Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222202799
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1222202799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Bratislava, Digital Park I, Einsteinova č. 21, zastúpený spoločnosťou:
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Bratislava, Štefánikova č. 8, za ktorú koná JUDr.
František Sedlačko, proti žalovaným v I. rade: Stavebné bytové družstvo Kredit - správa bytov, IČO: 35

715 570, Bratislava, Tomášikova č. 26, zastúpený spoločnosťou: SHM law office s.r.o., IČO: 55 088 694,
Bratislava, Mliekarenská č. 1, za ktorú koná JUDr. Dušan Hrnčiar, PhD., v II. rade: UNIQA pojišťovna,
a.s., IČO: 49 240 480, Česká republika, Praha, Evropská č. 136/810, konajúca prostredníctvom
UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 53 812 948, Bratislava,
Krasovského č. 3986/15, zastúpený spoločnosťou: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., IČO: 36 854 972,
Bratislava, Zochova č. 6 - 8, za ktorú koná JUDr. Peter Čavojský, PhD., o zaplatenie sumy 426,34 €
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. júna

2024, č.k. B2-16 C 31/2022-219, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa zo dňa 13. júna 2024, č.k. B2-16
C 31/2022-219,
- vo výroku I., ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e ,
- vo výroku II., ktorým žalovaným v I. a II. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % m e n í tak, že žalovaným v I. a II. rade, každému, voči žalobcovi p r i z n á v a nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovaným v I., II. rade, každému, voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.6.2024, č.k. B2-16 C 31/2022-219, I. žalobu zamietol;
II. žalovaným v I., II. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 20.5.2022, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných v I.,

II. rade zaplatenia sumy 426,34 € s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.6.2014
uzavrel s poistenou T. L., poistnú zmluvu o poistení nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti
za škody, predmetom ktorej bolo poistenie bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového
domu v Bratislave, M. č. XXX/XX, so začiatkom poistenia od 26.6.2014. Dňa 21.5.2020 došlo k upchatiu
odpadového potrubia v uvedenom bytovom dome, na ktoré sú napojené potrubia z kuchynských drezov
v jednotlivých bytoch. Voda tečúca potrubím z bytov nad poisteným bytom č. XX v

dôsledku upchatia odpadového potrubia prerazila cez kuchynský drez v poistenom byte a
zaplavila časť kuchynskej linky, vrátane priečinkov pod kuchynským drezom a plávajúcu podlahu v
kuchyni a na chodbe. Vyplatil poškodenej poistné plnenie vo výške 426,34 €, z dôvodu ktorého na nehoprešlo právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou a tým je daná jeho aktívna legitimácia.
Princíp generálnej prevencie nachádzajúci sa v § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka ukladá povinnosť
každému správať sa tak, aby nedošlo k škode na majetku, zdraví, prírode a životnom prostredí. Ide

nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak,
aby nedochádzalo ku škodám a teda predchádzať ich vzniku. Ak si niekto nepočína v súlade s takto
všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, správa sa protiprávne. Žalovaný v I. rade ako správca
bytového domu, v ktorom sa nachádza poistená nehnuteľnosť, neudržiaval odpadové potrubie v stave
spôsobilom na jeho bežnú prevádzku, čím spôsobil poistenej škodu, za ktorú zodpovedá podľa § 8 ods.

5 zákona o vlastníctve bytov, čím je daná pasívna legitimácia žalovaného v I. rade. Správca je povinný
vykonávať práva k majetku vlastníkov len v ich záujme. Je nepochybne v záujme vlastníkov,
aby sa poškodené časti spoločných častí a spoločných zariadení opravili alebo vykonali nevyhnutné
opatrenia smerujúce k zabráneniu škôd na majetku vlastníkov. Nakoľko mal žalovaný v I. rade v čase
poistnej udalosti uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným v II. rade, uplatnil si svoj nárok priamo aj u
žalovaného v II. rade. Listom zo dňa 20.5.2021 vyzval žalovaného v II. rade na náhradu škody vo výške

426,34 € v lehote 15 dní od doručenia výzvy a listami zo dňa 20.8.2021 a dňa 20.9.2021 vyzval opätovne
žalovaného v II. rade na náhradu škody. Listom zo dňa 20.12.2022 vyzval žalovaného v I. rade na
náhradu škody vo výške 426,34 € v lehote 15 dní od doručenia výzvy a listom zo dňa 20.1.2022 vyzval
opätovne žalovaného v I. rade na náhradu škody. Keďže žalovaní v I., II. rade mu neuhradili pohľadávku
riadne a včas, dostali sa do omeškania, preto si uplatňoval tiež úroky z omeškania.

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov sporových strán,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav. Medzi žalobcom
a poškodenou T. bola dňa 25.6.2014 uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie
nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za škody. Poškodená dňa 24.5.2020 ohlásila žalobcovi

vznik poistnej udalosti, ku ktorej došlo tak, že v dôsledku upchatia potrubia v bytovom
dome, na ktoré je napojené potrubie z kuchynského drezu bytu, voda prerazila cez kuchynský drez
a zaplavila časť kuchynskej linky, vrátane priečinkov pod kuchynským drezom a plávajúcu podlahu
v kuchyni a na chodbe. Podľa likvidačnej správy k poistnej udalosti zo dňa 21.5.2020 predstavovala
výška poistného plnenia po odrátaní spoluúčasti sumu 426,34 €, ktorá bola poukázaná poškodenej

dňa 20.5.2021. Žalobca následne u žalovaných v I., II. rade uplatnil regresný nárok na zaplatenie
sumy 426,34 €. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca vyplatil poškodenej poistné plnenie
vo výške 423,34 €, ktoré si titulom náhrady škody uplatňuje voči žalovanému v I. rade ako správcovi
bytového domu a voči žalovanému v II. rade, s ktorým mal žalovaný v I. rade uzatvorenú poistnú zmluvu.
Právny zástupca žalovaného v I. rade zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že nebol

preukázaný základ uplatňovaného nároku. Právny zástupca žalovaného v II. rade považoval žalobu za
nedôvodnú a uplatnený nárok za nepreukázaný. Žalobca nepreukázal, že by došlo k vzniku akejkoľvek
škody v dôsledku konania alebo opomenutia takéhoto konania zo strany žalovaného v I. rade, pričom
ani neozrejmil porušenia, akej právnej povinnosti sa žalovaný v I. rade dopustil; uvedené nepreukázal.
Rovnako nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti na strane žalovaného v I.

rade a vznikom škody. Zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe vyplýva, resp.
z príloh k žalobe, že poistená u žalobcu mala na základe poistnej zmluvy poistený byt, teda majetok a
domácnosť a zodpovednosť za škodu. Zo žiadnej časti žaloby a repliky nevyplýva, z ktorého
z uzavretých pripoistení bolo žalobcom poistenej plnené. Bez ohľadu na to je však relevantné to, že
v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka neprináleží žalobcovi uplatňovať si svoj regresný nárok

priamo voči poisťovateľovi údajného škodcu. Zotrval na svojej námietke o nedostatku svojej pasívnej
vecnej legitimácii.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1, §
420a ods. 1, ods. 2, § 813 ods. 1, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 5, ods. 8, § 6 ods.

2, § 8 ods. 5, § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, dôvodiac
nedôvodnosťoužaloby.Uviedol,žemalzapreukázané,žedňa21.5.2020došlokvznikupoistnejudalosti
v byte poškodenej, ktorá mala so žalobcom uzavreté poistenie nehnuteľnosti a domácnosti, pričom
škoda bola spôsobená v dôsledku upchatia odpadového potrubia v spoločných priestoroch bytového
domu, následkom čoho voda prerazila cez drez v byte poškodenej a zaplavila časť kuchynskej linky,

vrátane priečinkov pod drezom a plávajúcu podlahu v kuchyni a na chodbe. Tieto skutočnosti neboli
medzi stranami sporné, ani to, že žalobca poskytol poškodenej poistné plnenie vo výške 426,34 €.
Žalovaný v I. rade bol v čase vzniku poistnej udalosti správcom bytového domu v Bratislave, M.
č. XX, v ktorom sa nachádza byt poškodenej. Namietal, že škoda nevznikla v dôsledku správy bytovéhodomu,alevdôsledkuupchatiakanalizačnéhopotrubia,pričomjenepodstatné,čiupchatiekanalizačného
potrubia spôsobila tretia osoba vypustením nevhodného predmetu do kanalizačného potrubia, alebo v
dôsledku nevhodného technického stavu potrubia. Žalovaný v I. rade ako správca bytového domu

nezabezpečoval prevádzkovanie potrubia, takže škoda vzniknutá upchatím potrubia nemôže byť škodou
vzniknutou v dôsledku jeho prevádzkovej činnosti. Ďalej konštatoval, že všeobecnými predpokladmi
vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu
je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného

z nich na strane žalovaného v I. rade nemohla vzniknúť zodpovednosť za škodu. Žalobca nepreukázal
akého konkrétneho konania sa mal žalovaný v I. rade dopustiť, resp. akú konkrétnu povinnosť, v
dôsledku ktorej došlo k upchatiu odpadového potrubia nachádzajúceho sa v spoločných častiach
bytového domu mal zanedbať. V kontradiktórnom spore sa priorizuje procesná aktivita sporových strán,
kedy sú strany povinné uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti a na preukázanie týchto skutočností
predložiť relevantné dôkazy. Zdôraznil, že žaloba vrátane príloh nielenže nepreukazuje porušenie

povinnosti (zmluvnej, zákonnej či inej) na strane žalovaného v I. rade, ale takéto porušenie de facto
ani žalobca netvrdil, nakoľko nevymedzil žiadne skutkové okolnosti správania (konania, opomenutia)
žalovaného v I. rade, podľa ktorých by protistrana vedela identifikovať delikt tohto žalovaného a zaujať
adekvátnuobranu.Tútonevyhnutnúnáležitosťžalobynespĺňaaniodkaznaoznámeniepoistnejudalosti,
v ktorom mal žalovaný v I. rade podľa žalobcu uznať svoju zodpovednosť za vznik poistnej udalosti.

Takéto „vyhlásenie“ bez splnenia vyššie uvedených predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu
žiadny zodpovednostný vzťah nezakladá. Žalobca len vo všeobecnosti uvádzal, že žalovaný v I. rade
zanedbal svoje povinnosti pri výkone správy bytového domu, čím malo dôjsť k upchatiu potrubia.
K tvrdenému porušeniu prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka konštatoval, že
prevenčná povinnosť neznamená, že ide o povinnosť absolútnu, ktorá za každej situácie zabezpečí, že

k žiadnej škode nepríde (porovnaj rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky zo dňa 28.9.2021,
sp.zn. 5 Cdo 171/2019). Od žalovaného v I. rade ako správcu bytového domu nebolo dôvodné očakávať,
aby predpokladal vznik neobmedzeného počtu udalostí, ktoré by potenciálne mohli spôsobiť vznik škody
niektorému z vlastníkov bytov v bytovom dome. Súd prvej inštancie dôvodil, že opísanie skutkového deja
je podstatné pre zaujatie obrany žalovanej strany účinným popretím, inými slovami ak nie je skutkové

tvrdenie, nemožno ho účinne poprieť. Jediné skutkové tvrdenie o zatečení v byte
poistenej v dôsledku upchatia odpadového potrubia bolo naozaj nesporné, inštitúty zodpovednosti za
škodu, prevenčnej povinnosti, či povinnosti správcu bytového domu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. ale
predpokladajú konkrétnu aktivitu alebo opomenutie zodpovednostného subjektu, ktoré však žalobca
nijakým spôsobom neidentifikoval (napríklad že by správca nevykonal revíziu potrubia v určených

časových intervaloch). Je vecou žalobcu, čo učiní predmetom konania a aké skutkové okolnosti vnesie
do konania. Nie je tak postačujúce všeobecné tvrdenie o tom, že žalovaný v I. rade zanedbal svoje
povinnosti pri výkone správy bytového domu, v dôsledku čoho malo dôjsť k vzniku poistnej udalosti.
Mal potom za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia v otázke
zodpovednosti žalovaného v I. rade za vznik škody. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, taktiež o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;

ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24.6.2010, sp.zn. 5 Obo 52/2010). Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalobca v konaní nepreukázal existenciu všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti
žalovaného v I. rade za škodu, vrátane nepreukázania porušenia prevenčnej povinnosti. Ďalej uviedol,
že žalovaný v II. rade bol poisťovateľom žalovaného v I. rade, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami

sporná a vyplýva i z oznámenia poistnej udalosti spôsobenej živelnou udalosťou. Žalovaný v II. rade
namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle § 823 Občianskeho zákonníka.
Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za
neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Náhradu platí poistiteľ
poškodenému, poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá. Žalobca potom nemal právo

domáhať sa regresného plnenia priamo proti žalovanému v II. rade ako poisťovateľovi žalovaného
v I. rade. Odhliadnuc od skutočnosti, že nebol preukázaný právny základ žaloby, a to porušenie
alebo opomenutie povinnosti pri správe bytového domu zo strany žalovaného v I. rade, žalobe by
vo vzťahu k žalovanému v II. rade nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu nedostatku pasívnej vecnejlegitimácie. Záverom dôvodil, že žalobca navrhol vykonať dôkaz - zmluvu o výkone správy uzavretú
medzi žalovaným v I. rade a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome v Bratislave, na M. č. XX. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol zmluvnou

stranou zmluvy o výkone správy, na jeho návrh vyzval žalovaného v I. rade, aby uvedenú listinu predložil.
Žalovaný v I. rade reagoval na výzvu tak, že originál zmluvy o výkone správy odovzdal Okresnému
riaditeľstvu PZ v Bratislave II v rámci trestného konania. OR PZ Bratislava II súdu následne uviedlo,
že dokumentáciu odovzdáva štatutárovi žalovaného v I. rade, ktorý tvrdil, že zmluva o výkone správy
sa nenachádza medzi dokumentáciou odovzdanou Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II. Originál

zmluvy o výkone správy nemá k dispozícii ani v elektronickej (podpísanej) verzii. Z uvedeného
dôvodu prvoinštančný súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz. Žalobca ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania nepredniesol a neuviedol ani to, či sa pokúsil sám zabezpečiť tento listinný dôkaz napríklad
prostredníctvom svojej poistenej, ktorá bola vlastníčkou bytu v bytovom dome.
3.2. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil právne ustanoveniami § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej C.s.p.) a žalovaným v I., II. rade, ktorí mali v konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov

konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm.
f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci).Uviedol,

že žalovaný v I. rade ako správca bytového domu, v ktorom sa nachádza poistená nehnuteľnosť, by
podľa zákona o vlastníctve bytov mal zabezpečovať prevádzku, kontrolu, údržbu a opravy spoločných
častí a zariadení domu s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 5 uvedeného zákona. Správca je povinný
vykonávať práva k majetku vlastníkov iba v ich záujme. Je nepochybne v záujme vlastníkov udržiavať
odpadové potrubie (kanalizáciu) v stave spôsobilom na jeho bežnú prevádzku, zabezpečovať jeho

kontrolu a v prípade zistenia závad zabezpečiť ich opravu alebo vykonať
nevyhnutné opatrenia smerujúce k zabráneniu škôd na majetku vlastníkov. Ak tak správca nekoná,
zodpovedá v zmysle § 8 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov za vzniknutú škodu.
Má za to, že žalovaný v I. rade tým, že nezabezpečil dostatočnú kontrolu, údržbu a v
konečnom dôsledku aj opravu odpadového potrubia, zodpovedá za jeho upchatie a s tým súvisiacu

vzniknutú škodu na poistenom byte. Ďalej dal do pozornosti ustanovenia čl. 15 a § 191 C.s.p. s tým, že
súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamosplnení
zákonnej povinnosti žalovaným, keďže nezohľadnil tlačivo „Oznámenie poistnej udalosti spôsobenej
živelnou udalosťou“ zo dňa 24.5.2020. V bode 3. tohto oznámenia má údaje vyplniť ten, kto spôsobil
poistnú udalosť alebo za ňu zodpovedá. Žalovaný v I. rade na danom tlačive určil seba ako osobu, ktorá

spôsobila, resp. zodpovedá za vznik poistnej udalosti a súhlasil s popisom vzniku a rozsahu
poistnej udalosti. Správnosť týchto údajov žalovaný v I. rade potvrdil dňa 2.6.2020 pečiatkou a podpisom
zodpovednej osoby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvoinštančný súd nemohol žalobu zamietnuť,
z dôvodu ktorého považuje napadnutý rozsudok za nezákonný, keď jeho závery prezentované v jeho
odôvodnení sú arbitrárne, nezohľadňujúce okolnosti danej veci. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť.

5. Žalovaný v I. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by
on (žalovaný v I. rade) nezabezpečil dostatočnú kontrolu, údržbu a opravu odpadového potrubia, pričom
z uvedených dôvodov zodpovedá za jeho upchatie a s tým vzniknutou škodou na predmetnom byte,

ako tvrdil v odvolaní žalobca. On už v konaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný (správne žalobca,
poznámka odvolacieho súdu) nepreukázal, nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, že kanalizačné
potrubie nebolo spôsobilé na riadnu prevádzku a či predmetné upchatie kanalizácie bolo dôsledkom
nevyhovujúcehotechnickéhostavupotrubia,resp.nepreukázalpríčinuupchatiakanalizačnéhopotrubia.
V súvislosti s uvedeným dal do pozornosti, že medzi povinnosti správcu bytového domu nepatrí

udržiavanie kanalizačného potrubia v stave spôsobilom na jeho riadnu prevádzku. Správca bytového
domu je v rámci výkonu správy bytového domu povinný zabezpečovať odstránenie vzniknutej poruchy
či závady kanalizačného potrubia, resp. na základe rozhodnutia a pokynu vlastníkov bytov zabezpečiť
výmenu kanalizačného potrubia. Správca bytového domu však nie je prevádzkovateľom kanalizačného
potrubia v bytovom dome zodpovedajúcim za jeho funkčnosť, kanalizačné potrubie je totižto v podielom

spoluvlastníctve vlastníkov bytov v bytovom dome. Pokiaľ k predmetnej škodovej
udalosti došlo v dôsledku náhleho upchatia kanalizačného potrubia, za vzniknutú škodu zodpovedá
osoba, ktorá náhle upchatie kanalizačného potrubia spôsobila. Ak k predmetnej škodovej udalosti
došlo v dôsledku dlhodobo nevyhovujúceho stavu kanalizačného potrubia, za vznik škodovej udalostizodpovedajú vlastníci bytov v bytovom dome ako podielovými spoluvlastníci kanalizačného potrubia v
dome, pretože iba vlastníci bytov sú oprávnení rozhodnúť o rekonštrukcii, resp. výmene kanalizačného
potrubia. Navyše žalobca v konaní ani len neuviedol, že po predmetnej škodovej udalosti došlo k ďalším

obdobným škodovým udalostiam v bytovom dome, pričom uvedená skutočnosť nasvedčuje tomu, že
predmetná škodová udalosť nebola dôsledkom dlhodobo nepriaznivého stavu kanalizačného potrubia,
ale dôsledkom náhleho upchatia kanalizačného potrubia, pravdepodobne v súvislosti s vypustením
nevhodného predmetu do kanalizačného potrubia z niektorého z bytov v bytovom dome, pričom nie je
možné vylúčiť ani byt poistený u žalobcu. Taktiež žalobca v konaní nenavrhol, nepredložil, ani neoznačil

jediný dôkaz, ktorým by preukázal jeho tvrdenie, že on nezabezpečil dostatočnú kontrolu, údržbu
a opravu kanalizačného potrubia. Tvrdenie žalobcu v odvolaní týkajúce sa oznámenia poistnej udalosti
spôsobenej živelnou udalosťou považuje za nesprávne, pretože vyplnenie predmetného dokumentu nie
je možné považovať za jeho uznanie zodpovednosti za vzniknutú škodu. Ako správca bytového domu
bol povinný vzniknutú poistnú udalosť ohlásiť žalovanému v II. rade ako poisťovateľovi bezodkladne
po vzniku poistnej udalosti, nakoľko v prípade omeškania so splnením uvedenej povinnosti by porušil

povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy i zmluvy o výkone správy
bytového domu. Z uvedeného dôvodu preventívne oznámil vznik poistnej udalosti žalovanému v II. rade
ako poisťovateľovi a až následným šetrením malo byť objasnené, či on skutočne zodpovedá za vznik
škody v danom prípade. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť;
žiadal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

6. Žalovaný v II. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozhodnutí v dostatočnom rozsahu vysporiadal s argumentáciou strán sporu a dal odpovede na
najzásadnejšie body procesného útoku a procesnej obrany strán sporu, pričom sa v dostatočnom
rozsahu(asprávne)vysporiadalajspredloženýmidôkazmi.Žalobcavkonanísícetvrdil(aargumentoval

tým aj v podanom odvolaní), ale nepreukázal, že zo strany žalovaného v I. rade došlo k porušeniu
akejkoľvek povinnosti pri výkone správy bytového domu, keď uvedené ostalo v rovine (nepreukázaných)
skutkových tvrdení žalobcu. Z odvolania žalobcu nie je zrejmé, v čom spočíva jeho nesprávnosť vo
vzťahu k nemu (žalovanému v II. rade), pretože v ňom poukazuje iba na povinnosti žalovaného
v I. rade ako správcu bytového domu, ktoré boli (údajne) porušené, s čím sa (údajne) súd prvej inštancie

v rozsudku nesprávne/nedostatočne vysporiadal. Vo vzťahu k nemu nepredložil žiadne argumenty, ktoré
by ozrejmovali, prečo je napadnutý rozsudok v tomto smere nesprávny. Má za to, že vo vzťahu k nemu
je žalobcom podané odvolanie nedôvodné, preto by malo byť odvolacím súdom odmietnuté postupom
podľa ustanovenia § 386 písm. d/ C.s.p. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že
odvolaniežalobcuspĺňavovzťahuknemuvšetkynáležitostipodľaustanovenia §363C.s.p.,navrhol

napadnutý rozsudok voči nemu ako vecne správny potvrdiť; žiadal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam oboch žalovaných k jeho odvolaniu zotrval na svojej argumentácii
uvedenej v odvolaní týkajúcej sa princípu generálnej prevencie (§ 415 a nasl.

Občianskeho zákonníka), povinnosti žalovaného v I. rade vyplývajúcej mu z ustanovenia § 2 ods. 5
zákona o vlastníctve bytov a jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa § 8 ods.
5 citovaného zákona. Zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní o tom, že prvoinštančný súd nezohľadnil
tlačivo „Oznámenie poistnej udalosti spôsobenej živelnou udalosťou“ zo dňa 24.5.2020. Zotrval na
odvolacom návrhu.

8. Žalovaný v I. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalobcu uviedol, že
žalobca v ňom neuviedol žiadne nové skutočnosti či nové argumentácie a iba zosumarizoval v konaní
uvádzané tvrdenia. On v konaní i vo vyjadrení k odvolaniu opakovane uviedol, že žalobcom uvádzané
tvrdenia a závery sú nesprávne a nepravdivé, pričom nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by

bola pravdivosť a správnosť jeho tvrdení a záverov preukázaná. V celom rozsahu zotrval
na svojej argumentácii a záveroch, ktoré uviedol v konaní a vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Dodal, že
oznámil poistnú udalosť ako vznik škody v dôsledku živelnej udalosti na základe poistenia bytového
domu. Pokiaľ by mal v úmysle uznať seba samotného ako osobu zodpovednú za
vzniknutú škodu, tak by poistnú udalosť nahlásil ako vznik škody z poistenia zodpovednosti za škodu

vzniknutú jeho podnikateľskou činnosťou. Zotrval na odvolacom návrhu.

9. Žalovaný v II. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalobcu uviedol,
že žalobca v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na svojej argumentácii, ktorú prezentoval vosvojom odvolaní, pričom netvrdil už žiadne nové tvrdenia a nijakým spôsobom sa ani nevysporiadal
s jeho argumentmi, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené
v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu ohľadom toho, že napadnutý rozsudok je vecne správny, že

žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že zo strany žalovaného v I. rade došlo
k porušeniu akejkoľvek povinnosti pri výkone správy bytového domu a že žalobca neobjasnil v čom
spočíva nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k nemu. Súd prvej inštancie žalobcom
uplatnenýnárokposúdilpodľasprávnychustanoveníplatnéhopráva,pretoneobstojíanidruháodvolacia
námietka žalobcu spočívajúca v tvrdení, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. V prípade,

ak odvolací súd neodmietne odvolanie žalobcu vo vzťahu k nemu, zotrval na odvolacom návrhu.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379, § 380
ods. 1 C.s.p., túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre

jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 26. novembra 2025; o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§
378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo

výroku I., ktorým žalobu zamietol ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p. a
keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tomto výroku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už
ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale
považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

12.Prirozhodovanívychádzalzvyššieuvedenýchzákonnýchustanovení. Rozhodujúcimpreposúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

13. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná
v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel

odvolací súd prihliadať.

14. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 29.), že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v
otázke zodpovednosti žalovaného v I. rade za vznik škody. Odvolací súd má zhodne s argumentáciou

prvoinštančného súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 27.) za to, že žalobca
nepreukázal akého konkrétneho konania sa mal žalovaný v I. rade dopustiť, resp. akú konkrétnu
povinnosť, v dôsledku ktorej došlo k upchatiu odpadového potrubia nachádzajúceho sa v spoločných
častiach bytového domu v Bratislave, na M. č. XX, ktorého správu vykonáva žalovaný v I. rade, porušil.
V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že dňa 21.5.2020 došlo k vzniku poistnej

udalosti v jednom z bytov nachádzajúceho sa v predmetnom bytovom dome, ktorého vlastníčka
(poškodená) mala so žalobcom uzavreté poistenie nehnuteľnosti a domácnosti. Poškodenej vznikla v
dôsledku upchatia odpadového potrubia v spoločných priestoroch uvedeného bytového domu škoda,
keď voda prerazila cez drez v jej byte a zaplavila časť kuchynskej linky, vrátane priečinkov pod drezom
a plávajúcu podlahu v kuchyni a na chodbe (č.l. 45 spisu). Žalobca poskytol poškodenej poistné plnenie

vo výške 426,34 €, pričom mal za to, že žalovaný v I. rade zanedbal svoje povinnosti pri výkone správy
bytového domu a tým došlo k upchatiu potrubia.
15. Ak žalobca tvrdil, že žalovaný v I. rade nezabezpečil dostatočnú kontrolu, údržbu a opravu
odpadového potrubia, z dôvodu ktorého zodpovedá za jeho upchatie a tým súvisiacu škodu, mal
povinnosť toto tvrdenie preukázať, resp. na preukázanie tohto tvrdenia povinnosť označiť dôkazné

prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto jeho tvrdenia, čo neurobil. Odvolací súd k uvedenému
poukazuje na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch
bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že
musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania jeustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v

sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá
síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do

záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonanéhodokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniestranysporuniejepreukázané(vtomzmysle,že
súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré
sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou

právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti
navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťou
žalovaného. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd zaručuje právo
na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob,

ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a
vnútroštátnymi súdmi. Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej
úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu, teda právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť

to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

16. V danom spore žalobca iba tvrdil, že žalovaný v I. rade zanedbal svoje povinnosti pri výkone
správy bytového domu a tým došlo k upchatiu potrubia, ktoré tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.

Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v I. rade uvedenou v jeho vyjadrení k
odvolaniu žalobcu, že žalobca nepreukázal, nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, že kanalizačné
potrubie nebolo spôsobilé na riadnu prevádzku a či predmetné upchatie kanalizácie bolo dôsledkom
nevyhovujúcehotechnickéhostavupotrubia,resp.nepreukázalpríčinuupchatiakanalizačnéhopotrubia.
Rovnako odvolací súd súhlasí aj s dôvodmi uvedenými žalovaným v II. rade v jeho vyjadrení k odvolaniu

žalobcu,žežalobca vkonanísícetvrdil(aargumentovaltýmajvpodanomodvolaní),alenepreukázal,že
zostranyžalovanéhovI.radedošlokporušeniuakejkoľvekpovinnostiprivýkonesprávybytovéhodomu,
keď uvedené ostalo v rovine (nepreukázaných) skutkových tvrdení žalobcu. Na uvedenom nemení
nič ani skutočnosť, že v oznámení poistnej udalosti (č.l. 47 spisu) žalovaný v I. rade určil seba ako
osobu, ktorá spôsobila, resp. zodpovedá za vznik poistnej udalosti a súhlasil s

popisom vzniku a rozsahu poistnej udalosti, ako uviedol žalobca v odvolaní. Odvolací súd má zhodne
s tvrdením žalovaného v I. rade uvedeným v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobcu za to, že vyplnenie
uvedeného oznámenia nie je možné považovať za jeho uznanie zodpovednosti za vzniknutú škodu,
pretože ako správca bytového domu má povinnosť vzniknutú poistnú udalosť ohlásiť žalovanému v
II. rade ako poisťovateľovi bezodkladne po vzniku poistnej udalosti. Na doplnenie ešte odvolací súd

dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.6.2020, sp.zn. I. ÚS 24/2019,
podľa ktorého civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou
a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná

dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa
domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. V danej veci bolo preukázané, že žalobca, ktorý sa domáhal

zaplatenia žalovanej sumy od žalovaných v I., II. rade titulom náhrady škody, nepreukázal predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti; vznik škody; existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou; zavinenie toho, kto škodu
svojim protiprávnym úkonom spôsobil, ktoré musia byť kumulatívne splnené, a to porušenie právnejpovinnosti žalovaného v I. rade, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v bode 29. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia.

17. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že napadnutý rozsudok je nezákonný,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods.
2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil, ako aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
akovecprávneposúdil.Prvoinštančnýsúdjasneazrozumiteľnevysvetlilakoposúdilpodstatnéskutkové
tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie dokazovanie, aj ako vec právne
posúdil, z dôvodu ktorého nie je možné napadnutý rozsudok považovať za arbitrárny a nezákonný.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie,
napríklad v náleze č.k. III. ÚS 119/03-30, pričom vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranouprotitakémuuplatneniu(IV.ÚS115/03).Vdanejveci

súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, z akého
dôvodu považoval nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy za nedôvodný. Odvolací súd dodáva,
že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci

stalo [porovnaj napr. m. m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012, vo veci
Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom
práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému

bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu
vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy
zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí

právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004), ako už odvolací súd uviedol. Do
obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.

ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

18. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365
ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia

dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení §
191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch
zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.).
Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom
inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke

preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň
správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia
presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým
dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu o zamietnutí žaloby. Okolnostinamietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na to, že do práva na

spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom
úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov.

19. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa
na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za
úplné a jeho právne posúdenie za správne.

20. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t. j. aj do výroku II. o náhrade
trov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnil. Odvolací súd pripomína, že ide o
konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 C.s.p.). Aj napriek uvedenému odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
uvedenom výroku podľa ustanovení § 388 a § 379 písm. a/ C.s.p. tak, že priznal žalovaným v I. a II.,

každému, voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože v danom prípade ide
na strane žalovaných o samostatné spoločenstvo (§ 76 C.s.p.) a žalobca by bez tohto určenia nevedel,
v akom rozsahu má žalovaným v I., II. rade zaplatiť náhradu trov konania. Prvoinštančný súd teda
pochybil, keď vo výroku II. o náhrade trov konania neurčil v akom rozsahu bude musieť žalobca zaplatiť
žalovaným v I., II. rade náhradu trov konania a pri rozhodovaní o náhrade trov konania neformuloval

výrok rozhodnutia tak, aby bol materiálne vykonateľný a zároveň, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 2 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaným v I., II. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech,
priznal, každému (samostatné spoločenstvo vysvetlené v bode 20. odôvodnenia tohto rozhodnutia),
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).