Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 26P/118/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625207628
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625207628.1

Uznesenie

Okresný súd Senica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/X,D.,B.C.,zastúpenékolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodinySenica,dieťa
rodičov: matka E. F. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., B. C., otec A. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., adresa na doručovanie I. XX, D., o znížení výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať v predmetnej veci.

II. Konanie o zníženie výživného sa z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným Okresnému súdu Senica dňa 31.10.2025 domáhal zníženia výživného

na mal. A. zo sumy 260,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne z dôvodu, že je dlhodobo PN a poberá
dávku v hmotnej núdzi.

2. Z pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp.zn. 6P/69/2013 súd zistil, že rozsudkom č.k.
6P/69/2013-67 zo dňa 18.09.2013 súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv
a povinností k mal. A. tak, že mal. A. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal

k povinnosti prispievať na výživu mal. A. sumou 120,- eur mesačne a nedoplatok na výživnom za čas od
7.1.3013 do 30.9.2013 v sume 630,- eur bol otcovi povolený splácať v splátkach po 10,- eur splatných
spolusbežnýmvýživným,rozsudoknadobudolrozsudokprávoplatnosťdňa17.10.2013,včastibežného
výživného dňa 16.10.2013 a v časti nedoplatku na výživnom dňa 16.11.2013.

3. Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. SI-11P/35/2023 vo veci zmeny výživného na

mal. A. súd zistil, že matka mal. A. sa vyjadrila k návrhu otca mal. A. na zníženie výživného podaním
zo dňa 21.06.2023, v ktorom okrem iného uviedla, že navrhovateľ vie, že maloletá navštevuje školu
v ČR, z toho dôvodu má v B. C. aj všetky zásadné sociálne väzby na svojich rovesníkov, zúčastňuje
sa tu všetkých mimoškolských aj školských aktivít. Práve v D. dcéra navštevuje krasokorčuľovanie, či
najnovšie gymnastiku, v meste D. tak prebiehajú všetky dcérine aktivity, z čoho je podstatná väzba na
ČR evidentná. Podľa matky navrhovateľ, ktorý touto vedomosťou reálne disponuje, však uvedené pri

podaní návrhu nerešpektoval. Vyjadrenie matky zároveň obsahovalo aj jej návrh na zvýšenie výživného
na mal. A., kde jedným z dôvodov podania návrhu, že došlo k nárastu nákladov na strane maloletej,
ktorá začala navštevovať gymnastiku, čo predstavuje dodatočné náklady vo výške 900,- Kč mesačne,
rovnako neboli v predchádzajúcom konaní zohľadnené náklady maloletej na denné cestovanie z J. K.
D., kde maloletá navštevuje školu a zohľadnené neboli ani náklady spojené so samotným štúdiom v ČR,
navyše dcéra študuje už v 5. ročníku ZŠ, s čím taktiež súdna prax spája zvýšenie výživného pre dieťa.

Matka pripojila k návrhu Potvrdenie o vyplatených dávkach nemocenského poistenia Okresnej správy
sociálneho zabezpečenia Hodonín zo dňa 14.06.2023, v ktorom je uvedená jej adresa C. XXXX/X, D.a poberanie dávky od 30.7.2022 do 1.2.2023, rovnaká adresa matky je uvedená aj v listine Platební
rozpis Úradu práce Českej republiky- Krajskej pobočky v Brne, podľa ktorej poberá rodičovský príspevok
od 31.3.2023. Na pojednávaní na Okresnom súde Senica dňa 04.07.2023 matka uviedla, že ona aj mal.

Tamara majú povolený prechodný pobyt v ČR asi od novembra 2022, ešte tam dorábajú bývanie, zatiaľ
sa zdržiavajú na adrese trvalého pobytu J., L. X. Mal. A. navštevuje ZŠ v D. od februára 2023, detského
lekára má v D., záujmové krúžky navštevuje v D.. V D. má aj kamarátov, nakoľko tam už pol roka chodí
do českej školy. Je zamestnaná v ČR asi tri roky, dcéra aj ona sú zdravotne poistené v ČR od doby,
kedy pracuje v Čechách. Momentálne z ČR poberá rodičovský príspevok, nakoľko je na rodičovskej

dovolenke. Z rodného listu mal. F. G. vyplýva, že sa narodila XX.XX.XXXX v L. I. B. C. rodičom matke
F. G. B., nar. XX.XX.XXXX a otcovi C. G., nar. XX.XX.XXXX. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica (ďalej len „ÚPSVaR Senica“) zo dňa 26.10.2023 vyplýva, že matke bol na mal.
Tamaru vyplácaný prídavok na mal. A. od 7.1.2013 do 31.1.2023, v mesiaci január 2023 bolo zistené,
že matka mal. A. sa vydala, žije v B. na prechodnom pobyte D., C. XXXX/X a od 16.7.2020 je v B. C.
zamestnaná. Na základe uvedených skutočností Slovenská republika nie je od 1.12.2020 primárnou

krajinou na výplatu prídavku na dieťa, preto matka mal. A. poberala od tunajšieho úradu prídavok na
dieťa od 1.12.2020 do 31.1.2023 neoprávnene a musí ho vrátiť. Na pojednávaní na Okresnom súde
Senica dňa 04.06.2024 matka uviedla, že býva naďalej v J., je pravdou, že prechodný pobyt majú v ČR
v D., nakoľko prerábka nie je ešte dokončená, nebývajú tam. Dcéra navštevuje školu v D., buď ju tam
vozí ona alebo jej manžel alebo niekedy prespáva u manželovej matky v D., v škole nemá záujmové

krúžky, robí krasokorčuľovanie v D..

4. Súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26Em/1/2025 zistil, že otec podal dňa 19.06.2025
ústne do zápisnice návrh na výkon rozhodnutia Okresného súdu Skalica č.k. 2P/20/2021-200 zo dňa
24.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/49/2022-249 zo dňa 25.10.2022,

ktorým bol upravený styk otca s mal. A.. Otec ústne do zápisnice dňa 04.08.2025 doplnil svoj návrh
tak, že sa z telefonátu mal. A. dňa 31.07.2025 dozvedel, že sa s rodinou presťahovala do D., nevedel
presne uviesť kedy. Otec zároveň doložil do spisu fotokópiu rozhovoru zo SMS správy s matkou zo
dňa 10.07.2025, v texte je uvedené: „M., už dávno som ta informovala, že A. ma trvaly pobyt v D.
a to platí aj pre mna. Už si budeš A. vyzdvihovať v mieste jej trvalého bydliska, so Slovenskom my už

nemáme nič spoločne. Aj tvoju obľúbenú činnosť v podobe podávania rôznych oznámení teda smeruj
do ČR.“ K dopytu súdu na bydlisko mal. A. matka vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.08.2025 uviedla,
že mal. A. má od 27.01.2025 trvalý pobyt v D., kde od júla 2025 aj trvale bývajú. Základnú školu
v Hodoníne navštevuje od druhého polroku školského roku 2022/2023, približne od tohto obdobia mala
v D. nahlásený aj prechodný pobyt a je evidovaná u detskej lekárky N. D.. V D. má obe staré matky

a veľa kamarátov. Približne 8 rokov navštevovala v D. krúžok krasokorčuľovania, kde aktuálne nechodí.
Z obce J. sa presťahovali v priebehu obdobia jún-júl 2025 z dôvodu, že dňa 24.06.2025 predali dom,
v ktorom žili. Na sťahovanie sa pripravovali dlhšie, dom predávali približne jeden rok, pričom v tom čase
si pripravovali obydlie v D.. V listine Ospravedlnenie z informatívneho stretnutia – sp. zn. 26Em/1/2025
matka uviedla svoju adresu bydliska ako aj adresu bydliska mal. A. O. P. C. XXXX/X, XXX XX D., B.

C.. Súd vo veci podaného návrhu otca na výkon rozhodnutia rozhodol uznesením sp. zn. 26Em/1/2025
zo dňa 01.10.2025 vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci, konanie o výkon rozhodnutia
sa zastavilo a žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Súd tak rozhodol
z dôvodu, že mal. A. má obvyklý pobyt v B. C. (minimálne od roku 2023) a podľa nariadenia Rady (EÚ)
č. 2019/1111 zo dňa 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach

a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí právomoc konať v danej
veci má súd členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt, teda český súd. Toto uznesenie nebolo
napadnuté odvolaním a nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2025.

5. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov má mal. A. od 12.02.2025 hlásený trvalý pobyt na adrese C.

XXXX/X, D., B. C..

6. Otec označil v návrhu na zníženie výživného adresu bydliska mal. A. Q. C. XXXX/X, D., B. C..
Vzhľadom na výskyt cudzieho prvku (pobyt dieťaťa v inom štáte), súd v prvom rade zisťoval, či má
právomoc konať v predmetnej veci. Keďže má mal. dieťa bydlisko v B. C., teda v členskom štáte

Európskej únie, použil súd pri určovaní právomoci Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008
o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti (ďalej len „nariadenie č. 4/2009“) vychádzajúc pritom z čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavyslovenskej republiky, v zmysle ktorého má uvedené nariadenie prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky.

7. Podľa čl. 7 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústava Slovenskej republiky, Slovenská republika môže
medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo
na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku
úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná

zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

8. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia č. 4/2009, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť
vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

9. Podľa čl. 3 nariadenia č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti

daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu
oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom
stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc
nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa
svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca

sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

10. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 4/2009 účastníci konania sa môžu dohodnúť, že
právomoc konať o existujúcich alebo prípadných budúcich sporoch medzi nimi vo veci vyživovacej

povinnosti majú tieto súdy členských štátov: a) súd alebo súdy členského štátu, v ktorom má jeden z
účastníkov obvyklý pobyt; b) súd alebo súdy členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je jeden
z účastníkov.

11. Podľa čl. 4 ods. 3 nariadenia č. 4/2009 tento článok sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť na dieťa

vo veku do 18 rokov.

12. Podľa čl. 10 nariadenia č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej
nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

13. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“) podľa tohto
zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

16. Pri skúmaní právomoci podľa nariadenia č. 4/2009 je relevantným pojmom pojem obvyklý pobyt.

Tento pojem nie je vysvetlený ani v úvodných ustanoveniach nariadenia ani v čl.2 nariadenia
vymedzujúcom niektoré pojmy. Podľa Súdneho dvora Európskej únie na účely odlíšenia obvyklého
pobytu od jednoduchej dočasnej prítomnosti je potrebné zdôrazniť, že táto prítomnosť musí mať
v zásade určité trvanie, aby odzrkadľovala dostatočnú stabilitu. Na zmenu obvyklého pobytu do
hostiteľského členského štátu sa totiž ráta najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé

centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu. Trvanie pobytu tak môže slúžiť iba ako
indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých
osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Sociálne a rodinné prostredie dieťaťa,
ktoré sa významne podieľa na určení miesta jeho obvyklého pobytu, sa totiž skladá z viacerých faktorov
závislých od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa tak

líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá alebo od tých,
ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom
rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne
opatrujú a starajú sa oň. Zámer rodiča usadiť sa s dieťaťom v inom členskom štáte, ktorý sa prejavíurčitými hmatateľnými krokmi, ako sú kúpa alebo nájom bytu v hostiteľskom členskom štáte, môže byť
ukazovateľom zmeny obvyklého pobytu (rozsudok z 22.12.2010 vo veci C-497/10 PPU).

17. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26Em/1/2025 má súd preukázané, že už v konaní
o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s mal. A. začatom dňa 19.06.2025 sa súd zaoberal otázkou
obvyklého pobytu mal. A., ktoré je kritériom pre určenie právomoci nielen v oblasti vyživovacej povinnosti
rodičov k mal. deťom, ale aj v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností, pričom v uznesení sp.
zn. 26Em/1/2025 zo dňa 01.10.2025 právoplatnom dňa 4.11.2025 dospel k záveru, že obvyklý pobyt

mal. A. je v B. C. (minimálne od roku 2023). Vychádzal pritom zo skutočnosti, že mal. A. má najbližší
vzťah k B. C. tým, že dlhodobo je jej život naviazaný na B. C., a to sociálne (dochádzka do školy v D. od
februára 2023, navštevovanie krúžku krasokorčuľovania v D. 8 rokov, v súčasnosti krúžku gymnastiky
v D., kamaráti a príbuzní v D.), ekonomicky (jej matka pred narodením sestry mal. A. pracovala v B. C.,
v súčasnosti poberá rodičovský príspevok v B. C., jej manžel je český občan s trvalým pobytom v B.
C. prispievajúci do rodinného rozpočtu), bytovo (presťahovanie sa do bytu v D. v priebehu mesiacov

jún-júl 2025 spolu s matkou, nevlastnou sestrou a matkiným manželom, pričom byt bol kúpený v júni
2024 za účelom presťahovania rodiny mal. A.) aj poskytovaním zdravotnej starostlivosti (mal. A. má
detskú lekárku v D.). Aj otec maloletej v návrhu na zníženie výživného uviedol adresu mal. A. na ulici
C. XXXX/X, D..

18. Vyživovacia povinnosť otca k mal. A. sa týka dvoch členských štátov Európskej únie, jednak B. C.,
keďže mal. A. spolu s matkou majú obvyklý pobyt v B. C., a týka sa aj Slovenskej republiky, nakoľko na
jej území žije otec mal. A.. Preto súd posudzoval svoju právomoc konať vo veci podľa čl. 3 nariadenia
č. 4/2009 a zistil, že nemá právomoc vo veci konať. Mal. A. je jednak osobou, proti ktorej smeruje návrh
otca na zníženie výživného, teda vystupuje v konaní ako „odporca“ (čl. 3 písm. a/ Nariadenia č. 4/2009)

a to spolu s jej matkou, do osobnej starostlivosti ktorej bola zverená rozhodnutím súdu, a jednak je
osobou oprávnenou na výživné (čl. 3 písm. b/ Nariadenia č. 4/2009). Keďže mal. A. spolu s matkou majú
obvyklý pobyt v D. I. B. C., kde sa sústreďuje centrum ich rodinného a sociálneho života, tento obvyklý
pobyt mali už v čase začatia konania dňa 31.10.2025, potom podľa čl. 3 písm. a) a b) nariadenia č.
4/2009 má na konanie o zníženie výživného otca právomoc súd B. C.. Podľa čl. 3 písm. c) nariadenia č.

4/2009nemožnopriurčeníprávomocipostupovať,nakoľkonávrhotcanazníženievýživnéniejespojený
skonanímoosobnomstaveanemožnopostupovaťanipodľačl.3písm.d)nariadeniač.4/2009,nakoľko
návrh otca na zníženie výživného nie je spojený s konaním o rodičovských právach a povinnostiach. Pri
vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom neprichádza do úvahy ani určenie právomoci voľbou práva
podľa čl. 4 nariadenia č. 4/2009, vylučuje to ustanovenie čl. 4 ods. 3 nariadenia č. 4/2009, podľa ktorého

sa voľba právomoci nevzťahuje na spor o vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku do 18 rokov.

19. Vzhľadom k zistenej skutočnosti, že mal. A. nemala v čase začatia konania obvyklý pobyt
v Slovenskej republike a ani ho tu v súčasnosti nemá, súd podľa čl. 10 nariadenia č.4/2009 vyhlásil, že
nemá právomoc konať v predmetnej veci a konanie podľa § 9 CSP zastavil.

20. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. S poukazom na ust. § 52 CMP súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko v tomto konaní zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenia je možné podať odvolanie (§ 357 písm. a/, m/ CSP). Odvolanie možno podať
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súd Senica,
písomne, vo troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.