Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 17, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123232935
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123232935.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu:

Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom
Stromová 1, 813 30 Bratislava, IČO: 00 164 381, proti žalovanému: Check IT s. r. o. v likvidácii, so
Zástranie 278, 010 03 Žilina, IČO: 46 707 719, zastúpený: Attorneity Legal s.r.o., so sídlom Krížna 56,
82108Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:54912989,ozaplatenie70.162,05eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiťmusumu70.162,05eursúrokomzomeškania9%ročneztejtosumyod2.12.2021dozaplatenia
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Na odôvodnenie
uplatneného nároku uviedol, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
v zastúpení Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako poskytovateľ
uzatvorilodňa24.05.2018sožalovanýmakoprijímateľomZmluvuoposkytnutínenávratnéhofinančného
príspevku č. XXXX/XXXX /ďalej aj len Zmluva/ podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 25

Zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z Európskych štrukturálnych a investičných fondov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej aj len Zákon č. 292/2014
Z.z./ a podľa § 20 ods. 2 Zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej aj len Zákon č. 523/2004 Z.z./,
predmetom ktorej bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku /ďalej aj len NFP/ žalobcom
žalovanému na realizáciu projektu s názvom A. – B. C. D. E. F. G. B. H.+: XXXXXXXXXX /ďalej
aj len Projekt/ a účelom spolufinancovania schváleného Projektu žalovaného. Zmluva nadobudla

účinnosť 16.06.2018. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú Príloha č. 1 Všeobecné zmluvné podmienky
k Zmluve o poskytnutí NFP, Príloha č. 2 Predmet podpory NFP, Príloha č. 3 Rozpočet Projektu
a Príloha č. 4 Finančné opravy za porušenie pravidiel a postupov VO. Žalobca ako zmluvná strana
Zmluvy vykonával v zastúpení voči žalovanému postavenie poskytovateľa na základe splnomocnenia
obsiahnutého v Zmluve o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom
z 23.07.2015 /0578/2015/. Dňa 13.10.2021 doručením Oznámenia č. XXXX/XXXXX:X-XXXXX žalobca
oznámil žalovanému odstúpenie od Zmluvy z dôvodu, že pri kontrole údajov na webovom sídle

registra partnerov verejného sektora zistil, že žalovaný ako prijímateľ NFP si pred uzavretím Zmluvy
ako partner verejného sektora nesplnil povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora,
ktorá povinnosť mu vyplývala z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 v spojení s ustanovením
§ 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora /ďalej aj len Zákon č.315/2016 Z.z./. Žalovaný v rozhodujúcom období nebol subjektom verejnej správy a v zmysle Zmluvy
mu mala byť poskytnutá suma presahujúca 100.000,- eur. Žalobca poukázal na ustanovenie § 344,
§ 345 ods. 2 a § 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a na článok 9 ods. 4, článok 9 ods. 4

písm. b/ bod xviii), článok 10 ods. 1 písm. c/ Prílohy č. 1 k Zmluve a článok 2 ods. 2.11 Zmluvy.
Žalobca ďalej uviedol, že listom č. XXXX/XXXX:XX-XXXXX z 23.11.2021 poslal žalovanému Správy
ozistenejnezrovnalostič.XXXXXXXXXXXXXXač.XXXXXXXXXXXXXXspolusožiadosťamiovrátenie
finančných prostriedkov č. XXXXXXXXXXXXXX v sume 31.667,11 eur a č. XXXXXXXXXXXXXX v sume
38.494,94 eur v súvislosti s odstúpením od Zmluvy, pričom žalovanému oznámil, že účinky odstúpenia

od Zmluvy nastali dňom jeho doručenia žalovanému 13.10.2021. Žalovaný na predmetnú žiadosť
nereagoval, preto mu žalobca listom z 31.05.2022 doručil Predžalobnú výzvu č. XXXX/XXXXX:XX-
XXXXX na úhradu pohľadávok v súvislosti s odstúpením od Zmluvy. Žalovaný bol v predžalobnej výzve
upozornený, že v prípade neuhradenia dotknutých pohľadávok sa žalobca bude svojich práv domáhať
prostredníctvom súdu. Napriek doručenej predžalobnej výzve žalovaný pohľadávky žalobcu neuhradil.

2. V prílohe žaloby žalobca predložil Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. I. – č.l.
8 a nasledujúce spisu, Prílohu č. 1 Zmluvy o poskytnutí NFP Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku – č.l. 32 a nasledujúce spisu, Prílohu č. 2 Zmluvy
o poskytnutí NFP Predmet podpory NFP – č.l. 100 a nasledujúce spisu, Rozpočet projektu – č.l. 106
spisu, Prílohu č. 4 Zmluvy o poskytnutí NFP – č.l. 117 a nasledujúce spisu, Zmluvu o vykonávaní časti

úloh riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom z 23.07.2015 – č.l. 135 a nasledujúce spisu
v znení Dodatkov č. 1, 2 a 3, Odstúpenie od Zmluvy adresované konateľovi žalovaného 07.10.2021 –
č.l. 169 spisu spolu s dokladom o doručení 13.10.2021 – č.l. 173 spisu, listiny označené ako Identifikácia
hlásenia/správy o zistenej nezrovnalosti – č.l. 174 a nasledujúce spisu, list z 23.11.2021 označený ako
Zaslanie správ o zistenej nezrovnalosti – č.l. 184 a nasledujúce spisu, listiny označené ako Žiadosť

o vrátenie finančných prostriedkov – č.l. 187 a nasledujúce spisu, Predžalobnú výzvu z 31.05.2022 – č.l.
195spisuspolusdokladomodoručenížalovanému06.06.2022–č.l.196spisuaOznámenieoneuznaní
prihlásenej pohľadávky z 21.09.2023 – č.l. 199 spisu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 30.9.2023 potvrdil, že s Ministerstvom práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky zastúpeným Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky uzatvoril dňa 24.05.2018 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
č. XXXX/XXX/XXXX /Zmluva/ na základe vydaného Rozhodnutia o schválení žiadosti podľa Zákona
č. 292/2014 Z.z. Na základe uzatvorenej Zmluvy mal byť žalovanému poskytnutý nenávratný finančný
príspevok v maximálnej výške 192.914,37 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že počas doby realizácie

Projektu mu bolo na zálohových platbách v zmysle Zmluvy vyplatených 31.931,18 eur, ktoré boli
zúčtovanésplneniamiposkytnutýmiadoloženýmivpiatichzúčtovacíchžiadostiach.Žalobcomvyčíslené
sumy nezodpovedajú sumám, ktoré boli žalovanému reálne vyplatené. Žalovaný má voči žalobcovi
pohľadávky v sume 70.324,33 eur vyplývajúce zo žiadostí o platby, ktoré žalovaný predložil v zmysle
Zmluvy, avšak žalobcom boli pozastavené. Žalobca odôvodňuje nárok na vrátenie už zúčtovaných

platieb a rovnako nevyplatenie NFP v sume 70.324,33 eur údajným porušením povinnosti zápisu
žalovaného do registra partnerov verejného sektora. Uvedenú skutočnosť žalobca použil ako dôvod
pre odstúpenie od Zmluvy. Žalovaný má za to, že táto povinnosť sa v čase uzatvorenia Zmluvy na
žalovaného nevzťahovala a nevzťahovala sa naňho ani v priebehu realizácie projektu a ani v súčasnosti
sa naňho nevzťahuje. Žalobca v čase uzavretia Zmluvy a počas následného plnenia zo Zmluvy od

žalovaného splnenie tejto povinnosti nevyžadoval. Svoje vlastné konanie /nevyžiadanie zápisu do
registra partnerov verejného sektora/ žalobca teraz spätne účelovo využíva ako dôvod na nevyplatenie
zvyšku splatnej sumy finančných prostriedkov a na odstúpenie od Zmluvy s požiadavkou vrátenia
všetkých prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy žalovanému. Žalobca tak koná v rozpore so
svojím doterajším postupom a tento kladie za vinu žalovanému, ktorého poškodzuje ako subjekt

súkromného práva. Žalovaný žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy neporušil, svoje povinnosti zo
Zmluvy priebežne plnil a žalobca preto nemal a nemá žiadny dôvod na odopretie svojho plnenia alebo
na odstúpenie od Zmluvy. Žalovaný tak má za to, že Zmluva je platná, odstúpenie od Zmluvy je
neplatné a neúčinné a žalobca musí aj naďalej plniť svoje záväzky zo Zmluvy. Pokiaľ by aj súd dospel
k záveru, že došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od Zmluvy zo strany žalobcu, tak žalovaný

pri plnení svojich zmluvných povinností a záväzkov pred odstúpením žalobcu od Zmluvy poskytol
žalobcovi plnenia, za ktoré mu žalobca neposkytol požadované platby resp. ich žiada vrátiť späť.
Žalovaný vynaložil výdavky vo výške presahujúcej jemu poskytnuté plnenie zo Zmluvy. Tieto výdavky si
žalovaný uplatnil na preplatenie v zmysle Zmluvy v čase jej platnosti a účinnosti, pričom má za to, žev prípade ich nepreplatenia za súčasného odstúpenia od Zmluvy, prípadne aj s povinnosťou vrátiť už
poskytnuté peňažné prostriedky, by tieto plnenia predstavovali predmet bezdôvodného obohatenia na
strane žalobcu resp. škodu vzniknutú na strane žalovaného v dôsledku postupu žalobcu pri uzatváraní,

realizovaní a odstúpení od Zmluvy. Žalovaný namietol nedostatok aktívnej legitimácie Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky s odkazom na článok 7.7 Zmluvy a § 2 ods. 2
veta tretia Zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Poskytovateľ
ako riadiaci orgán koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach vyplývajúcich zo Zmluvy.
Poskytovateľom v zmysle Zmluvy je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré malo byť

v tejto veci žalobcom konajúcim v mene Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej namietol, že žalobca
žalovanú sumu nešpecifikoval, neobjasnil jej výšku, ani podklad a právny titul uplatnených nárokov.
Žalobca len poukázal na prílohy k žalobe, z ktorých nie je zrejmé, ako sa k uvedeným sumám
dopracoval. Žalovaný nároky žalobcu odmieta, pričom žalobca zároveň odmieta vyplatiť žalovanému
časť finančných prostriedkov NFP požadovaných v jednotlivých žiadostiach o platbu. Žalovaný ďalej
odmietol oprávnenosť a opodstatnenosť materiálneho dôvodu pre odstúpenie od Zmluvy, ktorým malo

byť nesplnenie povinnosti žalovaného byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora. Poukázal
na to, že spor o povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora má základ v stanovisku
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k výkladu § 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. v znení platnom
a účinnom v roku 2018, kedy zo znenia zákona nebolo jednoznačne zrejmé, čo je potrebné chápať pod
jednorazovým a čo pod opakujúcim sa plnením, od čoho závisela a závisí povinnosť zápisu do registra

partnerov verejného sektora pri prekročení zákonnej výšky hodnoty zmluvného plnenia. Zo znenia
Zákona č. 315/2016 Z.z. účinnom od 01.08.2017 do 31.08.2019 nebolo zrejmé, do ktorej kategórie
spadá postupné čiastkové čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Uvedené bolo spresnené
novelou Zákona č. 315/2016 Z.z. vykonanou Zákonom č. 241/2019 Z.z. účinnou od 01.09.2019. Táto
novela potvrdila predchádzajúci výklad, že hranica 250.000,- eur sa vzťahuje nielen na opakujúce

sa plnenia, ale aj na plnenia čiastkové, čo je práve podstata čerpania verejných prostriedkov zo
štrukturálnych fondov a teda aj čerpania prostriedkov na základe Zákona č. 292/2014 Z.z. Výklad
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, že v roku 2018 sa takéto plnenia mali považovať
za jednorazové a až od Novely Zákona č. 315/2016 Z.z. sa mali spravovať režimom opakujúceho
sa plnenia, nie je právne záväzný. Novú právnu úpravu účinnú od roku 2019 je potrebné v záujme

spravodlivosti vztiahnuť aj spätne na výklad pojmov jednorazového a opakujúceho sa plnenia z roku
2018. V prípade nejasností v zákone nemôže byť zákon vykladaný v prospech štátu porušujúceho
svoje povinnosti a v neprospech slabšej strany, ktorou je žalovaný, v záujme dosiahnuť neplatnosť
zmluvy alebo umožniť štátu od zmluvy odstúpiť. Trvanie na výklade, že pri čerpaní prostriedkov zo
štrukturálnych fondov išlo do roku 2019 o jednorazové plnenie, na ktoré sa vzťahuje limit 100.000,-

eur a od roku 2019 už ide o plnenie opakujúce sa, na ktoré sa vzťahuje limit 250.000,- eur za účelom
zneplatnenia Zmluvy alebo umožnenia štátu od Zmluvy jednostranne odstúpiť a domáhať sa vrátenia
všetkých poskytnutých prostriedkov, považuje žalovaný za neudržateľné a nespravodlivé, osobitne
pokiaľ žalovaný prostriedky prijímal pred aj po roku 2019 a úhrady požadované zo strany žalovaného
v žiadostiach o platby sa datujú práve z obdobia rokov 2019 a 2020. Pri podpisovaní Zmluvy žalobca

vyhodnotil prijímanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov ako opakujúce sa plnenia, pri ktorom sa
zápis do registra partnerov verejného sektora vyžaduje, iba ak celková suma opakujúceho sa plnenia
prekročí sumu 250.000,- eur, prípadne ho vyhodnotil ako plnenie, ktorého výška sa dopredu nedá
určiť vzhľadom na možnosť a nie povinnosť čerpať celú sumu NFP. Naopak na konci roku 2019
Odbor auditu medzinárodných zdrojov, sekcia auditu a kontroly Ministerstva financií SR na základe

StanoviskaMinisterstvaspravodlivostiSRzverejnenéhonajehowebovomsídleskonštatoval,žeplnenie
z verejných prostriedkov pri čerpaní zo štrukturálnych fondov sa považuje za plnenie jednorazové,
pri ktorom sa vyžaduje zápis prijímateľov do registra partnerov verejného sektora už pri presiahnutí
sumy 100.000,- eur. Orgán auditu však rovnako nie je orgánom oprávneným záväzne vykladať zákon
o registri partnerov verejného sektora. Za nesprávny a pre účely tohto sporu irelevantný označil

žalovaný aj postup orgánu auditu, ktorý sa odvolával na systém riadenia Európskych štrukturálnych
a investičných fondov /EŠIF/, podľa ktorého každý schválený NFP sa považuje za jednorazové plnenie.
Uvedený odkaz považuje žalovaný za bezpredmetný pre posúdenie jeho povinnosti zapísať sa do
registra partnerov verejného sektora, nakoľko systém riadenia EŠIF je záväzný pre poskytovateľov
finančných prostriedkov, nie pre prijímateľov, a preto sa žalovaný ako prijímateľ prostriedkov nemohol

dopustiť porušenia povinnosti podľa systému riadenia EŠIF. Pokiaľ niekto tieto povinnosti porušil, bolo
by to Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré so žalovaným uzavrelo
Zmluvu bez vyžadovania podmienky zápisu do registra partnerov verejného sektora, pokiaľ by vôbec
táto zákonná povinnosť existovala. Systém riadenia EŠIF nemá prednosť pred ustanoveniami zákonovSlovenskej republiky. Ministerstvo školstva tak podľa názoru žalovaného pôvodne zastávalo správny
názor a jeho postup bol zákonný. Následne pod vplyvom Ministerstva financií ako orgánu auditu začalo
postupovať protiprávne, keď pozastavilo platby žalovanému a ďalším 12 prijímateľom prostriedkov

zEŠIF,následneodZmluvyodstúpilozpodnetuorgánuaudituzneakceptovateľnéhodôvodunesplnenia
podmienky zápisu prijímateľov do registra partnerov verejného sektora, ktorá však zákonom nebola
a nie je vyžadovaná, nakoľko prijímatelia poberajúci menej ako 250.000,- eur nikdy povinnosť zápisu do
registra partnerov verejného sektora nemali a nemajú, rovnako ako prijímatelia plnenia, ktorého výška sa
dopredu nedá určiť. Dôvod na odstúpenie od Zmluvy preto nebol daný a odstúpenie od Zmluvy považuje

žalovaný za neplatné. Okrem rozporu so zákonom a Zmluvou považuje žalovaný postup žalobcu
za rozporný aj s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, kedy žalobca postupuje v rozpore
s vlastným konaním a vlastné postupy a pochybenia kladie za vinu žalovanému. V kontexte nepoctivého
obchodného styku a porušenia dobrých mravov žalobcom poukázal žalovaný aj na tú skutočnosť, že
žalobca dlhodobo ubezpečoval žalovaného, že Zmluva je platná a vynaloží všetko úsilie na nápravu
vzniknutej situácie. Rovnako žalobca ubezpečoval aj ostatné subjekty, ktoré mali uzatvorené podobné

zmluvy, o ich platnosti a účinnosti. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že došlo k platnému odstúpeniu
od Zmluvy, žalovaný poukázal na to, že plnenie poskytnuté žalovaným žalobcovi už nemožno vrátiť,
a preto trvá na jeho kompenzácii vo forme peňažného plnenia zodpovedajúceho jeho hodnote v zmysle
Zmluvy. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia čo
do vyčíslenia svojich nárokov uplatňovaných žalobou a žalovaný jeho nároky odmieta. Pokiaľ by sa však

plnenia po platnom odstúpení od Zmluvy mali vracať, tak platí, že nakoľko plnenie poskytnuté žalovaným
nie je možné zo strany žalobcu vrátiť, žalovaný má nárok na peňažné prostriedky zodpovedajúce
poskytnutým plneniam, čo plne zodpovedá výške poskytnutých a zúčtovaných zálohových platieb, teda
sume požadovanej v žalobe voči žalovanému. Žalovaný si v tomto prípade uplatňuje proti žalobcovi
svoju pohľadávku voči žalobcovi v rovnakej výške ako je žalovaná suma a navyše uplatňuje nárok na

úhradu prostriedkov prevyšujúcich nároky žalobcu za poskytnuté plnenia v zmysle žiadostí o platbu
žalobcom neuhradených, v dôsledku čoho požaduje od žalobcu nad rámec žalovanej sumy zaplatenie
sumy 70.324,33 eur na základe priložených žiadostí o platbu spolu so zákonným úrokom z omeškania.

4. Hoci v bode III. písomného vyjadrenia k žalobe žalovaný vyjadril svoj návrh na rozhodnutie vo

veci alternatívnym spôsobom, tak z obsahu vyjadrenia k žalobe vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu
žalobcu zamietnuť a zároveň vzájomnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 70.324,33 eur
s príslušenstvom.

5. Na základe dispozičného procesného úkonu žalovaného zo 16.12.2023 /späťvzatie vzájomnej

žaloby/ súd uznesením č.k. 38Cb/72/2023-316 zo dňa 18.6.2024 konanie o vzájomnej žalobe zastavil
a žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe nepriznal.
6. V prílohe písomného vyjadrenia k žalobe žalovaný predložil Žiadosti o platbu č.l. 213 a nasled. spisu,
Rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia č.l. 293 spisu, Odpoveď
z 20.05.2020 na list prijímateľa B. J. E. – č.l. 299 spisu, list označený ako Zápis do registra partnerov

verejného sektora z 08.10.2020 – č.l. 300 spisu.

7. Žalobca vo vyjadrení z 10.7.2024 zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že voči žalovanému si uplatňuje
len takú výslednú sumu, na ktorú poukázal vládny audit a ktorá má byť vrátená žalovaným z dôvodu
porušenia zmluvných podmienok. Zotrval na tom, že žalovaný mal v čase podpísania Zmluvy povinnosť

byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
poukázal na Článok 3 ods. 1 písm. g/ bod 15 Zmluvy o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu
sprostredkovateľskýmorgánomuzatvorenejdňa23.07.2015medziMinisterstvompráce,sociálnychvecí
a rodiny Slovenskej republiky ako riadiacim orgánom a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky ako sprostredkovateľským orgánom. Žalobca zotrval na platnosti odstúpenia od

Zmluvy z dôvodu, že prijímateľ nesplnil povinnosť zápisu v registri partnerov verejného sektora, hoci
v rozhodujúcom období nebol subjektom verejnej správy a v zmysle Zmluvy mu mala byť poskytnutá
suma presahujúca 100.000,- eur.

8. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil Rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.

57Cb/76/2023-247 z 15.4.2024 - č.l. 329 spisu.

9. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci z 10.8.2024 zotrval na tom, že posúdenie plnenia
z nenávratného finančného príspevku ako jednorazového alebo opakujúceho sa plnenia nebolo v časeuzatvorenia Zmluvy jasne zadefinované, pričom výklad prijatý žalobcom, že ide o jednorazové plnenie,
považuje za nesprávny. Žalovanému mala byť poskytnutá suma v úhrne neprevyšujúca sumu 250.000,-
eur, ktorej vyplácanie malo byť realizované po častiach v závislosti od priebehu plnenia Projektu.

Žalovaný ďalej poukázal na Schému pomoci C. K. na podporu vzdelávania /schéma C./XXXX/,
ktorá sa vzťahuje na žalovaného a v zmysle ktorej výška pomoci predstavuje súčet jednotlivých
hodnôt vyplateného nenávratného finančného príspevku. Pomoc sa poskytne formou viacerých platieb.
Žalovaný zdôraznil, že tu ide až o sumy vyplatené a za výšku pomoci sa považuje súčet vyplatených
resp. po častiach vyplácaných platieb, keďže žalovaný nemusel všetky priznané prostriedky vyčerpať

a ani ich nevyčerpal. Je preto nelogické až nemožné, aby sa takéto plnenie považovalo za jednorazové,
a to ešte pred jeho reálnym vyplatením. Žalovaný ďalej uviedol, že pri podpise Zmluvy vychádzal
z Usmernenia č. 5 pre žiadateľov k výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok
na podporu celoživotného vzdelávania, ktoré bolo a stále je zverejnené na webovej stránke žalobcu
s dátumom vydania a účinnosti 17.08.2017. Podľa tohto Usmernenia podmienka č. 11, že žiadateľ
je zapísaný v registri partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, sa zmenila tak, že

splnenie podmienky overí poskytovateľ pomoci v registri partnerov verejného sektora na webovom sídle
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V prípade ak povinnosť zápisu do registra partnerov
verejného sektora v čase konania o žiadosti o NFP sa na žiadateľa nevzťahuje, táto podmienka sa
považuje za splnenú. Podmienku a jej splnenie má teda overovať poskytovateľ, t.j. žalobca. Nakoľko
od žalovaného zápis nežiadal, žalovaný mal a má za to, že žalobca sám postupoval tak, že sa

na žalovaného podmienka zápisu nevzťahuje. V prípade povinnosti žiadateľa zapísať sa do registra
partnerov verejného sektora už nebolo potrebné ani čestné vyhlásenie o splnení tejto podmienky a bolo
nahradené znením, že táto podmienka nie je predmetom preukázania splnenia zo strany žiadateľa pri
predložení žiadosti o NFP. V ostatnom zotrval na argumentácii uvádzanej vo vyjadrení k žalobe.

10. V prílohe písomného vyjadrenia žalovaný predložil Usmernenie č. 5 pre žiadateľov k výzve na
predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na podporu celoživotného vzdelávania – č.l. 348
spisu a Schému pomoci C. K. na podporu vzdelávania /schéma C./XXXX/ - č.l. 350 a nasledujúce spisu.

11. V prílohe písomného podania doručeného súdu dňa 20.12.2024 žalovaný predložil do

obsahu spisového materiálu doposiaľ neprávoplatný rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.
74Cb/25/2023-294 zo dňa 09. decembra 2024 v skutkovo a právne obdobnej veci.

12. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17.01.2025 zotrval na skutočnostiach uvádzaných
v priebehu konania. Uviedol, že pokiaľ žalovaný odkazuje na schému C. K., táto sa na vec

nevzťahuje. Poukázal na rozsudky iných súdov v skutkovo a právne obdobných veciach, ktoré nadobudli
právoplatnosť. Predložil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/67/2022-276
z 26.08.2022, právoplatný 07.10.2022.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 17.01.2025 zotrval na tom, že žalovaný

odstúpenie od Zmluvy považuje za neplatné, nakoľko žalovaný nemal povinnosť zápisu do registra
partnerov verejného sektora, žalobca ju pri podpise Zmluvy nevyžadoval, hoci podľa Usmernenia č.
5 mal sám žalobca preverovať zápis žiadateľa do registra partnerov verejného sektora. Poukázal na
znenie dôvodovej správy k Zákonu o registri partnerov verejného sektora k zneniu účinnému v čase
podpisu Zmluvy, v ktorej je uvedené, čo sa chápe opakujúcim sa plnením, o ktoré išlo aj v tomto prípade.

K uplatniteľnosti schémy C. K. poukázal na článok 2.2 a 3.8 Zmluvy, ktoré na ňu odkazujú. Novela
Zákona o registri partnerov verejného sektora z roku 2019 potvrdila, že pri prostriedkoch nenávratného
finančného príspevku nejde o jednorazovú platbu. Žalovaný prostriedky prijímal pred novelou aj po
novele z roku 2019 a je preto nelogické, aby do roku 2019 išlo o plnenie jednorazové a po roku 2019
o plnenie, ktoré by podliehalo režimu opakujúceho sa plnenia. Predložil dôvodovú správu z zákonu

o registri partnerov verejného sektora. Žalovaný a jeho právny zástupca na pojednávaní zhodne uviedli,
že žalovaný nepopiera, že na základe Zmluvy mu boli vyplatené finančné prostriedky vo výške žalovanej
sumy 70.162,05 eur.

14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení platnom a účinnom

ku dňu uzavretia Zmluvy 24.05.2018 /ďalej len Obchodný zákonníka/: Strany si môžu dohodnúť, že ich
záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.15. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

16. Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka: Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

17. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka: Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a

včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom.

18. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby

osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov
verejného sektora v znení účinnom od 1.8.2017 do 31.8.2019 /ďalej aj len Zákon č. 315/2016 Z.z./:

(1) Na účely tohto zákona sa rozumie a) partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2 až 4 nie je
ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy1) a
1. ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z
rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych
štrukturálnych a investičných fondov, od právnickej osoby zriadenej zákonom, od právnickej osoby, ktorá

je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou
osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo
právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická
osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo
kontrolného orgánu, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc alebo investičnú pomoc.

20. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z.: Partnerom verejného sektora podľa odseku
1 písm. a) prvého, tretieho, štvrtého, šiesteho a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť jednorazovo
poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne neprevyšujúce sumu
250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie; to neplatí, ak výšku štátnej pomoci

alebo investičnej pomoci nemožno v čase zápisu do registra určiť.

21. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 Zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora v znení
účinnom od 01.09.2019: Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého
bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo

opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota úhrnne neprevyšuje 250 000 eur.

22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom
z Európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy 24.05.2018 /ďalej aj len Zákon č. 292/2014 Z.z./: (1) Na účely tohto

zákona sa rozumie a) príspevkom finančné prostriedky poskytované z európskych štrukturálnych a
investičných fondov a finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu určené na financovanie
spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie; príspevok je poskytovaný vo forme
nenávratného finančného príspevku alebo podmienečne vratného finančného príspevku na realizáciu
projektu na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo podmienečne

vratného finančného príspevku podľa § 25 (ďalej len "zmluva") alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2.

23. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 292/2014 Z.z.: Na účely tohto zákona sa rozumie b)
projektom súhrn aktivít, na ktoré sa vzťahuje poskytnutie príspevku, ktoré predkladá žiadateľ v žiadosti o
poskytnutie príspevku (ďalej len "žiadosť") a ktoré realizuje prijímateľ sám alebo s partnerom v súlade so

zmluvou alebo rozhodnutím podľa § 16 ods. 2; projektom je aj integrovaný projekt a kolektívna investícia.24. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona č. 292/2014 Z.z.: Riadiacim orgánom je orgán štátnej správy
alebo orgán územnej samosprávy určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho
orgánu ustanoveného osobitným predpisom.

25. Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 Zákona č. 292/2014 Z.z.: Riadiaci orgán môže písomne poveriť
sprostredkovateľský orgán vykonávaním časti svojich úloh. Riadiaci orgán môže písomnou zmluvou
poveriť sprostredkovateľský orgán riadením časti operačného programu po overení splnenia podmienok
podľa osobitného predpisu.

26. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona č. 292/2014 Z.z.: Príspevok sa poskytuje na základe písomnej
zmluvy uzavretej so žiadateľom, ktorého žiadosť bola schválená v konaní podľa tohto zákona.

27. Podľa ustanovenia § 16 ods. 7 Zákona č. 292/2014 Z.z.: Príspevok sa neposkytne žiadateľovi, ktorý
má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a ktorý nie je zapísaný v registri

partnerov verejného sektora.

28. Podľa ustanovenia § 19 ods. 8 Zákona č. 292/2014 Z.z.: Poskytovateľ rozhodne o schválení
žiadosti, ktorá splnila podmienky poskytnutia príspevku a podľa hodnotiacej správy projektový zámer
splnil podmienky určené vo výzve na predkladanie projektových zámerov, ak poskytovateľ určil takúto

podmienku poskytnutia príspevku vo výzve. Ak má poskytovateľ po postupe podľa predchádzajúcej vety
dostatok finančných prostriedkov určených vo výzve, môže rozhodnúť o schválení žiadosti, ktorá splnila
podmienky poskytnutia príspevku bez ohľadu na hodnotiacu správu.

29. Podľa ustanovenia § 19 ods. 9 písm. a/ Zákona č. 292/2014 Z.z.: Poskytovateľ rozhodne o

neschválení žiadosti, ak a) žiadateľ nesplnil niektorú z podmienok poskytnutia príspevku

30. Podľa ustanovenia § 19 ods. 11 Zákona č. 292/2014 Z.z.: Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti
obsahuje vo výroku výšku schváleného príspevku. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti môže vo
výroku rozhodnutia obsahovať podmienky, ktorých splnenie musí žiadateľ preukázať pred uzatvorením

zmluvy vrátane lehoty, v ktorej tak musí urobiť.

31. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona č. 292/2014 Z.z.: Príspevok sa poskytuje prijímateľovi na
základe a v súlade so zmluvou uzavretou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

32. Podľa ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona č. 292/2014 Z.z.: Poskytovateľ zašle písomný návrh na
uzavretie zmluvy a určí lehotu na prijatie návrhu žiadateľovi, a) ktorému rozhodnutie o schválení žiadosti
nadobudlo právoplatnosť, b) ktorý splnil podmienky určené vo výroku rozhodnutia podľa § 19 ods. 11,
ak boli podmienky vo výroku rozhodnutia určené, a c) ktorý poskytol potrebnú súčinnosť.

33. Podľa ustanovenia § 2 Zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov /ďalej aj len Zákon č. 278/1993 Z.z./: (1) Na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo
vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové
práva Slovenskej republiky. (2) Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s
ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm.

a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne
úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi
vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by
mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

34. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy
70.162,05 eur s príslušenstvom predstavujúcej sumy nenávratného finančného príspevku vyplatené
žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXX/XXXX /
I./ z 24.05.2018. Vrátenia vyplatených súm NFP sa žalobca domáhal na tom skutkovom základe, že
z dôvodu nesplnenia si povinnosti žalovaného ako prijímateľa nenávratného finančného príspevku pred

uzavretím Zmluvy byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora, žalobca listom zo 7.10.2021
od Zmluvy odstúpil, v súlade s ustanovením § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluva zanikla
a žalovaný je v súlade s ustanovením § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka povinný vrátiť žalobcovi
plnenia poskytnuté pred odstúpením od Zmluvy.35.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,pričomuvedenénebolovkonanísporné,žeMinisterstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako poskytovateľ v zastúpení Ministerstvom

školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a žalovaný ako prijímateľ uzatvorili dňa
24.05.2018 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. I. /č.l. 8 a nasledujúce
spisu/. V Článku 7 bod 7.7 Zmluvy zmluvné strany vykonali platnú voľbu Obchodného zákonníka
podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, v nadväznosti na čo záväzkovo-právny
vzťah založený medzi stranami Zmluvou bol posúdený ako vzťah obchodno-právny, konkrétne ako

nepomenovaná zmluva uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na
ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka súčasťou Zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky,
v ktorých sa bližšie upravili práva, povinnosti a postavenie zmluvných strán /Článok 1 ods. 1.4 Zmluvy/.
Predmetom Zmluvy bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom
a prijímateľom pri poskytnutí NFP zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít Projektu,
ktorý je predmetom schválenej žiadosti o NFP, bližšie špecifikovaného v Článku 2 bod 2.1 Zmluvy.

Účelom Zmluvy o poskytnutí NFP bolo spolufinancovanie schváleného Projektu prijímateľa poskytnutím
NFP v rámci operačného programu Ľudské zdroje spolufinancovaného Európskym sociálnym fondom
s ďalšou špecifikáciou uvedenou v Článku 2 ods. 2.2 Zmluvy. V zmysle Článku 3 bod 3.1 Zmluvy
sa zmluvné strany poskytovateľ a prijímateľ okrem iného dohodli, že celkové oprávnené výdavky na
realizáciu aktivít Projektu predstavujú sumu 203.067,76 eur, pričom poskytovateľ poskytne prijímateľovi

NFP maximálne do výšky 192.914,37 eur, čo predstavuje 95% z celkových oprávnených výdavkov
na realizáciu aktivít Projektu. Prijímateľ zároveň vyhlásil, že má zabezpečené zdroje financovania
Projektu vo výške 5%, čo predstavuje sumu 10.153,39 eur z celkových oprávnených výdavkov na
realizáciu aktivít Projektu. V zmysle Článku 3 ods. 3.2 Zmluvy maximálna výška NFP uvedená v odseku
3.1. písm. b/ tohto článku Zmluvy nesmela byť prekročená, s výnimkami ďalej uvedenými. Prijímateľ

súčasne vzal na vedomie, že výška NFP na úhradu časti oprávnených výdavkov, ktorá bude skutočne
uhradená prijímateľovi, závisí od výsledkov prijímateľom vykonaného obstarávania služieb, tovarov
a stavebných prác, od posúdenia výšky jednotlivých výdavkov s ohľadom na pravidlá posudzovania
hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti výdavkov, ako aj od splnenia ostatných podmienok
uvedených v Zmluve o poskytnutí NFP vrátane podmienok oprávnenosti výdavkov podľa Článku 14

VZP. V zmysle Článku 3 ods. 3.6. Zmluvy prijímateľ vzal na vedomie, že NFP, a to aj každá jeho časť je
finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V zmysle Článku 5 ods.
5.1 Zmluvy sa prijímateľ zaviazal predkladať žiadosti o platbu najmenej jedenkrát za dva kalendárne
mesiace k 15. dňu nasledujúceho mesiaca počas realizácie hlavných aktivít Projektu tak, aby počas
prvej polovice doby realizácie hlavných aktivít Projektu suma v predložených žiadostiach o platbu

predstavovala výšku minimálne 40% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu
uvedených v Článku 3 ods. 3.1 tejto Zmluvy. Minimálna výška žiadosti o platbu musí byť minimálne
5.000,- eur spolu za všetky zdroje financovania. Žiadosť o platbu s príznakom záverečná prijímateľ
predloží najneskôr do troch mesiacov po ukončení realizácie hlavných aktivít Projektu, a to aj za všetky
zrealizované podporné aktivity.

36. Tak ako uvádza aj Preambula Zmluvy, proces predchádzajúci uzavretiu Zmluvy upravuje Zákon
č. 292/2014 Z.z., v zmysle ktorého príspevok sa poskytuje na základe písomnej zmluvy uzavretej so
žiadateľom, ktorého žiadosť bola schválená v konaní podľa tohto zákona. Konanie o žiadosti je upravené
v § 19 Zákona č. 292/2014 Z.z., v zmysle ktorého /odsek 8/ poskytovateľ rozhodne o schválení žiadosti,

ktorá splnila podmienky poskytnutia príspevku a podľa hodnotiacej správy projektový zámer splnil
podmienky určené vo výzve na predkladanie projektových zámerov. Naopak poskytovateľ rozhodne
o neschválení žiadosti, ak žiadateľ nesplní niektorú z podmienok poskytnutia príspevku /§ 19 ods. 9
písm. a//. Z ustanovenia § 19 ods. 11 Zákona č. 292/2014 Z.z. ďalej vyplýva, že písomné rozhodnutie
oschválenížiadostiobsahujevovýrokuvýškuschválenéhopríspevkuatotorozhodnutiemôževovýroku

rozhodnutia obsahovať podmienky, ktorých splnenie musí žiadateľ preukázať pred uzatvorením zmluvy
vrátane lehoty, v ktorej tak musí urobiť. Zákon č. 292/2014 Z.z. ďalej v ustanovení § 25 ods. 5 uvádza,
že poskytovateľ zašle písomný návrh na uzavretie zmluvy a určí lehotu na prijatie návrhu žiadateľovi,
ktorému rozhodnutie o schválení žiadosti nadobudlo právoplatnosť a ktorý splnil podmienky určené vo
výroku rozhodnutia podľa § 19 ods. 11, ak boli podmienky vo výroku rozhodnutia určené. Následne

príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe a v súlade so zmluvou uzavretou podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka.37. Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci bolo, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu tvrdenej
povinnosti pred uzavretím zmluvy byť zapísaný ako partner v registri partnerov verejného sektora,
od čoho následne záviselo posúdenie (ne)platnosti odstúpenia od Zmluvy zo strany žalobcu. Súd sa

nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že nebol povinný pred uzavretím Zmluvy skúmať, či žalovaný je
zapísaný v registri partnerov verejného sektora. Z ustanovenia § 16 ods. 7 Zákona č. 292/2014 Z.z.
výslovne vyplýva, že príspevok sa neposkytne žiadateľovi, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra
partnerov verejného sektora a ktorý nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora. V prípade,
že žiadateľ má postavenie partnera verejného sektora podľa Zákona č. 315/2016 Z.z., zápis v registri

partnerov verejného sektora je tak jednou z podmienok poskytnutia príspevku v zmysle Zákona č.
292/2014 Z.z., pričom v prípade nesplnenia niektorej z podmienok poskytnutia príspevku zákon priamo
predpokladá, že poskytovateľ rozhodne o neschválení žiadosti. Nakoľko došlo k uzatvoreniu Zmluvy
medzi poskytovateľom a prijímateľom – žalovaným je zrejmé, že v konaní o žiadosti podľa § 19 Zákona
č. 292/2014 Z.z. poskytovateľ vyhodnotil ako splnené všetky podmienky pre poskytnutie príspevku
na strane žalovaného. Samotné písomné rozhodnutie o schválení žiadosti pritom muselo obsahovať

výšku schváleného príspevku, pričom v prípade, že by sa poskytovateľ domnieval, že podmienkou
poskytnutia príspevku je zápis žalovaného v registri partnerov verejného sektora, písomné rozhodnutie
o schválení žiadosti mohlo vo výroku rozhodnutia obsahovať podmienky, ktorých splnenie musí žiadateľ
preukázať pred uzatvorením zmluvy vrátane lehoty, v ktorej tak musí urobiť. V konaní nebolo tvrdené
ani vykonaným dokazovaním preukázané, že by žalobca pred uzavretím Zmluvy žiadal od žalovaného

splnenie podmienky zápisu v registri partnerov verejného sektora resp. že by takúto podmienku uviedol
v rozhodnutí o schválení žiadosti. Sám žalobca v liste z 8.10.2020 adresovanom právnemu zástupcovi
žalovaného /č.l. 300 spisu/ uviedol, že pri uzatváraní zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku zohľadnil v tom čase účinné znenie § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z., z ktorého nevyplýval
jednoznačný záver, že u dotknutých prijímateľov vznikla povinnosť byť zapísaný v RPVS, a to aj

s prihliadnutím na nastavené procesy poskytovania NFP. K zmene postoja na strane žalobcu došlo po
vykonaní vládneho auditu na základe stanoviska orgánu auditu v spojení so stanoviskom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky k výkladu § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. V konaní nebolo
sporné, že žalovaný v čase konania o žiadosti podľa § 19 Zákona č. 292/2014 Z.z., po jeho ukončení,
pred uzavretím Zmluvy, ako ani v čase uzavretia Zmluvy nebol zapísaný v registri partnerov verejného

sektora, žalobca o tejto skutočnosti vedel a podmienku splnenia zápisu v registri partnerov verejného
sektora od žalovaného nevyžadoval.

38. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku tak bolo relevantné posúdenie, či s ohľadom na
predmet Zmluvy uzavretej medzi stranami žalovaný mal postavenie partnera verejného sektora v zmysle

Zákona č. 315/2016 Z.z. resp. či skutočnosť, že žalovaný pred uzavretím Zmluvy v registri partnerov
verejného sektora zapísaný nebol, znamená podstatné porušenie Zmluvy v zmysle Článku 2 ods.
2.11 Zmluvy v spojení s Článkom 9 ods. 4 písm. b/ bod xviii) Prílohy č. 1 k Zmluve, ktoré by
oprávňovalo žalobcu od Zmluvy listom zo 7.10.2021 odstúpiť. V tejto súvislosti bol relevantný výklad
ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia

Zmluvy 24.05.2018, ktoré ustanovenie obsahovalo negatívne vymedzenie partnera verejného sektora
v závislosti od predmetu Zmluvy, pričom za partnera verejného sektora sa nepovažoval ten, komu mali
byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100.000,- eur alebo v úhrne
neprevyšujúce sumu 250.000,- eur v kalendárnom roku, ak išlo o opakujúce sa plnenie. V konaní
nebolo sporné, že na základe uzatvorenej Zmluvy sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť prijímateľovi

NFP maximálne do výšky 192.914,37 eur, ktorá suma predstavovala maximálnu výšku nenávratného
finančného príspevku, ktorú bolo možné žalovanému ako prijímateľovi na základe uzatvorenej Zmluvy
poskytnúť. Rovnako nebolo sporné, že na základe žalovaným podaných žiadostí o platbu mu bola
vyplatená suma 70.162,05 eur. Žalobca v prejednávanej veci zastával názor s odkazom na názor orgánu
auditu, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Usmernenie Európskej únie pri používaní

európskych štrukturálnych a investičných fondov, že v prípade nenávratného finančného príspevku
poskytovaného z európskych štrukturálnych a investičných fondov ide o jednorazové plnenie v zmysle
§ 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré v konkrétnom prejednávanom prípade presahovalo sumu
100.000,- eur. Naopak žalovaný zastával názor, že ide o opakujúce sa plnenie, ktoré sumu 250.000,- eur
v kalendárnom roku nepresiahlo a vzhľadom na schválený maximálny limit nenávratného finančného

príspevku 192.914,37 eur ani presiahnuť nemohlo.

39. Pokiaľ aj žalobca bol viazaný vysloveným názorom orgánu auditu vo vzťahu k príspevkom
poskytovaným z európskych štrukturálnych a investičných fondov s povinnosťou od Zmluvy odstúpiť, takorgán auditu ako ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky resp. ani Usmernenia Európskej
únie vo vzťahu k poskytovaniu nenávratných finančných príspevkov z európskych štrukturálnych fondov
nepredstavujú záväzný výklad ustanovení zákonov Slovenskej republiky, konkrétne v prejednávanej

veci relevantného ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. v znení účinnom od 1.8.2017 do
31.8.2019. Pri výklade ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. súd čerpal primárne z dôvodovej
správy k tomuto zákonu, z ktorej vyplýva, že účelom návrhu zákona je zavedenie registra partnerov
verejného sektora, ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky
na subjekty, s ktorými vstupuje štát resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci

ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu. Partnerom verejného
sektora bude fyzická osoba a právnická osoba, ktorá spĺňa návrhom zákona vymedzené znaky a ktorá
prijíma verejné zdroje vrátane majetku nad určený zákonný limit /všeobecná časť dôvodovej správy/.
Z osobitnej časti dôvodovej správy k Zákonu č. 315/2016 Z.z. ďalej vyplýva, že právna úprava obsahuje
pozitívne vymedzenie partnera verejného sektora a súčasne aj negatívne vymedzenie tohto pojmu.
Jednotiacim znakom jednotlivých definícií partnera verejného sektora je prvok spočívajúci v nakladaní

s verejnými zdrojmi, a to buď s ohľadom na finančné limity alebo bez ohľadu na tieto limity. V § 2 ods. 1
písm. a/ je pozitívna definícia partnera verejného sektora, negatívne definičné vymedzenie je v § 2 ods.
2, 3 a 4. Posúdenie otázky, či subjekt je partnerom verejného sektora a teda má povinnosť zápisu do
registra, je vždy závislé od všetkých aspektov definície partnera verejného sektora, pričom primárne sa
skúma naplnenie pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora a následne či tu nie je okolnosť,

ktorá by vylučovala označenie subjektu ako partnera verejného sektora /negatívna definícia/. V tejto
súvislosti súd uvádza, že žalovaný nepochybne spĺňal pozitívnu definíciu partnera verejného sektora
v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 315/2016 Z.z., kedy ako právnická osoba, ktorá nie je subjektom
verejnejsprávy,nazákladeZmluvyprijímalfinančnéprostriedkyzoštátnehorozpočturesp.zeurópskych
štrukturálnych a investičných fondov.

40. K negatívnej definícii registra partnerov verejného sektora osobitná časť dôvodovej správy k Zákonu
č. 315/2016 Z.z. uvádza, že sa volí dvojaký prístup prostredníctvom určenia finančných limitov /odseky
2 a 3/ a zároveň sektorovým vymedzením subjektov, ktoré sa nepovažujú za partnerov verejného
sektora. Navrhované finančné limity boli predkladateľom analyzované a zvolené s ohľadom na mieru

administratívnej záťaže spojenej s realizáciou zákona tak, aby nezaťažovali partnerov verejného sektora
plošne pri akomkoľvek objeme plnenia zo strany štátu. Cieľom je teda nájsť optimálnu rovnováhu a mať
nastavené vyššie požiadavky na transparentnosť právnych vzťahov so štátom len v prípadoch výrazne
vyšších plnení z verejných zdrojov. Z tohto pohľadu sa finančný limit 100.000,- eur pri jednorazovom
plnení a 250.000,- eur pri opakujúcom sa plnení v priebehu roka javí ako optimálna hranica pre naplnenie

sledovaného cieľa. Z uvedeného je tak zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo nastaviť určité finančné
limity tak, aby nie v každom jednotlivom prípade poskytovania prostriedkov z verejných zdrojov toto bolo
viazané na povinnosť zápisu ich prijímateľa v registri partnerov verejného sektora.

41. Vo vzťahu k ustanoveniu § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. osobitná časť dôvodovej správy

uvádza, že finančné limity navrhované v zákone treba posudzovať tak, že v prípade podľa § 2 ods.
2 je rozhodujúci konkrétny právny vzťah medzi partnerom verejného sektora a verejným sektorom t.j.
posudzuje sa každé plnenie zvlášť a nedochádza k ich sčítavaniu. V prípade opakujúceho plnenia je
rozhodujúci znak, že ide o jeden právny vzťah /zmluvu/, v rámci ktorej je plnenie rozložené na viac
plnení. Citovanú časť dôvodovej správy k Zákonu č. 315/2016 Z.z. súd považuje za určujúcu vo vzťahu

k výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 tohto zákona. Predovšetkým je potrebné uviesť, že zákonná úprava
neobsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého by právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy,
sa považovala vždy za partnera verejného sektora, ak prijíma prostriedky z európskych štrukturálnych
ainvestičnýchfondov.Uvedenéznamená,žeajvprípadesubjektuprijímajúcehopríspevokzeurópskych
štrukturálnych a investičných fondov je potrebné skúmať, či nespĺňa negatívne vymedzenie partnera

verejného sektora v zmysle § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. Rovnako zákonná úprava nestanovuje,
že príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov je potrebné bez ďalšieho bez ohľadu
na obsah zmluvy, na základe ktorej je tento príspevok poskytovaný, jeho výšku a spôsob poskytovania,
považovať za jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona
č. 315/2016 Z.z. Príklad, ktorý vo vzťahu k opakujúcemu sa plneniu uvádza dôvodová správa, t.j. že

rozhodujúcim znakom je, že ide o jeden právny vzťah /zmluvu/, v rámci ktorej je plnenie rozložené na
viac plnení, je aj prípad prejednávanej veci resp. Zmluvy uzavretej medzi stranami. Zmluva stanovuje
maximálny možný limit čerpania NFP počas doby realizácie Projektu od júna 2018 do mája 2020
v sume 192.914,37 eur a zároveň upravuje mechanizmus postupného čerpania NFP do tohto limitu nazáklade žiadostí o platbu predkladaných žalovaným v súlade s Článkom 5 Zmluvy s tým, že maximálny
limit NFP v zmysle Zmluvy mohol, ale nemusel byť prijímateľom naplnený. Súd pritom má za to, že
rozloženie plnenia na viac plnení nemusí byť v Zmluve výslovne upravené tak, že jednotlivé viaceré

plnenia sú špecifikované konkrétnou výškou, prípadne konkrétnou splatnosťou na to, aby bolo možné
ich definovať ako opakujúce sa plnenie v zmysle § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. Pojem opakujúce
sa plnenie použitý v ustanovení § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. je potrebné vykladať autonómne
v kontexte účelu a zmyslu právnej úpravy Zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré boli vyjadrené predovšetkým
v dôvodovej správe jeho predkladateľa, ktorým bola Vláda Slovenskej republiky zastúpená Predsedom

Vlády Slovenskej republiky, ako aj Podpredsedníčkou Vlády a Ministerkou spravodlivosti Slovenskej
republiky, pričom nemožno pre potreby výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z.
pripisovať tomuto pojmu význam, ktorý mu je spravidla pripisovaný v predpisoch súkromného práva.

42. Súdom prijatý spôsob výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. zodpovedá
aj neskoršiemu postupu zákonodarcu, ktorý novelou účinnou od 01.09.2019 precizoval ustanovenia

týkajúce sa finančných limitov tým spôsobom, že rozlíšil plnenia opakujúce sa a plnenia poskytované
partnerom verejného sektora po častiach, pričom negatívna definícia v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3
Zákona č. 315/2016 Z.z. v znení účinnom od 01.09.2019 stanovuje, že partnerom verejného sektora
podľa odseku 1 písm. a/ prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten,
komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota

úhrnne neprevyšuje 250.000,- eur. To, že zákonodarca v Zákone č. 315/2016 Z.z. v znení účinnom od
01.09.2019 vo väzbe na rôzne prístupy k výkladu pôvodného znenia ustanovenia § 2 ods. 2 tohto zákona
rozlíšil plnenie čiastkové a plnenie opakujúce však bez ďalšieho neznamená, že by zmluva s viacerými
čiastkovými plneniami nemohla byť podľa právnej úpravy účinnej do 31.08.2019 posudzovaná ako
zmluva s opakujúcim sa plnením.

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak má súd za to, že žalovaný v čase uzavretia
Zmluvy 24.05.2018 vo väzbe na jej predmet spĺňal negatívnu definíciu partnera verejného sektora
v zmysle § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z., nakoľko na základe Zmluvy mu malo byť poskytnuté
opakujúce sa plnenie, ktoré sumu 250.000,- eur v kalendárnom roku nepresiahlo a ani presiahnuť

nemohlo. Vzhľadom na uvedené tak zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k žalobcom tvrdenému
porušeniu zmluvnej povinnosti resp. skutkovému a právnemu stavu nezodpovedá tvrdenie žalobcu, že
žalovaný ako prijímateľ NFP pred uzatvorením Zmluvy nesplnil povinnosť zápisu do registra partnerov
verejného sektora, čím podstatným spôsobom porušil Zmluvu uzavretú medzi stranami, ktoré porušenie
by oprávňovalo žalobcu od Zmluvy listom zo 7.10.2021 odstúpiť. Súd tak konštatuje, že nedošlo

k naplneniu tvrdeného dôvodu pre odstúpenie od Zmluvy zo strany žalobcu a odstúpenie od Zmluvy
učinené žalobcom listom zo 7.10.2021 č. XXXX/XXXXX:X-XXXXX nie je platné.

44. Pre úplnosť súd uvádza, že v súvislosti s odstúpením od Zmluvy zo strany žalobcu žalobca
nepostupoval podľa ustanovenia Článku 9 ods. 4 písm. b/ bod 19 Všeobecných zmluvných podmienok,

v zmysle ktorého na účely Zmluvy o poskytnutí NFP sa za podstatné porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP
zo strany prijímateľa považuje najmä ak prijímateľ je partnerom verejného sektora a ani v dodatočnej
primeranej lehote uvedenej v písomnom vyzvaní poskytovateľa nesplní podmienku zápisu do registra
partnerov verejného sektora v zmysle § 18 Zákona č. 315/2016 Z.z. V konaní nebolo tvrdené a ani
vykonaným dokazovaním preukázané, že by žalobca pred odstúpením od Zmluvy poskytol žalovanému

dodatočnú primeranú lehotu na splnenie podmienky zápisu do registra partnerov verejného sektora.

45. Nakoľko súd vyhodnotil odstúpenie od Zmluvy zo strany žalobcu za neplatné, ako skutkovo
a právne nedôvodnú zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 70.162,05 eur s príslušenstvom
predstavujúcej sumu nenávratného finančného príspevku, ktorý bol na základe Zmluvy žalobcom

žalovanému vyplatený.

46. Pokiaľ žalobca argumentoval právoplatnými rozhodnutiami súdov v skutkovo a právne obdobných
veciach, v ktorých bol žalobca úspešný, tak súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým a právnym
okolnostiam prejednávanej veci nemožno hovoriť o existencii ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších

súdnych autorít v zmysle Článku 2 ods. 2 Základných princípov CSP. Žalobca predložil výlučne
právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/67/2022-276 zo dňa
26.08.2022, čo je rozhodnutie vydané v skrátenom konaní bez uvedenia akejkoľvek skutkovej a právnej
argumentácie. Ďalej žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/76/2023-247 zodňa 15. apríla 2024, právoplatný dňa 04.05.2024, ktorým bolo obdobnej žalobe žalobcu vyhovené.
Z odôvodnenia tohto rozsudku výlučne vyplýva konštatovanie súdu po reprodukovaní prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany strán predmetného konania, že po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, avšak bez uvedenia akejkoľvek
skutkovej /vecnej/ a právnej argumentácie resp. úvah súdu vo vzťahu k povinnosti žalovaného byť
pred uzavretím zmluvy zapísaný v registri partnerov verejného sektora resp. vo vzťahu k (ne)naplneniu
podmienok ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. vo väzbe na konkrétne skutkové okolnosti
daného prejednávaného prípadu.

47. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
vo vzťahu k uplatnenému nároku. Žalobcom v prejednávanej veci je Slovenská republika, pričom
v zmysle ustanovenia § 2 Zákona č. 278/1993 Z.z. na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo
vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové
práva Slovenskej republiky. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním

prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom, pričom správca majetku štátu
vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi
a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje alebo sporného majetku,
ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Nakoľko NFP
poskytnutý v zmysle Zmluvy žalovanému je tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu SR /Článok

2 ods. 2.6 Zmluvy/, pričom zároveň v Článku 3 bod 3.6. Zmluva uvádza, že prijímateľ berie na vedomie,
že NFP a to aj každá jeho časť je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky, v súlade s citovaným zákonným ustanovením je daná aktívna legitimácia žalobcu Slovenskej
republiky vo vzťahu k uplatnenému nároku.

48. Oprávnenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky konať
v prejednávanej veci za Slovenskú republiku žalobca preukázal Zmluvou o vykonávaní časti úloh
riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom uzatvorenou medzi Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky ako riadiacim orgánom a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu
a športu Slovenskej republiky ako sprostredkovateľským orgánom dňa 23.07.2015 v znení neskorších

dodatkov, na základe ktorej riadiaci orgán udelil sprostredkovateľskému orgánu plnomocenstvo na
výkon časti úloh riadiaceho orgánu v rozsahu definovanom v Článku 3 tejto zmluvy, okrem iného
na vykonávanie a uplatňovanie zmluvných práv a povinností poskytovateľa pri realizácii vzťahov
vzniknutých na základe Zmluvy o NFP vrátane zmien a ukončovania týchto zmluvných vzťahov,
tiež vrátane vykonávania faktických a právnych úkonov v oblasti finančných vzťahov pri poskytnutí

a vrátení NFP v zmysle ustanovenia § 33 Zákona o príspevku z EŠIF, vykonávania úkonov smerujúcich
k vysporiadaniu vzťahov podľa ustanovení § 40, § 41, § 42, § 45 Zákona o príspevku z EŠIF, ako
aj správu pohľadávok podľa ustanovenia § 44 Zákona o príspevku z EŠIF /Článok 3 bod III. písm. c/
ods. 10/, ako aj na uplatňovanie práv a pohľadávok vzniknutých pri výkone úloh podľa tejto Zmluvy
alebo v súvislosti s nimi u dlžníka/inej príslušnej osoby a v konaniach pred subjektmi verejnej správy

alebo pred súdmi resp. v inom relevantnom konaní vrátane zabezpečenia výkonu súvisiacich, faktických
a právnych /hmotno-právnych aj procesných/ úkonov /vrátane prípravy návrhov, podaní a podkladov/,
ako aj vrátane zabezpečenia zastupovania riadiaceho orgánu v relevantných konaniach v súlade s touto
Zmluvou a s právnymi dokumentmi pre OP ĽZ /Článok 3 ods. III. písm. g/, ods. 15/.

49. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol
v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).