Rozsudok – Ostatné – Vydržanie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, May 6, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-18C/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519204603
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Benková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7519204603.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom C. D. XX, 2. B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XX, obaja žalobcovia práv. zast. advokátskou
kanceláriou Marják, Ferenci & Partners s.r.o. so sídlom Tajovského 17, Košice proti žalovaným: 1. E. B.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, H., 2. I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Košická Polianka 33, 3. J.
K., nar. XX.X.XXXX, bytom H. L. XXX, 4. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, M., 5. G. N.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, žalované 3/ a 5/ právne zast. N. G. B., ml. advokátom so sídlom Thurzova
6, Košice, 6. G. O., nar. X.X.XXXX, bytom XX. XXXXXXX XXX/XX, M., 7. I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
L. XXXX/X, H., 8. G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, H., 9. N. P., nar. XX.X.XXXX, bytom K.

XXX/X, H., žalovaní 1/, 7/, 8/, 9/ zastúpení splnomocneným zástupcom N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
L. X, H., 10. M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, H. - P., 11. A. P., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX/X, H.
- P., 12. G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, H.,, 13. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom N. E. XXXX,X, A.,
14. I. P. B., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX, 15. Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, žalovaní 10/
až 15/ právne zastúpení JUDr. Karolom Varhalíkom, advokátom so sídlom Tajovského 17, Košice, 16.
G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R. D. XX, 17. F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, H. o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva

r o z h o d o l :

I. A) Žalobu o určenie, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti –
parcely registra C č. XXX o výmere 918 m2, záhrada, evidovanej Okresným úradom Košice – okolie,
katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX, k.ú. C. D. v spoluvlastníckom podiele 1/1 z a m i e t a.

B) Žalovaným 3/ a 5/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

C) Žalovaným 1/, 2/, 4/, 6/ - 17/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

II. A) Žalobu žalobkyne 2/ o určenie, že parcela registra C, parcelné číslo XXX o výmere 918 m2,
druh pozemku záhrada, evidovaná Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XX, okres H. – K., obec C. D., k.ú. C. D. patrí do dedičstva po poručiteľovi J. B., narodenom
XX.XX.XXXX, zomrelom 17.07.2002 vo vzťahu k žalobkyni 2/ z a m i e t a.

B) Žalovaným 3/ a 5/ p r i z n á v a voči žalobkyni 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%.

C) Žalovaným 1/, 2/, 4/, 6/ - 17/ náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni 2/ n e p r i z n á v a.

D) U r č u j e, že parcela registra C parcelné číslo XXX o výmere 918 m2, druh pozemku záhrada,
evidovaná Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX, okres
H. – K., obec Vyšná Hutka, k.ú. C. D. p a t r í do dedičstva po poručiteľovi J. B., M. B., narodenom
XX.XX.XXXX, zomrelom 17.07.2002.

E) Žalobcovi 1/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2019 domáhali určenia, že žalobcovia 1/ a 2/ sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely registra C č. XXX o výmere 918 m2, záhrada,

evidovanej Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX, k.ú. C.
D. (ďalej len „sporná parcela“ alebo „záhrada“) v spoluvlastníckom podiele 1/1 titulom vydržania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia ako manželia a pred nimi ich právni predchodcovia od roku 1968
užívajú spornú parcelu predtým evidovanú pod č. 76 o výmere 908 m2. Uvedenú spornú parcelu, resp.
pôvodné parcely č. XXX (PKV XX) a č. 132 (PKV XXX) odkúpili právni predchodcovia žalobcu 1/ - jeho

nebohí rodičia J. B. a manželka G. M. S., o čom svedčí kúpnopredajná zmluva zo dňa 7.5.1968. Rodina
B. uvedené parcely, medzičasom zlúčené do jednej užívala a užíva od roku 1968 dodnes v dobrej viere,
že im patrí, majú ju oplotenú, riadne sa o ňu starajú a majú právny záujem uviesť faktický stav do stavu
právneho. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie obce, že rodina žalobcov užíva predmetnú parcelu od 60-
tych rokov 20. storočia, pozemok nemá inú prístupovú cestu ako cez parcelu žalobcov. Žalovaní spornú

parcelu nikdy neužívali, ani sa jej užívania nedomáhali a sú zapísaní na liste vlastníctva len formálne.
Žalobcovia mali za to, že sú splnené zákonné predpoklady vydržania. Právni predchodcovia žalobcu 1/
uhradili kupujúcim dohodnutú kúpnu cenu. K žalobe pripojili výpis z listu vlastníctva č. XX z 11.7.2019
a z 8.3.2018, vyjadrenie obce Vyšná Hutka, PKV č. XX J. T. XXX, identifikáciu parciel z 29.3.2010,
kúpopredajnú zmluvu z 7.5.1968 a úmrtné listy J. B. a G. B..

3. Slovenský pozemkový fond ako zástupca pôvodnej žalovanej 2/ G. F., M. G. vo vyjadrení k žalobe
uviedol, že namieta absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa kúpnej
zmluvy z 7.5.1968 zmluvu uzatvorili právni predchodcovia žalobcu 1/ a nie žalobcov 1/ a 2/ a zo
žaloby nevyplýva žiadna právna skutočnosť, na základe ktorej by spornú nehnuteľnosť mali nadobudnúť

žalobcovia. Týmto postupom tiež obchádzajú dedičské konanie, čo je neprípustné. Preto navrhol žalobu
zamietnuť. Vo vyjadrení z 16.4.2020 uviedol, že žalovaná 2/ G. F., M. G., narodená XX.X.XXXX zomrela
XX.X.XXXX, preto voči nej navrhuje konanie zastaviť.

4. Žalovaná 6/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že doposiaľ nebola oslovená žalobcom na vysporiadanie

veci, nehnuteľnosť nadobudla dedením po Jolane Palenčárovej a zaplatila príslušné poplatky.

5. Žalované 3/ a 5/ prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe uviedli, že odmietajú, že
by žalobcovia splnili všetky predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti
vydržaním. V čase uzavretia kúpnej zmluvy predpokladom prevodu vlastníctva bola riadne uzavretá

písomná zmluva podliehajúca registrácii štátnym notárstvom, čo je uvedené aj v zmluve, „táto listiny
nadobudne účinnosť dňom registrácie na štátnom notárstve v Košiciach“. Zo žaloby a predložených
listín nevyplýva, že by k tejto registrácii došlo, preto sa kupujúci nemôžu oprávnene domnievať, že sú
vlastníkmi nehnuteľností. Žalobu považovali za nedôvodnú, kupujúci už zomreli a zo žaloby nevyplývajú
skutočnosti, ktoré osvedčujú vydržanie nehnuteľnosti žalobcami. Žalobu navrhli zamietnuť a uplatnili si

náhradu trov konania.

6. Žalovaní 1/, 7/, 8/ a 9/ vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobcov nepoznajú, neboli nimi oslovení na
vyriešenie situácie, navyše si žiadajú náhradu trov konania. Rodina B. užíva parcelu č. XXX protiprávne
a prihradila si ju svojvoľne, prístup na spornú parcelu je zo susedných parciel, oni ju zdedili po J. B..

Žalobca si má uvedomiť aký je administratívny postup pri zmene vlastníka, jeho nedôslednosť nemôže
znášať iný. Žalobu navrhli zamietnuť. K vyjadreniu pripojili informatívnu kópiu mapy k.ú. C. D., výpisy
z LV č. XX, XX, XX, XX.

7. Žalobcovia v replike uviedli, že ohľadom pôvodnej žalovanej 2/ nemali dostupné osobné údaje, ide

o neznámu či nezistenú vlastníčku, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, pričom z vyjadrenia
SPF nie je jednoznačné, že ide o totožnú osobu s osobou , ktorá zomrela XX.X.XXXX. Vo veci
procesnej subjektivity neznámeho alebo nezisteného vlastníka zaujal stanovisko Najvyšší súd SR tak,
že pomenovať neznámeho alebo nezisteného vlastníka možno aj ako „neznámy (nezistený) právny
nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka ... zast. SPF“.8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, výsluchom svedkyne, oboznámením listinných
dôkazov a pripojených dedičských spisov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

9. Žalobca 1/ vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že otec mu dal nehnuteľnosti, na ktorých si
s manželkou postavil dom a vtedy mu dal aj kúpnu zmluvu. Starostka im povedala, že záhrada je
nevysporiadaná, tak išiel na kataster, kde mu povedali, že na liste vlastníctva sú už iní ľudia. Oslovil
právničku, aby sa to dalo do poriadku. Spornú parcelu obrábali, sadia tam zeleninu, oplotili ju jeho
rodičia hneď po kúpe. On tam vyrastal, vedľa bol rodičovský dom. Otec im predal parcely XXX a XXX/

X dňa 27.11.1988 a dal im kúpnu zmluvu z roku 1968 a povedal, že to tiež môžu užívať, parcela XXX
nebola zahrnutá do kúpnej zmluvy, lebo notár povedal, že si to majú vybaviť na liste vlastníctva na
katastri a pozemkovom úrade a nechcel ju zahrnúť do zmluvy. Skôr toto vlastníctvo neriešil, lebo bol
zaneprázdnený.

10. Žalobkyňa 2/ vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že keď išli stavať, svokor im dal pozemky a kúpnu

zmluvu ohľadom záhrady. Záhrada je oplotená od začiatku, plot nemenili, je pôvodný, aj zhnitý, má
asi 70 rokov, dookola sú kriaky, ktoré vysekávajú, aby sa im netlačili do záhrady, iná cesta tam nie
je. S manželom sú jednoduchí ľudia, nevedeli, že to treba riešiť, zanedbali to. Za záhradu už raz bolo
zaplatené, tak je neetické, aby platili ešte raz súčasným vlastníkom. V dedičskom konaní sa súrodenci
manžela okrem jednej sestry dohodli, že všetko nechávajú svokrovi, potom im to svokor dal, za to, že

ho dochovajú, keď to boli prepisovať na katastri, tak im povedali, že záhrada nie je vysporiadaná, lebo
nie je zaregistrovaná zmluva.

11. Žalovaní 1/, 7/, 8/ a 9/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu súdu písomne oznámili podaním
doručeným 17.4.2023, že žalobkyňa pani B. nemala byť žalobcom, nakoľko nie je oprávneným dedičom,

tým je len žalobca Török, ten môže podať žalobu so súhlasom svojich súrodencov a ich dedičov. V takom
prípade sú ochotní priznať ich vlastnícke právo a nepotrebujú žiadnu finančnú náhradu.

12. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 17.4.2023 navrhli pripustenie zmeny žaloby jej rozšírením
tak, aby súd určil, že parcela registra C parcelné číslo XXX o výmere 918 m2, druh pozemku záhrada,

evidovaná Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX, okres
H. – K., obec C. D., k.ú. C. D. patrí do dedičstva po poručiteľovi J. B., M. B., narodenom XX.XX.XXXX,
zomrelom 17.07.2002. Uviedli, že dňa 5.3.1980 uzatvorili K. B., nar. X.XX.XXXX a jeho manželka G. B.
M. S., nar. XX.X.XXXX ako predávajúci a žalobcovia 1/a 2/ ako kupujúci na štátnom notárstve Košice
– vidiek kúpnu zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, parc. č. XX záhrada o výmere

1349 m2. Dňa 15.9.1982 G. B. zomrela. Dňa 2.12.1988 uzatvorili K. B., nar. X.XX.XXXX a G. G. M.
B., nar. XX.X.XXXX ako predávajúci a žalobcovia 1/a 2/ ako kupujúci na štátnom notárstve Košice –
vidiek kúpnu zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, parc. č. XX, dom súp. č. XX, dvor
o výmere 429 m2, parc.č. XX záhrada o výmere 1044 m2. Teda už v roku 1980 žalobcovia kúpili parc.
č. XXX/X (predtým č. 78) a vtedy im rodičia žalobcu 1/ aj darovali spornú záhradu a žalobcovia vstúpili

do dobromyseľnej držby. K podaniu pripojili overenú kópiu kúpopredajnej zmluvy z 7.5.1968, úmrtný
list J. B., notársku zápisnicu č. N 647/88 z 2.12.1988, notársku zápisnicu č. N128/80 z 5.3.1980. Súd
uznesením z 25.4.2023 rozšírenie žaloby o ďalší žalobný petit podľa návrhu žalobcov pripustil z dôvodu,
že ide vlastne o rôzne variácie petitu na deklarovanie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti, pričom
rozsah dokazovania je takmer totožný. Na návrh žalobcov súd uznesením z 23.8.2023 pripustil do

konania žalovaných 10/ až 16/ z dôvodu, že žalobcovia žiadali určenie nehnuteľnosti do dedičstva po
zomrelom J. B., nar. X.XX.XXXX a noví žalovaní 10/ až 16/ sú jeho dedičmi.

13. Právny zástupca žalovaných 10/ až 15/ potvrdil, že spornú parcelu užíval žalobca 1/ a jeho právni
predchodcovia. Žalovaná 16/ uviedla, že záhradu, ktorá je vedľa domu jej brata A. B., dal ich otec J.

B. jej bratovi.

14. Počas konania prebehlo dodatočné dedičské konanie po pôvodnej žalovanej 2/ a súd uznesením
z 5.3.2024 zastavil konanie proti žalovanej 2/ a pripustil do konania ako žalovaných jej dedičky, ktoré sa
stali spoluvlastníčkami spornej parcely, a to I. D., nar. XX.X.XXXX a F. F., nar. XX.X.XXXX.

15. Žalovaná I. D. uviedla, že ku kúpnej zmluve, ktorá bola v konaní predložená chýba mapa. Pravdou
je, že jej mama a ostatní spoluvlastníci predali časť parcely rodičom žalobcu 1/, avšak za účelom stavby
domu, nešlo o parcelu XXX. Jej mama hovorila, že im povedala, že keď budú raz iné zákony, tak siodkúpia aj túto ďalšiu parcelu. Žalovaná označila, že predmetom predaja boli parcely č. XXX a XXX/
X. Žalovaná uviedla, že túto parcelu si pamätá, chodila tam s mamou robiť do roku 1961, bola v celku
ako roľa. Podľa jej názoru došlo k nejakému omylu, parcelu ktorej časť predávala jej mama je práve

parcela č.XXX/X J. XXX.

16. Na návrh žalobcov súd vypočul svedkyňu J. R., ktorá uviedla, že od roku 2010 je starostkou obce
Vyšná Hutka. Asi v roku 2012 prišli za ňou B., aby im pomohla vysporiadať záhradu, keď prezrela papiere
odporúčala im zabezpečiť si právneho zástupcu. V tom období v obci končilo konanie o ROEP. B. za

túto záhradu riadne obci platili dane a obhospodarovali ju, bolo tam staré oplotenie.

17. Podľa kúpopredajnej zmluvy z 7.5.1968 P. Q. M. U., nar. XX.X.XXXX, obyvateľka C. G., J. B., M. G.,
obyvateľka H. R. a F. G., M. G., nar. XX.X.XXXX a N. L., M. G., nar. XX.XX.XXXX, obyvateľky v Košickej
Polianke ako odpredávateľky a J. B., nar. XX.XX.XXXX a manželka G. B. M. S., nar. XX.X.XXXX,
obyvatelia vo Vyšnej Hutke ako kupitelia uzavreli túto zmluvu ešte pred šiestimi rokmi tak, že P. Q.

ako vlastníčka parc.č. XXX zapísanej na PKV č. XXX v celosti, ktorá bola strediskom geodézie zlúčená
s parcelou XXX, záhradou, zapísanou vo vložke č. 64 zapísanou na J. B., G. F. a vtedy ešte maloletej N.
G. po vydaji L. po jednej tretine, ktorí tiež pred šiestimi rokmi odpredali všetky svoje podiely kupiteľom
za 1000,-Kčs a za 500,- Kčs Barbore Dufekovej. Hneď pri kúpe boli uvedené obnosy ako kúpna cena
odpredávateľom do ich rúk vyplatené. Kupitelia sú už viac ako šesť rokov v pokojnej držbe uvedených

nehnuteľností, teraz už ako parcela č. XXX ako záhrada o výmere 861 m2. Odpredávateľky túto listinu
pred matrikárom Miestneho národného výboru v H. R. D. vlastnoručne podpísali 4. apríla 1970.

18. Podľa výpisu z pozemkovej knihy vložka č. 64, k.ú. C. D., parcela č. XXX – záhrada vo vnútornosti
o výmere 558 m2 patrila do spoluvlastníctva J. B., M. G., G. F., M. G. a mal. N. G. v rovnakých podieloch

po 1/3 k celku, titulom dedenia, skutočnej držby a podelenia.

19. Podľa výpisu z pozemkovej knihy vložka č. 246, k.ú. C. D., parcela č. XXX – záhrada intraviláne
o výmere 303 m2 patrila do vlastníctva P. Q. M. U., v celosti titulom kúpy.

20. Podľa identifikácie parciel vydaného Správou katastra Košice – okolie 29.3.2010 parcela č. XXX
z PKV XX a parcela č. XXX z PKV č. XXX sa zlúčili do parcely č. XX, záhrada o výmere 908 m2, ktorá
je evidovaná na LV č. XX.

21. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX z 1.7.2019, k.ú. C. D. vyplýva, že spoluvlastníkmi parcely č.

XXX o výmere 918 m2, druh záhrada sú žalovaný 1, pôvodná žalovaná 2/ Maria Stanová a žalovaní
3/-9/, na liste vlastníctva je uvedený údaj o obnove katastrálneho operátu novým mapovaním č.z. 90/18
a parcela pred mapovaním mala č. XX. Totožný list vlastníctva z 8.3.2018 eviduje parcelu č. XX o výmere
908 m2 s totožnými spoluvlastníkmi.

22. Podľa dedičského spisu Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. K3-20D/239/2023 po G. F. zomrelej
20.2.1992 prebehlo dodatočné dedičské konanie, predmetom ktorého bola okrem iného spoluvlastnícky
podiel na parcele č. 146 evidovanej na LV č. XX o veľkosti 1/3 k celku, jeho dedičkami sa stali žalovaná
2/ a žalovaná 17/.

23. Podľa notárskej zápisnice č. N 128/80 z 5.3.1980 K. B., nar. X.XX.XXXX a G. B. M. S., nar.
XX.X.XXXX predali A. B., nar. X.X.XXXX a jeho manželke B. B., nar. X.XX.XXXX nehnuteľnosti v k.ú.
C. D. na LV č. XX parc.č. 78 záhrada o výmere 1349 m2 za kúpnu cenu 5396,- Kčs.

24. Podľa notárskej zápisnice č. N 647/88 z 2.12.1988 K. B., nar. X.XX.XXXX a G. G., M. B., nar.

XX.X.XXXX predali A. B., nar. X.X.XXXX a jeho manželke B. B., nar. X.XX.XXXX nehnuteľnosti v k.ú.
C. D. na LV č. XX parc.č. XX, dom súp. č. XX, dvor o výmere 429 m2, parc.č. XX záhrada o výmere
1044 m2 za kúpnu cenu 59 288,- Kčs.

25. L. V. A. č. XX parcele č. 130/1 zodpovedá parcela č. XX, parcele č. XXX/X zodpovedá parcela č.

XX a parcele č. XXX/X zodpovedá parcela č. XX. Parcela č. XX/X je parcela XXX/X a parcela č. XX/X
je parcela č. XXX, parcela č. XX/X je parcela XXX.26. Podľa úmrtných listov J. B. nar. X.XX.XXXX zomrel XX.X.XXXX a G. B. nar. XX.X.XXXX zomrela
XX.X.XXXX.

27. Podľa potvrdenia Mestského súdu Košice z 18.1.2024 po J. B., nar. X.XX.XXXX nie je evidované
dedičské konanie. Menovaný zanechal závet vo forme notárskej zápisnice č. N 69/85 z 8.3.1985, podľa
ktorého si praje, aby v prípade jeho smrti, všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok zdedil jeho syn
A. B., nar. X.X.XXXX.

28. Podľa potvrdenia obce Vyšná Hutka, obec na žiadosť A. B. vyhlásila, že k vydržaniu vlastníckeho
práva A. B. k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XX k.ú. C. D., záhrada č. 76 o výmere 908 m2
(po mapovaní č. 146 o výmere 918 m2) nemá námietky, nakoľko vznikom jeho vlastníckeho práva nie
sú dotknuté oprávnené záujmy obce. Predmetnú záhradu užíva rodina pána B. od 60-tych rokov, tomu
nasvedčuje aj kúpnopredajná zmluva z roku 1968. Pán B. sa o parcelu riadne a príkladne stará, a na
základe kúpnopredajnej zmluvy má túto parcelu priznanú a riadne za ňu platí dane.

29. Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.
(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom

určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

30. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

26. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

27. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

28. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti

ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom
ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok

nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobýfaktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu
vydržaniazákladnýmipredpokladmivydržaniasúoprávnenádržbaanepretržitosťtejtooprávnenejdržby
počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle citovaných ustanovení§ 129 ods. 1 a § 130 ods.

1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ
je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba
hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a
treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti

a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží
vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov

a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom
na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť
zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy
sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v

prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

32. Vydržanie nehnuteľnosti bolo možné na Slovensku od 1. januára 1951 do 1. apríla 1964 a na základe
súčasného znenia zákona účinného od 1. januára 1992. K nadobudnutiu práva vydržaním došlo, pokiaľ
v dobe po nadobudnutí účinnosti novely zák. č. 509/1991 Zb. boli splnené predpoklady vydržania. Do

doby, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je treba pre účely vydržania započítať i dobu držby
vykonávanú pred 1. 1. 1992 aj v prípade, pokiaľ by išlo o vec, ktorú v tej dobe nebolo možné vydržať.

33. Pre úspešnosť určovacej žaloby teda musia byť naplnené prioritne dve podmienky: 1) strany sporu
musia mať vecnú legitimáciu, 2) žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

34. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 sa o aktívnej legitimácii žalobcu
rozhodovalo nasledovne: „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej

(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“

35. Súd tiež skúmal naliehavý právny záujem žalobcov na podanej určovacej žalobe. Právny záujem,

ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a
či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie)
súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri

spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok
vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal
Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v
časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho

vlastníckeho práva.

36. Predmetom konania boli dva samostatné nároky žalobcov. Prvým nárokom bolo určenie, že sporná
parcela patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva titulom vydržania a druhým nárokom bolo určenie,
že sporná parcela patrí do dedičstva po J. B., nar. X.XX.XXXX.

37. Súd skúmal splnenie vyššie uvedených podmienok pri každom nároku samostatne a dospel
k záveru, že prvému nároku žalobcov nie je možné vyhovieť, pretože ich nemožno považovať za
dobromyseľných držiteľov pre účely vydržania. Žalobcovia v roku 1980 a v roku 1988 nadobudlivlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice, museli si byť
plne vedomí procesu, ktorý je vyžadovaný k nadobudnutiu vlastníctva, teda, že nemožno nadobudnúť
vlastníctvo len tým, že im mal J. B., nar. X.XX.XXXX odovzdať kúpnu zmluvu z roku 1968 a povedať, že

aj toto môžu užívať. Žalobca 1/ výslovne uviedol, že žiadali notára, aby v kúpnej zmluve bola aj záhrada
č. 146, ktorý to však odmietol, že si to majú vybaviť na katastri. Neskôr sa to aj pokúšali na obecnom
úrade aj na katastri. Žalobcovia mali od začiatku vedomosť o tom, že s nadobudnutím vlastníctva
k záhrade je problém, preto s poukazom na všetky okolnosti sa nemohli cítiť ako vlastníci spornej
parcely. Neboli naplnené podmienky vydržania, pre nedostatok nadobúdacieho titulu a nedostatok

dobromyseľnej držby. Žalobcom preto na podanie takto formulovanej žaloby chýba naliehavý právny
záujem aj aktívna vecná legitimácia. Vzhľadom na uvedené súd žalobu o určenie, že žalobcovia 1/ a 2/
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely registra C č. 146 o výmere 918 m2, záhrada,
evidovanej Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX, k.ú. C.
D. v spoluvlastníckom podiele 1/1 v celom rozsahu zamietol. (výrok I., A)

38. Vo vzťahu k tomuto nároku súd podľa § 255 CSP priznal náhradu trov konania úspešným žalovaným
3/ a 5/, ktorí si túto uplatnili, a to v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. Ostatným
žalovaným, ktorí sa náhrady trov konania výslovne vzdali, resp. im žiadne trovy nevznikli, súd náhradu
trov konania nepriznal. Súd nezistil dôvody použitia § 257 CSP. (výroky I., B, C)

39. Ohľadom druhého nároku žalobcov, že sporná parcela patrí do dedičstva po J. B., nar. X.XX.XXXX
súd dospel k záveru, že u žalobkyne 2/ nie je daný naliehavý právny záujem na tomto určení. Žalobkyňa
2/ nie je dedičkou po J. B., nar. X.XX.XXXX, je manželkou jeho syna, jej právne postavenie by sa
pozitívnym výrokom súdu nezmenilo, nemá ani aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takejto žaloby,

preto súd jej žalobu v časti druhého nároku zamietol v celom rozsahu. (výrok II., A)

40. Vo vzťahu k tomuto nároku žalobkyne 2/ súd podľa § 255 CSP priznal náhradu trov konania
úspešným žalovaným 3/ a 5/, ktorí si túto uplatnili a len vo vzťahu k neúspešnej žalobkyni 2/, a to v
rozsahu100%,pričomovýškenáhradybuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatným

uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. Ostatným žalovaným, ktorí sa náhrady trov konania
výslovne vzdali, resp. im žiadne trovy nevznikli, súd náhradu trov konania nepriznal. Súd nezistil dôvody
použitia § 257 CSP. (výroky II., B, C)

41. Súd skúmal druhý nárok vo vzťahu k žalobcovi 1/ a zistil, že žalobca 1/ ako právny nástupca

po zomrelom J. B., nar. X.XX.XXXX, ktorý bol jeho otcom, má naliehavý právny záujem na určení
nehnuteľnosti do dedičstva, je aktívne vecne legitimovaným na podanie tejto žaloby. Takisto okruh
pasívne vecne legitimovaných osôb je úplný, tvoria ho jednak spoluvlastníci spornej parcely – žalovaní
1/ až 9/ a 17/ a do úvahy prichádzajúci dedičia J. B., nar. X.XX.XXXX – žalovaní 10/ až 16/.

42. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto
veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa. Ak súd vyhovie žalobe požadujúcej
uvedené určenie, vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa. Po smrti
poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik

vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v
čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 154/2010 zo 16. decembra 2010
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.
3/2011)

43. Súd hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že v konaní bolo
preukázané, že otec a matka žalobcu 1/ uzavreli najprv ústnu kúpnu zmluvu v roku 1962 ohľadne
pozemkov par. č. XXX J. XXX s pozemkovoknižnými vlastníčkami, ktorým vyplatili kúpnu cenu a
následne spracovali písomnú kúpnu zmluvu v roku 1968, ktorú pozemkovoknižné vlastníčky ako

predávajúce potvrdili svojim podpisom pred matrikárom Miestneho národného výboru v H. R. D. dňa 4.
apríla 1970. Od roku 1962 kupujúci túto záhradu užívali a oplotili ju. Uvedené je v súlade s tvrdením
žalovanej2/I.D.,ktoráuviedla,žesipamätá,žetamchodilismatkou(G.F.)obrábaťaprestalitamchodiť
asi v roku 1961. Nepreukázalo sa tvrdenie žalovanej 2/, že predmetom predaja nebola záhrada, terazpodparc.č.XXX,alepredanéboliparcelyč.XXXJ.XXX/X,pretožeparcelač.XXXbolapredmapovaním
vedená ako č. 76 a predtým ako parcely č. XXX J. XXX, ako vyplýva z identifikácie parciel vydanej
Správou katastra Košice – okolie. Podľa chronologického LV č. XX parcela č. XX/X je parcela č. XXX/X

a parcela č. XX/X je parcela č. XXX, teda nejde o parcelu č. XX. Rodičia žalobcu 1/ v držbe neboli nikým
rušení. Matka žalobcu 1/ zomrela v roku 1982, otec žalobcu 1/ J. B., narodený XX.XX.XXXX v pokojnej
držbe pokračoval, hoci podľa tvrdenia žalobcov im v roku 1980 povedal, že aj záhradu môžu užívať,
ale nevykonal žiadny ďalší úkon k prevodu vlastníctva. Novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1991
Zb. bolo umožnené vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ak boli splnené zákonom predpísané

podmienky. Súd preskúmal naplnenie podmienok vydržania a dospel k záveru, že u J. B., narodeného
XX.XX.XXXX splnené boli, pozemok je spôsobilým predmetom vydržania, J. B., narodený XX.XX.XXXX,
na základe nadobúdacieho titulu – kúpnej zmluvy, ktorá však nebola registrovaná, pokojne, nerušene
a nepretržite držal a užíval sporný pozemok od roku 1962. Po zaplatení kúpnej ceny, podpísaní kúpnej
zmluvy a pokojnom dlhodobom užívaní nehnuteľnosti možno považovať J. B. za držiteľa oprávneného,
a preto k 1.1.1992 uvedenú nehnuteľnosť vydržal. Teda ku dňu jeho smrti 17.7.2002 bol vlastníkom

spornej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu 1/ vyhovel a určil, že sporná parcela
patrí do dedičstva po jeho otcovi J. B. (výrok II., D)

44. K námietkam žalovaných 3/ a 5/ súd udáva, že práve inštitút vydržania je spôsobom zhojenia
nedostatkov pri nadobúdaní vlastníctva a v tomto prípade nedostatkom bolo, že kúpna zmluva

nebola registrovaná zákonom predpísaným spôsobom. Súd v tomto poukazuje na odôvodnenie nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018: „55. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľ by mohol byť dobromyseľným držiteľom iba za
predpokladu, že nehnuteľnosť nadobudol registrovanou písomnou zmluvou, o ktorej by však neskôr
vyšlo najavo, že je z nejakých zákonných dôvodov neplatná. Ak by sa tak stalo už po uplynutí 10-ročnej

doby držby, potom by sťažovateľ mohol byť považovaný za dobromyseľného držiteľa, ktorý by takto
splnil podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním.
56. Ústavný súd zdôrazňuje, že taký výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý
vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny,

nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný.“

45. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

46. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných
prípadoch,keďsúnaplnenévšetkypredpokladyprepriznanienáhradytrovkonania,avšaksúddospejek
záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na

strane sporových strán, a to obidvoch. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak
na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, v danom prípade odvolateľ, ako aj na
strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nemá byť priznaný, v danom prípade žalobcovia. Aplikácia
ustanovenia §257 CSP nemá slúžiť pritom k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi sporovými
stranami, ale k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby tomu,

kto pôvodne uplatňoval alebo bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, bola prisúdená náhrada
dôvodne vynaložených trov. Umožňuje tak zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov
sporových strán, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k
právam iných osôb, čo aplikácia zásady úspechu v konaní vždy neumožňuje. Rozhodnutie súdu, podľa
ktorého ten, kto v konaní napokon neuspel, prípadne nemal žiadnu vinu na zastavení konania, celkom

alebo vôbec sčasti znášal svoje trovy, preto sa bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na
existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sporových strán v priebehu
sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.

47. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. sa uplatňuje princíp

úspechu, ktorý však súd môže modifikovať použitím ustanovenia § 257 C.s.p. V prejednávanom prípade
bol žalobca 1/ ohľadom svojej žaloby úspešný v tom, že súd žalobe vyhovel. Súd však prihliadol na
skutočnosť, že žalobca 1/ vyvolal spor bez zavinenia žalovaných, ktorí vlastníctvo nadobudli dedením po
svojich právnych predchodcoch alebo boli žalovanými len z dôvodu spoločných práv všetkých dedičov,ktorí majú postavenie nerozlučných spoločníkov podľa § 77 ods. 1 C.s.p., zároveň viacerí žalovaní
žalobu ani nerozporovali. Súd tieto skutočnosti vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto
rozhodol, že žalobcovi 1/ náhradu trov konania proti žalovaným nepriznal. (výrok II., E)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia
(§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.