Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203428
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625203428.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci
navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. A. XXXX/XX, právne zastúpená: JANČI & Partners
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748,
proti odporcovi: Mesto Ružomberok, so sídlom A. Hlinku 1098/1, Ružomberok, IČO: 00 315 737, o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/83/2025-65 zo dňa 5.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľke n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia, doručený súdu prvej inštancie dňa 8.10.2025, ktorým sa navrhovateľka
domáhala, aby súd povinnému zakázal vykonávať akékoľvek úkony spočívajúce v obmedzovaní
navrhovateľky v užívaní a nakladaní so stavbou parkoviska (vrátane obmedzovania parkovania pre
prevádzku E. F. na ulici D. A. G. XXXX/XX, C. a stavbu rodinný dom XXXX postavený na pozemku
KN „C“ 2145/1 a 2145/8, k.ú. C.) zameraného Geodetickým zameraním skutkového stavu parkovacích

miest, E. F. p. č. XXXX/X, k. ú. C. vyhotovené autorizovaným geodetom H. A. I., J. zo dňa 02. 09.
2025 na pozemku parcely KN „C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú.
C.. Návrh odôvodnila tvrdením, že je prevádzkovateľom objektu E. F. na ulici D. A. G. XXXX/XX, C.,
ktorá slúži ako reštaurácia, označovaná ako stavba rodinný dom XXXX, postavený na pozemku KN
„C“ 2145/1 a 2145/8, k. ú. C. s príslušenstvom uloženým na pozemku KN „C“ 1731/1, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú. C. bez založeného LV, na ktorom je umiestnená okrem

iného aj parkovacia plocha a terasa k prevádzke zameraná Geodetickým zameraním skutkového stavu
parkovacích miest, E. F. p. č. XXXX/X, k. ú. C. vyhotovené autorizovaným geodetom H. A. I., J..
Navrhovateľka vykonáva podnikateľskú činnosť s označenou prevádzkou zapísanou v živnostenskom
registri. Kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu v Ružomberku, č. ŽP 1495/FX 11/98 zo dňa
16.04.1998 bola v stavbe skolaudovaná prevádzka právnemu predchodcovi navrhovateľky K. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., pričom súčasťou prevádzky boli aj umiestnené parkovacie

plochy na pozemku. O tom, že je vybudované parkovisko k prevádzke svedčí aj fotodokumentácia,
kryt parkoviska je rozdielny oproti chodníku. Súčasne kryt budoval právny predchodca prevádzky
navrhovateľky a súčasný vlastník stavby. Pre potreby prevádzky sa od roku 1998 užívala časť pozemku
pred prevádzkou ako parkovisko pre zákazníkov, pričom K. B. a následne aj navrhovateľka vykonávali
všetku starostlivosť o časť tohto pozemku tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť prechodu chodcov,
ktorá tvorila spojnicu medzi chodníkmi, ako aj starostlivosť za účelom nevyhnutnej rekonštrukcie a

modernizácie. Predmetnú skutočnosť konštatuje aj projektová dokumentácia Prístavba a Nadstavba L.
F., C. overená v stavebnom konaní Okresného úradu v Ružomberku, odbor životného prostredia č. ŽP2475/Fx 9/01 zo dňa 02.05.2001 ako príslušným stavebným úradom, kde v časti 2.2. je konštatované,
že pred stavbou je spevnená plocha pre 5 vozidiel, táto časť pozemku bola nerušene využívaná K. B.
do roku 2024. Nepretržitým užívaním navrhovateľky a jeho právneho predchodcu ako prevádzkovateľmi

prevádzky v stavbe došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve bezodplatného užívania
časti pozemku ako parkovacie státia pre prevádzku.
2. Povinný (odporca) prijatím všeobecne záväzného nariadenia č. 2/2024 o dočasnom parkovaní na
vymedzenom území mesta C. obmedzil parkovanie pred prevádzkou a to tak, že miesta určené na
užívané navrhovateľom nerešpektuje, za parkovanie na nich pokutuje a formou týchto rozhodnutí núti

parkovať vozidlá na miestnej komunikácii, kde parkovanie povinný spoplatnil. Navrhovateľka v roku
2025 navrhla povinnému zámenu iného pozemku s pozemkom, ktorý sa nachádza pod pozemnou
komunikáciu za účelom vybudovania parkovacích státi pre prevádzku, avšak toto bolo odmietnuté.
Súčasne povinný opakovane vyzval navrhovateľku na odstránenie označených a parkovacích státi aj
napriek skutočnosti, že tieto boli na náklady budované a udržiavané navrhovateľkou a prislúchajú k
stavbe a prevádzke. Bez týchto státí by nebolo možné prevádzkovať prevádzku a ani skolaudovať

stavbu, keď zabezpečenie parkovacích státi je jeden zo základných predpokladov pre jej užívanie.
Povinný zmenil účel stavby - miestnej komunikácie na spoplatnené parkovisko bez akéhokoľvek
stavebného konania začiatkom roku 2025, ktorým by oprávnene zmenil využitie stavby miestnej
komunikácie a takúto zmenu v dôsledku ktorej svojvoľne zamedzuje parkovanie vozidiel pred
prevádzkouatoformoupokútasprávnychdeliktov,neprejednalsdotknutýmiosobamianavrhovateľkou,

v dôsledku ktorého navrhovateľka stratila zákazníkov a výrazne znížila svoj príjem a tržby, pričom
pri dlhotrvajúcom stave pokutovania, resp. nemožnosti zabezpečenia parkovania svojich klientov trvá
reálna hrozba, že padne do úpadku, resp. ukončí činnosť prevádzky. Navrhovateľka sa teda domáha
zabezpečeného nerušenia pri výkone jeho vydržaného práva k pozemku spočívajúceho v strpení
užívania časti pozemku ako bezplatných parkovacích státi pre prevádzku. Nakoľko vlastnícke právo

k veci (vybudovanému parkovisku) vzniká jeho výstavbou, resp. zhotovením a navrhovateľka je
jediným výlučným vlastníkom veci, keď súčasne vecné bremeno je právo, ktoré obmedzuje vlastníka
nehnuteľnosti v prospech inej osoby, resp. právo strpenia stavby parkoviska a jeho užívania v prospech
prevádzky; držba resp. nepretržité užívanie stavby parkoviska je viac ako 10 rokov; navrhovateľka a
jej právny predchodca K. B. v dobrej viere mali zato, že sú oprávnenými užívateľmi k takejto stavbe a

jej užívaniu a za tým účelom vynakladali finančné prostriedky na starostlivosť a modernizáciu. Povinný
nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza parkovisko, avšak vykonáva všetky úkony tak,
ako keby mal výlučné vlastnícke právo a udeľovaním pokút a deliktov dochádza k protiprávnemu
konaniu. Pozemok, na ktorom dochádza k obmedzovaniu vydržaného vecného bremena navrhovateľky,
je parcela KN „C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú. C. bez založeného

LV a vlastnícky vzťah k pozemku je evidovaný na pozemku parcely registra „E“ evidovaný na mape
určeného operátu, parc. č. 81253, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1329 m2, k. ú. C., aj v
prospech navrhovateľky. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje spolu s vyššie uvedenými
skutočnosťami tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery vydaním neodkladného opatrenia do
doby podania a rozhodnutia vo veci samej so súdom, nakoľko bez úpravy nie je možné pokračovať v

podnikaní v prevádzke, užívať stavbu a súčasne užívať oprávnenie z vydržaného vecného bremena na
pozemku.

3. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd prvej inštancie osvedčený nasledovný
skutkový stav. Navrhovateľka vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia

pod obchodným menom A. B. – A., má pridelené IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania C., D. A.
XXXX/XX. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. C. mal súd prvej inštancie osvedčené, že navrhovateľka a K. B.,
nar. XX. XX. XXXX sú podieloví spoluvlastníci o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 nehnuteľnosti, a
to rodinného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. č. 2145/1 a pozemkov parc. č.
2130/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 373 m2, parc. č. 2145/1 - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 976 m2, parc. č. 2145/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 137 m2 a parc. č. 2145/9
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2. Z výpisu z LV č. XXXXX, k. ú. C. mal osvedčené, že
navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti pozemku parc. č. KNE 81253 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1329 m2, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky je
3/12-iny, ďalšími spoluvlastníkmi sú: E. M. (N.) a H. O., C. M. v správe Slovenského pozemkového

fondu, Bratislava. Z výzvy zo dňa 19. 03. 2025 mal osvedčené, že povinný vyzval navrhovateľku, aby
bezodkladne najneskôr do 7 dní od doručenia výzvy odstránila vodorovné značenie a kontajner na
zber komunálneho odpadu z miestnej cesty na ulici D. A.. Opätovnou výzvou zo dňa 12. 05. 2025
povinný opätovne vyzval navrhovateľku na odstránenie vodorovného označenia a kontajneru z dôvodu,že pozemok EKN parc. č. 81253, k. ú. C. je vedený ako zastavaná plocha a nádvorie a je súčasťou
KNC parc. č. 1730/1, ktorá má spôsob využitia 22, t. j. pozemná komunikácia. Povinný uviedol, že táto
pozemná komunikácia je miestnou cestou a je zaradená do pasportu miestnych komunikácií mesta

C. a podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách je vo vlastníctve obce.
Z katastrálnej mapy a z identifikácie katastra nehnuteľnosti k pozemku KNC parc. č. 1730/1 súd prvej
inštancie zistil, že žiadna časť pozemnej komunikácie nie je vo vlastníctve K. B. a podľa § 25 ods.
1, písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde zastavenie obmedzí
jazdu vozidiel na mieste vjazdov a výjazdov z pozemkov. Uvedené znenie zákona nepozná výnimku

„vjazd je nevyužívaný“. Z projektovej dokumentácie Prístavba a Nadstavba L. F. C., súhrnná technická
správa, overenej v stavebnom konaní Okresným úradom v Ružomberku, odbor životného prostredia č.
ŽP 2475/Fx 9/01 zo dňa 02. 05. 2001 mal súd osvedčené, že účelom prístavby, nadstavby je zriadenie
ubytovacích kapacít so zabezpečením stravovacej prevádzky. Súd prvej inštancie ďalej (okrem iného)
zistil, že dopravne je objekt napojený na miestnu komunikáciu, ktorej šírkové parametre dávajú možnosť
zriadenia odstavného pruhu pre parkovanie osobných vozidiel ako dosiaľ. Okrem toho je pred objektom

spevnená plocha umožňujúca parkovanie ďalších päť osobných áut.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v intenciách ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c)
a ust. § 328 ods. 1 CSP, konštatujúc, že navrhovateľka súdu spolu s podaným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia predložila Projektovú dokumentáciu Prístavba a nadstavba L. F., súhrnnú

technickú správu, schválenú príslušným stavebným úradom. Vo všeobecnosti projektová dokumentácia
obsahuje navrhované urbanistické a stavebne-technické riešenie stavby, jej konštrukčných častí,
použitie stavebných materiálov, nároky na energiu, dopravu (vrátane parkovania), likvidáciu odpadov,
riešenie napojenia stavby na existujúce inžinierske siete, kanalizáciu, údaje o jestvujúcich ochranných
pásmach, nadzemných, podzemných objektov, vrátane inžinierskych sietí. Súd prvej inštancie uviedol,

že z tejto projektovej dokumentácie vyplývajú len podmienky, za ktorých môže stavebník realizovať
predmetné stavebné práce, keď v zmysle ust. § 48 ods. 1 vtedy platného zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) mohla byť stavba uskutočnená len v
súlade s overeným projektom a stavebným povolením. Parkovanie uvedené v projektovej dokumentácii
znamená návrh spôsobu, akým bude zabezpečená potreba odstavných a parkovacích plôch pre tú

ktorú konkrétnu stavbu. Inak povedané, projektová dokumentácia rieši dopravu k stavbe, minimálny
požadovaný počet parkovacích miest, nerieši otázku vlastníckeho práva k cestnému telesu (parkovisku).
Ani navrhovateľkou predložená projektová dokumentácia nemení nič na právnom názore súdu prvej
inštancie, že navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

5. Na margo tvrdenia navrhovateľky, že celé parkovisko, ako je zamerané geodetickým zameraním
H. A. I., J. je údajne postavené na pozemku, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou, čo osvedčovala
predložením LV č. XXXXX, k.ú. C., súd prvej inštancie uviedol, že má z katastrálnej mapy
(zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/kataster) osvedčené, že predmetné parkovisko sa nachádza na CKN
parc. č. 1731/1, ku ktorej nie je založený list vlastníctva a táto zodpovedá pôvodným pozemnoknižným

parcelám EKN parc. č. 81253 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1329 m2 (ktorej podielovou
spoluvlastníčkou je navrhovateľka) a parc. EKN č. 59166 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
2790 m2, zapísanej na LV č. XXXXX vo vlastníctve povinného. Zbežným porovnaním katastrálnej mapy
a geodetického zamerania predloženého navrhovateľkou súd prvej inštancie „ustálil“ približnú hranicu
medzi EKN parcelami v mieste bodu 7 – svietidlo na stožiari.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade je sporné, kto je vlastníkom
sporného cestného telesa a na pozemku v koho vlastníctve sa toto cestné teleso nachádza, nemôže
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia trvale upraviť pomery medzi navrhovateľkou a povinným
tak, ako to žiada navrhovateľka, teda aby súd povinnému zakázal vykonávať akékoľvek úkony

spočívajúce v obmedzovaní navrhovateľky v užívaní a nakladaní so stavbou parkoviska zameraného
Geodetickým zameraním skutkového stavu parkovacích miest, E. F. C. na pozemku parcely KN
„C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú. C.. Konštatoval, že súd by
mohol dočasne a v obmedzenom rozsahu nariadiť neodkladné opatrenie, ak by konaním povinného
navrhovateľke vznikala škoda alebo ak by jej povinný bránil vo výkone jej podnikateľskej činnosti,

prípadne, ak by fakticky zamedzoval parkovaniu vozidiel pred jej prevádzkou, čo v súdenej veci nebolo
anitvrdené,aniosvedčené.Vkonaníonariadeníneodkladnéhoopatrenianiejeúlohousúduposudzovať
opodstatnenosť nároku navrhovateľky vo veci samej, ale skúmať, či sú splnené predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia.7. Nadôvažok súd prvej inštancie poznamenal, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
navrhovateľka môže žiadať ochranu hmotných práv, ktoré majú základ v občianskom práve a nemôže

žiadať ochranu pred realizáciou kompetencie iného orgánu verejnej moci v podobe vyrubovania
správnych poplatkov.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP.
9. Včas podaným odvolaním domáha sa navrhovateľka zrušenia napadnutého uznesenia a nariadenia

neodkladného opatrenia odvolacím súdom, resp. vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie.

10. Navrhovateľka vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie potreby neodkladnej úpravy
pomerov. Potreba neodkladnej úpravy pomerov je daná už vtedy, ak hrozí zásah do výkonu práva, ktorý
má trvalé alebo ťažko napraviteľného hospodárske dôsledky. V predmetnej veci osvedčila, že odporca

systematicky sankcionuje parkovanie na parkovacích miestach historicky, stavebne a funkčne viazaných
na prevádzku navrhovateľky; odporca opakovane vyzýva na odstránenie vodorovného značenia
a zariadení a dôsledkom týchto zásahov je odliv zákazníkov, pokles tržieb a ohrozenie ekonomickej
existencie prevádzky navrhovateľky. Súd prvej inštancie sa s týmito tvrdeniami navrhovateľky vyporiadal
len konštatovaním, že neboli osvedčené, bez toho, aby ich vecne vyhodnotil vo vzťahu k predloženým

listinným dôkazom a dlhodobému skutkovému stavu.

11. Navrhovateľka ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že tento len formálne vyhodnotil projektovú
dokumentáciu. Podľa mienky navrhovateľky z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že parkovacie miesta
pred objektom boli integrálnou súčasťou dopravného riešenia stavby povolenej príslušným stavebným

úradom, ktorý týmto osvedčil ich existenciu; že bez ich existencie by stavba nespĺňala podmienky
užívania a kolaudácie, pričom parkovanie nebolo riešené ako súčasť miestnej komunikácie, ale ako
funkčne samostatná spevnená plocha mimo miestnej komunikácie, na spevnenej ploche vybudovanej
navrhovateľkou. Navrhovateľka namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou oprávnenej
držby, dlhodobého faktického užívania a možného vydržania vecného bremena.

12. Navrhovateľka zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel k chybnému záveru, že navrhovateľka sa
domáha ochrany pred realizáciou kompetencie iného orgánu verejnej moci. Nedomáha sa preskúmania
všeobecne záväzného nariadenia, nenamieta zákonnosť správnych pokút ale domáha sa ochrany
svojho hmotnoprávneho postavenia (držba, vecné bremeno, vlastníctvo stavby parkoviska), ktoré súd

ignoroval a nevyporiadal sa s nimi. Zastáva názor, že civilný súd je povinný poskytnúť ochranu aj vtedy,
ak k zásahu do súkromného práva dochádza zo strany verejnej moci, ak táto vystupuje mimo rámca
vlastníckeho oprávnenia. Na margo zásahov verejnej moci do súkromných práv poukázala na Nález
Ústavného súdu SR, ktorý označila: „sp.zn. I. ÚS 46/2015“ s tým, že z jeho obsahu má vyplývať citácia:
„Ak orgán verejnej moci zasahuje do súkromnoprávnych vzťahov spôsobom, ktorý presahuje rámec jeho

zákonnýchkompetencií,jepovinnosťouvšeobecnýchsúdovposkytnúťochranudotknutýmsubjektívnym
právam.“
13. Navrhovateľka ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/49/2018, z ktorého
cituje: „Ochrana poskytovaná neodkladným opatrením môže smerovať aj k ochrane faktického stavu,
ak jeho narušenie hrozí vznikom ujmy ešte pred rozhodnutím vo veci samej.“ Ďalej na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/83/2016, z ktorého cituje: „Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
sa nevyžaduje úplné dokazovanie, ale iba osvedčenie rozhodujúcich skutočností, pričom postačuje
pravdepodobnosť tvrdeného nároku“. Vo väzbe na daný právny záver navrhovateľka akcentuje, že súd
prvej inštancie kládol na žalobkyňu neprimerane vysoké dôkazné nároky, blížiace sa dokazovaniu vo
veci samej. Na margo potrebnej neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľka ďalej poukazuje na závery

obsiahnuté v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/52/2017, v zmysle ktorých, cit.: „Potreba
neodkladnejúpravypomerovjedanáajvtedy,akexistujereálnahrozbazásahudovýkonusubjektívneho
práva, ktorého následky by boli ťažko napraviteľné alebo by sa odstránili len s neprimeranými nákladmi“.
Na margo povinnosti súdu, vysporiadať sa s argumentáciou strany poukazuje na Nález Ústavného súdu
SR sp.zn. II. ÚS 78/2013, z ktorého obsahu cituje: „Súčasťou práva na spravodlivý proces je povinnosť

súdu riadne, presvedčivo a logicky reagovať na podstatné tvrdenia a dôkazy účastníka konania.“
14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 CSP) proti rozhodnutiu ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 CSP) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia jasne

a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie. Z pohľadu logiky
a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
vytknúť závažné nedostatky. Je potrebné poznamenať, že do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp.zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby

účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
16. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd v nadväznosti na produkovanú
odvolaciu argumentáciu považuje za potrebné upriamiť pozornosť na dva základné aspekty, pre ktoré
nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Prioritne je potrebné pozastaviť sa pri charaktere tvrdenej hroziacej ujmy na strane navrhovateľky.
Ako navrhovateľka uvádza v podanom odvolaní, potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňuje
tvrdením, že dôsledkom zásahov odporcu je cit.: „Odliv zákazníkov, pokles tržieb a ohrozenie
ekonomickej existencie prevádzky“. Nakoľko navrhovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie toto

svojetvrdenie–odlivzákazníkov,poklestržieb,ktoréskutočnostibymohliohroziťekonomickúexistenciu
prevádzky nijak neosvedčila (ostalo len v rovine tvrdení), nebolo dôvodné, aby súd skúmal/zaoberal
sa skúmaním otázky vecných práv k spornej ploche (parkovisku). Pokiaľ (snáď) navrhovateľka zastáva
názor, že samotné tvrdenie o uložení pokuty/ukladanie pokút (hoc aj preukázané) je spôsobilé samo
osebe osvedčiť jej tvrdenie o odlive zákazníkov a poklese tržieb, resp. o ohrození existencie prevádzky,

odvolací súd takýto názor nezastáva. Ad a) z dôvodu, že navrhovateľka doložením rozhodnutí o uložení
pokuty preukázala, že bola uložená pokuta jej osobe (nie pokuta akémukoľvek inému zákazníkovi/
zákazníkom), Ad b) z dôvodu, že navrhovateľka netvrdila/neosvedčila, že nie je možné, aby zákazníci
parkovali na inej než spornej ploche. Naopak, z jej tvrdení (obsiahnutých v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia) plynie, že v blízkosti spornej plochy nachádzajú sa/obec zriadila parkovné

miesta, hoc aj spoplatnené. Nie je teda vylúčené, aby zákazníci mieniaci využiť služby prevádzky,
parkovali na inom mieste v blízkosti prevádzky. Ďalší tvrdený/osvedčený zásah žalovaného – výzva na
odstránenie vodorovného dopravného značenia ani hypoteticky nebola/nie je spôsobilá privodiť odliv
zákazníkov, resp. pokles tržieb navrhovateľky a ohroziť tak existenciu prevádzky.
18. Druhým dôležitým aspektom, pri ktorom je potrebné pozastaviť sa, je charakter tvrdeného/

osvedčeného zásahu zo strany odporcu. Navrhovateľka tvrdí a osvedčuje zásah formou ukladania pokút
(navrhovateľke) a výzvy na odstránenie vodorovného značenia. Spôsob, akým odporca do tvrdeného
vecného práva navrhovateľky zasahuje, je ale prejavom výkonu právomoci orgánu verejnej správy
a má (a to je vo veci celkom zásadným) základ/oporu v normách administratívno-právnych, a preto
ochrana pred takýmto konaním spadá do sféry správneho práva, upravujúceho riadne a mimoriadne

opravnéprostriedkyšpecificképredanýtypadministratívnehokonania(spadajúcehodosférysprávneho
trestania), prokurátorský dozor nad dodržiavaním zákonnosti postupov orgánov verejnej správy, ako aj
prostriedky ochrany, ktoré vo väzbe k daným zásahom poskytuje všeobecné správne súdnictvo, a to
v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy na podklade všeobecnej
správnej žaloby v intenciách ust. § 177 a nasl. CSP a v jej rámci upraveného inštitútu priznania

odkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,(resp.zasplneniazákonnýchpodmienok)vrámciosobitnýchkonaní
napr. v zmysle § 252 a nasl. CSP.
19. V prejednávanej veci odporca do tvrdeného vecného práva/vecných práv navrhovateľky nezasahuje
mimo rámca administratívneho konania, resp. mimo rámca jemu daných oprávnení plynúcich
z osobitných administratívno-právnych predpisov. Na margo poukazu navrhovateľky na Nález

Ústavného súdu, ktorý označila spisovou značkou „I. ÚS 46/2015“, z ktorého obsahu navrhovateľka
cituje: „Ak orgán verejnej moci zasahuje do súkromnoprávnych vzťahov spôsobom, ktorý presahuje
rámec jeho zákonných kompetencií, je povinnosťou všeobecných súdov poskytnúť ochranu dotknutým
subjektívnym právam“, odvolací súd dodáva nasledovné. Prioritne je potrebné konštatovať, ževrozhodnutísp.zn. I.ÚS46/2015ÚstavnýsúdSRneposudzovalotázkysúvisiacesoznačenoucitáciou
a v texte uznesenia I. ÚS 46/2015 sa žiaden navrhovateľkou označený/citovaný záver Ústavného súdu
SR nenachádza. Bez možnosti overiť, na akom skutkovom a právnom základe bol (zrejme v inej veci)

vyslovený daný záver Ústavného súdu SR, nemôže sa odvolací súd ani vyjadriť, či daný záver je
použiteľný aj pre prejednávanú vec a či skutkové a právne otázky, posudzované odvolacím súdom, sú
obdobné tým, z ktorých vychádzal Ústavný súd SR pri vyslovení citovaného záveru.
20. Odhliadnuc od faktu, že daná citácia z označeného rozhodnutia ÚS SR neplynie, ak by aj odvolací
súd (bez znalosti súvisiacich skutkových a právnych otázok veci, v ktorej mal byť vyslovený citovaný

záver) mal naň vziať zreteľ uvádza, že v prejednávanej veci, orgán verejnej správy nekonal mimo rámca
svojich právomocí, keďže ukladanie pokút za správne delikty do jeho právomoci nepochybne patrí (§
139d ods. 1 vo väzbe na § 139a ods. 7 písm. b) zákona o cestnej premávke). Okolnosť, či v danom
prípade bola/nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu je otázkou inou, nepochybne do
prieskumu súdu v rámci civilného sporového konania nepatriacou.
21. Týmto záverom odvolací súd nemienil naznačiť, že civilný súd nemal právomoc rozhodnúť o návrhu

navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ale len ozrejmiť, že pre jeho nariadenie neboli
splnené zákonné podmienky. Odvolací súd v danej súvislosti poukazuje na závery Najvyššieho
správneho súdu SR sp.zn. I. Skomp/4/2022 zo dňa 21.4.2022, plynúce z bodu 12. daného rozhodnutia,
cit.: „Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti
súd podľa CSP. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP,

súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva.
Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone
právomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/240/98
a 7Cdo/59/2011, ako aj judikát R 123/1999). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že
neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný

súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že
neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné
domáhať sa ochrany práva žalobou (§ 131 CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho
právomoc. Tieto okolnosti však nie sú určujúce pri posudzovaní, či správny súd má právomoc na konanie
o neodkladnom opatrení. Naopak, sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť

neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práve voči danému odporcovi a práve na ochranu
toho práva, ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je však úlohou civilného súdu, ktorý
bude o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodovať“.
22. Z označených záverov Najvyššieho správneho súdu SR (mimo iné) v stručnosti plynie, že pre
nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné naplnenie dvoch pozitívnych a jednej negatívnej

podmienky.

Ad a) musia byť naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má na mysli ust.
§ 324 a § 325 ods. 1 CSP (tieto v prejednávanej veci naplnené neboli – navrhovateľka/mimo iné/

neosvedčila tvrdenie o odlive zákazníkov, poklese tržieb, resp. ohrození činnosti prevádzky),

Ad b) povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis so žalobou vo veci samej (§ 336 a § 337
CSP),

Ad c) nemôže byť neodkladné opatrenie nariadené, ak jeho obsah bráni vo výkone právomoci inému
orgánu verejnej moci (v prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha ochrany práve z dôvodu
tvrdených/osvedčených zásahov orgánu verejnej správy vo forme ukladania pokút a výzvy na

odstránenie vodorovného dopravného značenia a formuluje návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia širokého rozsahu fakticky zasahujúceho do právomoci iného orgánu verejnej správy a brániaci
mu (v prípade vyhovenia návrhu) vo výkone jeho právomoci.

23. Odvolateľka akcentuje, že nenamieta zákonnosť správnych pokút, nedomáha sa prieskumu

všeobecnezáväznéhonariadenia,alesadomáhaochranysvojho„hmotnoprávnehopostavenia“–držby,
vecného bremena, vlastníctva stavby parkoviska, s ktorými sa súd nevysporiadal.
24. Odvolací súd vo väzbe k uvedenej odvolacej argumentácii uvádza nasledovné. Odvolateľka
vychádza z mylnej premisy, že ochrana vecných práv spadá len do pôsobnosti civilných súdov a jemožné ju poskytnúť len v rámci civilného sporového konania. Ochrana navrhovateľkou označených
práv je však rovnako poskytovaná normami administratívnoprávnymi (napr. v rámci konania orgánov
verejnej správy o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti ich rozhodnutiam, resp.

v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutí, opatrení a pod. orgánov verejnej správy správnymi súdmi
podľa Správneho súdneho poriadku. Príkladmo súd upriamuje pozornosť na ust. § 177 ods. 1 SSP
podľa ktorého, cit.: „správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv
proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verenej správy. Zákonodarcom
v predmetnom ustanovení zmieňované „subjektívne práva“ nemožno v žiadnom prípade stotožňovať

len s hmotnými právami plynúcimi z administratívno-právnych predpisov. Pod práva (subjektívne)
chránené v rámci správneho súdneho konania patria bez výnimky aj vecné práva – ochrana držby,
vlastníckeho práva, resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako aj iných majetkových hodnôt,
resp. majetkovej sféry v širšom slova zmysle.

25. Práve prepojenie dopadu rozhodnutia (resp. opatrenia alebo zásahu) orgánu verejnej správy

na subjektívne práva so súdnym prieskumom vymedzuje účel ochrany, ktorý je spojený s podaním
všeobecnej správnej žaloby. V prejednávanej veci (ako bolo zmieňované na iných miestach tohto
uznesenia) je teda pre rozlíšenie toho, aký právny prostriedok ochrany (tvrdených) porušených
subjektívnych práv navrhovateľky má byť použitý celkom zásadným, akým spôsobom odporca (mesto
C.) do tvrdených subjektívnych práv navrhovateľky zasahuje. Pokiaľ tak činí, ako navrhovateľka

popísala, ukladaním pokút a výzvami na odstránenie vodorovného dopravného značenia pod hrozbou
pokuty, činí tak v medziach jeho zákonných kompetencií a otázka, či sú/nie sú, resp. boli/neboli splnené
podmienkypreukladaniepokút,tedačibola/nebolanaplnenáskutkovápodstatatohoktoréhosprávneho
deliktu atď. patrí pod úpravu noriem správneho práva a navrhovateľka k ochrane svojich tvrdených
porušených subjektívnych práv musí využiť prostriedky ochrany, ktoré tieto predpisy upravujú.

26. Na margo odvolacej námietky, v rámci ktorej navrhovateľka namieta nesprávne hodnotenie
projektovej a kolaudačnej dokumentácie súdom prvej inštancie, ktorej význam podľa mienky
navrhovateľky súd prvej inštancie zásadne bagatelizoval a vyhodnotil len formálne, odvolací súd udáva,
že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp.zn. IV. ÚS
252/04).

27. Odvolací súd udáva, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyhodnotením označeného dôkazu súdom
prvej inštancie. Z obsahu projektovej dokumentácie súd prvej inštancie zistil (bod 5. napadnutého

uznesenia), že sa v nej udáva, že dopravne je objekt napojený na miestnu komunikáciu, ktorej
šírkové parametre dávajú možnosť zriadenia odstavného pruhu pre parkovanie osobných vozidiel,
ako dosiaľ. Okrem toho je pred objektom spevnená plocha, umožňujúca parkovanie ďalších 5
osobných áut. Odvolací súd stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že návrh parkovania
vyplývajúci z projektovej dokumentácie predstavuje návrh spôsobu, akým bude zabezpečená potreba

odstavných a parkovacích plôch pre tú ktorú konkrétnu stavbu. Projektová dokumentácia rieši dopravu
k stavbe, minimálny požadovaný počet parkovacích miest, nemá však ambíciu (ani nemôže) riešiť
otázky vlastníckeho práva k cestnému telesu (parkovisku). Záverom k uvedenej odvolacej námietke
je podstatné uviesť, že nie je vo veci relevantná, nakoľko bez ohľadu na to, či by navrhovateľke
(hypoteticky) svedčilo/nesvedčilo právo plynúce z vecného bremena k spornej nehnuteľnosti atď. nič

by uvedená skutočnosť nemenila na podstatnom závere, že na poskytnutie ochrany subjektívnych práv
navrhovateľke v prejednávanej veci civilný súdom, neboli splnené podmienky tak, ako v podrobnostiach
odvolací súd zmienil v bodoch 18. a nasl. tohto uznesenia.
28. Navrhovateľka síce odvolaním napadla uznesenie súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu,
t.j. aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ale výlučne v súvislosti s ňou

tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia). Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť
odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od neho závislého výroku
o náhrade trov konania.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1

CSP. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému odporcovi vznikol v zásade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj
bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu
spisu vyplýva, že v danom prípade odporcovi žiadne trovy nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovnenerieši situáciu, ak strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania, v konaní žiadne trovy nevznikli.
Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím základných princípov Čl. 4

ods.2CSPaplikovalnarozhodnutieonárokunanáhradutrovkonaniaprincípracionálnehozákonodarcu
a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, resp. jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Odvolací

súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)