Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724200793
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7724200793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti súdu o maloletú
L. Z.Ú., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny U., dieťa rodičov L. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., H.. U. O. Č.. XXXX/XX,
právne zastúpenej Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v
Michalovciach, Gorkého č. 1, 071 01 Michalovce a U. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., R.. C.. Y. X,
XXX XX U., právne zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom v Michalovciach, Plynárenská č. 1, 071 01 Michalovce, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní

matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 15P/31/2024 - 260 zo dňa 21.5.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1.MatkamaloletejL.podalanapríslušnýsúddňa16.2.2024návrhadomáhalasa,abysúdzvýšilvýživné
zo strany otca na maloletú L. zo sumy 300 eur na sumu 650 eur počnúc dňom podania návrhu.

Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 370 eur mesačne.
Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť, nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletej L..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom pod sp. zn.

15P/31/2024 - 260 z 21.5.2025 tak, že:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce, číslo konania 18P 41/2015-83 v časti týkajúcej sa
výživy maloletej L. Z., nar. XX.XX.XXXX tak, že otcovi z v y š u j e výživné na maloletú L. zo sumy
300 Eur na sumu 500 Eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 20-
teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 16.2.2024.

II. Dlžné výživné za obdobie od 16.2.2024 do 31.5.2025 v sume 3 200 Eur súd u k l a d á otcovi zaplatiť

naraz do 31.7.2025.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.3.RozhodnutieodôvodnilsúdprvejinštanciecitácioupríslušnýchustanoveníZákonaorodine,konkrétne
§ 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3, § 52 CMP, ktorým rozhodol o trovách konania.

4. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil skutkovo tak, že na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že od doby predchádzajúceho rozhodnutia došlo k podstatným zmenám pomerov tak
na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca. Maloletá L. je vekovo staršia, navštevuje už 6. ročník
základnej školy. Jej výdavky sa zvýšili a to nielen na výživu, ošatenie, obuv, ale aj kultúrne vyžitie. Na
úhrade týchto zvýšených potrieb sa majú primerane podieľať obaja rodičia, preto súd prvej inštancie

posúdil návrh a zistil, že oproti predchádzajúcej úprave výživného k zvýšeniu príjmu na strane otca
došlo o 1 323 eur, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracoval so zárobkom 1 575 eur
a v súčasnej dobe jeho priemerný čistý príjem je 2 898 eur. V spoločnosti T. U. pôsobí ako predseda
predstavenstva. Matka v čase predchádzajúcej úpravy výživného tak ako aj toho času je nezamestnaná
a nemá žiadny príjem. Obidvom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére U. a otcovi
pribudla vyživovacia povinnosť k súčasnej manželke. Táto je zamestnaná a jej priemerný čistý mesačný

zárobok je cca 1 200 eur mesačne. V spoločnej domácnosti s otcom žije aj manželkina dcéra, na ktorej
výživu jej otec prispieva sumu 150 eur.
Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení argumentoval tým, že pri určení výšky výživného prihliadal
nielen na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ich majetkové pomery, ale predovšetkým na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a preukázanie nákladov na

strane maloletej, ktoré vyčíslila matka vo výške 1 124,79 eur mesačne, súd prvej inštancie zvýšil výživné
počnúc dňom 16.2.2024 otcovi zo sumy 300 eur na sumu 500 eur s tým, že zároveň uložil otcovi uhradiť
aj sumu dlžného výživného vo výške 13 200 eur, a to do 31.7.2025.

III. Odvolanie matky a vyjadrenia účastníkov konania

5. Písomným podaním sa matka prostredníctvom právnej zástupkyne odvolala voči rozsudku súdu prvej
inštancie v celom rozsahu, pričom argumentovala dôvodmi uvedenými v ustanovení § 355 ods. 1 CSP,
§ 362 ods. 1 CSP, § 363 CSP, ako aj § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Matka argumentovala tým,

že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, ktoré je arbitrárne, súd nevykonal potrebné
dokazovanie a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe toho vec nesprávne právne
posúdil. Súd prvej inštancie nedostatočne ustálil skutkový stav, pričom neskúmal majetkové pomery otca
ani skutkový stav vzhľadom k schopnostiam a možnostiam otca. Podľa odvolateľky neposúdil súd prvej
inštancie zisk z predaja nehnuteľnosti, pričom poukázala na to, že na zvýšené požiadavky maloletej

L., a to na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, drogériu, školské potreby súd prvej inštancie
nerozhodoval. Od poslednej úpravy podľa matky došlo k zmene na strane dieťaťa, pričom poukázala na
jej osobnú starostlivosť ohľadom maloletej L.. Odvolateľka dôvodila aj tým, že došlo k zmene pomerov
aj na strane otca spočívajúce vo zvýšení príjmov a majetkových pomerov, pričom od marca 2022 je otec
predseda predstavenstva v spoločnosti T. U. a je zároveň väčšinový vlastník 99 kusov akcií s menovitou

hodnotou 45 500 eur. V roku 2022 nadobudol otec do vlastníctva viaceré nehnuteľnosti, pričom hlavne
ide o rodinný dom v k. ú. U. a iné nehnuteľnosti, ako aj viacero osobných áut. Odvolateľka argumentuje
aj tým, že bolo preukázané, že otec má nadštandardné príjmy zo zamestnania a jeho životná úroveň je
nadštandardná, pričom je presvedčená o tom, že otec môže prispievať na výživu maloletej L. žiadaných
650 eur mesačne. Bolo preto povinnosťou súdu podľa matky prihliadať na najlepší záujem maloletej

L., pričom zdôraznila, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojho otca. Poukázala zároveň
aj na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, pretože súd prvej inštancie pochybil, keď dôsledne nerešpektoval
jej právo ako účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Napadnutý rozsudok považuje za
nesprávny, nezákonný, nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Navrhla vrátiť rozhodnutie súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.

6.Kpodanémuodvolaniusavyjadrilkolíznyopatrovníkpísomnýmstanoviskomzo7.7.2025,ktorýzotrval
na vyjadrení z pojednávania zo dňa 21.5.2025, kde navrhol vyhovieť návrhu matky.

7. K podanému odvolaniu matky sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu otec maloletej, ktorý

považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené a vecne správne. Podľa otca
účelom výživného je zabezpečiť odôvodnené potreby maloletých detí, pritom výživné má svoju osobnú
povahu a slúži výlučne na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa, ale v žiadnom prípade nie na
uspokojovanie potrieb osôb žijúcich s maloletou v domácnosti. 500 eur je podľa otca dostatočná sumana pokrytie odôvodnených potrieb maloletej, pričom otec sumou 100 eur jej poskytuje na kozmetiku z
dôvodu, že má problémovú pleť a zároveň jej poskytuje 40 až 50 eur mesačne ako vreckové. Podľa otca
matka neuviedla žiadne relevantné dôvody v odvolaní, pričom poukazuje na domnelé príjmy otca. Matka

sa pritom nesnaží o zlepšenie svojej ekonomickej situácie, pričom je dlhodobo nezamestnaná. Žije podľa
vyjadreníibaztohočozdedilaporodičoch,išloosumu24000,avšaktátosumabolapredmetomdedenia
ešte asi pred desiatimi rokmi. Pritom otec pravidelne a zodpovedne zabezpečuje potreby maloletej L.
nielen formou určeného výživného, ale aj doplnkovými príspevkami a osobitnou starostlivosťou. Otec
navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie matky ako oprávnenej z poberania
výživného bolo podané v zmysle ustanovenia § 362 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania,

v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľka použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s
poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP

s ohľadom na dôvody odvolania odvolateľky ako účastníka konania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť
dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako
bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku
v celom rozsahu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP

v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný
potvrdený.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a
zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a zákonný a bol vydaný v súlade so Zákonom

o rodine, ako aj s Civilným sporovým poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom.
Súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci a z uvedeného skutočného stavu vyvodil aj správny
právny záver, pričom správne posúdil zvýšenie výšky výživného, ktorú stanovi z 300 eur na sumu 500
eur v prospech maloletej L..

10. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 Zákona o rodine poukázal na dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, aby ich opakoval v predmetnom konaní, nakoľko vyslovil
záver, že v žiadnom prípade neboli porušené žiadne procesné práva na strane matky.

11. Odvolací súd poukazuje na podstatné odvolacie námietky matky, ktoré spočívali v tom, že
dostatočným spôsobom súd prvej inštancie neposúdil skutkový stav, z tohto vyvodil nesprávny právny
záver, nedostatočne posúdil nadštandardné príjmy na strane otca a matka zároveň poukázala na to,
že predmetné rozhodnutie nesprávne odôvodnil, čím bolo porušené jej právo na riadne odôvodnenie
rozsudku. Ako už uviedla v odvolaní rozhodnutie považuje za neprávne, nezákonné, nedostatočne

odôvodnené a nepreskúmateľné, pričom toto žiadala vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolací súd z uvedených odvolacích dôvodov nenadobudol dojem, že uvedené rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť, resp. zmeniť. V napadnutých výrokoch sa súd prvej inštancie dostatočným
spôsobom vysporiadal, a to jednak so zmenou rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 18P/41/2015
- 83 z 12.1.2018, ktorým bolo rozhodnuté o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a otec

bol zaviazaný výživným v prospech maloletej L. v sume 300 eur mesačne. Uvedené výživné súd prvej
inštancie na základe návrhu matky zvýšil na sumu 500 eur, pričom dlžné výživné vo výške 3 200 eur
uložil otcovi uhradiť v lehote do 31.7.2025. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.
Podľa odvolacieho súdu zabezpečil súd prvej inštancie dostatok dôkazov a rozhodol o podanom

návrhu na zvýšenie výživného v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj Civilného
sporového a Civilného mimosporového poriadku. Odvolací súd sa s uvedenými odvolacími námietkami
matky vonkoncom nestotožnil, nakoľko mal preukázané, že na základe písomných dôkazov a vyjadrení
matky a otca, ktoré boli predložené pred súdom prvej inštancie, sa súd prvej inštancie dostatočnýmspôsobom vysporiadal so zisteným skutočným stavom a vyvodeným právnym záverom s uvedeného
skutočného stavu samotného konania.

12. Z ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine bezpochyby vyplýva, že obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo
podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného ustanovenia bezpochyby vyplýva, že pokiaľ
otec ako povinný z platenia výživného má zvýšený príjem oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy došlo
k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, je na zvážení súdu prvej inštancie aj zvýšiť primerane výživné s

poukazom na všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Z ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o
rodine bezpochyby vyplýva, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú, posudzuje všetky okolnosti,
ktoré sú v prospech maloletého dieťaťa. Ako z príslušných konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo
a predovšetkým z vyjadrí otca a matky, otec prispieva na výživu maloletej L. doteraz vo výške 300 eur
a zároveň prispieva aj sumou 100 eur na kozmetiku a vreckovým v rozsahu 40 až 50 eur na mesiac.

Uvedené bezpochyby dohromady predstavuje približne sumu, ktorú vlastne návrhom zo dňa 16.2.2024
žiadala matka.

13. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine a príslušné ustanovenia § 62 ods. 2 a
§ 75 ods. 1, ako aj § 78 ods. 1 veta prvá, zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné
povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností
a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy
pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť. V rámci celého prvoinštančného konania mali účastníci konania vytvorený
dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech ich jednotlivých vyjadrení. To, že v
konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k záveru a nezvýšil výživné tak, ako to žiadala matka,
vyplývalo bezpochyby z vykonaného dokazovania. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného porovnal pomery na strane maloletej L. a správne konštatoval, že na strane maloletej L. došlo

k zmene pomerov, avšak nie natoľko, aby v celom rozsahu vyhovel návrhu matky a určil výživné vo
výške 650 eur aj s poukazom na tie skutočnosti, ktoré uvádza otec v samotnom vyjadrení, že je ochotný
na výživu maloletej L. prispievať sumou 370 eur mesačne. Z jeho vyjadrení zároveň vyplynulo, že okrem
sumy 300 eur prispieva aj sumou 100 eur na kozmetiku a na vreckové vo výške 40 až 50 eur mesačne.

14. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam matky k pomerom otca poukazuje na to, že
zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje
na príjem otca, ako aj na to, že matka žije „zo sumy 24 000 eur“, ktorú získala po svojich rodičoch
ešte pred desiatimi rokmi. Odvolací súd príjem matky vôbec nezisťoval, pretože matka je v súčasne
dobe nezamestnaná a žije iba z toho, čo dostáva na výživu maloletej L.. Nie je vedená na úrade práce

ako nezamestnaná. Matka poskytuje maloletej L. osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň
peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, ako aj s výživou
maloletej L.. Okrem toho, že dostáva výživné od otca maloletej L., nemal súd prvej inštancie preukázané
žiadne iné príjmy.

15. Na základe uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú odvolaciu námietku matky,
že súdom určené výživné nezodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a
že rozsudok je nepreskúmateľný, neodôvodnený a že je nezákonný, ako aj nesprávny. Odvolací súd
argumentuje tým, že v zmysle príslušného ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa plne stotožňuje so závermi
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutočného stavu,

z ktorého bol vyvodený správny právny záver a uvedené rozhodnutie bolo aj dostatočne odôvodnené
s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 1 CSP. Na základe týchto skutočností preto argumentáciu
matky v jej odvolaní považuje odvolací súd za nedôvodnú a neúčelnú, pričom zvýšenie výživného
napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie plne zodpovedá kritériám v zmysle Zákona o rodine, o
určovaní výživného na maloleté dieťa, zohľadňuje zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, a to

na strane otca, ako aj vývoj životných nákladov na strane maloletej L..

16. V prípade určenia výživného na maloletú L. súd prvej inštancie postupoval v zmysle príslušných
ustanovení Zákona o rodine, ako aj Metodiky pri určovaní výživného Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky. Odvolací súd sa plne stotožňuje s výškou výživného určeného súdom prvej
inštancie na maloletú L., ako aj s odôvodnením rozsudku, ktoré zodpovedá zásadám o presvedčivosti,
logickej nadväznosti a zrozumiteľnosti rozsudku. Súd prvej inštancie jasne vysvetlil, z akej výšky boli

akceptované odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa, pričom posúdil zmenu na strane otca maloletej
L., čo viedlo k zvýšeniu výživného zo sumy 300 eur na sumu 500 eur. Súd prvej inštancie správne posúdil
aj potrebu samotného zvýšenia vyživovacej povinnosti.

17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil

postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

18. Zároveň súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).