Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200019
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

MichalaDzurdzíka,PhD.(sudcaspravodajca)ačlenovsenátuJUDr.KatarínyBenczovejaJUDr.Zuzany
Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: MTJ STAV s.r.o., so sídlom Cecílie Tomašovskej 255/4, 013
02 Gbeľany, IČO: 47 010 495, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária
AŠTARY, so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42
499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102994408/2022 zo dňa 4. novembra
2022, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA- 30S

6/2023-142 zo dňa 22. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
ZA-30S/6/2023-138 zo dňa 22. januára 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého
stupňa“) vykonal u žalobcu ako u daňového subjektu kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobie mesiaca august 2020. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č.

101946653/2021 zo dňa 15. októbra 2021, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 03.11.2021 spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.
2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101496241/2022 zo dňa 20. mája 2022 (ďalej
aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 10 170,60 Eur za zdaňovacie
obdobie mesiaca august 2020 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“), nakoľko uskutočnené dodávky tovaru (prevod hmotného majetku) v obchodnom vzťahu

spoločnosti žalobcu a spoločnosti MINEX PLUS, s.r.o. (od 26.08.2020 zmena obchodného mena na
B. G. Paradise, s.r.o.), so sídlom Cecílie Tomašovskej 255/4, 013 02 Gbeľany (od 26.08.2020 sídlo
spoločnosti Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava), IČO: 46 568 875 (ďalej aj ako „MINEX PLUS,
s.r.o.“ alebo „B. G. Paradise, s.r.o.“) deklarované dodávateľskými faktúrami č. 32020013 - 32020018
(spolu 6 faktúr), uskutočnené pre platiteľa dane - spoločnosť žalobcu MTJ STAV, s.r.o. boli podľa správcu
dane súčasťou nedovoleného daňového úniku, pričom žalobca vedel alebo mohol vedieť, že svojou
kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a z tohto dôvodu mal

správca dane za to, že mu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet dane.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 102994408/2022 zo dňa 04. novembra 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval zistenia a skutkový stav preukázanýsprávcom dane, pričom opätovne zdôraznil zistenia správcu dane ohľadom bankových účtov spoločnosti
žalobcu, deklarovaného dodávateľa MINEX PLUS, s.r.o. (od 26.08.2020 B. G. Paradise, s.r.o.) a
súkromného účtu pána Milana Jankova. Ďalej zopakoval zistenia správcu dane ohľadom spoločnosti

AEONE, s.r.o. a postup správcu dane pri identifikovaní daňového podvodu, ktorý postupoval v zmysle
rozsudkov Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 Axel Kittel a C-440/04 Recolta Recycling
(tzv. „Kittel test“, vedomostný test „vedel alebo vedieť mal/mohol“).
4. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného bolo

vydané v rozpore so zákonom, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov,
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, ktorý je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu. S ohľadom na žalobné
námietky navrhoval správnemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
5. V prvom rade sa správny súd vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom porušenia § 46 ods. 5

Daňového poriadku. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že správca dane v priebehu daňovej kontroly
porušil povinnosť mu kladenú v ustanovení § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže podľa žalobcu
správca dane nedal žalobcovi oboznámením zo dňa 26.08.2021 uspokojivú odpoveď na štyri základné
otázky, ktoré musia byť riešené a zodpovedané v súvislosti s tvrdením správcu dane o účasti
žalobcu na daňovom podvode, pričom odkazoval na rozhodnutie SD EÚ vo veci Axel Kittel, Recolta

Recycling SPRL C-439/04 a C-440/04. Správny súd uvádza, že v zmysle § 46 ods. 5 Daňového
poriadku musí byť daňový subjekt v prípade vzniku pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oboznámený správcom dane o týchto pochybnostiach a zároveň vyzvaný, aby sa k nim vyjadril, najmä
aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne

preukázal.
6. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že dňa 26.08.2021 zaslal správca dane
právnemu zástupcovi žalobcu Oboznámenie č. 101582159/2021 zo dňa 26.08.2021, pričom žalobcu
oboznámil so skutočnosťami zistenými v priebehu administratívneho konania podľa § 44 až 47
Daňového poriadku. Hoci žalobca namietal, že v oboznámení neboli uvedené konkrétne štyri otázky tzv.

Axel Kittel testu, treba uviesť, že ani z judikatúry, na ktorú v správnej žalobe žalobca poukazoval, ani z
ustanovení Daňového poriadku nevyplýva, že by odpovede na tieto štyri otázky Axel Kittel testu museli
byť už obsahom oboznámenia v zmysle ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane oboznámil
žalobcu s pochybnosťami ohľadom zistení v priebehu daňovej kontroly ešte pred vydaním protokolu,
pričom uviedol skutočnosti týkajúce sa ním zisteného podvodného konania a umožnil žalobcovi vyjadriť

sa k zisteniam, prípadne aby tieto zistenia ešte doplnil. Na základe uvedeného správca dane, podľa
správneho súdu, vyjadril dostatočne jasne pochybnosti o správnosti žalobcom predložených dokladov,
resp. údajov v nich uvedených, následne svoje pochybnosti oznámil daňovému subjektu a vyzval ho,
aby sa k nim vyjadril, prípadne doplnil alebo upravil uvedené údaje, resp. ich pravdivosť.
7. Za nedôvodnú považoval správny súd i námietku žalobcu ohľadom porušenia § 23 ods. 1 Daňového

poriadku. Žalobca namietal, že mu správca dane neumožnil nahliadať do všetkých dokumentov, ktoré
tvorili súčasť administratívneho spisu, pričom najmä poukazoval na analytické výstupy kontrolných
výkazov. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že získanie analytických výstupov
kontrolných výkazov daňového subjektu MINEX PLUS, s.r.o. (B. G. Paradise, s.r.o.) a informácií
získaných z analytických výstupov daňového subjektu AEONE, s.r.o. boli v administratívnom spise

zaznamenané úradným záznamom č. 101871476/2021 zo dňa 05.10.2021. Právny zástupca žalobcu
bol osobne nahliadať do spisu dňa 13.09.2021, o čom bol správcom dane spísaný úradný záznam
č. 101725761/2021 zo dňa 14.09.2021. Z uvedeného procesného postupu správcu dane správny
súd nezistil porušenie ustanovenia § 23 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko tieto analytické výstupy
kontrolnýchvýkazovzískalsprávcadaneažpodátume,kedyprávnyzástupcanahliadaldospisu,pričom

žalobcovi, ani jeho právnemu zástupcovi nebolo bránené nahliadať do administratívneho spisu počas
daňovej kontroly, ani následného vyrubovacieho konania. Zároveň treba uviesť, že správca dane nie je v
zmysle Daňového poriadku povinný upozorňovať žalobcu na doručenie písomností, ktoré sú mu v rámci
vykonávaného dokazovania doručované. Navyše správny súd uvádza, že žalobca v rámci správnej
žaloby ani neuviedol, ktoré konkrétne písomnosti neboli v čase nahliadania právneho zástupcu žalobcu

(dňa 13.09.2021) súčasťou administratívneho spisu.
8. Správny súd uviedol, že v rámci bodu II. správnej žaloby žalobca o. i. namietal nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatočné odôvodnenie, s argumentáciou, že podľa
žalobcu sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s niektorými podľa žalobcušpecifickými a podstatnými odvolacími námietkami, keď v daňovom konaní sa žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia o odvolaní musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a tejto
povinnosti sa nemožno zbaviť (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Správny súd uvádza, že v zmysle

judikatúry Ústavného súdu SR (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07, I. ÚS
342/2010) a Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z
09.12.1994, č. 18390/91) sa nemusia dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté
otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Nevyžaduje sa, aby na každú námietku účastníka konania bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia tak, ako to v žalobe prezentuje žalobca, ale iba na taký
argumentčinámietku,ktorájeprerozhodnutiedanejvecirozhodujúcaavyžadujesašpecifickáodpoveď.
9. V rámci tohto bodu II. správnej žaloby žalobca však dôvodne namietal nepreskúmateľnosť
prvostupňového rozhodnutia správcu dane v súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom.
Preskúmaním administratívneho i súdneho spisu správny súd konštatuje, že napriek rozsiahlemu
dokazovaniu vykonanému správcom dane považoval túto žalobnú námietku žalobcu za dôvodnú. Z

rozhodnutia správcu dane vyplýva, že pri zodpovedaní prvej otázky tzv. Axel Kittel testu (či vznikol z
posudzovanýchzdaniteľnýchobchodovdaňovýúnik)vykonaldokazovanieohľadomreťazcaspoločností
AEONE, s.ro., MINEX PLUS, s.r.o a MTJ STAV, s.r.o., pričom podstata rozhodnutia správcu dane
spočívala v odmietnutí priznania práva na odpočet dane žalobcu, pretože toto právo malo byť súčasťou
nedovoleného daňového úniku tým, že zo strany spoločnosti AEONE, s.r.o. nedošlo k dodaniu žiadnych

tovarov a služieb, ale formou neoprávneného odpočítania dane z fiktívnych faktúr č. 20200066,
20200072, 20200077 vznikol daňový únik a neoprávnené zníženie štátneho rozpočtu.
10. V administratívnom spise sa však uvedené faktúry č. 20200066, 20200072, 20200077 nenachádzajú
a správca dane vo svojom rozhodnutí predmet dodania týchto faktúr ani nešpecifikoval. Závery
správcu dane o dostatočne zistenom skutkovom stave považoval správny súd za nepreukázané, pričom

nemožnosúhlasiťsosprávcomdane,resp.žalovaným,žebolapreukázanáivedomosťkonateľažalobcu
- pána Milana Jankova o tom, že posudzované zdaniteľné obchody boli spojené s podvodným konaním
a to len na základe skutočností, že spoločnosť AEONE, s.r.o. so žiadnou inou spoločnosťou okrem
spoločnosti MINEX PLUS, s.r.o. neobchodovala.
11. Správny súd uviedol, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa

na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo
bola poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa
týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový
podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe
alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci

Glancore Agriculture Hungary, C-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania
systému DPH uplatniť si odpočítanie dane v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené
podmienky pre je odpočítanie - t. j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo
forme nadmerného odpočtu (pri daňovom podvode). K podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden
z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného

daňového zvýhodnenia. Avšak zo správcom dane zisteného skutkového stavu nepovažoval správny súd
za dostatočne zistené závery ohľadom vyššie uvedených faktúr, hlavne z toho dôvodu, že správca dane
neuviedol predmet plnenia týchto faktúr, pričom tieto sa ani nenachádzajú v administratívnom spise, čo
znemožnilo správnemu súdu vykonať súdny prieskum.
12. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.

1 písm. d) a e) SSP, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 3 písm.
a) SSP a vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
13. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z
dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
14. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že so závermi správneho súdu, ktoré súd zhrnul v bode
48, 49 a 52 sa nestotožňuje a zastáva názor, že rozhodnutie správcu dane vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, na základe ktorého správca dane kladne zodpovedal na všetky otázky Axel
Kittel testu. V reťazci AEONA, s.r.o. - MINEX PLUS, s.r.o. - MTJ STAV, s.r.o. (žalobca) bola zistená

chýbajúca daň u spoločnosti AEONA, s.r.o., ktorá nepodala daňové priznanie ani kontrolný výkaz DPH
zapreverovanézdaňovacieobdobieaugust2020atiežvedomosťžalobcuopodvodnomkonaní,pretože
konateľ žalobcu Milan Jankov bol tiež konateľom dodávateľa MINEX PLUS, s.r.o. a naďalej, aj po predajispoločnosti disponoval bankovým účtom spoločnosti, z ktorého prevádzal finančné prostriedky na svoj
osobný účet.
15. Uviedol, že predmetom sporu bolo uplatnenie práva žalobcu na odpočítanie dane v zdaňovacom

období august 2020 v celkovej sume 10 170,60 eura zo šiestich faktúr, vystavených spoločnosťou
MINEX PLUS s. r. o., Cecílie Tomašovskej 255/4, 013 02 Gbeľany, (ďalej len „MINEX PLUS s. r. o.“).
Predmetom fakturácie bol predaj hmotného majetku. Spoločnosť MINEX PLUS s.r.o. dňa 26.08.2020
zmenila obchodné meno na B. G. Paradise s. r. o.) a adresu sídla na Karpatské námestie 10A, 831
06 Bratislava. Z ORSR vyplýva, že konateľom dodávateľskej spoločnosti MINEX PLUS s.r.o. bol do

2.8.2020 Milan Jankov ktorý bol tiež spoločníkom do 25.8.2020, pričom spoločnosť sídlila na adrese
trvalého pobytu konateľa Milana Jankova, kde má sídlo aj žalobca. Z ORSR vyplýva, že Milan Jankov je
tiež konateľom žalobcu MTJ STAV s.r.o. Milan Jankov, konateľ dodávateľa previedol na nadobúdateľa
Stenli Atanasova, Bistricka 15, 5160 Kamen, Bulharsko 100 % podiel obchodnej spoločnosti MINEX
PLUS s. r. o. Prevod obchodného podielu bol bezodplatný. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť
dňom podpísania, dňa 06.08.2020 . Dodávateľ MINEX PLUS s.r.o. a jeho konateľ Stenly Atanasov,

Bulharsko sú nekontaktní, so správcom dane nespolupracujú a nepredložili žiadne doklady. Správca
dane preverovaním zistil, že právo disponovať s bankovým účtom dodávateľskej spoločnosti MINEX
PLUS s.r.o. mali do 08.09.2020 Milan Jankov a R. T.. Z bankového výpisu dodávateľskej spoločnosti
MINEX PLUS s.r.o. bolo zistené, že dňa 02.09.2020 boli na účet spoločnosti prijaté platby od žalobcu -
úhrady sporných faktúr č. 32020013 - 32020018 v sume spolu 61 023,60 eura. Následne Milan Jankov

dňa 03.09.2020 uskutočnil prevod z účtu dodávateľa MINEX PLUS s.r.o., na osobný bankový účet,
ktorého majiteľom je Milan Jankov, Cecílie Tomašovskej 470/2, Gbeľany.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že reálna existencia fakturovaného hmotného majetku a splnenie
hmotnoprávnych podmienok nebolo spochybnené, správca dane vykonal ďalšie zisťovanie na základe
informácií z analytického systému kontrolných výkazov DPH zamerané na existenciu daňového

podvodu. V kontrolovanom zdaňovacom období august 2020 deklaroval dodávateľ MINEX PLUS s.r.o.
v sekcii A1 kontrolného výkazu tuzemské dodanie pre odberateľa MTJ STAV s. r. o. (žalobcu) z faktúr v
celkovej sume 61 023,60 eura. V sekcii B2 kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie august 2020 si
uplatnil odpočítanie dane na vstupe (okrem iného) z troch faktúr č. 20200066; č. 20200072; č. 20200077
od dodávateľa AEONE s.r.o. v celkovej sume 72 000,00 eur. Daňový subjekt AEONE s. r. o. nepriznal

žiadne dodanie na výstupe, pričom posledné daňové priznanie DPH podal za zdaňovacie obdobie jún
2020. Daňový subjekt AEONE s.r.o. je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje a nepreukázal
vykonávanie ekonomickej činnosti, na čo bol opakovane vyzvaný.
17. Správny súd považoval závery správcu dane za nepreukázané z dôvodu, že faktúry č. 20200066
č. 20200072 a č. 20200077 od spoločnosti AEONA s.r.o., sa v súdnom spise nenachádzali a správca

dane predmet dodania týchto faktúr vo svojom rozhodnutí ani nešpecifikoval, pričom nemožno súhlasiť
so správcom dane, resp. žalovaným, že bola preukázaná vedomosť konateľa žalobcu Milana Jankova
o tom, že posudzované zdaniteľné obchody boli spojené s podvodným konaním. Správca dane podľa
názoru sťažovateľa (žalovaného) dostatočne zistil skutkový stav a zároveň objasnil mechanizmus
daňového podvodu v predmetnej veci. Podstatou tohto podvodu bolo to, že konateľ a spoločník

dodávateľskej spoločnosti MINEX PLUS s.r.o. Milan Jankov prepísal spoločnosť MINEX PLUS s.r.o.
na občana Bulharska, ktorý je nekontaktný, pričom hmotný majetok spoločnosti MINEX PLUS s.r.o.
bol odpredaný žalobcovi MTJ STAV s.r.o. v zmysle sporných faktúr. Avšak súvisiacu daň dodávateľ
MINEX PLUS, s.r.o. reálne neodviedol do štátneho rozpočtu, pretože si daň na výstupe znížil „fiktívnymi“
faktúrami od spoločnosti AEONA s.r.o., ktorá reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť a žiadnu

daň na výstupe nepriznala (chýbajúca daň). Skutočnosť, že Milan Jankov, konateľ žalobcu bol tiež
konateľom dodávateľa MINEX PLUS s.r.o., a naďalej aj po predaji spoločnosti MINEX PLUS s.r.o.
disponoval bankovým účtom, z ktorého previedol finančné prostriedky (úhradu sporných faktúr) na
svoj osobný účet nepochybne preukazuje, že Milan Jankov, konateľ žalobcu musel o podvodnom
konaní dodávateľa vedieť a nekonal v dobrej viere. Správca dane tiež dôvodne poukázal na konanie

Milana Jankova a to už v apríli 2020, kedy rovnakým spôsobom došlo k predaju hmotného majetku
spoločnostiMINEXPLUSs.r.o.(konateľMilanJankov).ZkontrolnýchvýkazovkDPHdaňovéhosubjektu
MINEX PLUS s. r. o. správca dane zistil, že v sekcii A1 kontrolného výkazu - dodanie tovarov a
služieb v tuzemsku za zdaňovacie obdobie apríl 2020 deklaroval okrem iného dodanie pre spoločnosť
Tomi spol. s.r.o. (konateľ Milan Jankov) v celkovej sume 30 120,00 eur. V sekcii B2 kontrolného

výkazu - prijaté tuzemské zdaniteľné plnenia si okrem iného uplatnil odpočítanie dane z 2 faktúr,
vystavených spoločnosťou AEONE s. r. o., fakturovaná suma celkom 15 929,00 eur. Z uvedeného
je jednoznačne zrejmé, že spoločnosť MINEX PLUS s.r.o. (konateľ Milan Jankov), postupne (už v
apríli 2020) odpredávala hmotný majetok obchodným spoločnostiam, v ktorých je konateľom tiež MilanJankov, pričom súvisiacu daň si spoločnosť MINEX PLUS s.r.o. znižovala prostredníctvom „fiktívnych
faktúr“, o čom Milan Jankov v postavení konateľa musel vedieť.
18. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca a žiadal kasačný súd, aby kasačnú sťažnosť žalovaného

zamietol a priznal mu náhradu trov kasačného konania.
III. Posúdenie kasačného súdu
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s

konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
20. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
21. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
22. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.
23. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
24. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.
25.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

26. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
27. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
28. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
29. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,

aby sa k ním vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
30. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
31. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.32. V tejto súvislosti považuje kasačný súd za nevyhnutné poukázať na to, že právny základ odpočtu
DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí

zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na
odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude
dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a

- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
(t. j. materiálna existencia plnenia),
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
33. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna

právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),

c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané
(§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).

34. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.

To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte
správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný
nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach

daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva
iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod
21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti,

ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od
faktického a dôkazného stavu konania.
35. Kasačný súd uvádza, že v prípade daňového podvodu ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov
neodvedie vybratú daň avšak ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom získania zvýhodnenia v
rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty a uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam (ide
najmä o tzv. reťazové (karuselové podvody), ale aj akvizičné podvody a prípady tzv. fiktívnych faktúr).
Zároveň základnou podmienkou pri posúdení, či ide o daňový podvod, je chýbajúca daň. A hlavným
účelom transakcií pri daňovom podvode je získanie daňového zvýhodnenia (vo forme chýbajúcej
dane) a transakcie spravidla nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Musí existovať príčinná

súvislosť medzi neodvodením dane (chýbajúcou daňou) a nárokovaním si odpočítania dane. Ďalej je
potrebné uviesť, že správca dane musí v rámci svojho dôkazného bremena: 1. preukázať existenciu
podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň),
a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), 2.
následne preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o

podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť - stačí nevedomá nedbalosť,
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu), 3. posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt
prijal opatrenia ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k
jehoúčastinadaňovompodvode(duediligencevedomostnýtestkonkrétnehosubjektu).PodľarozsudkuSD EÚ C-439/04 Axel Kittlel (56) Rovnako platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou
sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely šiestej smernice
považovaťzaúčastníkanatomtopodvode,atobezohľadunaotázku,čimázopätovnéhopredajatovaru

prospech, alebo nie. (57) Za týchto okolností platiteľ dane pomáha páchateľom podvodu a stáva sa jeho
spolupáchateľom. (58) Okrem toho tým, že takýto výklad sťažuje podvodné plnenia, môže im zabrániť.
36. Podstatou tohto podvodu bolo to, že konateľ a spoločník dodávateľskej spoločnosti MINEX PLUS
s.r.o. Milan Jankov prepísal spoločnosť MINEX PLUS s.r.o. na občana Bulharska, ktorý je nekontaktný,
pričom hmotný majetok spoločnosti MINEX PLUS s.r.o. bol odpredaný žalobcovi MTJ STAV s.r.o. v

zmysle sporných faktúr. Avšak súvisiacu daň dodávateľ MINEX PLUS, s.r.o. reálne neodviedol do
štátneho rozpočtu, pretože si daň na výstupe znížil „fiktívnymi“ faktúrami od spoločnosti AEONA s.r.o.,
ktorá reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť a žiadnu daň na výstupe nepriznala (chýbajúca
daň). Skutočnosť, že Milan Jankov, konateľ žalobcu bol tiež konateľom dodávateľa MINEX PLUS s.r.o.,
a naďalej aj po predaji spoločnosti MINEX PLUS s.r.o. disponoval bankovým účtom, z ktorého previedol
finančné prostriedky (úhradu sporných faktúr) na svoj osobný účet nepochybne preukazuje, že Milan

Jankov,konateľžalobcumuselopodvodnomkonanídodávateľavedieťanekonalvdobrejviere.Správca
dane tiež dôvodne poukázal na konanie Milana Jankova a to už v apríli 2020, kedy rovnakým spôsobom
došlo k predaju hmotného majetku spoločnosti MINEX PLUS s.r.o. (konateľ Milan Jankov). Z kontrolných
výkazov k DPH daňového subjektu MINEX PLUS s. r. o. správca dane zistil, že v sekcii A1 kontrolného
výkazu - dodanie tovarov a služieb v tuzemsku za zdaňovacie obdobie apríl 2020 deklaroval okrem

iného dodanie pre spoločnosť Tomi spol. s.r.o. (konateľ Milan Jankov) v celkovej sume 30 120,00 eur. V
sekcii B2 kontrolného výkazu - prijaté tuzemské zdaniteľné plnenia si okrem iného uplatnil odpočítanie
dane z 2 faktúr, vystavených spoločnosťou AEONE s. r. o., fakturovaná suma celkom 15 929,00 eur. Z
uvedeného je jednoznačne zrejmé, že spoločnosť MINEX PLUS s.r.o. (konateľ Milan Jankov), postupne
(už v apríli 2020) odpredávala hmotný majetok obchodným spoločnostiam, v ktorých je konateľom

tiež Milan Jankov, pričom súvisiacu daň si spoločnosť MINEX PLUS s.r.o. znižovala prostredníctvom
„fiktívnych faktúr“, o čom Milan Jankov v postavení konateľa musel vedieť.
37. Pokiaľ ide o faktúry č. 20200066 č. 20200072 a č. 20200077 od spoločnosti AEONE s.r.o., z ktorých
si dodávateľ MINEX PLUS s.r.o. uplatnil odpočítanie dane, tieto boli zistené len na základe informácií
z analytického systému kontrolných výkazov DPH, konkrétne z kontrolného výkazu DPH dodávateľa

MINEX PLUS s.r.o. Predmetné faktúry neboli predložené ani špecifikované, pretože dodávateľ MINEX
PLUS s.r.o. a tiež spoločnosť AEONA s.r.o. sú nekontaktní, z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby
sa faktúry v administratívnom spise nachádzali. Správca dane na základe rozsiahleho dokazovania
dospel k záveru o „fiktívnosti“ predmetných faktúr, ktoré nemali ekonomické opodstatnenie a účelovo
slúžili len na zníženie daňovej povinnosti u dodávateľa MINEX PLUS s.r.o ., pričom daňový subjekt

AEONA s.r.o. nepriznal žiadne dodanie na výstupe, nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti a
je nekontaktný. Správny súd argumentuje, že kruciálnym dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správcu
dane je neexistencia uvedených faktúr v administratívnom spise, avšak uvedené považuje kasačný súd
za nesprávne právne posúdenie veci.
IV. Záver

38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bude jeho úlohou posúdiť skutkový stav tak,
ako je obsiahnutý v administratívnom spise. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil
napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
39. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v bode 37 a 38

tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).
40. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).
41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.