Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Tos/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010826
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125010826.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa
26.11.2025, v trestnej veci proti ods. A. B., o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie, o
sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1PP/42/2025 zo dňa
28.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku a § 66 ods. 1 písm. b/,
ods. 2 Trestného zákona odsúdeného A. B. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 14.12.2016, sp. zn. 2T/145/2015 v trvaní 10
(desať) rokov, podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona odsúdenému určil skúšobnú dobu 5 (päť) rokov a súčasne

nariadil probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona s odkazom
na § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zákona odsúdenému uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať a podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona s odkazom na § 51 ods. 3
písm. b/ Tr. zákona odsúdenému ustanovil obmedzenie spočívajúce v zákaze v určenej skúšobnej dobe
požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky.

Konštatoval podstatný obsah správy ÚVV a ÚVTOS Prešov hodnotiacej odsúdeného pozitívne počas
výkonu trestu odňatia slobody, poukázal na to, že odsúdený nastúpil výkon trestu sám dňa 30.05.2017
a pevný výstup z výkonu trestu má dňa 30.05.2027, ďalej okrem iného zo správy konštatoval, že
počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol celkovo desaťkrát disciplinárne odmenený,
disciplinárne tresty vykázané nemá, že resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja
hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je

stredné. Prvostupňový súd tiež uviedol, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 14.12.2016 sp. zn. 2T/145/2015 v trvaní 10 rokov
pre trestný čin zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona
v znení účinnom do 31.07.2013, pričom skutok bol spáchaný do v rokoch 2009-2010. Pokračoval
konštatovaním, že z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má celkovo 16 záznamov, pričom
v prípade podmienečných prepustení nebolo nikdy rozhodnuté, že by sa neosvedčil, rovnako tak

ani v prípade podmienečných odsúdení na trest odňatia slobody nikdy neoblo rozhodnuté, že by
sa neosvedčil, a doteraz bol vo výkone trestu 5 krát, okrem súčasne vykonávaného trestu. Ďalej
prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie závermi zo znaleckého posudku z odboru psychológia, podľa
ktorých odsúdený sa osobnostne viac stabilizoval, i keď jeho osobnosť má znaky nevyváženosti,
adaptačné schopnosti sa javia ako obvyklé, frustráciu toleruje obmedzene, záťaž preťažuje jeho zdroje,
vzniká nervozita a napätie, impulzivita v správaní a myslení. V adaptácii sa môžu objaviť ťažkosti,

avšak vo všeobecnosti je adaptačný potenciál dobrý. Ukazovatele rizikového či delikventného správania
nie sú prítomné, riziko antisociálneho správania je v norme. Prognóza ďalšieho osobnostného vývinuje skôr priaznivá, odsúdený osobnostne a mravne viac dozrel, je schopný identifikácie so sociálne
žiadúcimi cieľmi, rešpektuje spoločenské normy. Vekom získala jeho osobnosť väčší nadhľad nad svoje
správanie, dokáže v aktuálnom prostredí rešpektovať predpisy a normy. Riziko opakovania trestnej

činnosti sa javí ako nízke, odsúdený má dostatočné predpoklady adaptovať sa a prispôsobiť sa životným
podmienkam mimo ústav. Pravdepodobnosť jeho resocializácie je mierne znížená, avšak je schopný
ďalšieho vývinu pozitívnym smerom. Abstinovanie od alkoholu a návykových látok pravdepodobnosť
úspešnejsocializáciezvyšujú.Vzhľadomnauvedenéokresnýsúduzavrel,žeodsúdenývovýkonetrestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, jeho správanie je hodnotiteľné ako

bezproblémové a na požadovanej úrovni, čo preukazuje získanie 10 disciplinárnych odmien, na čom
nemenia nič ani 2 negatívne poznatky, lebo nie sú závažného charakteru. Aj napriek 16 odsúdeniam
sa okresný súd domnieva, že u odsúdeného je možné očakávať, že povedie riadny život, okrem
uvedeného to súd vyvodil z toho, že odsúdený, má pracovné návyky, v rámci výkonu práce vo výkone
trestu hodnotený kladne, počas výkonu trestu pracoval na nestrážených pracoviskách mimo ústav bez
žiadnych negatív, navyše je v otvorenom oddelení, kde sú podstatne miernejšie obmedzenia v živote

odsúdeného, najmä voľnejší pohyb a to aj mimo ústav (§ 76 zákona č. 475/2005), pričom z hodnotenia
odsúdeného vyplýva jeho riadne chovanie aj v tomto režime. Okresný súd prihliadol aj na to, že posledný
skutok, za ktorý bol A. B. odsúdený a za ktorý trest teraz vykonáva spáchal v roku 2010, a približne 7
rokov od spáchania skutku do nastúpenia trestu viedol riadny život, od roku 2010 sa trestnej činnosti
nedopustil, teda už viac ako 15 rokov vedie riadny život, preto aj toto dlhodobé vedenie riadneho života

podľa názoru súdu umožňuje dôvod domnievať sa, že bude viesť riadny život.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení na verejnom
zasadnutí a po poučení o opravnom prostriedku. Poukázal najskôr na argumentáciu súdu prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia a osobitne následne zdôraznil totožne so súdom

prvého stupňa, že odsúdený bol vo výkone trestu už 5krát. So záverom prvostupňového súdu
o podmienečnom prepustení odsúdeného sa nestotožnil, považuje ho za nesprávna a nezákonný.
Pokračoval argumentáciou, že okrem vykonania predpísanej minimálnej dĺžky trestu a plnenia si
povinností vo výkone trestu odňatia slobody (čo považuje za samozrejmosť, ktorá nemá byť braná
ako výnimočná okolnosť v prospech odsúdeného) musí pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odsúdený preukázať polepšenie, vzhľadom na ktoré možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Podľa názoru okresného prokurátora súd toto nezohľadnil dostatočne. Okresný prokurátor
opäť zdôraznil opakované odsúdenie pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť, 5 nepodmienečných trestov
odňatia slobody, uviedol, že odsúdený bol 3krát podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody, napriek tomu pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Podľa okresného prokurátora je zrejmé,

že odsúdený má problém akceptovať celospoločenské normy správania, doteraz uložené a vykonané
tresty nemali na neho žiaden želateľný účinok, v prípade odsúdeného nemožno hovoriť o výchovnom
účinku trestu, ale len o eliminácii páchania závažnej trestnej činnosti odsúdeným uloženými trestami
a jeho izolovaním v ústave na výkon trestu. Vzhľadom na uvedené okresný prokurátor zastáva názor
o nesplnení materiálnej podmienky pre vyhovenie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie,

lebo od neho nemožno očakávať, že bude po prepustení viesť riadny život. Za súčasného stavu
podmienok napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, vzhľadom na opakované odsúdenia
nemožno očakávať nápravu odsúdeného. Okresný prokurátor navrhol napadnuté uznesenie zrušiť
a zamietnuť žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Na základe takto riadne a včas podanej sťažnosti okresného prokurátora krajský súd v zmysle

ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého
uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že všetky zásadné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o žiadosti

odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody boli náležite zistené súdom
prvého stupňa, boli primerane v odôvodnení jeho uznesenia konštatované a ich detailné vyhodnotenie
je tiež súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, preto krajský súd v detailoch odkazuje na
podrobné odôvodnenie tohto uznesenia.

Z obsahu spisu vyplýva, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/145/2015 zo dňa 14.12.2016 vo výmere 10 rokov, pričom
vykonanie trestu pripadá na 22.05.2027. Z tohto spisu, ktorý si prvostupňový súd nechal pripojiť, vyplýva,
že skutok odsúdený spáchal v roku 2009 až 2010.Odsúdený podal dňa 10.06.2025 žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
lebo splnil podmienku.

Okresný súd si vyžiadal podrobné hodnotenie odsúdeného, ktorého závery dostatočne obšírne
v odôvodnení uznesenia uviedol. Okresný súd tiež uznesením pribral znalca z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. Janu Čorejovú, ktorej úlohou bolo vykonať psychologické
vyšetrenie odsúdeného a zodpovedať otázky týkajúce sa osobnostnej štruktúry odsúdeného, postoja

odsúdeného k spoločenským normám a porušovaniu povinností vyplývajúci h z právnych predpisov,
mala zhodnotiť nebezpečenstvo opakovania trestnej činnosti odsúdeným, zhodnotiť jeho schopnosť
prispôsobiť sa podmienkam života mimo ústavu. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 97/2025,
v ktorom tieto otázky zodpovedala. Na verejnom zasadnutí okresný súd so súhlasom strán znalecký
posudok prečítal, rovnako aj vyššie uvedené hodnotenie odsúdeného z ÚVTOS, i odpis registra trestov.
Na verejnom zasadnutí vypočul aj odsúdeného, ktorý uviedol, že po prepustení z výkonu trestu má

možnosť ubytovať sa, zamestnať sa, aktuálne počas výkonu trestu pracuje vo firme MOVIR so železom.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má celkovo 16 záznamov pre rôzne trestné činy.
Vo výkone trestu bol 5krát. Podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody bol 3krát, ani
v jednom prípade nebolo rozhodnuté o následnom vykonaní zvyšku trestu. Tiež z odpisu registra trestov

vyplýva, že odsúdený bol 5krát podmienečne odsúdený, vo všetkých prípadoch sa osvedčil, teda ani
v jednom prípade nebolo rozhodnuté o tom, že sa trest vykoná. V jednom ďalšom prípade bolo u neho
podmienečne zastavené trestné stíhanie, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil.

Krajský súd na základe vyššie uvedených zistení dospel k záveru, že podmienečné prepustenie

odsúdeného A. B. z výkonu trestu odňatia slobody napadnutým uznesením bolo v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ a b/ Tr. zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie
a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú

za prečin po výkone 1/2 uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, a ak ide o
osobu odsúdenú za zločin po výkone 2/3 uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Pokiaľ ide o formálnu podmienku výkonu potrebnej časti vykonávaného trestu tá je splnená, okresný
súd to mal zistené, a ani prokurátor nenamietol v tomto smere žiadne pochybenie.

V spojitosti s ďalšou podmienkou pre pozitívne rozhodnutie o žiadosti o podmienečné prepustenie
krajský súd tiež len stručne uvádza, že odsúdený A. B. počas výkonu trestu plnil svoje povinnosti a jeho
správanie bolo také, že ho možno jednoznačne hodnotiť ako dobré, detaily z hodnotiacej správy ústavu
aj v spojitosti s disciplinárnym odmeňovaním odsúdeného uviedol okresný súd podrobne v uznesení,

a ani v tomto smere okresný prokurátor nenamietol nejakú skutočnosť, ktorá by mala mať za následok
iné ako pozitívne hodnotenie priebehu výkonu trestu u odsúdeného.

Ako významné aj pre svoje rozhodnutie o sťažnosti okresného prokurátora krajský súd zohľadnil
okrem ostatných tie závery z hodnotiacej správy ústavu, z ktorých vyplýva že odsúdený počas výkonu

trestu dlhodobo pracuje, v období od 14.04.2021 do 11.12.2023 bol zaradený na pracovisku v ústave s
dohľadom C. - D., D., vykonával pomocné krajčírske práce, jeho prístup k plneniu pracovných povinností
bol dlhodobo hodnotený kladne, od 12.12.2023 do 23.01.2025 bol pracovne zaradený na nestráženom
pracovisku mimo ústavu s dohľadom E., D., k zadaným pracovným povinnostiam pristupoval aktívne
a k spokojnosti objednávateľa prác, bola na návrh pedagóga u odsúdeného realizovaná zmena

diferenciačnej skupiny „B“ na skupinu „A“, dňa 23.01.2025 bol umiestnený do otvoreného oddelenia
Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov, od 28.01.2025 je pracovne
zaradený na nestráženom pracovisku mimo ústavu s voľným pohybom MOVIR, odkiaľ neboli evidovanénedostatky v oblasti pracovnej morálky a disciplíny. K spáchanej trestnej činnosti odsúdený prezentuje
sebakritický postoj a snahu viesť riadny život po prepustení na slobodu.

Zo znaleckého posudku aj krajský súd vyhodnotil ako zásadné tie závery, podľa ktorých v adaptácii sa
u odsúdeného môžu objaviť ťažkosti, avšak vo všeobecnosti je adaptačný potenciál dobrý, ukazovatele
rizikovéhočidelikventnéhosprávanianiesúunehoprítomné,rizikoantisociálnehosprávaniajevnorme,
prognóza ďalšieho osobnostného vývinu je skôr priaznivá, odsúdený osobnostne a mravne viac dozrel,
je schopný identifikácie so sociálne žiadúcimi cieľmi, rešpektuje spoločenské normy, vekom získala

jeho osobnosť väčší nadhľad nad svoje správanie, dokáže v aktuálnom prostredí rešpektovať predpisy
a normy, v prirodzenom prostredí mimo ústav bude potrebovať si osvojiť aj nové funkčné stratégie
rešpektovania noriem , načo však má dostatočné predpoklady, riziko opakovania trestnej činnosti sa javí
ako nízke a odsúdený má dostatočné predpoklady adaptovať sa a prispôsobiť sa životným podmienkam
mimo ústav.

Tieto závery či už ústavu na výkon trestu alebo znalkyne z odboru psychológia v spojení so
všetkými ostatnými zisteniami bolo aj podľa názoru krajského súdu možné vo vzájomných súvislostiach
zosumarizovať a uzavrieť, že boli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného.

Z vyššie uvedených konštatovaní vyplýva jednoznačne pozitívny a aktívny prístup odsúdeného

k pracovnej (a tým k zárobkovej) činnosti, posledné roky prakticky od roku 2021 pracoval a na rôznych
miestach, a aj na nestráženom pracovisku, bol umiestnený do otvoreného oddelenia, v tomto roku je
umiestnený na pracovisku mimo ústavu. K týmto skutočnostiam, ktoré podľa krajského súdu preukazujú
istú badateľne výraznejšiu mieru zodpovednosti za svoj život u odsúdeného, bolo možné priradiť aj
závery znalkyne, ktoré korešpondujú s touto tendenciou v živote odsúdeného, pretože aj podľa znalkyne

je jednak v norme antisociálne správanie odsúdeného, prognóza jeho osobnostného vývoja je priaznivá,
odsúdený osobnostne a mravne dozrel, identifikuje sa so žiadúcimi cieľmi, vekom získal odsúdený
nadhľad na svojim správaním. Tieto závery preto opodstatnene mali mať vyjadrenie v očakávaní
budúceho pozitívneho správania a konania odsúdeného aj po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody, a to napriek jeho bohatej kriminálnej minulosti.

Ak okresný prokurátor predovšetkým túto kriminálnu minulosť zvýraznil ako prekážku pre pozitívne
rozhodnutie o žiadosti odsúdeného, pretože sa domnieva, že opakované odsúdenia a následne
opakované páchanie trestnej činnosti odsúdeným počas rokov preukázali, že pri mizivom pozitívnom
vplyve dovtedajších trestov nie je možné od neho už očakávať, že povedie riadny život, krajský súd

takúto argumentáciu nemohol prijať.

Krajský súd naopak dospel k záveru, že popri formálnych podmienkach boli splnené i materiálne
podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, a dôvodnosť
rozhodnutia vyplynula nielen zo skutočností týkajúcich sa bezprostredne priebehu výkonu trestu

u odsúdeného, ale aj zo širších súvislostí týkajúcich sa tak jeho minulosti ako aj súčasného stavu, to
všetko v spojení s hodnotením osoby a osobnosti odsúdeného, o ktorých krajský súd písal vyššie.

Ani krajskému súd neušlo, že v minulosti bol A. B. mnohokrát odsúdený, viackrát bol vo výkone trestu
odňatia slobody. Ak však zo zistení vyplýva, že ani v jednom prípade odsúdený neporušil podmienky

podmienečného odsúdenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu, je to aj podľa názoru
krajského súdu skutočnosť, ktorá nie vo všeobecnosti, ale v tomto konkrétnom prípade vzhľadom aj na
ostatné okolnosti, mala mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Krajský súd sa pritom samozrejme nespoľahol
izolovane iba na nejaký hypotetický záver, ktorý sa ponúka pri zohľadnení tohto faktu, že bolo zistené
akoby „typické“ nezávadné plynutie skúšobných dôb u odsúdeného v jeho minulosti, ktoré on vždy

rešpektoval a podmienky dodržiaval. Preto v úplne formalistickej rovine, ak prokurátor neočakáva,
že odsúdený po prepustení bude viesť riadny život, vyššie uvedené skutočnosti fakticky jeho názor
nepodporujú, lebo svedčia práveže o opaku, lebo doteraz odsúdený počas každej skúšobnej doby viedol
riadny život, teda priebeh skúšobnej doby bol vždy bezproblémový, hrozba výkonu trestu pri porušení
podmienok na odsúdeného pôsobila vždy dostatočne, aby bolo možné zákonne vždy vysloviť, že sa

osvedčil. Z už vyššie uvedených skutočností vyplýva, že napriek tomu ani krajský súd nebral do úvahy
len túto okolnosť.Opakovane krajský súd konštatuje, že vyhodnotenie polepšenia odsúdeného a vyhodnotenie možnosti
očakávania, že povedie riadny život aj po podmienečnom prepustení, musia byť reflektované v prvom
rade vzhľadom na priebeh a okolnosti výkonu aktuálneho trestu, a v nadväznosti na to tiež vzhľadom

na skutočnosti, o ktorých svedčí viacnásobné odsúdenie v minulosti. Avšak viacnásobné odsúdenia
v minulosti, ani viacnásobný výkon aj nepodmienečného trestu odňatia slobody samé osebe bez ďalších
súvislostí, by nemali tvoriť základ rozhodnutia, ktorým by žiadosti o podmienečné prepustenie nebolo
vyhovené. Mohla by tak vznikať reťaz rozhodnutí, ktorými by iba vzhľadom na skoršie odsúdenia
súdy zamietali všetky ďalšie žiadosti bez ohľadu na mnohé iné okolnosti. Samozrejme skutočnosť

viacnásobného skoršieho odsúdenia, a viacerých vykonávaných nepodmienečných trestov je jednou
zo zásadných zohľadňovaných skutočností, ale podľa názoru krajského súdu by mala primárne
viesť nie k automatickému zamietaniu žiadostí o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, ale určite k oveľa prísnejšiemu (priamo úmerne množstvu predošlých odsúdení) skúmaniu a
hodnoteniu splnenia podmienok pre prípadné pozitívne rozhodnutie a v tejto veci aj tomuto prísnejšiemu
vyhodnocovaniu zistené skutočnosti boli podrobené. Vo faktickej rovine sa krajský súd vedel stotožniť

s argumentáciou okresného prokurátora, avšak musel prihliadnuť aj na všetky ostatné skutočnosti
zistené a využité ako podklad pre rozhodnutie súdom prvého stupňa.

Okrem už vyššie uvedených skutočností spočívajúcich v pozitívnom hodnotení odsúdeného počas
výkonu trestu odňatia slobody z pohľadu plnenia pravidiel ústavného poriadku, spočívajúcich

v pozitívnom hodnotení plnenia pracovných aktivít a povinností, rešpektovania povinností napriek
pohybu v otvorenom oddelení a na pracoviskách mimo ústavu na výkon trestu, spočívajúcich
v pozitívnom psychologickom hodnotení postojov odsúdeného k vlastnej trestnej činnosti a prognózy
jeho fungovania v spoločnosti po prepustení z výkonu trestu, zohrali dôležitú úlohu aj časové súvislosti
tohto prípadu. Trestný čin, za ktorý bol A. B. potrestaný, spáchal v rokoch 2009 – 2010, t.j. pred

sedemnástimi rokmi. Pritom vo výkone trestu pre tento trestný čin je od roku 2017. Preto sa aj
krajský súd stotožnil s dôrazom, ktorý na toto obdobie kládol okresný súd z pohľadu, že počas tejto
doby odsúdený nespáchal žiaden trestný čin. Z pripojeného spisu pritom vyplýva, že odsúdený nebol
počas trestného konania vo väzbe. Teda počnúc momentom spáchania trestného činu v roku 2010 do
nastúpeniatrestuvroku2017saodsúdenýnedopustiltrestnéhočinu,avýkontrestubolhodnotenýakoje

vyššie uvedené. Pri týchto časových súvislostiach krajský súd bral na zreteľ aj na to, že v čase spáchania
skutku mal odsúdený 44 rokov, aktuálne v roku 2025 má 59 rokov. Uplynutie tejto nezanedbateľnej
doby a vyšší vek odsúdeného aj podľa záverov znalkyne majú na odsúdeného už taký badateľný vplyv,
že odsúdený osobnostne a mravne dozrel, identifikuje sa so žiadúcimi cieľmi, vekom získal odsúdený
nadhľad na svojim správaním. Aj v spojení s týmito skutočnosťami preto krajský súd považuje napadnuté

uznesenie za správne a zákonné.

Napokon okresný súd na zabezpečenie účelu podmienečného prepustenia správne a primerane určil
odsúdenému (59 rokov) skúšobnú dobu 5 rokov, čo nie je krátka doba, počas ktorej bude na odsúdeného
pôsobiť hrozba nariadenia výkonu zvyšku trestu, ak by akýmkoľvek spôsobom vybočil z hraníc riadneho

života. Popri tom primerane a v maximálnom možnom rozsahu 3 rokov okresný súd nariadil probačný
dohľad nad odsúdeným, čo tiež významne napomôže zabezpečenie účelu podmienečného prepustenia,
tiež povinnosť zamestnať sa alebo sa uchádzať o zamestnanie preukázateľne a zákaz požívať
alkoholické nápoje a iné návykové látky v skúšobnej dobe.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti v ich vzájomnej prepojenosti krajský súd dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie okresného súdu je správne a súladné so zákonom.

Krajský súd preto o sťažnosti okresného prokurátora rozhodol jednomyseľne a podľa § 193 ods. 1 písm.
c/ Tr. poriadku ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.