Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124205529
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124205529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Erikom Kačmárom v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX,

bytom: C. XXX, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária Žitňanský s.r.o., so sídlom: M. Hricku
1833/32, 911 01 Trenčín, IČO: 5202099, proti žalovanému: D. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom:
F. - G. XXX, XXX XX F. - G., H. I., štátna príslušnosť: Česká Republika, o zaplatenie 62.938 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 27.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
3,65 % ročne z tejto sumy od 16.04.2024 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žalovanému súd náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1OkresnémusúduTrenčínboladňa26.04.2024doručená žalobažalobcu,ktorousaprotižalovanému
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 62.938 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne, (t.j. 3,65 % ročne, pozn. súdu) zo sumy 27.500 eur od
16.04.2024 do zaplatenia.

1.2 Žalobu odôvodnil žalobca tým, že pani G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale byto: C. XXX (ďalej aj ako
"pani B.") ako „zapújčitel“ a Žalovaný ako „vydlužitel“ vyhotovili dňa 11.11.2017 dokument „Smlouva
o zápújčce“ (ďalej aj ako „Smlouva“), z ktorého vyplýva, že pani B. poskytla žalovanému sumu vo
výške 25.000,- eur, odovzdanie ktorej potvrdili pani B. a žalovaný podpisom Smlouvy. Žalovaný sa
zaviazal vrátiť pani B. uvedenú sumu spolu s úrokom vo výške 2500,- eur, do 31.01.2022. Žalovaný teda
mal voči pani B. dlh vo výške 27.500,- eur (ďalej aj ako „Nárok 1“), ktorý mal uhradiť do 31.01.2022.
Zároveň bol v Dokumente dohodnutý úrok z omeškania (zmluvná pokuta) vo výške 0,01 % z dlžnej sumy

za každý, aj začatý deň omeškania. Dňa 06.02.2024 uzatvorila pani B. ako postupca a žalobca ako
postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej aj ako „Zmluva o postúpení pohľadávky“), na základe
ktorej pani B. postúpila Nárok 1 spolu s príslušenstvom na žalobcu. Dňa 12.04.2024 zaslal žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému Predžalobnú výzvu (ďalej len „Predžalobná
výzva“), kde žalovanému oznámil a preukázal postúpenie Nároku 1 spolu s príslušenstvom na žalobcu
a vyzval na splnenie Nároku 1 s príslušenstvom. Predžalobná výzva adresovaná na poslednú známu
adresu žalovanérnu sa Žalobcovi vrátila ako nedoručená. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je povinný

plniť Nárok 1 vo výške 27.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % z dlžnej sumy za
každý deň omeškania žalobcovi.1.3 Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že dňa 28.04.2022 uzatvoril žalovaný ako veriteľ a žalobca ako
dlžník Zmluvu o pôžičke (ďalej aj ako „Zmluva o pôžičke“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal
poskytnúť žalobcovi pôžičku vo výške 142.000 eur (ďalej len „pôžička“), pričom Pôžička mala byť

poskytnutá bezhotovostným prevodom v deň uzatvorenia Zmluvy o pôžičke. Žalovaný však Pôžičku,
teda finančné prostriedky, neposkytol. Žalovaný neinformoval žalobcu o žiadnych dôvodoch prečo k
poskytnutiu Pôžičky nedošlo. Nakoľko zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, právnym dôvodom vzniku
pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci (napr. peniaze). Ak by sa zmluvné strany iba dohodli, že
predmet pôžičky bude odovzdaný dlžníkovi neskôr, má taká zmluva len charakter zmluvy o budúcej

zmluve (§ 50a OZ). V tomto prípade zmluva o pôžičke, napriek uzatvorenej Zmluve o pôžičke, nevznikla,
nakoľko žalovaný nikdy neodovzdal predmet pôžičky žalobcovi. V čase rokovania o Zmluve o pôžičke
ako aj v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke bol žalovanému známy účel použitia Pôžičky žalobcom, a
to zaobstaranie nehnuteľností a dokončovacie práce a zariadenie nehnuteľnosti, (ďalej len „Zámer“).
Zároveň žalovanému bolo v čase rokovania o Zmluve o pôžičke ako aj v čase uzatvorenia Zmluvy
o pôžičke známe, že za účelom realizácie Zámeru žalobca priebežne počas rokovania o Zmluve o

pôžičke vynaložil nasledovné náklady: rezervačný poplatok predávajúcemu Nehnuteľností, pánovi J.
K., na základe Rezervačnej zmluvy zo dňa 11.02.2022, a to dňa 11.02.2022 vo výške 10.000,- eur.
Ďalej žalobca uviedol, že uhradil v hotovosti zálohu na realizáciu domu na kľúč, a to dňa 22.02.2022
a 25.02.2022 spolu v sume 10.000 eur. Ďalej dňa 08.03.2022 L. E. C. M. N. O. P. Q. O. P., vo výške 6.000
eur. Dňa 17.03.2022 uhradil bezhotovostne zálohu v sume 960 eur na stolárske práce. Dňa 18.03.2022

uhradil v hotovosti sumu 4.000 eur zálohu na dokončenie interiéru rodinného domu. Dňa 19.04.2022
uhradil v hotovosti sumu 3.000 ako zálohu na realizáciu domu na kľúč. Dňa 19.04.2022 uhradil v
hotovosti sumu vo výške 2.000 eur ako zálohu na vypracovanie zmlúv, zrýchlený vklad na kataster,
poplatky a kolky, z ktorej mu z dôvodu nerealizovania Zámeru bola vrátená dňa 16.05.2022 suma 532
eur. Žalobca teda nebol schopný realizovať zámer z dôvodu, že žalovaný neposkytol žalobcovi, napriek

predchádzajúce dohode Pôžičku, a v dôsledku toho prišiel o poskytnuté zálohy a rezervačný poplatok,
čím mu bola spôsobená škoda vo výške 35.438 eur (ďalej aj ako „Nárok 2“. Dňa 12.04.2024 zaslal
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému Predžalobnú výzvu, kde žalovaného
vyzval na splnenie Nároku 2. Predžalobná výzva adresovaná na poslednú známu adresu žalovanému
sa žalobcovi vrátila ako nedoručená. Žalovaný Nárok 2 ani čiastočne nesplnil. Ku dňu podania tejto

žaloby teda suma nárokov žalobcu (Nároku l a Nároku 2) je vo výške 62.938 eur.

1.4 Ďalej žalobca v žalobe poukázal na to, a riadne to aj odôvodnil, že v prípade oboch nárokov
je rozhodným právom právny poriadok Slovenskej republiky. Vo vzťahu k Nároku 2 uviedol, že sa
jedná o právo podľa § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. Pojem "Culpa in contrahendo" znamená

zodpovednosť za zavinenie pri uzatváraní zmluvy, resp. porušenie povinnosti pri príprave zmluvy.
Tiež je možné ho definovať ako zodpovednosť za predzmluvné konanie alebo ako zodpovednosť
za škodu, ktorá bola spôsobená neplatnosťou právneho úkonu. Základom uplatňovania predzmluvnej
zodpovednosti je všeobecná (generálna) prevenčná povinnosť, vymedzená v § 415 Občianskeho
zákonníka - teda povinnosť predchádzať škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Vo všeobecnosti sa dá pod toto ustanovenie subsumovať aj povinnosť nahradiť akúkoľvek škodu,
ktorá vznikla poškodenej strane, ktorá si ju nemôže u druhej zmluvnej strany uplatniť na základe
iného, špeciálneho ustanovenia. Aplikácia tohto ustanovenia bola do účinnosti tzv. nového Občianskeho
zákonníka právnym základom aj pre rozhodovanie súdov ohľadom predzmluvnej zodpovednosti v
Českej republike. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Odo 1166/2004, napríklad

upozornilo na povinnosť neprerušiť rokovania o uzavretí zmluvy bez legitímneho dôvodu, ak sa
kontrahujúce strany dostali do štádia, kedy jedna strana v dôsledku správania sa druhej strany bola
v dobrej viere, že zmluva bude uzatvorená. "Prerušenie rokovania o uzavretí zmluvy tak vedie k
zodpovednosti za škodu tým spôsobenú (tzv. predzmluvná zodpovednosť alebo zodpovednosť za culpa
in contrahendo). Aby bolo možné hovoriť o tejto predzmluvnej zodpovednosti a poškodenej strane mohla

byť priznaná náhrada určitých nákladov, vyžaduje sa splnenie nasledovných podmienok: vyjednávanie
o zmluve sa nachádza v pokročilom štádiu, poškodená strana legitímne očakáva uzatvorenie zmluvy,
vyjednávanie je ukončené bez vážneho dôvodu.

1.5 Žalovaný si bol vedomý účelu Pôžičky, teda skutočnosti, že žalobca poskytnuté finančné prostriedky

chce využiť na realizáciu Zámeru, ba dokonca, že realizácia Zámeru je závislá práve na poskytnutí
Pôžičky. Zároveň mal žalovaný vedomosť o tom, že žalobca vynaložil značné náklady na realizáciu
Zámeru, pričom v prípade nerealizovania Zámeru, budú tieto náklady vynaložené zbytočne. Žalobca
a žalovaný rokovali o Pôžičke dlhšiu dobu a dospeli až do štádia, že uzatvorili písomnú Zmluvuo pôžičke, pričom žalovaný mal poskytnúť Pôžičku v deň uzatvorenia Zmluvy o pôžičke. Napriek
tomu žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť a nepočínal si podľa § 415 Občianskeho zákonníka.
Žalobca v legitímnom očakávaní a odôvodnenej dôvere, že pominuli pochybnosti o možnom stroskotaní

kontraktácie, teda reálneho poskytnutia Pôžičky zo strany žalovaného, vynaložil finančné prostriedky
na realizáciu Zámeru. Nakoľko však Zámer nebolo možné realizovať v dôsledku neposkytnutia Pôžičky
zo strany žalovaného, žalobcovi bola spôsobená škoda, teda ujma na majetku, pozostávajúca z
prepadnutého rezervačného poplatku, ako aj prepadnutých záloh poskytnutých práve na realizáciu
Zámeru v sume 35.438 eur. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti žalobca uvádza, že ak by žalovaný konal v

súlade so zákonom, teda v prípade, že by poskytol Pôžičku tak ako bolo medzi žalobcom a žalovaným
dohodnuté, ku vzniku škody by nepochybne nedošlo, nakoľko žalobca by s poskytnutými finančnými
prostriedkami zrealizoval Zámer. Inými slovami, ak by žalovaný neporušil svoju zákonnú povinnosť,
nedošlo by k úbytku na majetku žalobcu, a preto možno konštatovať, že bez porušenia povinností
žalovaného by ani nedošlo k vzniku škody, a teda bez príčiny by tu ani nevznikol škodlivý následok.
Vzhľadom na uvedené možno dospieť k jednoznačnému záveru, že medzi porušením povinnosti

žalovaného a vznikom škody existuje príčinná súvislosť. Zavinenie sa pri tejto forme zodpovednosti
predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže
od zodpovednosti oslobodiť.

2. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej bola doručená žalovanému dňa 15.05.2025, pričom

tento sa k žalobe nevyjadril.

3. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného. Pojednávania sa zúčastnili obe sporové strany a právny zástupca žalobcu.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe a zhrnul jej
podstatné dôvody. V rámci dokazovania navrhol oboznámiť listinné dôkazy, ktoré boli súdu predložené
a prípadne podľa výsledkov dokazovania a predbežného právneho názoru súdu aj vypočutie svedkyne
G. B., ktorá je bývalou manželkou žalobcu a to k okolnostiam vrátenia poskytnutej pôžičky.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že čo sa týka pôžičky voči pani B., tak táto už bola vrátená, o čom
predložil do spisu vytlačenú podobu elektronickej komunikácie medzi ním a pani B., iný doklad o vrátení
pôžičky nemá. Čo sa týka nároku na náhradu škody, tento nárok neuznáva. Je pravdou, že k poskytnutiu
pôžičky žalobcovi nedošlo, pretože sa zistilo, že pán B. bol trestne stíhaný a bol aj obmedzený na
osobnej slobode. Čo sa týka záloh, má zato, že žalobca nemal nič platiť vopred a to až dovtedy, keď to

všetko nebude doriešené. V rámci dokazovania navrhuje, aby sa súd oboznámil s výpisom elektronickej
komunikácie medzi ním a pani B. a žalobcom, ktorú predložil súdu. Iné dôkazy aktuálne neoznačuje.
Žiadne listiny alebo iné dôkazy, ktoré by preukazovali vrátenie pôžičky pani B. nemá, všetko prebiehalo
odovzdaním v hotovosti.

6.1 V rámci vykonaného dokazovania sa súd oboznámil so všetkými predloženými listinnými dôkazmi
a to : č.l. 6 potvrdenie o zadaní prevodu, č.l. 6 rubová strana, 7, 8 príjmové pokladničné doklady, č.l. 9
rezervačná zmluva, č.l. 17 smlouva o zápůjčce, č.l. 18 zmluva o postúpení pohľadávky, č.l. 20 zmluva
o pôžičke, č.l. 23 predžalobná výzva výpis z komunikácie v počte 3 strán, ktoré predložil žalovaný na
pojednávaní. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o

žalobe podstatný skutkový stav, na vec aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne
posúdil.

6.2 Medzi stranami bolo nesporné, že G. B. ako veriteľka poskytla žalovanému pôžičku, o čom bol
predložený listinný dôkaz na č.l. 17. Takisto je nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.04.2022

zmluvu o pôžičke iba v písomnej podobe, tak ako vyplýva z č.l. 20, pričom je tiež nesporné, že reálne
k poskytnutiu pôžičky nedošlo. Takisto je nesporné, že žalovaný vedel o účele pôžičky zo strany žalobcu,
teda na čo mala byť poskytnutá pôžička použitá.

6.3 Medzi stranami bolo sporné, či došlo k vráteniu pôžičky pani B. zo strany žalovaného. Žalovaný

tvrdil, že pôžičku riadne vrátil v hotovosti, avšak nevedel uviesť, kedy k vráteniu pôžičky došlo.

6.4 Z listinného dôkazu na č.l. 9, označeného ako Rezervačná zmluva vyplýva, že žalobca ako budúci
kupujúci a J. K. ako budúci predávajúci uzavreli dňa 11.02.2022 v Piešťanoch zmluvu, na základektorej sa vzájomne zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod vlastníctva k tam špecifikovaným
nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat.úz. R., a to do 5 pracovných dní od vydania právoplatného
kolaudačného rozhodnutia, ale najneskôr do 01.05.2022. Žalobca ako budúci kupujúci na seba prevzal

aj záväzok zaplatiť ako pokutu sumu 10.000 eur, ktorá tvorí zaplatený rezervačný poplatok.

6.5Zlistinnéhodôkazunač.l.17vyplýva,žedňa11.11.2017vobciC.uzavrelžalovanýakodlžníksG.B.
ako veriteľkou Zmluvu o pôžičke, napísanú v češtine, na základe ktorej veriteľka poskytla sumu 25.000
eur ako pôžičku. Túto sa s úrokom vo výške 2.500 eur zaviazal žalovaný vrátiť do 31.01.2022. V bode

5 tejto zmluvy je ďalej dohodnuté, že pre prípad omeškania dlžníka s vrátením požičaných peňažných
prostriedkov vrátane úrokov podľa tejto zmluvy si strany zjednávajú, a dlžník sa zaväzuje, že veriteľovi
zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania, a to až do doby
úplného zaplatenia.

6.6 Z listinného dôkazu na č.l. 18 vyplýva, že pôvodná veriteľka G. B. ako postupca dňa 06.02.2024

Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila bezodplatne predmetnú pohľadávku s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými zo Zmluvy o pôžičke na č.l. 17 na žalobcu ako postupníka.

7.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

7.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

7.3 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

7.4 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

7.5 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

7.6 Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

7.7 Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

7.8 Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

7.9 Podľa § 517 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7.10 Podľa § 559 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený
riadne a včas.

7.11 Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pripojení, výška úrokov z omeškania je o 5percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7.12 Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

7.13 Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

8.1 Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je fyzickou osobou s bydliskom v Českej republike, súd
ako prvoradú skutočnosť posudzoval otázku, či má právomoc prejednať tento spor a aké právo je
rozhodné v tomto spore. Po tomto posúdení súd konštatuje, že právomoc na prejednanie sporu má, a
to v zmysle článku 7 ods.1 písm.a/ a článku 7 ods.2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ
č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a

obchodných veciach. Podľa Článku 7 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia osobu s bydliskom na území
členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta
zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. V zmysle Článku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia osobu
s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z
mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti,

ktorá zakladá takýto nárok. Keďže žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na vrátenie pôžičky, ktorá
bola poskytnutá v obci C., ako aj nárok na náhradu škody na základe mimozmluvnej zodpovednosti za
škodu v dôsledku konania žalovaného, ktorým došlo k porušeniu povinností, v dôsledku ktorých vznikla
žalobcovi škoda, pričom konanie žalovaného ako aj škodlivý následok vznikli najmä v mieste bydliska
žalobcu, to je v obci C., potom je možné žalovaného žalovať v Slovenskej republike. Argumentácia

žalovaného v tomto smere nebola žiadna. Preto má konajúci súd právomoc celú vec, teda oba uplatnené
nároky prejednať.

8.2 Čo sa týka určenia rozhodného práva vo vzťahu k Nároku 1 (vrátenie pôžičky), súd aplikoval na
svoje rozhodnutie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o

rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), a to konkrétne článok 4 ods.2 tohto nariadenia, v zmysle
ktorého ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 článku 4, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny
obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. V prípade
tohto Nároku 1 bolo plnením charakteristickým pre zmluvu poskytnutie finančných prostriedkov od pani
B. žalovanému, ktoré bolo uskutočnené na území Slovenskej republiky, a to v obci C..

8.3 Čo sa týka určenia rozhodného práva vo vzťahu k Nároku 2 (zodpovednosť za škodu mimo
zmluvného záväzku), súd aplikoval na svoje rozhodnutie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 864/2007 zo 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), a to konkrétne
článok 12 ods.1 tohto nariadenia, v zmysle ktorého sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z rokovaním

pred uzavretím zmluvy, bez ohľadu na to či došlo k jej uzavretiu, spravuje tým istým právnym poriadkom
ako zmluva alebo právnym poriadkom, ktorým by sa zmluvy spravovala, ak by bola uzavretá. Zmluva
o pôžičke na č.l. 20 v čl. V. ods. 1 aj ods. 2 uvádza, že Zmluva o pôžičke sa riadi právnymi predpismi
Slovenskej republiky.

8.4 Na margo použitia rozhodného práva v prípade oboch nárokov súd uvádza, že argumentácia
žalovaného v tomto smere nebola žiadna. Žalovaný teda nenamietal použitie právneho poriadku
Slovenskej republiky v tomto spore.

9.1 K dôvodnosti žaloby vo vzťahu k Nároku 1:

9.2 Nárok 1 uplatnený žalobcom je uplatnením pohľadávky, ktorá bola predloženou Zmluvou o postúpení
pohľadávky z č.l. 18 postúpená na žalobcu pôvodnou veriteľkou žalovaného, G. B.. Táto pohľadávka
vznikla zo zmluvy o pôžičke, ktorú s touto veriteľkou uzavrel žalovaný ako dlžník. Jej existencia aj znenie
neboli v spore spornými skutočnosťami.

9.3 Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie
veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný,možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým
správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených
vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého

druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva
o pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich
odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý
však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu
a tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky a nie podpis

zmluvy. Písomná zmluva tak potom predstavuje iba vhodný dôkazný prostriedok o obsahu a vzniku
záväzkového vzťahu.

9.4 Z predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2017 na č.l. 17 ako podstatné vyplýva to, že žalovaný
sa zaviazal vrátiť poskytnutú istinu pôžičky v sume 25.000 eur spolu s úrokom vo výške 2.500 eur
do 31.01.2022. Sporným medzi stranami bolo splnenie povinnosti žalovaného na vrátenie pôžičky

s dohodnutým úrokom, ako odplatou za poskytnutie pôžičky.

9.5 Ohľadne procesnej obrany žalovaného, ktorá spočívala vo všeobecnej argumentácii, že pôžičku od
G. B. vrátil, súd uvádza, že táto je nedôvodná. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaný neuniesol
ani len bremeno tvrdenia ohľadne tejto skutočnosti, nakoľko nevedel uviesť ani to, v ktorých dňoch

došlo k vráteniu pôžičky a v akých sumách. Vonkoncom neuniesol dôkazné bremeno ohľadne okolnosti
vrátenie pôžičky, nakoľko nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci vrátenie pôžičky.
Pritom sa jednalo o vyššiu sumu peňazí, celkovo 27.500 eur (vrátane úroku). Z listín, ktoré žalovaný
predložil na pojednávaní, a ktoré ako jediné označil ako dôkazy na preukázanie svojho všeobecného
tvrdenia, nie je možné konštatovať opak. Ide o dosť neformálnu, miestami vulgárnu a nekonkrétnu

elektronickú komunikáciu medzi jej účastníkmi, z ktorej zaplatenie sumy 27.500 eur žalovaným titulom
vrátenie pôžičky, vôbec nevyplýva. Naproti tomu, žalobca predložil súdu písomne uzatvorenú Zmluvu
o pôžičke (ako dôkaz o jej reálnom uzatvorení), podpísanú žalovaným. Za dodržania primeranej miery
opatrnosti, bol racionálnym taký postup žalovaného, že ak malo dôjsť z jeho strany k vráteniu pôžičky
(čo i len čiastočne), mal si túto okolnosť nechať potvrdiť veriteľom, resp. mohol tak urobiť preukázateľne

bankovým prevodom peňazí. Navyše za situácie, že prevzal na seba aj záväzok na zaplatenie zmluvnej
pokuty (podľa bodu 5 Zmluvy o pôžičke na č.l. 17) vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy.

9.6 Aktívna legitimácia žalobcu ohľade Nároku 1 vyplýva z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky
na č.l. 18, na základe ktorej pôvodná veriteľka G. B. ako postupca dňa 06.02.2024 postúpila predmetnú

pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými zo zmluvy o pôžičke na žalobcu ako
postupníka. Táto okolnosť v spore žalovaným namietaná ani nebola.

9.7 Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 27.500 eur vyhovel výrokom I.
tohto rozsudku.

9.8 Zároveň súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
3,65 % ročne z tejto sumy od 16.04.2024 do zaplatenia. Dňa 16.04.2024 bol žalovaný v omeškaní so
splnením tejto povinnosti, pretože pôžička s úrokom bola splatná už dňa 31.01.2022. Žalobca si uplatnil
úrok z omeškania až odo dňa 16.04.2024. Vo vzťahu k výške úroku z omeškania vo výške 3,65 % ročne,

súd uvádza, že sa jedná o žalobcom uplatnený úrok vo výške 0,01% denne, po prepočte na jeden rok
(0,01x365).Tútovýškuúrokusiuplatnilžalobcavžalobe,pričomjenižšíakomupatrívzmysle§3ods.1
nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
a to vo výške 5 % ročne. Súd zároveň podotýka, že žalobca si tento úrok zrejme uplatnil v zmysle
bodu 5 zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2017, v ktorom bolo dohodnuté, že pre prípad omeškania dlžníka

s vrátením požičaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov podľa tejto zmluvy si strany zjednávajú,
a dlžník sa zaväzuje, že veriteľovi zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý začatý
deň omeškania, a to až do doby úplného zaplatenia. V takom prípade sa jedná o zmluvnú pokutu, ktorej
žalobou uplatnená výška neprekračuje zákonný úrok z omeškania. Súd v tejto súvislosti uvádza, že
žalobca by nárok na takúto zmluvnú pokutu nárok preukázateľne mal, pričom je fakticky uplatnená ako

úrok z omeškania (a to v nižšej výške a za kratšie obdobie, ako by žalobcovi patril.). Súd rešpektujúc
zásadu iudex ne eat ultra petita partium – sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení §
216 ods.1 Civilného sporového poriadku preto rozhodol o splnení povinnosti žalovaného na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 3,65 % ročne zo sumy 27.500 eur od 16.04.2024.10.1 K dôvodnosti žaloby vo vzťahu k Nároku 2:

10.2 Čo sa týka uplatnenej predzmluvnej zodpovednosti žalovaného, resp. zodpovednosti žalovaného
za vznik škody na strane žalobcu, súd považuje za prvoradé uviesť, že nie sú splnené predpoklady
pre takúto zodpovednosť, a to v dôsledku absencie priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi
neposkytnutímpôžičkyapovinnosťoužalobcuzaplatiťzmluvnúpokutuvrámcirezervačnejzmluvy,resp.
v dôsledku absencie zodpovednosti žalovaného za škodu ako takú. Rovnako tak možno konštatovať

porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, od ktorého žalobca odvodzuje
svoj nárok, a to na strane samotného žalobcu a nie žalovaného.

10.3 Vo všeobecnosti možno uviesť, že jedným z nevyhnutných predpokladov pre vznik zodpovednosti
za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním, resp. škodovou udalosťou
a vznikom škody. O tento vzťah ide vtedy, ak škoda vznikne v dôsledku protiprávneho konania, resp.

škodovej udalosti, teda ak škoda a toto konanie sú vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Ak príčinou
vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká. V každom konkrétnom prípade
treba skúmať, či existuje tento vzťah. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto
príčiny. Takisto musí ísť o priamu a nie sprostredkovanú príčinu. Príčinná súvislosť sa prerušuje, ak iná
okolnosť ako protiprávne konanie pôsobí ako výlučná a samostatná príčina.

10.4 Za skutočnú škodu je potrebné považovať priamu ujmu na majetku, veciach poškodeného, avšak
platí, že pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových
právach, za predpokladu že takáto ujma je preukázaná a je v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním.

10.5 Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka ustanovuje tzv. prevenčnú povinnosť tak fyzickým
osobám, ako aj právnickým osobám. Porušenie tejto povinnosti sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho
ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka, alebo iného zákona. Pod zmysel tejto právnej úpravy podľa

názoru súdu a právnej teórie možno zaradiť aj snahu sledovať a ochraňovať legitímne záujmy a dôveru
zmluvných strán.

10.6 V konkrétnostiach tohto sporu súd uvádza, že podstatou tohto nároku žalobcu je jeho tvrdenie,
že ak by mu žalovaný poskytol pôžičku, na čom sa písomne dohodli, neutrpel by škodu na majetku

v podobe zaplateného vyššie uvádzaného rezervačného poplatku, ktorý mu „prepadol“ a takisto by mu
mal žalovaný nahradiť predtým vynaložené investície do nehnuteľností, ktoré nekúpil kvôli tomu, že
nemal peniaze na zaplatenie kúpnej ceny.

10.7 Objektívne je problematickou úvaha o záväzku žalovaného ako veriteľa poskytnúť žalobcovi ako

dlžníkovipôžičku,nakoľkopôžičkajereálnykontraktadomomentukedynedôjdekreálnemuposkytnutiu
pôžičky (t.j. prenechaniu druhovo určených vecí, najmä peňazí), záväzkový (pôžičkový) vzťah medzi
stranami neexistuje, resp. nevznikol. Iné to je pri úverovej zmluve, ktorú však žalobca so žalovaným
neuzatvoril, kedy veriteľ na seba už samotným konsenzom (dohodou) preberá záväzok poskytnúť
v budúcnosti dlžníkovi úver, teda peniaze. V takom prípade by bolo možné uvažovať o porušení právnej

povinnosti pre prípad neposkytnutia peňazí a následne o zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods.1
Občianskeho zákonníka. V tomto spore však žiadny obdobný platný záväzok žalovaného preukázaný
ani tvrdený nebol, a preto je možné uvažovať iba o porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa §
415 Občianskeho zákonníka, čo nakoniec žalobca aj premietol do žaloby. Ako je však uvedené nižšie,
samotný žalobca si nepočínal v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.

10.8 V prvom rade súd uvádza, že žalobca sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, z akého dôvodu nemal
možnosť financovania kúpnej ceny aj iným spôsobom (napríklad u inej právnickej alebo fyzickej osoby),
ktorý by ho nevystavoval riziku, že do 01.05.2022 nebude môcť pre nedostatok peňazí na zaplatenie
kúpnejceny,uzatvoriťkúpnuzmluvuknehnuteľnostiam.Tedažalobcazúžilfinancovaniekúpnejcenyiba

namožnosťčerpaniapôžičkyodžalovaného,ktorýakojeuvedenénižšie,nebolobjektívneosobou,ktorá
byvzbudzovalaistotuojejposkytnutí.Vdruhomradesúduvádza,žeakkposkytnutiupôžičkyžalovaným
malo dôjsť 28.04.2022 a kúpnu zmluvu mal žalobca uzavrieť do 01.05.2022, konal tak ľahkovážne
(riskantne)asámporušilvšeobecnúpreventívnupovinnosťpodľa§415Občianskehozákonníka.Uždňa11.02.2022, kedy uzatvoril Rezervačnú zmluvu, vedel, že do 01.05.2022 bude musieť vyriešiť spôsob
financovania kúpy nehnuteľností. Jeho konanie bolo ľahkovážne aj v tom smere, že mu pôžičku mala
poskytnúť fyzická osoba, teda žalovaný, ktorý bol v tom čase dlžníkom sumy 27.500 eur voči bývalej

manželke žalobcu, ktorý už v tom čase (odo dňa 06.02.2024) mal postúpenú túto pohľadávku voči
žalovanému. Peniaze mu teda mal požičať žalovaný, ktorý sám dlžil žalobcovi peniaze. Je teda zjavné,
že konanie žalobcu vyvoláva pochybnosti o účele a zmysle pôžičky, ktorú mu mal žalovaný poskytnúť.
Je zarážajúce, ak sa kupujúci spolieha na poskytnutie pôžičky v sume 142.000 eur od človeka, ktorý
má nesplatený dlh v sume 27.500 eur plus povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty. Minimálne už táto

skutočnosť mohla u žalobcu vzbudiť obavu, že k poskytnutiu pôžičky nemusí dôjsť, a teda nemá sa
„preventívne“ spoliehať na pôžičku od žalovaného.

10.9 Vo vzťahu k uplatnenej škode, ktorá mala spočívať vo vykonaných platbách tretím subjektom v
mesiacoch február až marec 2022 súd uvádza, že ak žalobca zaplatil tieto sumy peňazí v celkovej výške
25.428 eur na dokončenie veci, ktorá mu nepatrí, resp. na dokončenie veci, ku ktorému ani nedošlo,

jedná sa o bezdôvodné obohatenie na strane vlastníka takto zhodnotenej veci, resp. o bezdôvodné
obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, čo si môže uplatniť v osobitnom konaní voči týmto
tretím osobám. Celkom zrejme žalovaný nemôže zodpovedať za to, že 28.04.2022 neposkytol pôžičku
žalobcovi a nahradiť mu v dôsledku toho predtým vykonané platby na dokončenie domu, ktorý mal
žalobca v budúcnosti kúpiť. Je zrejmé, že žalovaný nemôže zodpovedať za škodu, teda kompenzovať

zmenšenie majetku žalobcu, ku ktorému došlo ešte predtým, ako mal porušiť právnu povinnosť. Teda
pri týchto platbách nie je daná žiadna zodpovednosť žalovaného, bez ohľadu na konštatáciu absencie
priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi týmito platbami a neposkytnutím pôžičky žalovaným.

10.10 Z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobu ohľade Nároku 2, teda v časti o zaplatenie sumy 35.438

eur, zamietol.

11.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11.3 O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože

žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobca (súd žalobu vo väčšej časti, t.j. v sume 35.438 eur
zamietol), avšak v žalovaný výslovne na pojednávaní uviedol, že si v prípade svojho úspechu trovy
konania neuplatňuje, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.