou sumou.
Procesný opatrovník navrhoval, aby bolo návrhu otca vyhovené, pričom výšku výživného, ktorú otec v
návrhu požaduje, považoval za adekvátnu.

5. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uvádzala, že tvrdenia odvolateľa nie sú
pravdivé, vyživovaciu povinnosť si vždy plnila a dávky štátu na maloletého preposielala na účet otca.
V októbri 2025 mu preposlala rodičovský príspevok vo výške 430 eur. rodičovský príspevok posielalavo výške zníženej o 100 eur nakoľko podľa dohody s otcom si z neho odpočítavala pôžičku vo výške
80 eur, ktorú si zobrala na vlastné nemo, avšak na vyplatenie podlžnosti otca voči zdravotnej poisťovni,
ďalších 20 eur si odrátala za televízor, ktorý platila a na základe žiadosti otca mu ho pri odsťahovaní sa

ponechala. Pre zdravotné problémy bola jej mzda do 31.12.2025 iba vo výške 994,51 eur a jej mesačné
výdavky boli vo výške 960 eur, preto jej zostávalo iba 34 eur, čo jej neumožňovalo brávať si syna v čase
voľna. Od 1.1.2026 pracuje na polovičný úväzok so mzdou 520 eur v hrubom. Keď chcela synovi spraviť
nákup, otec to odmietol, nedal jej ho, keď mala ona záujem, ale ponúkal jej syna vždy, keď vedel, že je
v práci alebo je chorá, po dlhšej dobe bol syn u nej v dňoch 21.-22.1.2026.

6. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámilsasobsahomspisovéhomateriáluadospelkzáveruodôvodnostiodvolaniaotcamaloletého.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok) na konanie podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 a 2 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 62 ods. 1, 2 ZoR (zákon č. 36/2005 o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, resp. okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní bez návrhu účastníka konania. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (podobne Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
Predpokladomprenariadenieneodkladnéhoopatreniapodľa§366CMP,ktorýmsúdpovinnémurodičovi
nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa
§ 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom rozsahu

(či vôbec) neplní, a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa §
325 ods. 1 CSP.

9.Vychádzajúczvyššiecitovanejprávnejúpravymatkajenositeľomrodičovskejpovinnostiprispievaťna
výživu maloletého dieťaťa, faktickú osobnú starostlivosť o ktoré v súčasnosti v plnej miere zabezpečuje

otec, čo medzi účastníkmi nebolo sporné.

10. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu považoval za osvedčené, že rodičia maloletého od
februára 2025 nežijú v spoločnej domácnosti, od tejto doby je maloletý vo výlučnej osobnej starostlivosti
otca. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému nebol doposiaľ upravený konkrétnou dohodou

rodičov ani súdnym rozhodnutím. Otec z dôvodu starostlivosti o maloletého nepracuje, nie je ani
poberateľom rodičovského príspevku a sám je odkázaný na pomoc od svojich rodičov. Matka je
toho času zamestnaná, býva sama v prenajatom byte, maloletého pravidelne nenavštevuje, naposledy
poslala na výživu maloletého sumu 400 Eur v októbri 2025, resp. podľa jej tvrdenia 430 eur, ďalšie
plnenia a ich právny dôvod nie sú ani z podania matky zrejmé.

Hoci z uvedeného nemožno konštatovať, že by sa matka plneniu vyživovacej povinnosti priamo
vyhýbala, jej plnenie je nepravidelné a s ohľadom na výdavky maloletého aj nedostatočné. Otec vyčíslil
náklady na maloletého vo výške 260 Eur mesačne a celkové mesačné výdavky na jeho domácnosť
s maloletým vyčíslil na sumu 650 Eur mesačne, ktoré výdavky v konaní o návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia vzhľadom na absenciu podrobnejšieho dokazovania možno iba na základe
poznatkov súdu z rozhodovacej činnosti považovať za osvedčené.
Navrhovateľ sám síce vo svojich podaniach netvrdil výslovne takú nepriaznivú situáciu, ktorá by

predstavovala priame ohrozenie výživy maloletého, z ním opísaných okolností – nedostatok jeho
stáleho príjmu a jeho odkázanosť na výpomoc starých rodičov maloletého, ktorých vyživovacia
povinnosťkmaloletémunezaväzuje,všakpodľanázoruodvolaciehosúdudostatočneosvedčujepotrebu
bezodkladného zásahu súdu uložením povinnosti matke maloletého prispievať výživným v nevyhnutnej
miere, ktoré výživné je v zmysle § 366 Civilného mimosporového poriadku určené na uspokojovanie

základných životných potrieb oprávnenej osoby, neurčuje sa podľa všeobecných kritérií stanovených
prevýživnézákonomorodinea nievtakomrozsahu,akotoumožňujúmožnosti,schopnostiamajetkové
pomery matky, resp. oboch rodičov, ktorých prešetrovanie už presahuje rámec dokazovania vo veci
nariadenia neodkladného opatrenia.
Suma 150 Eur mesačne sa pritom s prihliadnutím na útly vek maloletého, doterajšie zistenia o príjmoch
oboch rodičov a o nákladoch na maloletého deklarovaných jeho otcom javí ako postačujúcou pre

pokrytie nevyhnutných potrieb maloletého do doby rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd zistil, že dňa
22.09.2025 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh otca vo veci samej na úpravu práv a povinností
k maloletému dieťaťu, ktoré je vedené pod sp. zn. 114P/23/2025. Vo veci doposiaľ rozhodnuté nebolo.
Takto určené výživné odvolací súd považoval za výživné určené v nevyhnutnej miere, berúc do úvahy
zistený skutkový stav vyplývajúci z doterajšieho skráteného dokazovania s tým, že výška výživného

skutočne zodpovedajúceho možnostiam a schopnostiam povinného rodiča ako aj odôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa bude predmetom rozhodovania súdu vo veci samej po vykonaní riadneho
a úplného dokazovania, ktoré v tomto skrátenom konaní nebolo možné realizovať.

11.Vychádzajúczuvedeného,odvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievjehoodvolanímnapadnutej

časti podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).