Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Cpr/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124207853
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124207853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: DODS SYSTEMS,

s.r.o. IČO: 47813709, so sídlom Vajanského 1955/58, Piešťany, proti žalovanej: A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. XXXXXX XXX/XX, D., o zaplatenie 13.925,02 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 24.9.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží
žalovanej zaplatiť sumu 13.925,02 eura na tom skutkovom základe, že žalobca a žalovaná uzavreli
pracovnú zmluvu dňa 10. novembra 2021, na základe ktorej žalovaná vykonávala pre žalobcu prácu

na pozícii Manager Implementácie DODS. Podľa tejto zmluvy mala byť žalovaná odmeňovaná fixnou
zložkou, pohyblivou zložkou a mimoriadnou odmenou za získavanie nových zákazníkov a uzatváranie
nových licenčných zmlúv. Tento systém odmeňovania ktorého odmena je percentuálna provízia z novo
uzatvoreného obchodu je v súlade s bežnou praxou obchodných spoločností, ktoré oceňujú najmä
aktívnych predajcov prinášajúcich firme nové obchodné príležitosti. V dôsledku chyby interného systému
žalobcu boli žalovanej vyplatené odmeny aj za podpísané dodatky k už existujúcim zmluvám, ktoré
boli pracovnou úlohou v rámci paušálnej mzdy a ktoré jednoznačne nespĺňali podmienky pre vyplatenie

odmeny stanovené v pracovnej zmluve.
Celková suma takýchto neoprávnene vyplatených odmien za rok 2024 predstavuje v súčte 13.925,02
EUR. Peniaze boli v priebehu roka 2024 prevedené na účet žalovanej.
Žalobca zistil túto chybu na základe internej kontroly na podnet členov valného zhromaždenia. Následne
vyvodil zodpovednosť voči zamestnancovi, ktorý pochybil, a podáva túto žalobu. Vyplatená suma
predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná
nemá právny dôvod na získanie tejto sumy, keďže neboli splnené podmienky pre vyplatenie odmien

podľa pracovnej zmluvy. Nebola vynaložená žiadna námaha ani aktivita smerujúca k získaniu nového
zákazníka (zákazníka ktorý predtým nebol náš zákazník) alebo uzavretiu novej licenčnej zmluvy (nová
obchodná zmluva, ktorá nenahrádzala pôvodnú zmluvu alebo dodatok k pôvodnej zmluve), čo bolo
esenciálnou podmienkou pre vznik nároku na odmenu a zákazníci s podpísanými dodatkami teda boli
už existujúci zákazníci.

2. Podaním doručeným súdu dňa 9.2.2025 žalobca uviedol, že upravuje výšku žalovaného nároku na

sumu 12.937,74 eura, keď pôvodná suma 13.925,02 eura bola vypočítaná na základe nesprávneho
predpokladu.

3. Žalovanej bola žaloba doručená zverejnením dňa 24.1.2025, k žalobe sa nevyjadrila.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom žalobcu, výsluchom svedkyne
A. E. D. F., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Pracovnou zmluvou zo dňa 10.11.2021;

Výpismi z účtu; Zoznamom zákazníkov a dátumov platnosti licencie; Zoznamom odmien, keď konal
v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa na pojednávanie nedostavila.

5. Žalobca pred súdom uviedol, že žalovaná u nich pracovala na základe pracovnej zmluvy asi tri
a pol roka. Spoločnosť robí počítačové programy pre zariadenia sociálnych služieb. Mali uzavreté

zmluvysjednotlivýmizákazníkmi,ktorýmposkytovaliinformačnýsystém.Každýzákazníkmápodpísanú
licenčnú zmluvu. Mali 3 alebo 4 typy takýchto licenčných zmlúv pre zákazníkov. V roku 2024 si dali
advokátskej kancelárii vypracovať jeden typ licenčnej zmluvy pre zákazníkov a potom robili dodatok
k licenčným zmluvám už k existujúcim zmluvám, aby licenčné zmluvy boli jednotné. Keď k nim žalovaná
nastúpila mali taký systém, aby bol zamestnanec motivovaný tak mal 20 % províziu keď zohnal nového
zákazníka a to mali zakomponované aj v pracovnej zmluve. V danej veci nešlo o to, že by žalovaná

získala nového zákazníka, už raz províziu dostala za získanie zákazníka, takže vie preukázať všetky
zmluvy a zákazníkov, ktorých sa to týkalo.
Majú vypracovaný interný systém takže každý predajca – zamestnanec, ktorý môže predávať, teda aj
žalovaná,vidívsystémevýškuprovíziezanového zákazníka.MajúprogramátorovpocelomSlovensku,
v ich systéme nastala chyba, lebo nemysleli na to, že môžu podpísať dodatky, lebo roky dozadu

podpisovali vždy len nové zmluvy so zákazníkmi. Nastala situácia, kedy to chceli zjednotiť, teda že robili
jeden typ licenčnej zmluvy. V priebehu roka obehali všetkých zákazníkov po celom Slovensku, a dali im
podpísať dodatky, čo robila nielen žalovaná, ale aj ostatní zamestnanci. Systém to omylom vyhodnotil
ako podpísanie nových zmlúv. Čiže žalovaná už raz províziu za uzavretie zmluvy, a to vo flexibilnej
zložke, dostala.

V zmysle pracovnej zmluvy mala žalovaná nárok na províziu vo výške 20 % len za získanie nového
zákazníka, alebo 10 % províziu, keď už dostala typ na nového zákazníka od nich na základe dopytu
samotného zákazníka a išla len uzavrieť zmluvu. Fixnú mzdu mala vo výške 1.200,-eur brutto, pričom
každý rok sa fixná mzda zvyšovala.
Žalovaná podľa pracovnej zmluvy jasne vedela koľko percent a v akých prípadoch dostáva. Žalovaná

si bola vedomá toho, že niekde je nejaký problém, lebo dostala odmeny za úkony, ktoré dostať nemala.
Toto preukazuje pracovná zmluva, teda ak raz dostala peniaze za to čo nemala, tak si musela byť toho
vedomá. Čestný človek by na to upozornil – dostal som peniaze, ktoré som dostať nemal.
Žalovaná vedela ako funguje spôsob odmeňovania, roky zarábala nadštandardne, mzda jej vyšla okolo
1.000,- eur fix plus 2.000,- eur provízie, odmeny, a veľmi dobre vedela akým spôsobom fungujú, mala

vedomosť ako funguje odmeňovanie. Keďže došlo k výnimočnej veci, keďže v priebehu roka museli
všetkých zákazníkov obehať a popodpisovať dodatky, tak žalovaná mala vedomosť že dostala peniaze
za čo ich dostať nemá. Vie preukázať nedobromyseľnosť, aj to, že mlčala bolo vyjadrením, že zneužila
túto chybu. Vedela, že dostala peniaze, reálne jej prišli na účet a mala vedomosť, že to musí byť iba
chyba, lebo vedela za čo dostáva provízie podľa zmluvy.

6. Svedkyňa A. E. D. F. uviedla, že je manželkou spoločníka a konateľa žalobcu A. A. D.,
pracuje v spoločnosti ako riaditeľka, má na starosti vyplácanie miezd a odmien pre zamestnancov,
v predmetnej veci majú interný systém, ktorý vypočítava podiely z predaja nových získaných zmlúv
alebo zrealizovaných školení. Každý zamestnanec každý mesiac vidí za čo dostáva odmenu, teda vidí

aj zákazníka, ktorého získal alebo školil a vidí aj sumu, ktorá mu je vyplácaná. Má otvorený vzťah so
zamestnancami, nekontroluje či je všetko správne, oni väčšinou upozorňujú ak niečo chýba a podobne.
V auguste 2024 so žalovanou ukončili pracovný pomer a vtedy kontrolovali všetko či mala vyplatené,
aby jej to pri ukončení pracovného pomeru vyplatili a vtedy prišli na internú chybu v systéme, ktorá
ako keby zdvojovala odmeny. Menili licenčné zmluvy, kedy u zákazníkov zjednocovali aj sumy, a dali si

vypracovať jednotnú licenčnú zmluvu. Prišli na to, že žalovanej znova systém vypočítal odmenu. Ten
istý zákazník, ktorý už bol ich zákazníkom, ako keby ho získala znovu. Vyzvali ju, v septembri 2024,
aby sa stretli, túto vec prejednali avšak pošta sa im stále vracala a nepodarilo sa im s ňou skontaktovať.
Pani C. mala vedomosť za čo dostáva odmeny. Mala vedomosť koľko a za aké výkony dostáva odmeny,
mala vedomosť za akého zákazníka a koľko dostala. Nevie či mohla vedieť, že majú chybu v systéme,

ale vždy videla za akého zákazníka dostala akú odmenu.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná bola zamestnaná u žalobcu na základe
pracovnej zmluvy uzavretej dňa 10. novembra 2021, na základe ktorej vykonávala pre žalobcu prácuna pozícii Manager Implementácie DODS. Podľa tejto zmluvy mala byť žalovaná odmeňovaná fixnou
zložkou, pohyblivou zložkou a mimoriadnou odmenou za získavanie nových zákazníkov a uzatváranie
nových licenčných zmlúv. V dôsledku chyby interného systému žalobcu boli žalovanej vyplatené odmeny

aj za podpísané dodatky k už existujúcim zmluvám, ktoré boli pracovnou úlohou v rámci paušálnej mzdy
a nespĺňali podmienky pre vyplatenie odmeny stanovené v pracovnej zmluve.
Celková suma takýchto vyplatených odmien žalovanej za rok 2024 bola 12.937,74 eura.

8. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal vrátenia sumy 12.937,74 eura keď mal za to, že tieto

finančné prostriedky boli žalovanej vyplatené neoprávnene.

9. V danej veci nebol sporný skutkový stav uvedený v bode 7 tohto odôvodnenia, keď žalovaná bola v
konaní nečinná, tvrdenia žalobcu nepoprela žiadnym spôsobom.

10. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od

zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

11. Z citovaného ustanovenia (§ 222 ods. 6) vyplýva, že nárok zamestnávateľa na vrátenie peňažného
plnenia od zamestnanca závisí od dobromyseľnosti zamestnanca, t.j. od toho, či zamestnanec vedel

alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené.
Nedobromyseľnosť sa neprezumuje, predpokladá sa, že zamestnanec je dobromyseľný. Skutočnosť,
že zamestnanec nebol dobromyseľný, musí preukázať zamestnávateľ. Ak sa to zamestnávateľovi
nepodarí, t.j. nepreukáže, že zamestnanec nebol dobromyseľný, nemôže sa s úspechom domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia. (A. B. a kol. : Zákonník práce. Veľký komentár; Eurokodex; marec

2023)
Vedomosť zamestnanca o tom, že plnenie mu nepatrí alebo mu bolo poskytnuté omylom, sa
neprezumuje. Zamestnávateľ, ktorý sa domáha vrátenia plnenia, preto musí preukázať (na ňom je
dôkazné bremeno), že zamestnanec vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená
suma nepatrí, t.j. že jeho konanie nebolo dobromyseľné. Či zamestnanec vedel alebo musel z okolností

predpokladať, že jemu vyplatená suma bola nesprávne určená alebo omylom vyplatená, keďže ide
o vnútorný psychický stav zamestnanca, nemožno priamo preukázať. Preto nemožno tento stav
vyvodzovať iba z okolností, za ktorých sa navonok objektívne prejavuje (NS SR, sp.zn. 1Cdo 1/2008).

12. Na základe vykonaného dokazovania, aplikujúc príslušné na vec sa vzťahujúce zákonné

ustanovenie, súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal, že
žalovaná nebola dobromyseľná.
Tvrdeniežalobcu,že-žalovanávedelaakofungujespôsobodmeňovania,keďjetozrejméajzpracovnej
zmluvy za čo dostáva provízie - podľa názoru súdu preukazuje len vedomosť žalovanej o všeobecných
podmienkach poskytnutia provízie zo strany zamestnávateľa.

Tvrdenie žalobcu, že - v priebehu roka museli všetkých zákazníkov obehať a popodpisovať dodatky,
preto žalovaná mala vedomosť, že dostala peniaze za čo ich dostať nemá – podľa názoru súdu
žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom svedčiacim bez akýchkoľvek pochybností o tom, že žalovaná
vykonávala podpisovanie dodatkov už evidovaných zákazníkov a teda v komparácii so všeobecnými
podmienkami poskytnutia odmeny jej muselo byť zrejmé, že za takúto činnosť jej odmena nepatrí, resp.

všeobecné podmienky poskytnutia provízie zo strany zamestnávateľa za takúto činnosť poskytnutie
odmeny nepripúšťa.
K tvrdeniu svedkyne, že - majú interný systém, ktorý vypočítava podiely z predaja nových získaných
zmlúv a každý zamestnanec každý mesiac vidí za čo dostáva odmenu, teda vidí aj zákazníka,
ktorého získal alebo školil a vidí aj sumu, ktorá mu je vyplácaná - súd uvádza, že žalobca nepredložil

žiadny dôkaz o tom, že žalovaná skutočne vstúpila do tohto systému a týmto svojim vstupom
a prípadnou vizualizáciou uskutočnených úkonov, za ktoré jej bola poskytnutá mimoriadna odmena, aj
toto verifikovala, prípadne, že výstup z tohto systému bol súčasťou potvrdenia o mzde a teda žalovaná
mala možnosť z tohto potvrdenia zistiť za aké úkony jej bola poskytnutá mimoriadna odmena.

13. S poukazom na uvedené má súd za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu
takých okolností, z ktorých by žalovaná vedela alebo musela predpokladať, že jej vyplatená suma bola
nesprávne určená, že jej nepatrila.14. Listinné dôkazy - Výpisy z účtu; Zoznam zákazníkov s dátumom platnosti licencie; Zoznam
vyplatených odmien žalobca predložil za účelom preukázania špecifikácie výpočtu žalovanej sumy. Ani
z týchto listinných dôkazom nevyplýva, že žalovaná vedela alebo musela predpokladať, že jej vyplatená

suma bola nesprávne určená, že jej nepatrila a to s poukazom na nasledovné:
Z listinného dôkazu – ,,Výpisov z účtu“ vyplýva dátum, suma okamžitej platby poukázanej žalovanej.
Uvedený dôkaz nepreukazuje, že žalovaná mala vedomosť, že jej táto suma nepatrí.
Z listinného dôkazu - ,,Zoznamov zákazníkov a dátumy platnosti licencie“ vyplýva, že tieto zoznamy
boli vypracované až po zistení neoprávnene vyplatenej odmeny, čo vyplýva z textu uvedeného

v tomto zozname - ,,neoprávnene vyplatené“. Teda nie je to dôkaz preukazujúci vedomosť žalovanej
o neoprávnene vyplatenej odmene.
Z listinného dôkazu - ,,Zoznam odmien za dané obdobie“ vyplýva dátum, výška vyplatenej sumy
a uvedenie klienta, ani tento dôkaz, podľa názoru súdu, nepreukazuje vedomosť žalovanej o tom, že jej
vyplatená suma nepatrí, keď ako súd uviedol v bode 12 tohto odôvodnenia, žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že žalovaná bola oboznámená s týmto Zoznamom.

15. S poukazom na uvedené, súd žalobu zamietol.

16. Podľa čl. 4 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len ,,Civilný sporový
poriadok“), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto

zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec
čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a

neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O náhrade trov konania žalovanej rozhodol súd podľa ustanovenia § 251, § 255 Civilného sporového
poriadku v spojení s čl. 4, 17 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal, hoci jej nárok na náhradu trov konania vznikol, keď v konaní bola plne úspešná. Zo spisového
materiálu mal súd preukázané, že žalovanej v konaní žiadne preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich priznania, preto vychádzajúc z čl. 4 a 17
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu, rozhodol súd už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak, že žalovanej sa
náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.