Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010873
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825010873.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D.
C., trvale bytom E., F. G. XXX/XX, toho času v H. I. H. A., trestne stíhanému pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/
Trestného zákona v spojení s § 122 ods. 3 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 17. decembra

2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 27. októbra 2025, sp. zn. 25T/70/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. októbra 2025, sp. zn. 25T/70/2025, bol obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona v spojení
s § 122 ods. 3 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
„dňa XX.XX.XXXX v čase približne o XX:XX hod. v J., na ulici F. K. XXXX/XX prišiel do L. F., kde si na
pravú ruku nasadil kovový boxer striebornej farby o rozmere 10,8 x 7,3 cm, prišiel k poškodenému F. C.,
ktorý tam v tom čase hral na hernom automate a následne sa poškodenému F. C. vyhrážal, že ho zabije,
dobije, že si na neho počká vonku, a že odtiaľ poškodený neodíde živý, načo poškodený z obavy o

svoj život bol ticho, nijako nereagoval a obžalovaného ignoroval, následne ku nim prišla zamestnankyňa
uvedenej herne, ktorá obžalovaného vzala ďalej od poškodeného preč z hernej zóny ku barovému pultu,
kde bol obžalovaný ďalej vulgárny, následne obžalovaný v čase približne o 01:30 hod. opätovne prišiel
za poškodeným, pričom na pravej ruke mal stále nasadený kovový boxer a poškodenému F. C. sa
opätovne vulgárne vyhrážal, že ho zabije, že z herne neodíde a že si na poškodeného počká vonku a zo
vzdialenosti približne 1m rukou, na ktorej mal nasadený kovový boxer gestikuloval tak, že naznačoval

údery proti poškodenému, po chvíli sa obžalovaný presunul naspäť k barovému pultu, kde sa naďalej
vulgárne vyjadroval na adresu poškodeného a znovu sa vyhrážal, že si poškodeného počká, že má ísť
von pred herňu, kde ho dobije, a že ho zabije, na čo poškodený zavolal na políciu, čím obžalovaný A.
B. uvedeným konaním vzbudil u poškodeného F. C. dôvodnú obavu o život a zdravie, že svoje vyhrážky
naplní“.

Za to bol okresným súdom obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 360
ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného
zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov
nepodmienečne, pričom podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na výkon tohto trestu bol
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 2 (dva) roky a podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona trest prepadnutia veci - a to 1 kus kovový boxer striebornej farby o rozmeroch 10,8 cm x 7,3 cm
s tým, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Okresný súd napadnutým rozsudkom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom
obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. k. 26T/6/2025-67 zo dňa 27.01.2025,

právoplatným dňa 27.10.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
ihneď písomne v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré
dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Samosudca Okresného súdu Prievidza rozsudkom sp. zn. 25T/70/2025-218 zo dňa 27.10.2025 uznal
obžalovaného A. B. vinným z prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na §138 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 122 ods. 3 Trestného
zákona, a za to odsúdil podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona,

§ 36 písm. I), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 42 ods. 1
Trestnéhozákona,§41ods.1Trestnéhozákonanasúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere6mesiacov
nepodmienečne, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd ďalej podľa § 61 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona s použitím § 36 písm. I), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného

zákona uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke na 2 roky, ďalej podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanému trest
prepadnutia veci, a to 1 ks kovový boxer striebornej farby o rozmeroch 10,8 cm x 7,3 cm, podľa § 60 ods.
5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Súd ďalej podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.

k. 26T/6/2025-67 zo dňa 27.01.2025, právoplatným dňa 27.10.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Výrok o treste napadnutého rozsudku považujem za nezákonný, nakoľko uložený trest je v rozpore so
zásadami ukladania trestov.

Nesúhlasímstvrdenímsúduobsiahnutýmvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia,žepriukladanídruhu
a výmery trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona,
ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný

účinok, prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby a zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej
páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

Mám za to, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho druhu a výmery
v predmetnej veci dostatočne nezohľadnil konkrétne okolnosti uvedené v ustanovení § 34
ods. 4 Trestného zákona.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,

ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonaspolusuloženímsúhrnnéhotrestusúdzrušívýrokotresteuloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom.Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

V danom prípade prichádzalo do úvahy uložiť obžalovanému A. B. súhrnný trest podľa § 42 ods. 1

Trestného zákona, a to vzhľadom na to, že v danom prípade súd odsúdil obžalovaného A. B. za trestný
čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho
trestný čin, a to trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/6/2025-67 zo dňa 27.01.2025,
doručeným obžalovanému dňa 09.09.2025, právoplatným dňa 27.10.2025 za prečin marenie výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiace nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia, tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dva roky.

Súd v danom prípade uložil obžalovanému A. B. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
nepodmienečne a na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia. Mám za to, že hoci v danom prípade pri ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody
súd vychádzal z trestnej sadzby, ktorú Trestný zákon stanovuje za trestný čin najprísnejšie trestný, čo
znamená, že vychádzal z trestnej sadzby stanovenej pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 2 Trestného zákona, čo je
6 mesiacov až 3 roky, súd uložil súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, pričom

takto určená výmera trestu je príliš mierna a v žiadnom prípade nezohľadňuje spôsob spáchania
trestného činu, kedy sa obžalovaný opakovane vyhrážal poškodenému zabitím, pričom tento skutok
spáchal so zbraňou a ani osobu obžalovaného, ktorý bol pred spáchaním tohto skutku 7 x súdne trestaný
a boli mu opakovane uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, naposledy pred spáchaním
predmetného skutku bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T 57/2022 zo dňa

25.08.2022, právoplatným dňa 13.10.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To
72/2022 zo dňa 13.10.2022 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona a za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného
zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok 2 mesiace nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a tiež trest zákazu

činnosti riadiť motorové vozidlá na 2 roky a 6 mesiacov.

Vsúladesozásadamiindividuálnejagenerálnejprevencieavsúladesúčelomtrestubolopretopotrebné
na obžalovaného pôsobiť súhrnným trestom odňatia slobody vo výmere vyššej ako je dolná hranica
trestnej sadzby, a to v prvej polovici trestnej sadzby podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím §

38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. I), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona.

Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa sa vzhľadom na uvedené ani voči ostatným členom spoločnosti

neprejavuje ako prvok generálnej prevencie. Nie je totiž spôsobilé pôsobiť tak, aby ostatných členov
spoločnosti odradil od páchania trestných činov a nemôže vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Práve naopak.

Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s požiadavkou spravodlivého potrestania

páchateľov trestných činov a povinnosťou pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t. j. na dôsledné
zachovávanie zákona, aby bola vo vedomí verejnosti upevňovaná viera
v spravodlivosť postupu a rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil

výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/70/2025-218 zo dňa 27.10.2025, a aby
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložil obžalovanému A. B. súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere vyššej ako na dolnej hranici trestnej sadzby, a to v 1. polovici trestnej sadzby podľa § 360 ods.
2 Trestného zákona s použitím § 38ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, na výkon ktorého ho podľa §
48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
s použitím § 36 písm. I), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona zároveň
navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 2 roky a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil
obžalovanému trest prepadnutia veci, a to 1 ks kovový boxer striebornej farby o rozmeroch 10,8 cm

x 7,3 cm, podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Zároveň
navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste
uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. k. 26T/6/2025-67 zo dňa
27.01.2025, právoplatným dňa 27.10.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.“

Obžalovaný A. B. sa prostredníctvom obhajcu k podanému odvolaniu prokurátora písomne vyjadril
nasledovne:

„Rozsudok považujeme za spravodlivý, správny a zákonný, pričom spĺňa individuálnu aj generálnu
prevenciu.

Sme názoru, že súd správne zohľadnil vyhlásenie Obžalovaného o vine a jeho prijatie, ako aj úprimné
oľutovanie. Obžalovaný vyhlásením umožnil zjednodušiť celý proces dokazovania, ktorý by bolo
vzhľadom na osobu svedka-poškodeného a svedka pravdepodobne veľmi problematické.

Obžalovaný bol celé konanie presvedčený, že jeho konanie nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu a
išlo o typickú "hádku chlapov o dievča v krčme", ktorá sa deje v danom sociálnom prostredí prakticky
bežne a nejedná sa o nič výnimočné. Sme presvedčení, že prokuratúra v rozpore s realitou prisudzuje
konaniu Obžalovaného príliš vysokú mieru ohrozenia spoločnosti. Vôbec nie je zohľadnené v akom
kontexte a v akom sociálnom prostredí sa konanie stalo a z akých sociálnych pomerov je Obžalovaný,

poškodený-svedok a svedok
a ich vzájomnú interakcia.

Na hlavnom pojednávaní sa Obžalovaný rozhodol, že sa k danému konaniu prizná
a bude teda akceptovať aj vyhodnotenie prokuratúry a súdu, že ide o trestný čin. Vyhlásil svoju vinu

a oľutoval svoje konanie. Nie sme názoru, že je adekvátne a spravodlivé uložiť za dané konanie
Obžalovanému prísnejší trest ako 6 mesiacov nepodmienečne a odvolanie
v neprospech Obžalovaného považujeme za nedôvodné.

Opätovne uvádzame, že Rozsudok považujeme za spravodlivý, správny a zákonný, pričom spĺňa

individuálnu aj generálnu prevenciu. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby odvolací súd odvolanie
podané v neprospech Obžalovaného zamietol podľa ust. § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora zotrvali procesné strany na svojich písomných
návrhoch.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (v
texte tohto rozhodnutia aj len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí
preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokoch rozsudku okresného súdu o uložených trestoch, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva,
že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súdnezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného.

Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu
o uloženom treste obžalovanému vyplýva, že prokurátor namietal, že uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody je neprimerane mierny, teda existenciu vád podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného

súdu o uloženom treste odňatia slobody, senát odvolacieho súdu dospel k záveru o nedôvodnosti
odvolacích námietok prokurátora.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť uloženého trestu odňatia slobody,
z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky vo vzťahu k skutkovým okolnostiam,

ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu odňatia slobody. Na základe preskúmania
veci ani odvolací súd nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní tohto
trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podľa názoru odvolacieho
súdu okresný súd v prejednávanom prípade pri ukladaní konkrétneho druhu a výmery trestu dôsledne
prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona s prihliadnutím na účel trestu v
zmysle§34ods.1Tr.zák.Odvolacísúdpovažujezapotrebnévysloviťnázor,podľaktoréhonaokolnosti,

uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Podľa názoru
odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v zmysle uvedeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku v

súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. poskytuje jasné a zrozumiteľné odpovede ohľadom všetkých
podstatných skutkových a právnych okolností významných pre rozhodnutie o uloženom treste odňatia
slobody.

Podstata odôvodnenia odvolania prokurátora spočívala v tom, že podľa názoru prokurátora okresný

súd nesprávne vyhodnotil v konkrétnom prípade spôsob spáchania činu a skutočnosť, že obžalovaný
bol doposiaľ už viackrát súdne trestaný a boli mu opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia
slobody.

Odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd po materiálnej stránke v zmysle § 34

ods. 4 Tr. zák. správne prihliadol na to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento
úprimne oľutoval a najmä na skutočnosť, že obžalovaný urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd
prijal,významnýmspôsobomnapomoholsúdupriobjasňovanítrestnejčinnostivzmysle§36písm.n)Tr.
zák.Tútookolnosťjenevyhnutnéajpodľanázoruodvolaciehosúduvýznamnýmspôsobomzohľadňovať
pri ukladaní trestu.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania a závažnosť činu obžalovaného na základe zistených skutočností
prípadu, významných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34
ods. 1, 4 Tr. zák., odvolací súd poukazuje na to, že samotná závažnosť spáchaného trestného činu
je vyjadrená jeho trestnou sadzbou, zakotvenou v osobitnej časti Trestného zákona. Na základe

okresným súdom správne zistených skutočností, významných pre posúdenie závažnosti spáchaného
trestného činu, v posudzovanom prípade ani odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré
by viedli k záveru o jeho zvýšenej závažnosti nad rámec skutkovou podstatou spáchaného činu
predpokladanej základnej závažnosti činu. Okolnosť, že z poznatkov o osobe obžalovaného možnodôvodne vyvodiť existenciu určitých sklonov k porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom,
okresný súd nepochybne tiež zohľadnil v tom, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Tr. zák. a prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Zároveň prihliadol

na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov
a správne podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody. Tu je potrebné zdôrazniť,
že obžalovanému, vzhľadom k jeho recidíve trestnej činnosti, bol uložený trest v najprísnejšej forme,
a to trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu.

S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne pri ukladaní trestu
obžalovanému zohľadnil nielen skutočnosti v neprospech obžalovaného, ako ich uvádzal prokurátor,
ale aj tie v jeho prospech a obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov,
zohľadňujúc pritom aj súbežné uloženie trestu zákazu činnosti a trestu prepadnutia veci. Preto odvolací
súd nedospel k záveru o existencii odvolaním prokurátora uplatneného dôvodu odvolania podľa § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por., teda, že obžalovanému mal byť v prejednávanom prípade okresným súdom

uložený neprimerane mierny trest odňatia slobody.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371
ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou
v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.