Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200260
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: M..
B.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomV.č.XX,XXXXXO.,právnezastúpený:ProsmanaPavlovič,advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná č. 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného SPSČ-PO3-2022/004861-003 zo dňa 14.12.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/29/2023-117 zo dňa 17.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1.SprávnysúdvBratislaverozsudkomč.k.BA-2S/29/2023-117zodňa17.04.2025(ďalejlen„napadnutý
rozsudok“) zamietol žalobu voči rozhodnutiu žalovaného SPSČ-PO3-2022/004861-003 zo dňa
14.12.2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil
personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 367 zo dňa 05.10.2022 (ďalej len „personálny
rozkaz“, resp. „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Administratívne konanie
2. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z., resp. „zákon“)
dňom 15.10.2022 preložený na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom Krajského
riaditeľstva Policajného zboru (ďalej „KR PZ“) v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky (ďalej „MV SR“) a súčasne dňom 14.10.2022 odvolaný z doterajšej funkcie (§
35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z.) riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej OR PZ“)
vo Zvolene KR PZ v Banskej Bystrici s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 15.10.2022 vykoná
riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa
prekladá na inú funkciu podľa § 35 ods. 2 cit. zákona na základe odôvodneného návrhu nadriadeného,
riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici, pre nespokojnosť s plnením úloh OR PZ vo Zvolene a negatívny
vývoj bezpečnostnej situácie na území okresu Zvolen, pričom výkon funkcie riaditeľa OR PZ zakladá aj

zodpovednosť za jeho samotnú činnosť a za včasné a kvalitné plnenie úloh. Špecifikoval písomnosť, v
ktorej priamy nadriadený žalobcu vyhodnotil jeho námietky k oznámeniu o začatí konania.3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky ako nedôvodné.
Poukázal na to, že vec spolu s odôvodnením zvoleného postupu a s vyhodnotením odvolateľových
námietok bola predložená prezidentovi PZ, ktorý sa s obsahom návrhu na prevedenie alebo preloženie

odvolateľa v plnej miere stotožnil, vyjadril s ním písomný súhlas a tento návrh na postup podľa §
35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. predložil ministrovi vnútra, pretože si to vyžaduje dôležitý záujem
štátnej služby z dôvodu dlhodobo neuspokojivých výsledkov a negatívneho vývoja bezpečnostnej
situácie na území v pôsobnosti OR PZ vo Zvolene. Predmetný návrh bol konkrétne odôvodnený tým,
že z analýzy jednotlivých činností vyplynulo, že bezpečnostná situácia na území spadajúcom pod OR

PZ vo Zvolene je neuspokojivá a že jej vývoj má negatívny charakter. Logickým vyústením zistenia
takýchto neželaných javov je následne nespokojnosť s plnením úloh zo strany tohto útvaru a s tým
spojená nespokojnosť s nadriadeným stojacim na čele tohto útvaru s neuspokojivými výsledkami -
odvolateľom, ktorý bezpochyby za kvalitu a organizáciu zverených úloh v plnej miere zodpovedá.
Odvolateľovi bola poskytnutá možnosť podať k začatiu konania svoje vyjadrenie nad rámec procesných
ustanovení zákona. Práve návrh na prevedenie alebo preloženie odvolateľa na inú funkciu podľa §

35 ods. 2 cit. zákona v sebe obsahoval aj vyhodnotenie odvolateľových námietok k začatiu konania
a aj na základe tohto vyhodnotenia si prvostupňový orgán utvoril úsudok o tom či je alebo nie je
potrebnépristúpiťkvydaniunapadnutéhorozhodnutia.Podľažalovanéhobybolonadbytočnéazásadne
nad rámec zákonných povinností oprávneného orgánu, aby už prvostupňové rozhodnutie obsahovalo
vysporiadanie sa s námietkami odvolateľa, čo je typické až v rámci konania odvolacieho. Zdôraznil, že

je vo výlučnej kompetencii ministra vnútra rozhodnúť, voči ktorému nadriadenému využije predmetné
ustanovenie zákona.

III. Konanie na správnom súde
4. Správny súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že postup žalovaného podľa § 35 ods. 2 zákona

č. 73/1998 Z. z. bol v súlade so zákonom. Návrh na postup podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z.z. zaslal riaditeľ KR PZ v Banskej Bystrici prezidentovi PZ podaním zo dňa 27.09.2022, s ktorým
prezidentPolicajnéhozborusúhlasildňa28.09.2022.Dôvodpreloženiabolodôvodnenýnespokojnosťou
splnenímúlohORPZvoZvoleneapredovšetkýmnegatívnymvývojombezpečnostnejsituácienaúzemí
okresného riaditeľstva, ktorý možno dokumentovať vo viacerých oblastiach konštatovaných riaditeľom

krajského riaditeľstva, podrobne uvedeným a zobrazeným v tabuľkách a riadne a vyčerpávajúco
odôvodneným, pričom toto odôvodnenie je aj súčasťou preskúmavaného rozhodnutia. Je v ňom aj
dostatočne odôvodnené naplnenie pojmu „dôležitého záujmu štátnej služby“, v ktorého záujme je
preloženie žalobcu na inú funkciu spočívajúceho v tom, že trvalo zhoršujúce sa ukazovatele vo všetkých
sledovaných oblastiach nedávajú záruku, že sa zlý vývoj bezpečnostnej situácie v územnom obvode

OR PZ vo Zvolene zmení. Z uvedených dôvodov sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu
o nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia ohľadom neodôvodnenia dôvodu na preloženie.
Skutočnosť, že žalobca so závermi žalovaného nesúhlasí ešte neznamená, že tieto závery v rozhodnutí
absentujú alebo že sú neodôvodnené. Záver žalovaného vyplýva zo zadovážených objektívnych
štatistických ukazovateľov. Nadriadený žalobcu sa s jeho námietkami vysporiadal v návrhu na postup

podľa § 35 ods. 2 cit. zák. z 27.09.2022 a tiež žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Zadovážené
štatistické ukazovatele považoval za objektívne, pričom žalobca ani nenapádal správnosť týchto údajov.
V súvislosti s nesúhlasom žalobcu s jeho preložením správny súd poukázal na rozsiahlu judikatúru
Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Sžo/265/2009, 3Sžo/40/2013), v zmysle ktorej nemožnosť prevedenia
na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta,

kde sľubuje, že bude disciplinovaný, teda že sa podriadi potrebám policajného zboru na jeho zaradenie.

IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa
§ 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Uviedol, že v personálnom rozkaze absentuje odôvodnenie dôvodu

spočívajúceho v nespokojnosti s jeho plnením úloh, preto je personálny rozkaz nepreskúmateľný.
K štatistickým údajom, z ktorých žalovaný odvodil zhoršenie bezpečnostnej situácie, uviedol, že
správnosť štatistických ukazovateľoch napádal a argumentačne oprel o dôkazy. Štatistické ukazovatele
sa vyhodnocujú na mesačnej báze, preto tvrdenie žalovaného, že o zhoršení štatistických ukazovateľov
sa dozvedel až 19.09.2022, je nepravdou. Účelovosti jeho odvolania nasvedčuje neuvedenie objektívne

všetkých štatistických ukazovateľov. Tvrdenie, že sa jedná o trvalo zhoršujúce sa ukazovatele, sa
nezakladá na pravde, keďže oproti r. 2021 sa zmenili len nepatrne. Štatistické výstupy nemôžu bez
porovnania s inými objektívnymi a subjektívnymi faktormi (pandemické obdobie, migrácia z Ukrajiny,
iné mimoriadne situácie a núdzové stavy...) objektívne preukázať zhoršenie úrovne bezpečnostnejsituácie. Poukázal tiež na verejné vyjadrenia prezidenta Policajného zboru, že štatistické ukazovatele
nie sú priorita. O účelovosti podľa neho svedčí tiež to, že sú útvary, ktoré dosahovali horšie štatistické
ukazovatele ako OR PZ vo Zvolene, za neakceptovateľné považoval porovnávanie s priemerom kraja.

Aby boli výsledky objektívne, je potrebné vykonanie analýz vo všetkých vyšetrovacích spisoch.

6. Ďalej namietal, že za posudzované obdobie nedošlo zo strany nadriadeného k žiadnemu
prerokovaniu, zrážke zo mzdy, uloženiu úlohy, ale rovno k odvolaniu z funkcie, čo je v kontraste s
jeho odmeňovaním za kvalitné plnenie úloh. V čase jeho preloženia jestvovali voľné funkčné miesta

v mieste výkonu štátnej služby vo Zvolene, preto postup žalovaného, ktorý ho preložil do Žiaru nad
Hronom, je nezákonný. Žalovaný až vo svojom vyjadrení k žalobe sa po prvý krát pokúsil konkrétnejšie
vymedziť, v čom spočíval dôležitý záujem štátnej služby. Žalobca opakovane žiadal nadriadených
o systemizačné zmeny v zložení a počtoch policajtov, preto navrhoval, aby súd vyzval žalovaného
na predloženie všetkých jeho personálnych návrhov o personálne a systemizačné zmeny. Citoval
z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa nedostatočného odôvodnenia správnych

rozhodnutí (sp. zn. 6Sžo/102/2014, 2Sžo/81/2007, 10Sža/15/2011, 1Sža/3/2008, 5Sžo/81/2010) ako aj
Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/2003 a vo vzťahu k princípu právnej istoty rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Sžo/163/2010, poukázal tiež na nálezy ústavného súdu PL. ÚS 16/2006, PL. ÚS
12/2005, PL. ÚS 16/2006 a PL. ÚS 10/2004.

7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa s argumentáciou a právnym názorom
žalobcu nestotožňuje, s výrokom napadnutého rozsudku plne súhlasí a navrhuje ho potvrdiť ako vecne
správny a kasačnú sťažnosť zamietnuť.

V. Posúdenie veci kasačným súdom

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej
sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

9. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil personálny rozkaz
ministra vnútra, ktorým bol žalobca podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 z. z. dňom 15.10.2022 preložený
z doterajšej funkcie riaditeľa OR PZ vo Zvolene na OR PZ v Žiari nad Hronom. Súčasne bol dňom
14.10.2022 odvolaný z doterajšej funkcie s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 15.10.2022 vykoná
riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom. Správny súd považoval napadnuté rozhodnutia za vecne správne

a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Podľa § 35 ods. 2 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti
preskúmavaného rozhodnutia (20.12.2022) ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže
minister previesť nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej

pôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť
nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu;
ak ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, môže tak minister urobiť aj bez návrhu.

Podľa § 35 ods. 9 cit. zákona prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná

odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33.

Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal
alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú

dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

11. Ustanovenie § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. upravuje osobitnú situáciu, ktorá výlučne ministrovi
vnútra (ďalej „minister“) umožňuje previesť alebo preložiť nadriadeného na inú funkciu. Pri uplatnení tejto
kompetencie využíva správnu úvahu. V prípade nadriadeného, ktorý nie je v priamej riadiacej pôsobnosti

ministra (čo je aj prípad žalobcu), zákon ako jedinú podmienku na použitie správnej úvahy stanovuje, že
si takéto opatrenie vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby. Je potom už na vyhodnotení ministra vnútra,
či k prevedeniu alebo preloženiu nadriadeného na základe návrhu pristúpi.12. Zákon a ani dôvodová správa nešpecifikujú, čo zákonodarca za dôležitý záujem štátnej služby
považuje. V súlade s doterajšou judikatúrou (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/21/2012,
sp. zn. 2Sžo/52/2011) je nevyhnutné, aby v rozhodnutí podľa daného ustanovenia bolo pomenované,

v čom príslušný orgán tento záujem vzhliadol. Je potrebné, aby bol dôležitý záujem služby nielen
deklarovaný, ale aby bol naplnený konkrétnym obsahom. Súčasná právna úprava § 35 ods. 2 cit. zákona
reflektovala na túto požiadavku správnych súdov a s účinnosťou od 16.12.2021 zrušila možnosť previesť
alebo preložiť nadriadeného aj bez uvedenia dôvodu.

13.Vdanejveciministervprvostupňovomrozhodnutíuviedol,žedôvodompreloženiabolanespokojnosť
s plnením úloh OR PZ vo Zvolene a negatívny vývoj bezpečnostnej situácie na území okresu Zvolen.
Z toho vyvodil dôležitý záujem štátnej služby na zmene v osobe riaditeľa OR PZ, keďže žalobca ako
riaditeľ zodpovedal aj za bezpečnostnú situáciu na území okresu Zvolen. Kasačný súd sa predovšetkým
zaoberal, či takto vymedzený dôvod preloženia spadá pod pojem dôležitý záujem štátnej služby.

14. Kasačný súd v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou konštatuje, že pri rozhodnutí, ktoré správny
orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či
také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Aj v prejednávanom prípade súd
neposudzujeúčelnosťavhodnosťsprávnehorozhodnutia,alepreskúmava,čisavyskytlidôležitézáujmy
služby, keďže práve ich existenciou podmieňuje zákonodarca možnosť postupu voči nadriadenému

podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z.

15. Dôvod uvedený v § 35 ods. 2 zák. č 73/1998 Z. z. nie je totožný s dôvodmi uvedenými v odseku 1
tohto ustanovenia, prípadne v § 52 alebo § 192 cit. zákona. V prípade naplnenia niektorého z dôvodov
taxatívne vymenovaných v ustanovení § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. treba postupovať práve podľa

§ 35 ods. 1 aj vtedy, ak ide o nadriadeného. Ak totiž nastane niektorý z dôvodov ustanovených v § 35
ods. 1 cit. zákona, zákon použitými slovesnými tvarmi „prevedie“ a „preloží“ ustanovuje obligatórnosť
postupu podľa tohto ustanovenia, kým zo znenia § 35 ods. 2 cit. zákona vyplýva len fakultatívna možnosť
ministra previesť alebo preložiť nadriadeného na inú funkciu, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby.
Dôvody v § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. navyše vykazujú vyššiu mieru konkrétnosti než pojem

„dôležitý záujem služby“, použitý v § 35 ods. 2 cit. zákona. Pojem dôležitý záujem služby možno vnímať
širšie ako konkrétne dôvody prevedenia alebo preloženia policajta vymedzené v § 35 ods. 1 cit. zákona,
pričom sa môže týkať aktuálnych potrieb Policajného zboru. Dôležitý záujem služby, ktorý vyžaduje
prevedenie alebo preloženie nadriadeného podľa § 35 ods. 2 cit. zákona, sa nemusí - na rozdiel od
dôvodov vypočítaných v § 35 ods. 1 - vzťahovať na osobu nadriadeného, ale má sa vzťahovať na službu,

teda vlastne na plnenie úloh Policajného zboru policajtmi (§ 2 ods. 2 zákona).

16. Aké sú konkrétne úlohy Policajného zboru, zakotvuje zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v
§ 2. Jeho činnosť je možné vidieť v troch základných rovinách: na úseku ochrany verejného poriadku
a bezpečnosti, na úseku boja s trestnou činnosťou a ako orgánu štátnej správy v rozsahu, ktorý

vymedzujú osobitné predpisy. Cez toto vymedzenie je potom potrebné posúdiť, či v danej veci je
dôvod preloženia daný dôležitým záujmom plnenia úloh polície. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ bolo
dôvodom preloženia žalobcu zlepšenie bezpečnostnej situácie v obvode OR PZ Zvolen, tak takýto cieľ
je v súlade so základnými úlohami Policajného zboru, a to ochranou verejného poriadku a bezpečnosti
a bojom s trestnou činnosťou.

17. Pri preskúmavaní zákonného hľadiska pri aplikácii správnej úvahy (§ 27 ods. 2 SSP), teda
dôležitého záujmu služby, nie je potrebné skúmať iné okolnosti okrem existencie tohto hľadiska. V
danom prípade je tak nepodstatné, k akému konkrétnemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie došlo alebo
v čom konkrétne zhoršenie spočívalo. Napokon, samotné vnímanie zhoršenia bezpečnostnej situácie

je značne subjektívne, pričom práve v tomto bode sa prejavuje úvaha ministra. Nemusí to automaticky
znamenať, že „zhoršená“ úroveň je výrazne podpriemerná v porovnaní s ostatnými riaditeľstvami, ale
napr.to,žejepriemernáaprávepretojejupotrebnézlepšiť.Jepretonadbytočnéosobitnevyhodnocovať
jednotlivé štatistické ukazovatele a polemizovať so žalobcom, ktorý ukazovateľ je „v norme“ a ktorý je už
pod hranicou priemeru, prípadne dopĺňať ďalšie, ako to požadoval žalobca. Pritom z administratívneho

spisu zjavne nevyplýva, že by bol záver žalovaného v tejto otázke vykonštruovaný. Podstatné je, že
dôležitý záujem štátnej služby bol v prvostupňovom a preskúmavanom rozhodnutí náležite objasnený
a tak, ako bol deklarovaný, bol v súlade s § 2 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. a § 2 zák. č. 171/1993 Z. z.Preto je plne nedôvodná sťažnostná námietka, ktorou žalobca spochybňoval jednotlivé štatistické údaje
a ich úplnosť, ako aj námietka, že sú útvary, ktoré dosahovali horšie štatistické ukazovatele.

18. Nedôvodná je aj námietka, že nedošlo zo strany nadriadeného k žiadnemu prerokovaniu, zrážke
zo mzdy, k uloženiu úlohy alebo rovno k odvolaniu z funkcie, ani mu nebolo vytýkané zlé riadenie
výkonu služby. Z personálneho rozkazu a preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že nespokojnosť
s plnením úloh bola vyjadrená vo vzťahu k okresnému riaditeľstvu, nie k žalobcovi ako k osobe
riaditeľa tohto útvaru. Ako bolo vysvetlené vyššie, ak by dôvod vo vzťahu k osobe žalobcu existoval,

musel by byť použitý (§ 35 ods. 1, § 192, § 52 zák. č 73/1998 Z. z). S touto námietkou súvisí
námietka, že sa správny súd sa nezaoberal jeho návrhom na predloženie všetkých personálnych
návrhov, ktorými žiadal nadriadených o personálne a systemizačné zmeny. Okrem toho, že žalobca
túto argumentáciu uplatnil až po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP, doplnenie dokazovania by nemalo
za následok zmenu záverov správneho ani kasačného súdu, nakoľko pre naplnenie dôležitého záujmu
služby je nepodstatné, či potrebu zmeny na riadiacom poste OR PZ spôsobili skutočnosti (ne)závislé od

riadeniažalobcu.Preskúmavanérozhodnutienebolozaloženénazistenísubjektívnehozlyhaniažalobcu
ako nadriadeného.

19. Kasačný súd vyhodnotil aj sťažnostnú námietku, že prvostupňové rozhodnutie nebolo dostatočne
odôvodnené, ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal, že v ňom nie sú uvedené podklady, z ktorých

žalovaný vychádzal, ani vyhodnotenie jeho námietok, treba zopakovať, že zhoršenie bezpečnostnej
situácie nemusí byť v rozhodnutí konkrétne odôvodnené exaktnými ukazovateľmi. Odhliadnuc od
uvedeného, v odôvodnení personálneho rozkazu sú konkrétne odkazy na podklady, v ktorých sa
konkrétne štatistické údaje nachádzajú a tiež odkaz na podanie zo dňa 27.09.2022, v ktorom boli
vyhodnotené námietky žalobcu. Nič nebránilo žalobcovi oboznámiť sa s týmito podkladmi a podať

kvalifikovaný rozklad, čo aj urobil. Nedôvodná je aj súvisiaca námietka žalobcu, že žalovaný až vo
vyjadrení k správnej žalobe po prvýkrát konkrétnejšie vymedzil, v čom spočíval dôležitý záujem štátnej
služby. Toto konštatovanie žalobcu je v priamom rozpore s odôvodnením personálneho rozkazu, v
ktorom je uvedené úplne zhodné vysvetlenie dôležitého záujmu štátnej služby ako to, ktoré podľa
žalobcu mal žalovaný prvý krát uviesť až vo vyjadrení k správnej žalobe.

20. Ďalej žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že žalovaný mu neponúkol miesto výkonu štátnej
služby vo Zvolene. Žalobcovi nemožno dať za pravdu, že bolo povinnosťou žalovaného preložiť ho
na ním preferované služobné miesto, resp. na „adekvátnu“ funkciu. V zmysle § 35 ods. 9 zákona sa
prevedenie realizuje odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa §

33 zákona. Následne § 33 ods. 1 stanovuje, že policajt sa ustanoví do voľnej funkcie. Najvyšší súd SR v
rozhodnutí sp. zn. 10Sžo/334/2015, ktoré prešlo testom ústavnosti (sp. zn. III. ÚS 253/2018) v súvislosti
s výkladom ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyslovil: „Najvyšší súd SR v rozsudku
sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.08.2014 uviedol, že „Objektívne nie je možné aplikovať princípy z
inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný

zbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy vo vojensky organizovaných zboroch sa potreba
konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Zaradenie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby
riadiaci pracovníci polície preukazovali a dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky
„nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ je proti samotnej
podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t. j. že sa podriadi

potrebám policajného zboru na jeho zaradenie.“ Odvolací súd k veci dodáva, že ust. § 33 ods. 1 zákona
č. 73/1988 Z.z. uvádza, že sa policajt ustanoví do voľnej funkcie a nie napr. do adekvátnej funkcie. Ust.
§ 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zároveň nezakladá zákonnú povinnosť nadriadeného skúmať, či sú
voľné iné funkcie.“ Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 3Sžo/190/2015,
ktorý bol posúdený Ústavným súdom SR taktiež v uznesení sp. zn. III. ÚS 253/2018.

21. Napokon žalobca podľa § 440 ods. 1 písmeno h) SSP namietal, že správny súd sa odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom citoval z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR zaoberajúcich sa nepreskúmateľnosťou rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť či
nedostatok dôvodov či uplatňovaním princípu právnej istoty, keďže mal za to, že najmä personálny

rozkaz takúto vadu vykazuje. Keďže kasačný súd v súlade so správnym súdom sa s touto námietkou
nestotožnil, nemohlo z tohto dôvodu dôjsť ani k namietanému sťažnostnému dôvodu odklonu od
ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.VI. Záver a trovy kasačného konania
22.Keďžekasačnýsúdvyhodnotilvšetkysťažnostnénámietkyakoplnenedôvodnéanespôsobilézvrátiť
právny záver napadnutého rozsudku, podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

23. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a
contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov kasačného
konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti situácie. Žalobca ako neúspešný
účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov, preto o náhrade súd nerozhodoval (§

167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.