Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/153/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625201771
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625201771.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpeného Mgr. Michalom Kurnotom, advokátom so sídlom
Páľovská 400/5,
027 21 Žaškov, IČO: 53 423 992, o návrhu navrhovateľa na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
5Vyd/1/2025-35 zo dňa 12. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Vyd/1/2025-35 zo dňa 12. augusta 2025 zrušuje
a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal potvrdenia

vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (veta I. výroku). O trovách konania rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal potvrdenia
vydržania vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti: stavbe
bez súp. č., popis stavby: garáž, postavená na pozemku parcela CKN č. 315 o výmere 23 m2, druh
pozemku - zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúcom sa v k. ú. D., a to ku dňu 17.12.1996. Svoj

návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 07.09.1972 Miestny národný výbor D. vydal rozhodnutie č. 2/1972
o prípustnosti stavby, ktorým povolil stavebníkovi E. F., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX D., na stavbu garáže
pre osobné motorové vozidlo. Stavba bola postavená na pozemku parcela CKN č. 315 o výmere 23
m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v k. ú. D., evidovaný na LV č. XX.
Predmetnej stavbe nebolo pridelené súpisné ani orientačné číslo. Zároveň z Potvrdenia o veku stavby,
ktoré vydala Obec D. dňa 17.12.2024 pod č. j. 638/2024/173 vyplýva, že stavba (garáž) bola postavená

a daná do užívania ešte pred rokom 1976. Predmetná stavba však nikdy nebola zapísaná do katastra
nehnuteľností a nie je v ňom evidovaná ani
v súčasnosti. Dňa 17.12.1986 uzatvoril E. F. ako predávajúci a A. B. (navrhovateľ) ako kupujúci kúpnu
zmluvu (označená ako „Kúpno-odpredajná zmluva“), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
stavbe na navrhovateľa. Navrhovateľ má záujem zapísať stavbu do katastra nehnuteľností, podmienkou
takéhoto zápisu je podľa Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru, priloženie rozhodnutia

o osvedčení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Stavba, o ktorú sa jedná v tejto veci, je
spôsobilá byť predmetom vydržania. Navrhovateľ riadne uzatvoril kúpnu zmluvu, z ktorej bol dostatočne
zrejmý prejav vôle kupujúceho (navrhovateľa) stať sa vlastníkom stavby a zaplatiť kúpnu cenu a
prejav vôle predávajúceho previesť vlastnícke právo k stavbe na kupujúceho (navrhovateľa) a umožniť
navrhovateľovi držbu a užívanie stavby. Od podpisu príslušnej zmluvy navrhovateľ užíva predmet kúpy
dobromyseľne a nerušene ako vlastník. Výkon jeho vlastníckeho práva nebol zo strany pôvodného

vlastníka E. F., jeho právnych nástupcov alebo iných osôb nijakým spôsobom rušený ani obmedzovaný.
Ani pri zachovaní náležitej opatrnosti navrhovateľ nemal a ani nemohol mať žiadne pochybnosti o tom,že užíva predmetnú stavbu oprávnene. Stavba (garáž) mu bola podľa zmluvy predávajúcim odovzdaná
dňa 17.12.1986, odkedy ju nepretržite užíva. Zákonná vydržacia doba začala teda navrhovateľovi plynúť
najneskôr odo dňa 17.12.1986 a táto uplynula dňa 17.12.1996.

3. Následne navrhovateľ doručil okresnému súdu podanie, v ktorom uviedol,
že navrhovateľ nemá k dispozícii listinu, ktorá by preukazovala dokončenie garáže, resp. podanie
žiadosti o užívacie povolenie vo vzťahu ku garáži, ktoré by boli datované v období dokončenia stavby.
4. Z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ k svojmu návrhu mal okresný súd preukázané, že
dňa 17.12.1986 uzatvorili E. F., bytom D. XX

s A. B. kúpno-odpredajnú zmluvu, ktorou F. E., bytom D. XX, predal A. B., bytom D., bytovka Štátnych
lesov, garáž na pozemku lesného závodu v D. za dohodnutú sumu 15.000,- Kčs. Z tejto čiastky bola
zložená dňa 15.12.1986 suma 14.000,- Kčs. Zvyšnú čiastku v hodnote 1.000,- Kčs vyplatí kupujúci
dodatočne.Kľúčeodgarážekupujúciprevzalosobneasumu1.000,-Kčsvyplatilpredávajúcemuosobne
dňa 26.01.1987. Podpisy na zmluve sú vlastnoručné, bez úradného overenia.
5. Z Potvrdenia o veku stavby, vystaveného dňa 17.12.2024 pod č. 638/2024/173 na základe

žiadosti navrhovateľa Obcou D., vyplýva, že v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavený zákon) stavba: garáž, postavená v k. ú. obce D.,
parcela: CKN 315, na LV č. XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria bola postavená pred rokom
1976. Stavebníkom bol: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX. Vlastníkom stavby je A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., C. XXX/X.

6. Miestny národný výbor D. dňa 07.09.1972 vydal Rozhodnutie o prípustnosti stavby č. 2/1972, ktorým
povolil stavebníkovi E. F., bytom D. G. H. XXX, na pozemku parc. č. 283/5 k. ú. obce D. stavbu garáže
pre osobné motorové vozidlo. Situovanie stavby určené podľa situačného náčrtku.
7. Dňa 02.05.1972 E. F. žiadal Miestny národný výbor v D. o vydanie stavebného povolenia na stavbu
garáže. K žiadosti pripojil zápisnicu zo dňa 11.04.1972

z konania o povolenie výstavby garáže pre osobné motorové vozidlo na parcele č. 283/6, k. ú. D., z ktorej
vyplývalo, že Miestny národný výbor v D. odporučil vydať stavebné povolenie. K zápisnici bola pripojená
projektová dokumentácia garáže spolu
s rozpočtom na výstavbu garáže s predvídanými výdavkami 6.000,- Kčs, ako aj predbežná dohoda zo
dňa 04.05.1972 o nájme pozemku pre výstavbu garáže na pozemku Štátnych lesov Žilina, Lesný závod

D..
8. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 359d ods. 1 až 3, § 359e ods. 1,
§ 359f ods. 1 až 4, § 359h ods. 1 až 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“), § 134 ods. 1, 2 a § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podľa konštantnej
judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí.

Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z
posúdenia subjektívnych predstáv samotného držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o
existenciidobrejviery,súajokolnostitýkajúcesaprávnehodôvodunadobudnutiapráva(právnehotitulu),
tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom
dôvode alebo

na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996). Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/287/2006 a
sp. zn. 5Cdo/234/2009 vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby
veci, patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. Pri putatívnom
dôvode pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci
tomu tak nebolo.

Pri neplatnom právnom dôvode pôjde o omyl právny, pričom ten sa považuje
za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť omylu ani pri vynaložení obvyklej
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého vyžadovať. Súdna prax sa s
otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala tak, že právny omyl držiteľa vychádzajúci
z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy

sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v
prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/30/2010). Ďalšie rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/78/2011 alebo
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/361/2012 uvedené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 74/2015) ešte doplnilo, že ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti

na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, i keď podľa zákona musí mať písomnú formu (§ 46
ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že je
vlastníkom veci. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/283/2009 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. R 73/2015 držba nehnuteľnosti uchopená nazáklade kúpnej zmluvy, ktorá nebola vložená do verejných kníh a pre nedostatok intabulácie sa tak
nestala účinnou, nie je oprávnená.
9. Občiansky zákonník z roku 1964 do veľkej novely z roku 1982 vydržanie nepoznal. Vydržanie bolo

opätovne zavedené novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 účinnou
od 01.04.1983. Vydržovalo sa do vlastníctva štátu, ale s nárokom na získanie práva osobného užívania,
ktoré sa po novele zákonom č. 519/1991 Zb. ex lege transformovalo na právo vlastnícke. Podmienkou
prevodu nehnuteľností bola v rokoch 1964 - 1992 registrácia štátnym notárstvom.
10. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol, keď

dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal skutočnosti, z ktorých vyplýva, že by splnil všetky
kumulatívne predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.
Svoju dobromyseľnosť držby navrhovateľ odvádzal od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.12.1986, ktorá
však nebola registrovaná štátnym notárstvom. V roku 1986 však zákon k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti popri písomnej forme právneho úkonu vyžadoval aj registráciu
štátnymnotárstvom,ktorámalakonštitutívnyvýznam.Jetakzrejmé,ženavrhovateľnedisponujetitulom,

na podklade ktorého by sa mohol oprávnene domnievať, že mu patrí vlastnícke právo ku garáži.
11. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď
ust. § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak.

12. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ (ďalej aj „odvolateľ“),
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
13. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.

1 písm. f) a h) CSP.

14. Predovšetkým navrhovateľ poukázal na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii
nehnuteľností, účinného ku dňu 17.12.1986 a zdôraznil, že z príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, na ktoré sa okresný súd vo svojom rozhodnutí odvoláva, nie je zrejmé, že registrácia štátnym

notárstvom sa vyžaduje aj pri nehnuteľnostiach, ktoré neboli predmetom evidencie nehnuteľností.
Ďalej odvolateľ uviedol, že stavbe garáže nebolo nikdy pridelené súpisné číslo. Súčasne navrhovateľ
nedisponuje a ani sa mu nepodarilo zaobstarať ani listinu preukazujúcu užívacie povolenie k stavbe,
resp. jej dokončenie. Podľa jeho názoru takéto listiny vo vzťahu k predmetnej garáži neboli vydané
a práve preto jej nebolo pridelené ani súpisné číslo, a teda nebol daný ani dôvod registráciu zmluvy

štátnym notárstvom.
15. Hoci okresný súd vo svojom uznesení vychádzal z argumentácie Najvyššieho súdu SR
v uznesení sp. zn. 4Cdo/283/2009, dovolací súd už vo svojich rozhodnutiach pripustil výnimočne
možnosť takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny
výklad. Judikatúra, na ktorú poukázal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, neodráža aktuálne

závery súdnej praxe, prezentované napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 , či
náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015. Z označených rozhodnutí vyplýva, že pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený
o tom,
že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, a nie (ne)existenciu právneho titulu, ktorý právny

predpoklad vydržania zákon de lege lata nestanovuje. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Navrhovateľ poukázal na to, že na základe

dohodnutej kúpnej zmluvy ako kupujúci riadne uhradil predávajúcemu kúpnu cenu a následne predmet
kúpy - nehnuteľnosť užíval nepretržite takmer 40-tich rokov v dobrej viere, že mu patrí a bez rušenia zo
strany predávajúceho, čo preukazuje jeho dobromyseľnosť.
16. Navrhovateľ akcentoval, že ak by súd hodnotil dobromyseľnosť držiteľa len podľa toho, či bol
nadobúdací právny úkon urobený v súlade so zákonom, potom by bol inštitút vydržania bezpredmetný.

Ustanovenie § 130 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka by bolo v podstate neaplikovateľné,
keďže ide o vyvrátiteľnú domnienku a do dokázania opaku platí prezumpcia oprávnenosti držby. Ak
by bola zmluva právne perfektná, navrhovateľ by nadobudol vlastnícke právo ku garáži na základe
tohto právneho úkonu a neexistoval by dôvod na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Úmyslomzákonodarcu bolo inštitútom vydržania uviesť právny stav do súladu so skutočným stavom a zabezpečiť
ochranu právnym vzťahom vyplývajúcim z neperfektných, resp. neformálnych úkonov.

17. Ďalšie podania účastníkov konania v odvolacom konaní neboli produkované.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) toto
rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP vo veci samej, t. j.

vo výroku I. a tiež v závislom výroku II. o trovách konania, zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné z nasledovných dôvodov:

20. Podľa § 119 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)

v znení účinnom ku dňu 17.12.1986 (dátum uzavretia kúpno-odpredajnej zmluvy) nehnuteľnosti sú
pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

21. V zmysle § 133 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 17.12.1986 (dátum uzavretia
kúpno-odpredajnej zmluvy) osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou

zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

22. Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 17.12.1986 (dátum
uzavretia kúpno-odpredajnej zmluvy) ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda

sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde
o prevod do socialistického vlastníctva.

23. Záver súdu prvej inštancie, že ak Kúpno-odpredajná zmluva zo dňa 17.12.1986, ktorou navrhovateľ
ako kupujúci nadobudol od E. F. ako predávajúceho spornú garáž, nebola registrovaná štátnym

notárstvom (hoci zákon ju k jej prevodu v uvedenom čase vyžadoval), nemožno navrhovateľa považovať
za dobromyseľného držiteľa nehnuteľnosti, nie je správny.

24. Z obsahu predmetnej zmluvy (pozri bod 4. tohto uznesenia) je totiž jasné, že zmluvné strany
sa dohodli na predmete kúpy i kúpnej cene, ktorú navrhovateľ ako kupujúci predávajúcemu riadne

zaplatil a následne mu predávajúci E. F. predmet kúpy (garáž) odovzdal. Na predmetnej zmluve nie
je vyznačené, že bolo rozhodnuté o registrácii tejto zmluvy štátnym notárstvom (§ 65 ods. 1 zákona
č. 95/1963 Sb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom v znení účinnom ku dňu
17.12.1986). Táto zmluva preto nenadobudla účinnosť. Od podpisu tejto zmluvy však navrhovateľ užíva
stavbu garáže v k. ú. D. dobromyseľne ako vlastník a nebol nikým vo výkone svojho vlastníckeho práva

nijakým spôsobom rušený, či už zo strany pôvodného vlastníka, jeho právnych nástupcov alebo iných
osôb. Ani pri zachovaní náležitej opatrnosti teda navrhovateľ nemohol mať žiadne pochybnosti o tom,
že užíva stavbu oprávnene.

25. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej

dobromyseľnej držby veci. Jeho účelom je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený
držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri
ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. V zmysle ust. § 134 Občianskeho
zákonníka predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú dobu plynutia vydržacej doby, sú:
predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba, vydržacia doba.

26. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou,
alebo kto vykonáva právo pre seba.

27. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí,

je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka).28. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

29. V nadväznosti na odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd na rozdiel
od okresného súdu vychádzal pri posudzovaní dobromyseľnosti navrhovateľa z aktuálnej rozhodovacej
činnosti v tejto otázke predovšetkým z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 484/2015, sp. zn.
III.ÚS 468/2022, v ktorých došlo k zmene dovtedajšej súdnej praxe, keď otázka nedodržania zákonného

ustanovenia upravujúceho prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam stranami zmluvy automaticky
bez ďalšieho nezakladá neospravedlniteľný právny omyl držiteľa, ktorý by popieral dobromyseľnosť jeho
držby veci. Ústavný súd teda preferuje taký výklad § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje
zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom so
stavom vlastníckym. Ústavný súd SR v odôvodnení nálezu sp. zn. II.ÚS 484/2015 prezentoval právny
názor, v zmysle ktorého taký výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich

dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny,
nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný.
Ústavný súd v posudzovaného prípadu konštatoval, že špecifiká sťažovateľovej veci a dĺžka
uplynutého času vyvažujú nedôslednosť týkajúcu sa formálnych náležitosti prevodu (nebola splnená

zákonná podmienka prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti – písomná zmluva) a držba
tak môže byť považovaná za oprávnenú. Ďalej ústavný súd zdôraznil, že pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom (v súlade s dobrými mravmi) nadobudol. Nemôže byť
teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Spravidla je rozhodujúce, že držiteľ za

držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne
išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Rovnaký právny názor prezentoval Ústavný súd SR aj v náleze
sp. zn. III.ÚS 468/2022, v ktorom riešil otázku vydržania nehnuteľnosti nadobudnutej kupujúcim v roku
1973 na základe písomnej kúpnej zmluvy, ktorá však následne nebola registrovaná vtedajším štátnym
notárstvom. Ústavný súd SR rovnako akcentoval, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti

držby je potrebné skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec nadobudol
poctivým spôsobom, t. j. takým, ktorý je v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť rozhodujúce,
že držiteľ pritom nesplnil zákonné podmienky registrácie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností
vtedajším štátnym notárstvom.
30. Rovnako Veľký senát Najvyššieho súdu SR vo svojom rozsudku sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.

mája 2024 pri interpretácii hmotnoprávnych ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka uviedol, že vznik držby sa na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí de lege
lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. V súčasnom Občianskom zákonníku
sa rozlišuje len oprávnená držba a neoprávnená držba. Oprávnená držba je založená na objektívne
posudzovanej dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí. Držiteľ je teda dobromyseľný o

tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a
teda že svojou držbou nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Súd sa v rámci skúmania
otázky dobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho hľadiska a
nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu. Právny dôvod jej uchopenia môže byť len jedným z
dôkazných prostriedkov osvedčujúcich oprávnenosť držby. Neexistencia právneho titulu teda sama o

sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo
právo patrí. Na základe uvedeného nie je možné zotrvávať na názore, aby nadobúdateľ preukazoval
platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti
nadobudnutia. Nedostatok právneho titulu preto
pre účely vydržania nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, môže

byť (iba) jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. V zhode
s názorom ústavného súdu pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či
držiteľ mohol byť objektívne presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi.

31. V nadväznosti na aktuálnu judikatúru najvyšších súdnych autorít neobstojí argumentácia okresného
súdu, na základe ktorej zamietol návrh navrhovateľanapotvrdenievydržaniavlastníckehoprávakstavbegaráževk.ú.D.vprospechnavrhovateľazdôvodu,
že navrhovateľ nedisponuje titulom, na podklade ktorého by sa mohol oprávnene domnievať, že mu
vlastnícke právo k predmetnej stavbe patrí.

32. S poukazom na individuálne okolnosti tohto prípadu a dĺžku uplynutého času možno totiž považovať
držbu garáže v k. ú. D. navrhovateľom za oprávnenú. Navrhovateľ vstúpil do držby uvedenej stavby
na základe (neúčinnej) Kúpno-odpredajnej zmluvy uzavretej dňa 17.12.1986 medzi E. F., stavebníkom
garáže a navrhovateľom ako predávajúcim. Jedná sa o písomný právny úkon, ktorý obsahuje prejav

vôle E. F. odpredať garáž a prejav vôle navrhovateľa garáž odkúpiť za dojednanú kúpnu cenu. Hoci
stavba garáže síce nebola označená v zmluve súpisným číslom, táto bola bližšie špecifikovaná tak, že
ide o garáž na pozemku lesného závodu v D.. Nemožno však opomínať fakt, že vo vzťahu k predmetnej
nehnuteľnosti bolo vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby garáže Miestnym národným výborom v D.
dňa07.09.1972č.2/1972prestavebníkaE.F..ZároveňObecD.vprípisezodňa17.12.2024potvrdila,že
ide o stavbu garáže postavenú pred rokom 1976 v k. ú. D. na pozemku parc. č. CKN 315, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria na LV č. XX stavebníkom E. F.. Z uvedených listín teda vyplýva špecifikácia
predmetnej stavby garáže ako aj osoba stavebníka, ktorá je totožná s osobou predávajúceho v zmysle
Kúpno-odpredajnej zmluvy zo dňa 17.12.1986.

33. Vzhľadom k tomu v prejednávanej veci je rozhodujúce, že navrhovateľ za držanú garáž zaplatil

dohodnutú sumu predávajúcemu - E. F., ktorý garáž postavil. Z obsahu Kúpno-odpredajnej zmluvy zo
dňa 17.12.1986, pritom jednoznačne vyplýva, dojednanie kúpnej ceny za garáž vo výške 15.000,- Kčs
a jej úhradu kupujúcim (navrhovateľom) v plnom rozsahu, ktorý prevzal od predávajúceho kľúče od
garáže a začal ju ako vlastník užívať. Napokon relevantnou je i skutočnosť tvrdená navrhovateľom
v návrhu, že následne po uzavretí tejto zmluvy navrhovateľ garáž dlhodobo (takmer 40 rokov) nepretržite

anerušeneužíval,pričomnemalžiadnepochybnostiohľadomoprávnenostitejtodržby.Tietoskutočnosti
teda nasvedčujú nadobudnutiu vlastníctva predmetnej garáže poctivým spôsobom.

34. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci a
vyhodnotenie dokazovania v otázke dobromyseľnosti navrhovateľa okresným súdom nie je správne.

Nesprávny postup okresného súdu v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla
určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania
opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov preskúmať,
či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6
CSP v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy SR a nenahrádzať podstatné pochybenia v postupe súdu

prvej inštancie.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, vo veci samej t. j. vo vete
I. výroku, ako aj v závislej vete II. výroku o trovách konania zrušil podľa § 389 písm. c) CSP, a zároveň
podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie – oboznámi sa s listinami priloženými
navrhovateľom k návrhu, ako aj listinami zabezpečenými okresným súdom
pred vydaním napadnutého uznesenia a vysporiada sa tiež s prípadnými ďalšími návrhmi
na doplnenie dokazovania, vyhodnotí argumentáciu navrhovateľa týkajúcu sa splnenia zákonných

predpokladov vydržania vlastníckeho práva k stavbe garáže v k. ú. D., a to najmä dobromyseľnosti
držiteľa v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, opätovne posúdi nárok uplatnený
týmto návrhom a nanovo o ňom rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP).
37.Zároveňodvolacísúduvádza,ženeuniklojehopozornosti,žeokresnýsúdsadoposiaľnevysporiadal

so zmenou návrhu na č. l. 33 spisu (zmenený petit - bez označenia dňa, kedy navrhovateľ nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním), ktorú odôvodnil navrhovateľ tým, že nie je nevyhnutné,
aby súd priamo v petite potvrdil vydržanie stavby ku konkrétnemu dňu v minulosti, ale
vhodnejšie je, aby tak učinil ku dňu vydania rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že
v tomto smere je zákonná dikcia jednoznačná. Podľa ust. § 359d ods. 2 CMP je náležitosťou návrhu

na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva aj označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti vydržaním a nadväzne náležitosťou uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva je aj uvedenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním [§
359j ods. 2 písm. c) CMP].38. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

39. Len pre úplnosť odvolací súd záverom dodáva, že sa nestotožnil s právnym názorom odvolateľa, že
registrácia Kúpno-odpredajnej zmluvy zo dňa 17.12.1986 štátnym notárstvom nebola potrebná, keďže
včaseuzavretiaI.zmluvyknehnuteľnostinepodliehajúcejevidenciinehnuteľností(ktoreješteaninebolo
pridelené súp. č.) nebola takáto povinnosť zákonom stanovená. Takýto názor je totiž v rozpore s ust. §

134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 17.12.1986 citovaným vyššie. Registrácia zmluvy
štátnym notárstvom mala teda konštitutívny význam. Naproti tomu zápis do evidencie nehnuteľností
nebol podmienkou platnosti ani účinnosti zmluvy o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti.

40. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane

pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).