Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125209849
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125209849.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci oprávnenej na výživné:
manželkaA.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX/X,XXXXXD.–C.,právnezastúpená:JUDr.Igor
Klamár, advokát, so sídlom Družstevná 5, 831 04 Bratislava, proti povinnému z výživného: manžel E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. – C., právne zastúpený: Advokátska kancelária

LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie manžela proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.
k. 35Pc/30/2025 - 25 zo dňa 26. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému

manželovi povinnosť prispievať na výživu manželky sumou 200 eur mesačne, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.
Súd prvej inštancie považoval nárok navrhovateľky za dostatočne osvedčený pre účely dočasnej úpravy
pomerov. Ustálil, že navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke a osobne sa stará o maloletého syna.
Jej jediný pravidelný mesačný príjem v čase rozhodovania pozostával z rodičovského príspevku vo
výške 482,30 eur a prídavku na dieťa vo výške 60 eur, čo predstavovalo celkový príjem 542,30 €. Súd

prvej inštancie ďalej považoval za osvedčené tvrdenia navrhovateľky o jej nevyhnutných mesačných
nákladoch, ktoré podstatne prevyšovali jej príjmy. Konkrétne vzal do úvahy nájomné za byt, v ktorom
po odchode povinného manžela zostala bývať so synom, vo výške 650 eur, a ďalšie základné životné
náklady, pričom jej celkové odôvodnené výdavky vyčíslil na minimálne 683 eur.
Na druhej strane, okresný súd vychádzal z údajov o príjme povinného z výživného, ktorý zo zamestnania
dosahoval 1 350 eur mesačne. Pri posudzovaní jeho schopností a možností prispievať na výživu

manželky zohľadnil jeho osobné výdavky a existujúcu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi.
Porovnaním finančnej situácie oboch strán súd prvej inštancie konštatoval zjavný nepomer, keď
navrhovateľka so svojím príjmom nebola schopná pokryť ani základné životné náklady, zatiaľ čo povinný
manžel mal po odrátaní svojich výdavkov a výživného na syna dostatočné prostriedky na to, aby
prispieval aj na výživu manželky. Uzavrel, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia s tým, že sumu 200 eur vyhodnotil ako primeranú potrebám oprávnenej a zároveň možnostiam

a schopnostiam povinného.

2. Povinný manžel podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, ktoré neskôr
aj doplnil. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne
posúdil vec, nakoľko podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prvom rade tvrdil, že tvrdenia navrhovateľky o jej finančnej odkázanosti sú nepravdivé a

účelové. Poukázal na to, že navrhovateľka ešte v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, vykonávala
zárobkovú činnosť ako vodička pre spoločnosť Bolt, čím si dokázala zabezpečiť príjem v priemernejvýške 300 až 400 eur týždenne. Na základe tohto údaju dospel k záveru, že jej celkový mesačný príjem
vrátane rodičovského príspevku a prídavku na dieťa dosahuje takmer 2 000 eur, čo podľa neho úplne
vylučovalo jej odkázanosť na výživné.

Ďalej povinný manžel argumentoval, že po podaní návrhu došlo k podstatnej zmene okolností, keďže
navrhovateľka sa presťahovala do menšieho bytu, čím došlo k zníženiu jej nákladov na bývanie z
pôvodných650eurnapribližne510eur.Navyšeuviedol,žepodľajehoinformáciínavrhovateľkaaktuálne
býva v byte nielen so synom, ale aj so svojím terajším partnerom, a preto sa podľa jeho názoru mali
náklady na bývanie rozpočítať medzi tri osoby,

Povinný z výživného tiež namietal, že niektoré výdavky navrhovateľky vykazujú znaky nadštandardu,
pričomkonkrétnepoukázalnamesačnýpaušálzatelekomunikačnéslužbyvovýške108eur.Napodporu
svojichtvrdeníonepomereživotnejúrovnevyčíslilvlastnépríjmyvsume1350euranevyhnutnévýdavky
(nájomné, strava, drogéria, výživné na syna, pohonné hmoty a paušál) v sume 792 eur. Na základe
všetkých týchto argumentov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

3. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného manžela uviedla, že jeho
argumenty považuje za nedôvodné a účelové. Priznala, že sa medzičasom presťahovala do menšieho
bytu, avšak spresnila, že jej celkové mesačné náklady na bývanie vrátane nájomného (510 €), záloh za
energie (35 €) a parkovacieho miesta (24,60 €) stále predstavujú významnú sumu 569,60 eur. Dôrazne
poprela tvrdenie, že by v byte bývala so svojím súčasným priateľom; uviedla, že ju priateľ chodí len

navštevovaťaobvinenieospoločnejdomácnostioznačilazaúčelovéscieľomskresliťjejreálnevýdavky.
K námietke o jej príjmoch z činnosti vodičky pre spoločnosť Bolt vysvetlila, že príjem v uvádzanej výške
300 až 400 eur týždenne dosahovala v minulosti, a to v čase, keď bol povinný manžel s dieťaťom na
materskejdovolenkeaneskôrnezamestnaný.Zdôraznila,žeaktuálnejetoona,ktozabezpečujeosobnú
starostlivosť o syna, a preto môže túto činnosť vykonávať len v obmedzenom čase, keď je maloletý u

otca, teda každý druhý víkend. Z tohto dôvodu jej súčasný príjem z tejto činnosti v sume približne 50
eur mesačne považovala za zanedbateľný. Pokiaľ ide o namietaný nadštandardný výdavok na paušál
vo výške 108 eur, objasnila, že táto suma nepozostáva len z telefónneho paušálu, ale zahŕňa aj platbu
za domáci internet a televíziu, čo v súčasnosti považuje za bežnú súčasť nákladov na domácnosť.
Argumentpovinnéhomanželaohrubomnepomereživotnejúrovneodmietlastým,žejehokonštatovanie

vychádzalo z ním uvedeného, avšak nepravdivého a vysoko nadhodnoteného údaju o jej mesačnom
príjme.
Navrhla, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ v spojení s

§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie (v rozsahu podaného odvolania) a vychádzajúc z jeho

obsahu dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z dovtedy vykonaného dokazovania a podkladov, ktoré
mal k dispozícii, pričom dospel k správnemu záveru, keď rozhodol o povinnosti manžela prispievať na
výživu manželky v stanovenom rozsahu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolateľ

v odvolaní neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé inak posúdiť skutkový či právny stav veci.

5. Odvolací súd pripomína, že podstatou konania o neodkladnom opatrení je rýchla a dočasná úprava
pomerov, pre ktorú postačuje osvedčenie rozhodujúcich skutočností, nie ich úplné preukázanie ako
v konaní vo veci samej. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že súd prvej

inštancie správne vyhodnotil existenciu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a tieto
podmienky trvajú aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

6. V prejednávanej veci sa navrhovateľka (manželka) návrhom, na základe ktorého sa vedie konanie
na súde prvej inštancie pod sp. zn. 35Pc/30/2025 aj vo veci samej, domáhala nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým žiadala zaviazať povinného manžela dočasne prispievať na jej výživu sumou 200 eur
mesačne.7. Odvolací súd sa podrobne zaoberal odvolacími námietkami povinného manžela a vyhodnotil ich aj
v kontexte vyjadrenia navrhovateľky. Pokiaľ ide o jej príjmové pomery, odvolací súd zdôrazňuje, že
vysvetlenie navrhovateľky o poklese príjmu z vedľajšej činnosti je logické, vecne presvedčivé a priamo

súvisí so zmenou v tom, ktorý z rodičov zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Tvrdenie
povinného o tom, že oprávnená manželka dosahuje vysoké príjmy z činnosti vodičky taxislužby, sa viaže
výlučne na minulé obdobie a pre aktuálny stav nebolo osvedčené žiadnym objektívnym podkladom.
Odvolací súd preto vychádzal z preukázaného príjmu navrhovateľky pozostávajúceho z rodičovského
príspevku (482,30 €), prídavku na dieťa (60 €) a príjmu z vedľajšej činnosti v rozsahu približne 50 eur,

spolu vo výške 592,30 eur mesačne.
V časti týkajúcej sa výdavkov navrhovateľky odvolací súd konštatuje, že jej aktuálne náklady na bývanie
vo výške 569,60 eur mesačne sú nesporné. K námietke povinného o údajných úsporách na bývaní
z dôvodu spolužitia s treťou osobou odvolací súd uvádza, že ide o ničím neosvedčené tvrdenie,
ktoré navrhovateľka jednoznačne poprela. Ani tvrdenie o nadštandardnom telekomunikačnom paušále
neobstojí, keďže uvedená suma 108 eur zahŕňa komplexné telekomunikačné služby, ktoré v súčasnosti

predstavujú bežnú a nevyhnutnú súčasť nákladov na domácnosť. Vychádzajúc z osvedčených pomerov
oprávnenej manželky, jej príjem 592,30 eur nepokrýva ani jej základné nevyhnutné náklady. Iba samotné
náklady na bývanie (569,60 €) a telekomunikácie (108 €) tieto príjmy presahujú. Po započítaní bežných
nákladov v rovnakom rozsahu, ako vyčíslil manžel, t. j. na stravu (cca 250 €) a drogériu (cca 50 €)
dosahujú jej nevyhnutné mesačné výdavky najmenej 977,60 eur, čo predstavuje deficit približne - 385

eur. Tento stav podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčuje jej aktuálnu odkázanosť na výživu
zo strany manžela.
8. Na strane druhej, povinný manžel dosahuje mesačný príjem vo výške 1 350 eur, ktorý preukázateľne
umožňuje úhradu jeho nevyhnutných výdavkov v rozsahu 792 eur (vrátane výživného na maloleté dieťa).
Po ich úhrade mu zostáva disponibilný zostatok 558 eur. Aj po zaplatení výživného na manželku vo

výške 200 eur mu ostáva voľných 358 eur, čo jeho životnú úroveň nijako neohrozuje.

9. Odvolací súd považuje vyššie uvedené celkové porovnanie finančných pomerov účastníkov za
rozhodujúce. Z uvedeného matematického porovnania je zjavné, že na strane manželky je osvedčená
potreba úpravy pomerov a na strane povinného je nesporne daná schopnosť a možnosť prispievať na jej

výživu. Suma 200 eur určená súdom prvej inštancie, ktorá pomôže navrhovateľke pokryť časť jej deficitu,
je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná, zodpovedá účelu neodkladného opatrenia a reflektuje
rozdiel v životnej úrovni účastníkov. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne,
vychádzajúce zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia potvrdil.

10. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).