Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7Tos/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012781
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012781.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava z 20.11.2025, č. k. 105PP/64/2025-23, na neverejnom zasadnutí konanom

22.01.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 20.11.2025, č. k. 105PP/64/2025-23, podľa
§ 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený)
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Mestského súdu

Bratislava I, sp. zn. 37T/17/2024 z 05.02.2025.

2. Zamietnutie návrhu okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda
vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok
potrebných na podmienečné prepustenie.

3. Záver o nesplnení prvej materiálnej podmienky okresný súd odôvodnil tým, že počas doterajšieho
výkonutrestunepreukazujesvojepolepšenie,atoschopnosťouviesťriadnyživotvpodmienkachvýkonu
trestu, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody,
a preto v danom prípade táto podmienka nebola splnená. Okresný súd poukázal, že z hodnotenia
riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vyplývajú konkrétne relevantné negatívne poznatky týkajúce
sa správania odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody (nebol ani jedenkrát disciplinárne

odmenený, napriek tomu, že je vo výkone trestu vrátane výkonu väzby od 22.01.2025 a neabsolvoval
žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania). Resocializačná prognóza je u odsúdeného
vyhodnotená ako menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. K uvedenému záveru
dospel okresný súd napriek tom, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v ústave na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

4. Druhú materiálnu podmienku okresný súd u odsúdeného taktiež vyhodnotil ako nesplnenú. Okresný
súd uviedol, že z citovaného zákonného znenia (§ 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona) vyplýva tá
skutočnosť, že či odsúdená osoba bude alebo nebude viesť riadny život po podmienečnom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere určitú prognózu,
po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe odsúdeného. Táto
prognóza u odsúdeného, čo vyplýva z vyššie uvedeného hodnotenia je menej priaznivá, keď existuje

odôvodnený predpoklad, že odsúdený nepovedie na slobode riadny život a existuje pre spoločnosť
riziko recidívy (u odsúdeného bolo vyhodnotené stredné riziko recidívy trestnej činnosti). Okresnýsúd uviedol, že v preskúmavanej veci je potrebné konštatovať, že trestnej činnosti sa odsúdený v
minulosti opakovane dopúšťal. Odsúdenému boli okrem preskúmavanej veci pre úmyselnú trestnú
činnosť ukladané tresty odňatia slobody. Konkrétne dva tresty odňatia slobody, ktorých výkon bol

odsúdenému podmienečne odložený (jeden z nich mu bol nariadený) a štyri nepodmienečné tresty
odňatia slobody. Tieto zistené skutočnosti (dva uložené tresty odňatia slobody, ktorých výkon bol
odsúdenému podmienečne odložený na skúšobnú dobu, v trestnom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava V mu bol trest odňatia slobody následne nariadený, vo vzťahu k trestnému konaniu
vedenému na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 0T/229/2022 trestný čin spáchal dňa 27.11.2022

a štyri nepodmienečné tresty odňatia slobody, z toho trestnú činnosť vo vzťahu k trestnému konaniu
vedenému na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 0T/239/2022 spáchal dňa 14.12.2022), nemali
na odsúdeného dostatočný prevýchovný vplyv, aby sa opakovane nedostal do rozporu so zákonom
spáchaním úmyselnej trestnej činnosti (zločinu), pre ktorú je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody.
Okresný súd poukázal, že odsúdený sa trestnej činnosti, vo vzťahu ku ktorej sa domáha podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, dopustil odo dňa 18.01.2023 do dňa 17.02.2023, t. j. necelé

dva mesiace po spáchaní jeho predchádzajúcej úmyselnej trestnej činnosti (trestné konanie vedené na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 0T/239/2022), kde bol odsúdený tiež vo výkone trestu odňatia
slobody.

5. Okresný súd uviedol, že v čase rozhodovania nevzhliadol dostatočný stupeň resocializácie u

odsúdeného, čo by odôvodňovalo podmienečne ho prepustiť na slobodu bez potreby vykonať zvyšok
trestu odňatia slobody. Okresný súd uviedol, že v prípade odsúdeného je resocializačná prognóza
menej priaznivá a je možné zhodnotiť, že výkon trestu na odsúdeného nepôsobí doposiaľ dostatočne
takým výchovným vplyvom, aby bol schopný viesť na slobode riadny život. V prípade odsúdeného
prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Okresný

súd poukázal, že ani samotné aktuálne správanie sa odsúdeného vo výkone trestu nie je dostatočné
na to, aby mohol okresný súd konštatovať, že odsúdený sa bude správať v súlade so zákonom aj na
slobode (mimo ústavu na výkon trestu), t. j. mimo „brán väznice.“ V prípade odsúdeného ide o človeka
v produktívnom veku, ktorý však s prihliadnutím na jeho charakterové črty, sklony k opakovanému
páchaniu trestnej činnosti, nevykázanú disciplinárnu odmenu, ako i krátke časové obdobie vo vzťahu

k jeho ďalšej páchanej úmyselnej trestnej činnosti (tiež trestné konania vedené na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 0T/229/2022 a sp. zn. 0T/239/2022), nedáva dostatočnú záruku, že by v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nepáchal ďalšiu trestnú činnosť.

6. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti, no

odsúdený ihneď zahlásil sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie
písomne neodôvodnil.

7.OkresnýsúdpredložilspisovýmateriálKrajskémusúduvTrnave(ďalejlenkrajskýsúd)narozhodnutie
o sťažnosti odsúdeného 14.01.2026.

8. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

9. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou
osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

10.Pokiaľideokonanie,ktorénapadnutémuvýrokupredchádzalo,odsúdenýmužiadnechybynevytýkal
a krajský súd vlastným prieskumom ani žiadne chyby nezistil. Okresný súd vykonal všetky potrebné
dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal všetky ustanovenia Trestného poriadku
viažuce sa nielen k príprave, ale aj k priebehu verejného zasadnutia a k dokazovaniu. Vyhlásenérozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do
vlastných rúk, o čom svedčia doručenky založené v spise.

11. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Presnejšie povedané,
odsúdený vykonal pomernú časť z uložených trestov dňa 22.10.2025.

12. Splnenie formálnej podmienky však nestačí. Na podmienečné prepustenie osoby z výkonu trestu

odňatia slobody musia byť splnené aj dve materiálne podmienky a síce, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a tou druhou je, že od neho možno
dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

13. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ustanovení § 66 ods.
1 Trestného zákona, krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že odsúdený túto podmienku

nesplnil.

14. Podmienečné prepustenie je mimoriadny zákonný inštitút, pričom mimoriadnosť spočíva v tom,
že súd má možnosť, avšak nie povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, čo však neznamená,
že súd nemá povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, pokiaľ odsúdený splnil všetky zákonné

podmienky. Mimoriadnosť teda nespočíva v tom, že by súd mal možnosť zamietnuť žiadosť odsúdeného
o podmienečné prepustenie, pokiaľ odsúdený naplnil zákonné kritériá. Mimoriadnym je inštitút
podmienečného prepustenia iba v tom, že síce odsúdenému bolo skôr uložené vykonať určitý trest,
avšak benevolenciou štátu ho za určitých podmienok nemusí vykonať celý.

15. Podľa odbornej literatúry je účel inštitútu podmienečného prepustenia vymedzený nasledovne:
„Zmyslom podmienečného prepustenia je umožniť opustiť brány väznice osobám, ktoré počas svojho
pobytuvovýkonetrestuodňatiaslobodydokázalianalyzovaťsvojeprotiprávnekonanie,sebakritickysak
nemupostaviť,vyvodiťznehopoučenieasvojimaktívnymakladnýmprístupomvovýkonetrestuodňatia
slobody preukázať polepšenie.“ (VICHREK, R. Současné trendy vývoje podmíněného propuštění.

Trestněprávní revue. 2018, 1, str. 6 nasl.) Podmienečné prepustenie teda „funguje ako motivačný prvok
u odsúdeného páchateľa, aby sa aktívne zapojil v rámci výkonu trestu do programov zaobchádzania,
ktoré by mali mať nielen preventívny účinok z hľadiska recidívy, ale tiež integrujúce a restoratívne
účinky“. (HULMÁKOVÁ, J. Podmíněné propuštění z pohledu aplikační praxe a vybraných evropských
právních úprav. Trestněprávní revue, 2017, 2, str. 27 a nasl.) Nad rámec toho „možnosť podmienečného

prepustenia ovplyvňuje pozitívne väzenskú atmosféru, dáva väzňom perspektívu prepustenia a tým ich
stimuluje k pozitívnym aktivitám a do určitej miery aj paralyzuje niektoré negatívne účinky pobytu vo
väzení.“ (ŠÁMAL, P. a VÁLKOVÁ, H. K podmíněnenému propuštění z výkonu trestu odnětí svobody,
Trestněprávní revue, 2012, 11-12, str. 249 a nasl.) „Cieľom je teda skutočná, nielen formálna zmena
odsúdeného, formálne faktory tak majú hrať minimálnu rolu, je totiž nevyhnutné rozlišovať medzi

obyčajnou vonkajšou adaptáciou odsúdeného na podmienky výkonu trestu a jeho skutočnou vnútornou
premenou, ktorá je podstatná pri rozhodnutí o podmienečnom prepustení.“ (NOVOTNÝ, O. O trestu a
vězeňství. Praha. Academia, 1969, str. 206, nález sp. zn. I. ÚS 2201/16 z 3. januára 2017, bod 32).

16. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je potrebné reflektovať celý priebeh výkonu

trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon
trestu bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej
výmere. Je potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o
podmienečnom prepustení. Pokiaľ teda odsúdený v prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky
polepšenia, ale v dobe predchádzajúcej rozhodnutiu o podmienečnom prepustení sa správal opačným

spôsobom, súd také správanie odsúdeného nevyhodnotí ako jeho polepšenie a naopak ani neplnenie
povinností v začiatku výkonu trestu nevyhnutne neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Pokiaľ
však odsúdený svojim neskorším správaním preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať
pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností
samé a pri splnení ostatných zákonných podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu súdu

o podmienečnom prepustení odsúdeného. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa počtu
disciplinárnych odmien. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že odsúdený doposiaľ nezískal žiadne
disciplinárne odmeny.17. V konkrétnostiach tohto prípadu sa vzhľadom na žiadne disciplinárne odmeny, ktoré počas
doterajšieho pobytu za mrežami odsúdený nezískal je možné jednoznačne konštatovať, že prvá
materiálna podmienka nie je u odsúdeného splnená splnená. Podľa krajského súdu odsúdený nevyvíjal

dostatočne aktívnu snahu po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone trestu, ktoré sú „navyše“.
Odsúdený len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa.

18. Krajský súd zastáva názor, že zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne prispôsobenie
sa podmienkam výkonu trestu, nie o skutočný prejav jeho snahy polepšiť sa tak, ako ho má na mysli

citované ustanovenie zákona, tu s dôrazom na skutočnosť, že v zaobchádzaní sa uplatňoval nedráždivý
prístup s dôrazom na plnenie si povinnosti a udržiavaním psychickej stability.

19. V prospech odsúdeného nemožno vyhodnotiť ani fakt, že odsúdený neabsolvoval žiaden
rekvalifikačný kurz, či iné formy vzdelávania, teda nevyvíjal snahu po aktivitách navyše za účelom svojho
lepšieho uplatnenia v spoločnosti na slobode.

20. V ďalšom možno poukázať na to, že odsúdený na verejnom zasadnutí síce prezentoval svoj kritický
postoj k spáchanej trestnej činnosti, neuviedol však, ako na ňu s odstupom času nazerá a ani neuviedol
nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že by svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne analyzoval z
hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a

podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal.

21. Z hodnotenia je zrejmé, že odsúdený vo výkone trestu nepracoval, čo svedčí o určitom postoji
odsúdeného v tom smere, že odsúdený mal dostatočný priestor na zlepšenie svojich schopností
a vedomostí, z ktorých by mohol profitovať na slobode, čo sa však nestalo.

22. Z uvedených skutočností potom krajský súd uzatvára, že u odsúdeného nevzhliadol skutočné
polepšenie ako výraz prerodu osobnosti s kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosti, aktívne
podnikajúceho kroky k tomu, aby počas výkonu trestu eliminoval všetky príčiny páchania trestnej činnosti
a v budúcnosti sa jej viac nedopúšťal.

23. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce, že
je od odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto podmienku
krajský súd nepovažuje za splnenú.

24. Možno zopakovať, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody
žiadne polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko
polepšenieodsúdenéhojeesenciálnouzložkouvyvodeniapredpokladu,čiodsúdenýbudeschopnýviesť
po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od odsúdeného teda nemožno dôvodne
očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už

počas výkonu trestu.

25. Vedením riadneho života sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a
spoločnosti, nezneužíva svoje práva proti spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste

bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. (R 22/1987)
Jedným zo základných znakov riadneho vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak
podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že
spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil. (R 19/1976)

26. Súdy pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení primárne skúmajú, či odsúdený bude mať
zabezpečené zamestnanie, či iný zdroj príjmov, či bude mať zabezpečené bývanie, či udržiaval kontakt
s rodinou alebo inými blízkymi a aká je jeho širšia trestná minulosť, vrátane možných predchádzajúcich
podmienečných prepustení na slobodu. Okolnosti, vzťahujúce sa k materiálnemu a sociálnemu zázemiu
odsúdeného ovplyvňujú možnosť reintegrácie odsúdeného do spoločnosti a sú teda relevantné pri

rozhodovaní o podmienečnom prepustení.

27. Nutné je tak analyzovať vývoj trestnej činnosti z hľadiska jej frekvencie a závažnosti, a to najmä
v rokoch predchádzajúcich spáchaniu trestného činu, za ktorý odsúdený vykonáva trest. Je pritompotrebné mať na pamäti, že podľa kriminologických výskumov dochádza k opusteniu kriminálnej dráhy
postupne, jedná sa teda o dlhší proces, nie o jednorazovú zmenu. Ak sa napríklad predlžujú doby
medzi páchaním jednotlivých trestných činov odsúdeným, môže to skôr naznačovať, že odsúdený je

na správnej ceste opustiť kriminálnu kariéru, ako to, že sa jedná o chronického recidivistu, ktorého
treba čo najprísnejšie oddeliť od spoločnosti. A naopak, najmä opakovane páchaná trestná činnosť v
krátkych intervaloch nasledujúcich po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody
môže naznačovať, že od odsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho života, čo však platí len
za predpokladu, že odsúdený nepreukáže, že v medziobdobí nedošlo k takému polepšeniu a zmene

postoja, ktoré poskytujú podstatnú nádej, že po novom podmienečnom prepustení povedie riadny život.
V tomto ohľade môže byť relevantným dôležitým ukazovateľom napríklad to, pokiaľ odsúdený sám
rozpozná a uzná podmienky, ktoré v minulosti prispeli k páchaniu jeho trestnej činnosti a vyrovnáva sa
s nimi.

28. Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, tieto sú podľa názoru krajského súdu

zjavné. V tomto kontexte je potrebné primárne poukázať na odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého
vyplýva, že odsúdený aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody a bol už doposiaľ 7-krát súdne trestaný,
za čo mu boli ukladané rôzne druhy trestov. Krajský súd poukazuje, že odsúdenému bol v minulosti
tiež uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu do 28.07.2007, pričom dňa 17.07.2008 mu bol nariadený výkon trestu, ktorý vykonal dňa

18.09.2010 (trestné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2T/112/2004). Taktiež
bolodsúdenýzaprečinkrádežespolupáchateľstvompodľa§20k§212ods.1písm.f)Trestnéhozákona
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 13.02.2008 (trestné konanie
vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6T/33/2007). Ďalej bol odsúdený za prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobodyvovýmere6(šesť)mesiacov,sozaradenímnajehovýkondoústavunavýkontrestusostredným
stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 18.03.2011 (trestné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava
I pod sp. zn. 6T/31/2009). Pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, ktorý
spáchal dňa 27.11.2022 bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého

výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov a bola mu uložená
povinnosť nahradiť spôsobenú škodu (trestné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp.
zn. 0T/229/2022). Pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
ktorý spáchal dňa 14.12.2022 bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal

dňa 28.05.2024 (trestné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 0T/239/2022). Pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol odsúdený na trest
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia (trestné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp.
zn. 0T/96/2023).

29. Krajský súd poukazuje, že v danom prípade bolo teda prihliadnuté s poukazom na § 66 ods. 2
Trestného zákona najmä na povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil
a aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno
jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú
v danom smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život
a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (a to s poukazom na jeho správanie vo výkone trestu), nie je možné jednoznačne
konštatovať. O správnosti uvedeného záveru svedčí i resocializačná prognóza odsúdeného, ktorá je

menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné.

30. Krajský súd zastáva názor, že vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného v spojení s nesplnením
prvej materiálnej podmienky nie je možné zaručiť, že po prípadnom podmienečnom prepustení bude
viesť riadny život. Predchádzajúci spôsob života odsúdeného nedáva dostatočné záruky, že by v prípade

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu viedol riadny život resp.,
že by sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Riziko recidívy odsúdeného tak aj krajský súd posúdil
ako prevažujúce nad očakávaním riadneho vedenia života odsúdeným v budúcnosti, v dôsledku čoho
nemožno druhú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie považovať za splnenú.31. Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd dospel k rovnakému záveru ako okresný súd a síce, že náprava
a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu

odňatia slobody a že podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol
naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných
činov. Súdy pritom predmetný záver vyslovili po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov,
teda s poukazom na jeho trestnú minulosť, na jeho celkove správanie sa počas pobytu vo väzení, na
postoj k spáchanej trestnej činnosti, a tiež komplexne zohľadnili hodnotenie riaditeľa ÚVTOS.

32. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.