Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/214/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425203908
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4425203908.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A., nar.
XX.X.XXXX, A., nar. XX.X.XXXX a B., nar. XX.X.XXXX C., všetky bytom ako matka, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov – matky D. B.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom E., F. XX, zastúpenej spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Bratislava, Ďumbierska 3F, IČO: 36 836 460 a otca G. H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
G., C. I. C. XXX/XX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/80/2025-92 zo dňa 7.11.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, §
331 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 360 ods. 1 a 2
zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Vecne dôvodil, že v danom
prípade nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko matka
maloletých detí nepreukázala akútnosť dočasnej úpravy pomerov alebo zmenu pomerov v takej miere,
aby bolo otcovi maloletých detí odňaté jeho základné ústavné právo (styk rodiča s deťmi), najmä ak
nebolo preukázané, že by otec predstavoval pre maloleté deti nejakú hrozbu. V tejto súvislosti bolo
ďalej konštatované, že od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bol upravený styk otca
s maloletými deťmi uplynulo veľmi krátke časové obdobie, keďže rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 14CoP/171/2023-3320 zo dňa 6.12.2024 nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2025 a za uvedené
časové obdobie nebola preukázaná zmena pomerov v zmysle § 28 Zákona o rodine, na základe
ktorých by bola potrebná zmena úpravy styku otca s maloletými deťmi matkou navrhovaným spôsobom
prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Mal ďalej za to, že pokiaľ by styk otca s maloletými
deťmi nebol upravený, je vysoký predpoklad, že by sa realizoval nepravidelne alebo vôbec a matka
by odmietala dávať deti na styk s otcom. Ďalej uviedol, že v danej veci rodičia nedokážu realizovať
právoplatné rozhodnutie súdu bez konfliktov, čím by vytvorili pre deti pohodovú a kľudovú atmosféru.
Poukázal na to, že je potrebné zohľadniť záujem maloletých detí, ktoré majú právo na vytvorenie
podmienok a rozvoj vzájomných väzieb s oboma rodičmi, ktorí však nedokážu primerane kooperovať
a eliminovať zaťažovanie detí svojimi problémami a nezhodami, ktoré medzi nimi sú. Za tohto stavu sa
maloleté deti nachádzajú v komplikovanej a ťaživej rodinnej situácii, nakoľko ich rodičia nie sú schopní
prekonať vzájomné dlhoročné nepriateľské a konfliktné nastavenie, ktoré je sýtené mnohými súdnymi, čitrestnými konaniami, nie sú schopní zaujať taký postoj a hľadať také riešenia, ktoré by boli na prospech
ich maloletých detí, ktoré majú právo na oboch svojich rodičov, na ich výchovu a starostlivosť. Tiež
konštatoval, že sa mu javí, že maloleté deti sú negatívne ovplyvňované matkou za účelom oslabenia
citovej väzby k otcovi, ktorá síce svoje konanie obhajuje ich ochranou, avšak neuvedomujúc si, že takéto
konanie nie je na prospech maloletých detí.
2.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých
detí z dôvodov podľa § 365 písm. d), e), f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP. Namietala, že súd
prvej inštancie vydal nesprávne rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení predložených
dôkazov ako aj celkovo na nesprávnom právnom posúdení veci a vychádzal z nesprávnych skutkových
zistení a nedostatočne zistil skutočný stav veci. Za tohto stavu považovala napadnuté uznesenie za
arbitrárne a v zjavnom rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Poukázala ďalej na to, že súd
prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil matkou predložený dôkaz, a to znalecký
posudok č. 08/2024 vyhotovený znalkyňou PhDr. Alenou Kopányiovou PhD., ktorý jednoznačne
preukazuje, že u maloletých detí nedochádza k manipulácii. Zo znaleckého posudku vyplýva, že deti
sú v prítomnosti matky pokojné, spontánne a emocionálne otvorené, pričom manipuláciu zo strany
matkyznalkyňanekonštatuje.Prvoinštančnýsúdsastoutokonštatáciouznalkynenevysporiadal,pričom
závery znalkyne sú v priamom rozpore s tvrdením súdu. Okrem toho znalkyňa uviedla, že otec nie je
schopný reflektovať emocionalitu svojich detí a že maloleté deti nie sú schopné samostatne sa k nemu
priblížiť. V tejto súvislosti poukázala aj na výsledky pozorovaní pracovníčok CDR Štúrovo, ktoré sú
prítomné pri odovzdávaní detí a majú možnosť priamo sledovať interakcie otca, deti ako aj matky,
pričom realizovanie styku otca s maloletými deťmi vyhodnotili ako nútené stretávanie sa maloletých
detí, ktoré je pre ne vyčerpávajúce a nie prínosné pre ich dobro. Ďalej uviedla, že z judikatúry tak
národných ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,
aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Poukázala ďalej na to,
že jej argumentácia uvedená v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola založená na
záveroch znaleckého posudku, správe z CDR a na zvukových záznamoch a napriek tomu sa súd
v odôvodnení rozhodnutia s touto argumentáciou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Mala za to, že
odôvodnenie rozhodnutia postráda vecnú argumentáciu a absentuje v ňom vysvetlenie, na základe
čoho dospel súd k záveru, že styk je v najlepšom záujme maloletých detí, a to napriek skutočnosti,
že maloleté deti počas styku plačú, v každom počasí čakajú pre budovou, nemajú zabezpečené
základné životné potreby, a to napriek záverom znaleckého posudku a správam CDR, ktoré tieto
skutočnosti potvrdzujú. Je presvedčená, že nemožno považovať za spravodlivé, aby jej a maloletým
deťom bola ukladaná povinnosť pripraviť deti na styk za účelom realizácie rodičovského práva otca, ak
si otec neplní svoje rodičovské povinnosti a nezabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté deti počas
realizácie styku. S ohľadom na správanie otca k maloletým deťom počas realizácie styku a pri ich
odovzdávaní(totosaprejavujenezabezpečovanímzákladnejstarostlivosti,ignorovanímmaloletýchdetí,
odmietaním absolvovať s nimi akýkoľvek program, neposkytnutie jedla, pitia, či primeraného priestoru
a tiež odmietaním zabezpečiť im prístup na toaletu) má za to, že otec svoje rodičovské právo na styk
plnohodnotne nevyužíva a neprejavuje záujem o vytváranie vzťahov väzby s maloletými deťmi. V tejto
súvislosti uviedla, že maloleté deti sú fakticky nútené stráviť 3 hodiny postávaním pred budovou CDR
v nepriaznivých poveternostných podmienkach – v mraze, či vysokých teplotách, konzumovať jedlo na
zemi, využívať toaletu v blízkej reštaurácii a sledovať otca, ktorý stojí vedľa nich, odmieta sa pohnúť
a neabsolvuje s nimi žiadnu aktivitu. Zdôraznila, že nemožno právo otca na styk povyšovať nad najlepší
záujem detí, a to za každú cenu, aj na úkor ich psychického a fyzického zdravia. Žiadala, aby odvolací
súdzmenilrozhodnutiesúduprvejinštancietak,žestykotcasmaloletýmideťmisaneupravuje.Týmtoby
došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 2.3.2022, č.k. 7P/9/2018-2133 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 6.12.2024, č.k. 14CoP/171/2023-3320 v časti úpravy styku
otca s maloletými deťmi, a to do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 7P/167/2022.
3.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - matkou maloletých dieťaťa (§ 359 CSP a § 7 CMP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP),po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal uznesenie
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné,
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
4.
Predmetom konania je posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, či sú splnené
podmienky na to, aby styk otca s maloletými deťmi nebol upravený.
5.
Predmetomodvolaciehokonaniajespoukazomnaskutočnostiosvedčenéobsahomspisu,odôvodnenie
preskúmavaného uznesenia i argumenty matky uvedené v odvolaní, posúdiť správnosť uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
6.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konanie podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7.
Podľa Článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta základných práv“),
pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú
detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
8.
Podľa Článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
9.
Podľa Článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
10.
Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
11.
Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.V dôsledku toho súd nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).
12.
Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam
a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie práve na záujem dieťaťa,
ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré
by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu
a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 Civilného mimosporového
poriadku) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o
nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v
prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto
spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú
ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by
mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého
dieťaťa.
13.
Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda
osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého
dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery.
14.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
15.
Z obsahu spisového materiálu ako aj zo samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva
priebeh doterajšieho konania medzi účastníkmi konania (tento bol súdom prvej inštancie podrobne
ozrejmený). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že naposledy vo veci
rozhodoval Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 14CoP/171/2023-3320 dňa 6.12.2024, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.1.2025. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
I. a IV. o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi
C.: A., nar. XX.X.XXXX, B., nar. XX.X.XXXX a A., nar. XX.X.XXXX každý párny týždeň v kalendárnom
roku v utorok od 15:15 hodiny do 18:15 hodiny a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od
15:15 hodiny do 18:15 hodiny a to tak, že matka je povinná odovzdať maloleté deti v určenom čase v
Centre pre deti a rodiny Štúrovo, Námestie slobody 13, Štúrovo za prítomnosti odborného pracovníka
tohto centra otcovi a otec je povinný maloleté deti vrátiť v určenom čase späť matke v mieste jej trvalého
pobytu.16.
Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle obsahu
a dôvodov odvolania matky) a nezistil také skutočnosti, pre ktoré by nemal súhlasiť s napadnutým
uznesením ako aj jeho odôvodnením a tiež s podstatou argumentácie uvedenej súdom prvej inštancie.
Vzhľadom k tomu, že matka vyjadrila nesúhlas s dôvodmi uvádzanými súdom prvej inštancie, bolo
potrebné sa vysporiadať s jej odvolacími námietkami. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací
súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
17.
Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch a to pri potrebe bezodkladne upraviť
pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením
upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť bezodkladná,
t.j. naliehavá a nevyhnutná. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné
opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. Účelom
neodkladného opatrenia je spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do
úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či
oprávnených záujmov účastníka, domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by
vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania,
či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia , pri ktorých by samotné vedenie konania
vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina odôvodňujúca nevyhnutný zásah
do pomerov za účelom ich stabilizácie už pred konečným rozhodnutím.
18.
Odvolacísúdvpredmetnejvecinezistilskutočnosti,prektorébyboldôvodzmeniťrozhodnutiesúduprvej
inštancie, a to ani s prihliadnutím na uvádzanú odvolaciu argumentáciu matky maloletých detí. Pokiaľ
matka poukazuje na znalecký posudok č. 08/2024 vyhotovený znalkyňou PhDr. Alenou Kopányiovou
PhD., tak s týmto dôkazom ako aj závermi v ňom uvedenými sa vysporiadal odvolací súd už v konaní
vedenom pod č.k. 14CoP/171/2023. K odvolacej námietke matky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že uvedený názor nezdieľa. Ako už bolo vyššie konštatované
odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým uznesením ako i s podstatou argumentácie použitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre
ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia
a v napadnutom uznesení riadne zdôvodnil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyhovel. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje žiadne logické, skutkové ani
právne medzery, je objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na
mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku
konania). Odvolací súd sa vyjadril k relevantným odvolacím námietkam matky a doplnil odôvodnenie
na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie, keď matka vo svojom odvolaní neuviedla
relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd
považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že pokiaľ sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov, musí byť deťom umožnené stretávať sa s druhým rodičom v takej miere, aby
zásada podieľať sa na ich výchove bola rovnomerná, vychádzajúc z ústavne zaručeného práva rodiča
a dieťaťa podľa článku 32 ods. 4 listiny a konceptu najlepšieho záujmu dieťaťa podľa článku 3 Dohovoru
o právach dieťaťa, bola čo najviac naplnená. Pritom je potrebné komplexne zisťovať a posudzovať
najlepší záujem konkrétneho dieťaťa, pretože trávenie spoločného času znamená pre rodiča a jeho dieťa
jeden zo základných prvkov rodinného života, a to i napriek problémom vo vzťahoch medzi rodičmi ako
i rodičmi a deťmi. Znamená to, že dieťa má právo udržiavať pravidelne osobné kontakty s oboma rodičmi
a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa). Už samotný asistovaný styk všeobecne predstavuje výraznejší zásah do
rodičovských práv ako bežný, neasistovaný kontakt v porovnaní s princípom rovnomernej účasti oboch
rodičov na výchove maloletých detí. Samotné odmietanie otca maloletými deťmi neosvedčuje potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia v znení ako to navrhuje ich matka. Tým, že by styk otca s deťmi
nebol upravený by znamenalo, že by sa stretávanie otca s deťmi vôbec nerealizovalo. V tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť, že v rámci neodkladného opatrenia dochádza k takémuto obmedzeniu styku rodiča
s deťmi len vo výnimočných prípadoch. Pokiaľ matka maloletých detí poukazuje na závery znaleckého
posudku č. 08/2024 zo dňa 5.8.2024 tak opomenula uviesť, že je v ňom tiež konštatované, že prezdravý vývin detí je potrebný styk s obidvoma rodičmi. Ak medzičasom došlo k zmene pomerov, a to
od posledného rozhodnutia ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi (6.12.2024) je potrebné zistiť
aktuálny skutočný stav veci a v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 7P/167/2022
ho vyhodnotiť, pričom ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom sa vykonáva dokazovanie, na základe
ktorého súd prvej inštancie následne vo veci rozhodne.
19.
Záverom odvolací súd apeluje na rodičov, aby pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom rade
chránili záujmy svojich maloletých detí. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech
maloletých detí, a preto dôrazne apeluje na rodičov, aby nadradili záujem a prospech svojich maloletých
detí nad vlastné záujmy a nad negatívne postoje voči druhému rodičovi. V tejto súvislosti súd vyzýva
matku maloletých detí, aby akceptovala vykonateľné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 14
CoP/171/2023-3320 zo dňa 6.12.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2025.
20.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
21.
O nárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1CSPvspojenís
§ 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek
z jeho aplikácie, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
22.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.