Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoEk/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111222318
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2111222318.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
ErikaTischlerováaJUDr.PeterDuman,vexekučnejvecioprávneného:Sociálnapoisťovňa,sosídlomul.
29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, Ulica
Vl. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX, pre vymoženie
545,35 eura a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom Námestie Sv.

Michala5/A,Hlohovec,podsp.zn.EX1328/2011,naodvolanieoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresného
súdu Trnava č. k. 21Er/579/2011-24 zo dňa 22. februára 2019 – voči výroku III. o trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

-3-

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, výrokom
II. exekúciu zastavil, výrokom III. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému a výrokom IV. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 243h ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež „EP“), § 166a ods. 1 písm. a), § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) a vecne
tým, že súd prvej inštancie mal z lustrácie preukázané, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.
36OdK/53/2017 zo dňa 14.09.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, ktorý je povinným v tejto

exekúcii. Pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol
vyhlásený konkurz voči povinnému, pretože predmetná pohľadávka vznikla na základe rozhodnutia
oprávneného v roku 2011, teda ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Súd prvej
inštancie preto s odkazom na § 57 ods. 1 písm. g) a § 57 ods. 2 EP v spojení s § 167f ods.
2 ZKR vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. O trovách oprávneného a povinného rozhodol
analogicky podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že oprávnenému a

povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože k zastaveniu exekúcie došlo bez zavinenia
oprávneného ako aj povinného. O nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1, § 203 ods. 3, § 200 ods. 1 a 5 EP a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak,
že súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pretože na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz, preto oprávnenému vznikla povinnosť nahradiť trovy exekúcie, pričom
o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.3. Proti tomuto uzneseniu výlučne proti výroku III. o trovách exekúcie podal včas odvolanie (podľa § 124
ods. 1 CSP posúdiac podanie podľa jeho obsahu) oprávnený s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací
súd súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie neprizná. Namietal, že pohľadávka exekútora

nadobudla charakter konkurznej pohľadávky, preto si exekútor mal pohľadávku prihlásiť v konkurznom
konaní. Súd priznal exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie neprávom, pretože § 203 ods. 3
EP v čase začatia exekúcie nebol v platnosti a pri vyčísľovaní trov exekučného konania je potrebné
postupovať podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
a Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie, teda dňom 29.09.2011. Keďže konkurz

na majetok povinného bol vyhlásený 14.09.2017, oprávnený nemohol predvídať konkurz na majetok
povinného, ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Oprávnený
nemôže znášať dôsledky za to, že exekútor bol celý čas nečinný. Povinnosť nahradiť trovy súdnemu
exekútorovi mu nemožno uložiť ani podľa § 203 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017, ktorý ako podmienku
uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na
zastavení exekúcie. Súdny exekútor nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude

postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Možno preto konštatovať, že hoci súdny
exekútor má zákonný nárok na náhradu trov konania, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto
trovy aj v každom prípade reálne vymôže. V tomto prípade by oprávnený trovy exekúcie platiť nemal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario), skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci zistil, že odvolanie oprávneného
smerujúce proti výroku III. o trovách exekúcie je neprípustné, v dôsledku čoho je nevyhnutné ho podľa
§ 386 písm. c) CSP odmietnuť.

5. Podľa § 355 ods. 2 CSP, ktorý sa použije aj v exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 EP), proti uzneseniu

súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Uznesenia, proti ktorým je odvolanie
prípustné, sú taxatívne vymenované v § 357 CSP. Právna úprava v Exekučnom poriadku je koncipovaná
na výslovne stanovenej prípustnosti odvolania proti konkrétnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

6. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora dňa 29.09.2011,

v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§
243b ods. 1 EP). Výnimkou je však ustanovenie § 243b ods. 3 EP, podľa ktorého sa o odvolaní proti
výroku o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo odvolanie
podané pred 01.11.2013, inak sa naň použijú predpisy účinné od 01.11.2013. Novela Exekučného
poriadku účinná od 01.11.2013 (zákon č. 299/2013 Z. z.) zrušila prípustnosť odvolania proti výroku o

náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 EP. V dôsledku zmeny vykonanej v § 58 ods. 6 EP účinnej
od 01.11.2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ale ani iného predpisu nepripúšťa podať
odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie.

7. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a

nasl. EP nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP. Vo
vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ust. § 357
písm. m) CSP, ktorý upravuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o nároku na náhradu trov
konania. Trovy exekúcie totiž predstavujú osobitný inštitút upravený v Exekučnom poriadku odlišný od
trov konania, ktorý predstavuje procesný nárok súdneho exekútora (§ 200 ods. 1 EP v znení účinnom do

31.03.2017) a je identifikovaný ako odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonaní exekúcie. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie
o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora v zmysle § 200 ods. 5 EP. Civilný
sporový poriadok je pritom možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú
Exekučným poriadkom upravené komplexne. Právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku

komplexná a v tomto smere niet priestoru na použitie Civilného sporového poriadku. Z tohto dôvodu
nemožno na rozhodnutie súdu o trovách exekúcie aplikovať ani primerane § 357 písm. m) CSP (porov.
uznesenie Ústavného súdu SR z 25.05.2021, sp. zn. I. ÚS 217/2021).

8. Keďže napadnuté uznesenie o trovách exekúcie bolo vydané 22.02.2019, podľa už citovaných

ustanovení odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné. Samotné nesprávne poučenie
prvoinštančného súdu o prípustnosti odvolania pritom jeho prípustnosť nezakladá (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 14/2017).9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o
odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť (výrok I.).

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa čl. 4 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262

ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania
o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté, preto aplikoval ust. § 256 ods. 1
CSPonáhradetrovkonaniaprizastaveníkonania,ktoréječodoobsahuaúčelunajbližšieposudzovanej
právnej veci. Výsledok tohto odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil oprávnený podaním
neprípustného odvolania, v zásade by preto patrila náhrada trov konania protistrane (v tomto prípade
povinnému a súdnemu exekútorovi). V prejednávanej veci si však povinný ani súdny exekútor trovy

konania neuplatnili a v odvolacom konaní im ani žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli, preto im odvolací súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal (výrok II.).

12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

-2-

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).