Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Csp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125210465
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2026:6125210465.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: MOBIL ATAK NZ, s.r.o., Štefanovičová 2, IČO:
45 298 572, právne zastúpený: AK Šranko s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 50 485 601 proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C., D. XXX/XX, bytom E. – F. G., G. XXX, H. I. o zaplatenie 415,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc.

II. Súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovanému súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 415,- eur s príslušenstvom titulom

neuhradených telekomunikačných služieb na základe označených faktúr. Konanie bolo začaté dňa
21.01.2025, kedy bola žaloba, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu doručený upomínaciemu
súdu,ktorýmjeOkresnýsúdBanskáBystrica.UpomínacísúdvecpostúpilnaďalšiekonanieOkresnému
súdu Nové Zámky, na ktorom je od 07.03.2025 vedená pod spisovou značkou 10Csp/18/2025.

2.Podľa§161ods.1,2C.s.p.aktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

3. Podľa § 9 C.s.p. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky,
súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Civilný sporový poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených
pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto
predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za
neodstrániteľné nedostatky sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata, ako
aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania

majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, prípadne
vec postúpiť inému orgánu.

5. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu,
riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový poriadok vymedzuje
právomoc súdov v § 3 a 4 C.s.p.. Ustanovenie § 3 C.s.p. určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú

súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, súcharakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie
je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený
jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie

povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3
C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom,
ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon (§ 4 C.s.p.).

6. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania (§ 161 ods. 1 C.s.p.), ktorej existenciu súd skúma

z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť
konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas
konaniavediekjehozastaveniu.Aksúdzistí,ženiejedanájehoprávomocnaprejednaniearozhodnutie
o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 161 ods. 2 C.s.p.. Nemôže však
vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s
návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).

7. Podstatným pre správne posúdenie právomoci súdu konať v tejto veci je vyriešenie otázky, kde
má žalovaný bydlisko. Otázku bydliska posudzuje súd podľa svojho národného práva, v predmetnom
prípade práva slovenského. Slovenský právny poriadok však pojem bydlisko v žiadnom svojom právnom
predpise nevymedzuje, preto pri určení, čo tento pojem znamená, treba vychádzať z ustálenej judikatúry.

Judikatúra chápe pojem bydlisko ako miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená
na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať
(registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.02.2015, sp. zn. 4Cdo 40/2014).
Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III ÚS 239/2010-6 zo dňa 22. 06. 2010

konštatoval,žepriurčovanívšeobecnéhosúduobčananemôžebyťsmerodajnýmlenúdajojehotrvalom
pobyte, ktorý je zaznamenaný v príslušných evidenciách, ale má sa vychádzať z bydliska takejto osoby.
Pritom bydliskom je miesto pobytu osoby, ktorá má úmysel sa na danom mieste trvale (nie prechodne)
zdržiavať. Pojem bydlisko chápe aj české právo ako bydlisko faktické, t. j. miesto, kde sa osoba zdržuje
s úmyslom zdržovať sa tam trvalo. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo

444/2002 sa bydliskom fyzickej osoby rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom táto osoba býva
s úmyslom sa tu zdržovať trvale. Bydliskom je najmä miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu,
prípadne, kde pracuje, ak tam i býva.

8. Konanie bolo začaté dňa 21.01.2025, kedy bola žaloba doručená upomínaciemu súdu, teda

Okresnému súdu Banská Bystrica. Z charakteru veci je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľskú vec, pretože
žalobný nárok sa odvíja zo zmluvy o pripojení a o poskytovaní služieb dátovej siete MOBILATAK_NET
zo dňa 26.04.2011, uzatvorenej medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovaným ako fyzickou osobou
- nepodnikateľom, predmetom ktorých bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Podľa údajov v
citovanej zmluve žalovaný mal trvalý pobyt na adrese C., D. XXX/XX. Zo zmluvy má súd ďalej za to,

že podnik – žalobca vykazuje znaky dodávateľa, resp. obchodníka podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovaný
postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.

9.1 Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný súdne zásielky nepreberal na adrese trvalého pobytu, súd
vykonalšetreniaazistilnasledovné.ŽalovanýpodľaoznámeniaDôveryzdravotnejpoisťovnea.s.zodňa

01.04.2025 bol u nich zdravotne poistený od 01.07.1996 do 30.09.1998 a od 01.01.2007 do 06.01.2015,
kedy bol poistný vzťah ukončený z dôvodu, že žalovaný vykonáva prácu mimo územia SR v krajine
Európskejúnie;poistnývzťahbolukončenýnazákladedoručenéhoformuláraE104CZ,ktorýbolzároveň
pripojený, a ktorý bol zdravotnej poisťovni Dôvera doručený dňa 19.01.2015 Všeobecnou zdravotní
pojišťovnou Českej republiky, regionálnou pobočkou Praha.

9.2 Obvodní soud pro Prahu 7 listom zo dňa 05.08.2025 oznámil súdu, že žalovaný od 01.08.2024 je
prihlásený k pobytu na adrese E. – F. G., G. XXX, H. I..

10.1 Za tohto stavu sa bolo potrebné vysporiadať s otázkou, či vec patrí, alebo nepatrí

do právomoci súdu Slovenskej republiky. Súd pritom v prvom rade vychádzal z Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach (ďalej aj nariadenie Brusel Ia), ktoré zakotvuje nasledovné druhy právomoci:
a) všeobecná právomoc – článok 4, b) osobitná právomoc – články 7 a 8, c) právomoc vo veciachsporov so slabšou stranou – články 10 až 23, d) výlučnú právomoc – článok 24, e) právomoc založenú
dohodou – článok 25, f) právomoc založenú na prítomnosti žalovaného v konaní – článok 26. Pokiaľ
ide o skúmanie právomoci, tak v zmysle článku 27 nariadenia Brusel Ia súd skúma z úradnej povinnosti

výlučnú právomoc podľa článku 24, a teda, ak zistí, že vec patrí do výlučnej právomoci iného členského
štátu, konanie aj bez návrhu zastaví. Okrem toho je podľa článku 28 citovaného nariadenia súd povinný
z úradnej povinnosti skúmať právomoc, ak má žalovaný bydlisko v inom členskom štáte a nezúčastní
sa konania. V ostatných prípadoch súd skúma právomoc len na základe výslovnej námietky žalovaného
uplatnenej najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí.

Na právomoc vo veciach sporov so slabšou stranou, teda vo veciach poistenia, na konanie vo veciach
spotrebiteľských zmlúv, na konanie vo veciach individuálnych pracovných zmlúv sa vzťahuje spoločná
špeciálna úprava vo vzťahu k všeobecnej právomoci a alternatívnej právomoci, teda články 4, 7, 8 sa
v týchto prípadoch neuplatnia.

10.2 Pokiaľ ide o právomoc súdu na konanie vo veciach spotrebiteľských zmlúv, tak definícia

spotrebiteľskej zmluvy je zakotvená v článku 17 označeného nariadenia ako zmluva uzavretá
spotrebiteľomnaúčely,ktoréniejemožnépovažovaťzasúčasťjehopodnikaniaalebopovolania.Článok
18 ods. 2 nariadenia Brusel Ia stanovuje , že druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Pritom spotrebiteľ je chránený pri voľbe súdu
tak, že porušenie pravidiel právomoci na konanie vo veciach, ktoré sa týkajú slabšej strany, je dôvodom

naneuznanierozhodnutiavostatnýchčlenskýchštátochEurópskejúnie.Odtýchtoustanovenísamožno
odchýliť len dohodou podľa článku 19 citovaného nariadenia.

11. Z článku 18 bod 2 nariadenia Brusel Ia vyplýva, ako už bolo uvedené vyššie, že druhý účastník
zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Žalovaný síce má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (Komjatice, Nitrianska 420/41), čo však
nie je rozhodujúce, pretože na území Slovenskej republiky nemá bydlisko. Na rozdiel od trvalého pobytu
sa za bydlisko považuje miesto, kde sa osoba reálne zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam trvale. Súd
vykonal rozsiahle šetrenia za účelom zistenia bydliska žalovaného, keď všetky dostupné šetrenia sú
uvedené vyššie. Týmto spôsobom bolo zistené, že žalovaný síce má trvalý pobyt na území Slovenskej

republiky, no minimálne od 07.01.2015 má bydlisko v Českej republike (oznámenie Dôvera zdravotná
poisťovňa a.s. zo dňa 01.04.2025 a pripojený formulár E104 CZ). Je potrebné ďalej uviesť, že na
pojednávanie určené na deň 04.12.2025 o 13:00 hod. bolo žalovanému doručené predvolanie dňa
07.11.2025 na adrese evidovaného bydliska v Českej republike, teda na adrese E. – F. G., G. XXX,
H. I.. V súdenej veci sa jedná o spotrebiteľskú vec, a teda všeobecná a alternatívna právomoc podľa

článkov 4, 7, 8 nariadenia Brusel Ia sa neuplatňujú. Naopak, podľa osobitnej právnej úpravy môže byť
spotrebiteľ žalovaný len na súdoch členského štátu, v ktorom má bydlisko. Určeného pojednávania sa
žalovaný nezúčastnil, pričom k svojej neprítomnosti zaslal súdu dňa 01.12.2025 email s oznámením, že
manželku má ťažko chorú, je na invalidnom vozíku a nemá sa kto o ňu postarať a preto sa nezúčastní
pojednávania; k právomoci súdu nezaujal žiadne stanovisko. Súd musel ďalej vyhodnotiť, či prípadne

nie je daná právomoc súdu SR podľa článku 26 ods. 1 citovaného nariadenia čo znamená, že právomoc
by bola založená, ak by sa žalovaný zúčastnil konania. Tento predpoklad však naplnený nebol, pretože
žalovaný sa pojednávania konaného dňa 04.12.2025 o 13:00 hod. nezúčastnil, doručenie predvolania
mal riadne vykázané, o odročenie pojednávania nežiadal, svoju neprítomnosť ospravedlnil emailom
pre zdravotné problémy svojej manželky. Záverom sa ešte dodáva, že pri preverovaní právomoci súdu

podľa článku 25 ods. 1 nebola zistená existencia dohody účastníkov zmluvy o založení právomoci súdu
členského štátu na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť v súvislosti s konkrétnym
právnym úkonom, teda zmluvy o pripojení a o poskytovaní služieb dátovej siete MOBILATAK_NET zo
dňa 26.04.2011. Výsledkom týchto úvah je záver, že bolo potrebné aj bez návrhu vyhlásiť, že súd nemá
právomoc podľa článku 28 ods. 1 nariadenia Brusel Ia a zároveň konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2

C.s.p. k § 9 C.s.p..

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 256
ods. 1 C.s.p., pretože žalobca podaním žaloby na tunajší súd, ktorý je súdom Slovenskej republiky
a ktorý zároveň nemá právomoc na prejednanie veci, zavinil zastavenie konania. Žalovanému však

nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.