Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200348
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny
Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci
žalobcu (sťažovateľa): ANMIMA s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 15, 010 01 Žilina, IČO: 44 359 594, zast.:
ADVOKÁTSKA KANCELÁTIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská

Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100542812/2022 zo dňa 22.
marca 2022, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn.:
BB-72S/41/2022 - 231 z 13. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa zamieta.
II. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový
orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“)
za zdaňovacie obdobia apríl 2015, jún 2015, júl 2015, august, 2016, september 2016, október 2016,
november 2016, marec 2017, apríl 2017, jún 2017, júl 2017, október 2017, január 2018 a október 2018.
O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100855533/2021 zo dňa 18. mája 2021 a
na jeho základe vydal za zdaňovacie obdobie január rozhodnutie č. 102637167/2021, ktorým žalobcovi

vyrubil rozdiel dane v sume 10 000,00 Eur (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“). Rozhodnutie bolo
založené na skutočnosti, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období január 2018 neoprávnene
odpočítal DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SARCO s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06
Bratislava - mestská časť Rača (ďalej ako „SARCO s.r.o.“ alebo „SARCO“), IČO: 50 156 306, DIČ:
2120199378 za prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s kultúrnym podujatím
KAREL GOTT má koncert „POŠLI TO DÁL.“.
2. V odôvodnení rozhodnutia správca dane podrobne uviedol, že organizátorom podujatia KAREL GOTT

má koncert „POŠLI TO DÁL“ bola SILVI PRODUCTION, s.r.o., Bratislavská 87, 902 01 Pezinok, IČO:
45 8772 89 (ďalej ako „SILVI PRODUCTION, s.r.o.“), ktorá zabezpečovala všetky reklamné služby v
spolupráci so svojími subdodávateľmi (JK Media s.r.o., K- production s.r.o.). Priamy dodávateľ žalobcu
(SARCO s.r.o.) deklaroval poskytnutie reklamných služieb prostredníctvom svojich dodávateľov (SILVI
PRODUCTION a Azaria service), pričom nemal žiadnych zamestnancov. Spoločnosť SARCO s.r.o.
od spoločnosti SILVI PRODUCTION kupovala výhradný reklamný priestor, ktorý ju oprávňoval počas

reklamných kampaní propagovať svojich reklamných partnerov. Prezentácia obchodných partnerov
a následná kontrola mali byť založené na dôvere ku konateľke spoločnosti SILVI PRODUCTION
s.r.o. p. Silvii Nemčovičovej. Spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. zabezpečila aj zaplatila celúreklamnú kampaň (v médiách, na billboardoch, v MHD, v printových médiách, zabezpečila prenájom
priestoru, vybavenie podujatia atď., pričom tieto služby si objednala od rôznych spoločností (JK
Media s.r.o., See&Go s.r.o., KALYPSO agency SK a pod.). Podľa konateľky p. Nemčovičovej všetky

služby zabezpečovala práve spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. len za pomoci svojich dodávateľov,
tieto služby neboli následne ani spoločnosti SARCO s.r.o. prefakturované. Od spoločnosti SILVI
PRODUCTION s.r.o. voči odberateľovi SARCO s.r.o. bola fakturovaná len suma za prevedený reklamný
priestor v čiastke 120 000,00 Eur bez DPH.

3. Podľa správcu dane spoločnosť SARCO s.r.o. bola vložená do obchodného reťazca len za účelom,
aby sa v tejto spoločnosti mohol vytvoriť priestor pre navýšenie ceny za poskytnuté reklamné služby,
ktoré boli následne fakturované odberateľom, ktorých logo bolo uvádzané v súvislosti s kultúrnym
podujatím. Spoločnosť SARCO navýšila cenu reklamných služieb pre svojich odberateľov (aj pre
žalobcu) bez vloženej pridanej hodnoty, pričom rozsah reklamných kampaní uvedených v zmluvách
medzi spoločnosťami SARCO s.r.o. a žalobcom bol totožný s rozsahom reklamnej kampane, ktorý bol

uvedený v zmluvách uzatvorených medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a SILVI PRODUCTION s.r.o.
Dodávateľ SARCO s.r.o. v daňových priznaniach za príslušné obdobia priznal daň na výstupe, ale pri
vysokom obrate vykázal nízku daňovú povinnosť, nakoľko si ju znižoval odpočítaním dane z faktúr najmä
od dodávateľa Azaria service s.r.o. a tým si optimalizoval svoju daňovú povinnosť. Táto spoločnosť
bola založená len na spoluprácu s p. Gracom (konateľom SARCO s.r.o.), s ktorým mal dohodnuté,

že rozpočet schválený na propagáciu koncertov sa bude v priebehu mesiacov rozpúšťať. Spoločnosť
Azaria service s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, podľa vyjadrenia jej konateľa bolo jeho úlohou
len sprostredkovanie propagácie koncertov a sponzorov firmy, cenu fakturácie mal stanovenú od p.
Graca, všetky činnosti pre odberateľa SARCO s.r.o. mala spoločnosť Azaria service s.r.o. zabezpečovať
subdodávateľsky. Spoločnosti Tippi s.r.o. a Usegee s.r.o. ako dodávatelia spoločnosti Azaria service

s.r.o. sa na adrese sídiel uvedených v obchodnom registri nenachádzali, išlo o virtuálne sídla, do
funkcie konateľov boli dosadené osoby s cudzou štátnou príslušnosťou, ktoré so správcom dane
nespolupracovali, nemali žiadnych zamestnancov ani podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti,
v podaných daňových priznaniach vykazovali vysoké obraty a ich jedinou úlohou bolo fakturačne vykryť
prípadné vzniknuté daňové povinnosti spoločnosti Azaria service s.r.o. Preverením bankových účtov

spoločností zapojených do fakturačných reťazcov správca dane zistil, že zrealizované bezhotovostné
platby na bankových účtoch medzi jednotlivými obchodnými spoločnosťami v reťazci (v miliónových
čiastkach) mali len deklarovať zdanie reálnosti obchodných prípadov, avšak určené osoby z reťazca
uskutočňovali hotovostné výbery finančných prostriedkov z účtov vo vysokých čiastkach. O takto
vybraných finančných prostriedkoch neexistujú žiadne dôkazy, že boli riadne zaúčtované a použité

na podnikateľské účely v súlade so zákonom. Podľa správcu dane išlo o premyslený a organizovaný
postup,kedysafinančnéprostriedky,ktorýmispoločnostiakoreklamnípartneriprispievalinaorganizáciu
kultúrnych podujatí, znižovali účelovými faktúrami len preto, aby sa nemuseli do štátneho rozpočtu
odvádzať vysoké sumy DPH, ktoré by za normálnych a pravdivých skutočností z tejto fakturácie vznikali.

4. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že spoločnosti SARCO a Azaria service s.r.o. a ich ďalší
subdodávatelia boli zapojení do tzv. systému koordinovaných firiem, pričom u nich dochádzalo k výmene
konateľov za cudzích štátnych príslušníkov, spoločnosti zostali nekontaktné, prípadne vymazané z
obchodného registra, nepodávali daňové priznanie k DPH ani kontrolné výkazy a nepriznali a nezaplatili
daň z príjmov právnických osôb zo svojich deklarovaných zdaniteľných plnení, ktoré uvádzali v daňových

priznaniach k DPH. Spoločnosti SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o. vykazovali ekonomické prepojenie
a existenčnú závislosť, fungovali jedna pre druhú, výkon reálnej ekonomickej činnosti spoločnosti Azaria
service s.r.o., ktorá mala vykonávať sprostredkovanie reklamnej a propagačnej činnosti s vykazovanými
tuzemskými tržbami vo výške niekoľko miliónov eur, je nereálny a pochybný.
5. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti tak, že poskytnuté reklamné služby pre žalobcu na

podujatí KAREL GOTT má koncert „POŠLI TO DÁL“ spočívali v uverejnení loga spoločnosti ANMIMA
s.r.o. ako reklamného partnera podujatia na tejto akcii v zmysle predloženej Zmluvy o zabezpečení
reklamných služieb so spoločnosťou SARCO s.r.o. Obstaranie reklamných služieb bolo preukázané,
logo bolo zverejňované a uvádzané v zmluvne dohodnutých médiách v pozícii reklamného partnera
podujatia, pričom bolo zistené, že tieto reklamné služby boli fakturované v reťazci subdodávateľov,

ktorí vykazovali rizikové správanie, ako aj od spoločností, ktoré reálne vykonali reklamné služby.
Dodávateľ žalobcu spoločnosť SARCO s.r.o. mal dodávateľa a následne niekoľkých subdodávateľov,
ktorí preukázateľne reálne organizovali a zabezpečovali reklamné služby súvisiace s podujatím,
a to SILVI PRODUCTION s.r.o., JK Media s.r.o., K-production s.r.o. Cena služieb od dodávateľaSILVI PRODUCTION s.r.o. za prijaté reklamné plnenia v spoločnosti SARCO s.r.o. bola však v
porovnaní s následnou fakturáciou odberateľom neporovnateľne nižšia. Z dôvodu, že spoločnosti
SARCO s.r.o. by tak z navýšenej fakturácie vznikali vysoké daňové povinnosti, bol vytvorený umelý

fakturačný reťazec (od dodávateľa Azaria service s.r.o.) za účelom vykrytia prípadných daňových
povinností spoločnosti SARCO s.r.o. Dodávatelia a subdodávatelia spoločnosti Azaria service s.r.o.
svoje vysoké daňové povinnosti nezaplatili do štátneho rozpočtu a vykazovali vysoké nedoplatky,
prípadne tieto koncové spoločnosti daňové priznania k DPH a kontrolné výkazy nepodávali vôbec.
V reťazci boli deklarované dodávateľské a odberateľské vzťahy od stupňa subdodávateľa Azaria

service s.r.o. výhradne medzi účastníkmi účelovo vytvoreného reťazca, avšak o reálnom výkone ich
podnikateľskej činnosti neboli zistené žiadne skutočnosti. Podstatou takto účelového vytvoreného
reťazca bolo deklarovanie podnikateľskej činnosti s miliónovými tržbami a miliónovými nákladmi len
podávaním daňových priznaní DPH a kontrolných výkazov. Existencia spoločností v popísanej schéme
viedli k znižovaniu daňových povinností v reťazci týchto spoločností, pričom konečným cieľom tohto
konania bolo zabezpečiť viac ako 90 % vstupov prostredníctvom spoločnosti Azaria service s.r.o. pre

odberateľa spoločnosť SARCO s.r.o. z dôvodu, aby bolo možné v spoločnosti SARCO s.r.o. neúmerným
spôsobom navýšiť protihodnotu fakturovanú konečným záujemcom o reklamné služby. Pri zachovaní
súčasne nízkych daňových povinností pri vysokých odpočítaniach, bol v schéme zapojených spoločností
opakujúcim sa spôsobom vytvorený priestor pre stanovenie nadhodnotenej ceny za reklamné plnenia,
ktorý sa prejavil na poslednom stupni reťazca, t. j. od spoločnosti SARCO s.r.o. smerom k jeho

odberateľom, t. j. k žalobcovi. Na základe uvedených zistení mal správca dane za preukázané, že
konanie spoločností zapojených do fakturačného reťazca SARCO s.r.o. - Azaria service s.r.o. a jeho
následní subdodávatelia (Usegee s.r.o., Felicis s.r.o., Tippi s.r.o., ...) je spojené s podvodným konaním.

6. Správca dane konštatoval, že náležitým preverením všetkých predložených dokladov, písomností a

dôkazov zistil, že reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia KAREL GOTT má koncert „POŠLI
TO DÁL“ bola reálne odvysielaná - nadobudnutá kontrolovaným daňovým subjektom ANMIMA s.r.o.,
avšak jej obstaranie bolo poznačené podvodným konaním spoločností zapojených do fakturačného
reťazca. Správca dane vykonal rozsiahle zisťovanie a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ,
predovšetkým Rozsudkom Axel Kittel a Recolta Recycling, C - 439/04 a C - 440/04, bod 56 v kontexte

s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016, bod 50. zistenia podrobne
analyzoval a s pozitívnym výsledkom vyhodnotil všetky štyri otázky, t.j považoval za zistené, že 1.
z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, 2. tento daňový únik bol dôsledkom
podvodu na DPH, 3. posudzované zdaniteľné obchody boli spojené s týmto podvodom na DPH a 4.
či kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím nákupom zapája do podvodu

na DPH. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane s poukazom na platnú európsku judikatúru
žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti SARCO s.r.o. za
fakturované reklamné služby. Dôvodom neuznania odpočítania dane bola správcom dane preukázaná
skutočnosť, že žalobca vedieť mohol, že prijatím faktúr od spoločnosti SARCO s.r.o. sa zapojil do
daňového podvodu, ktorého sa dopustili spoločnosti v popísaných fakturačných reťazcoch.

7. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia tiež poukázal na to, že oboznámil žalobcu s kontrolnými
zisteniami v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku listom doručeným 31.marca 2021 a
určil mu lehotu na odstránenie pochybností o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených
k výkonu daňovej kontroly. Žalobca opakovane požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, avšak

dôkazy na vyvrátenie pochybností správcovi dane nepredložil. Správca dane následne v súlade s
§ 46 ods. 8 Daňového poriadku doručil žalobcovi Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane sa následne v odôvodnení rozhodnutia
vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k zisteniam v Protokole. Správca
dane okrem iného uviedol, že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení k Protokolu predložil ako dôkaz

nacenenie jednotlivých projektov, na ktorých bolo uvádzané logo spoločnosti žalobcu od spoločnosti
Starmedia, predložený dôkaz považuje za nedôveryhodný, žalobcom predložené nacenenie produktov
niejezaloženénaoveriteľnýchpodkladochanemôžebyťpoužitéakodôkazobvyklejcenyzaposkytnuté
reklamné služby.

8. O podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100542812/2022 zo dňa 22. marca 2022 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Po zohľadnení
celého priebehu správneho konania skonštatoval, že u spoločností SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o.
a tiež ďalších spoločností zapojených do fakturačného reťazca došlo k podvodnému konaniu, keďžetieto si účelovými faktúrami znižovali daňové povinnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto
zapojené spoločnosti zanikli alebo došlo k výmene osôb konateľov za cudzích štátnych príslušníkov, boli
nekontaktné, neplnili si daňové povinnosti, pričom po založení vykazovali prudký nárast a po krátkom

čase činnosť utlmili. Reálny výkon ekonomickej činnosti zapojených spoločností nebol preukázaný a
vo fakturačnom reťazci dochádzalo k nadhodnoteniu fakturovaných plnení. Zo zistení tiež vyplýva,
že prostredníctvom spoločnosti Azaria service s.r.o. boli zabezpečované faktúry pre SARCO s.r.o. s
cieľom neúmerne navýšiť fakturovanú protihodnotu. Dokazovaním tak bolo preukázané, že obstaranie
reklamnej kampane žalobcom, ktorá bola síce reálne odvysielaná, bolo poznačené podvodným konaním

spoločností zapojených do fakturačného reťazca. S poukazom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora
EÚ považoval za preukázané, že zdaniteľné plnenie prijaté žalobcom bolo priamo spojené s daňovým
podvodom o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, avšak nevykonal úkony smerujúce k prevereniu
skutočností ohľadom ich poskytnutia. Žalobca nepreukázal, že si svojho obchodného partnera preveril,
pričom všetky skutočnosti poukazujú na neobozretnosť žalobcu pri vstupe do obchodných aktivít s
obchodnými partnermi, najmä za situácie, keď sa žalobca spoliehal len na odporúčanie treťou osobou.

II. Konanie na správnom súde

9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na

ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“).
10. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BB-72S/41/2022 - 231
z 13. augusta 2024, (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 SSP žalobu žalobcu zamietol a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

11. Pri vypracovávaní písomného vyhotovenia odôvodnenia rozsudku Správny súd vzhľadom na
skutkový stav, obdobný so stavom v inej už rozhodnutej právnej veci postupom podľa § 140 SSP v
napadnutom rozsudku poukázal na odôvodnenie rozsudku č. k. BB-72S/40/2022 - 226 zo 14. marca
2024, ktoré je možné zhrnúť nasledovne:
· žalobcom označený dôkaz (nacenenie dodaných služieb v rámci jednotlivých muzikálov vykonané

spoločnosťou Starmedia) bol hodnotený v súlade s jeho obsahom a so zásadami logického uvažovania
ako dôkaz nepreukazujúci žalobcove tvrdenie o primeranosti ceny, resp. tvrdenie o obvyklej cene
poskytnutého plnenia (dodanie reklamných služieb). Navyše z tohto dôkazu nie je zrejmé, kedy bolo
predmetné nacenenie vyhotovené (t. j. či bolo vyhotovené pred uzatvorením Zmluvy o poskytnutí
reklamných služieb s dodávateľom SARCO, po dodaní služieb alebo v priebehu daňovej kontroly, a

teda kedy ho mal žalobca k dispozícii), listina nie je podpísaná a opatrená pečiatkou subjektu, ktorý
predmetnú listinu vyhotovil, označený subjekt Starmedia nie je nezávislým orgánom a listina obsahuje
neoveriteľné údaje;
· správca dane „neprimerané navýšenie ceny“ za poskytnuté reklamné služby (vyhodnotené ako jednu
zo skutočností, ktorou správca dane preukazoval splnenie druhej podmienky Axel Kittel testu) odvodil

z porovnania hodnoty fakturácie týkajúcej sa kultúrnych podujatí (o. i. muzikál Madagaskar, Čas ruží)
od dodávateľa predmetných reklamných služieb (SILVI PRODUCTION), ktorá bola neporovnateľne
(niekoľkonásobne) nižšia ako následná fakturácia predmetných reklamných služieb spoločnosťou
SARCO pre konečných odberateľov (o. i. žalobcu) za uvedené podujatia;
· dôkazná povinnosť žalobcu vyplýva z ustanovenia § 24 daňového poriadku, ako aj z ustálenej

judikatúry NS SR, NSS SR i Ústavného súdu SR, pričom žalobca preukazuje splnenie formálnych a
hmotnoprávnychpodmienokodpočtudane.Vpreskúmavanomprípadežalobcapredložilsprávcovidane
listinné dôkazy a produkoval tvrdenia o oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, správca dane tvrdenia
žalobcu kvalifikovane spochybnil, oboznámil žalobcu s existenciou pochybností a v súlade s § 46 ods. 5
daňového poriadku vyzval žalobcu, aby tieto pochybnosti odstránil. Žalobca pochybnosti správcu dane

neodstránil;
· dôkazné bremeno na preukazovanie daňového podvodu má síce správca dane, na preukázanie
skutočnosti, že žalobca prijal dostatočné opatrenia na to, aby zistil, či prijatie zdaniteľného plnenia
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode má žalobca a správca dane tieto prijaté opatrenia
musí následne vyhodnotiť (napr. rozsudky NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022, bod 51,

sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023, bod 33). Preto námietka žalobcu, že správca dane, resp.
žalovaný uvádzali rozporné tvrdenia vo vzťahu k dôkaznému bremenu na preukazovanie oprávnenosti
uplatneného odpočtu DPH, nie je dôvodná;· zneužitie práva predstavuje samostatný dôvod pre nepriznanie nároku na odpočet DPH, v
preskúmavanom prípade však rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného neboli na tomto
dôvode založené (odpočet DPH žalobcovi nebol v preskúmavanom prípade odopretý z dôvodu, že došlo

k zneužitiu práva, ale z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu). V zmysle ustálenej judikatúry NS SR,
NSSSRiSDEÚvprípade,aksprávcadaneidentifikujedaňovýpodvod,niejejehopovinnosťouzisťovať
aj existenciu zneužitia práva, tieto dva prípady nemôžu nastať súčasne;
· v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na
DPHnaúčelyrozhodnutiaoodmietnutíprávanaodpočítaniedane,správcadaneaplikovaltzv.AxelKittel

test, ktorým preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť.
Postup správcu dane a žalovaného bol v súlade s relevantnou judikatúrou SD EÚ, ako aj judikatúrou
NS SR a NSS SR. Sériu dôkazov a indícií správny súd považoval za dostatočnú pre prijatie záveru, že
daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom
cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia;
· ohľadom námietky, že nemožno prihliadať na okolnosti po uskutočnení daňového obchodu, sa správny

súd stotožnil len čiastočne a to v kontexte skúmania subjektívnej stránky (vedomostný test v rámci
skúmania štvrtej podmienky Axel Kittel testu), avšak nie v rámci skúmania objektívneho testu v rámci
celého reťazca vyžadujúceho preukázanie existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty;
· správca dane aj žalovaný identifikovali v súvislosti s obchodným reťazcom, ktorého súčasťou bol
žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že daňový podvod bol

spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj nevedomá nedbanlivosť).
Svoje závery správca dane (i žalovaný) náležite opreli o skutkové zistenia z celého obchodného
a fakturačného reťazca, ktorý bol správca dane oprávnený skúmať, pričom samotný opis realizácie
obchodov v celom reťazci žalobca v správnej žalobe nenamietal. Správca dane vysvetlil ako obchod
žalobcu súvisel s fakturovanými plneniami v celom reťazci a ako malo prísť k daňovému zvýhodneniu

účastníkov tohto reťazca. Podľa správneho súdu tak správca dane uniesol dôkazné bremeno a
preukázal splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu. Naopak, žalobca nepreukázal, že prijal také
opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil;
· správny súd neprihliadal na argumentáciu žalobcu na pojednávaní uplatnenou nad rámec žalobných
bodov uplatnených v žalobe, že správca dane porušil ustanovenie § 3 ods. 6 daňového poriadku, keď v

obdobných veciach nerozhodoval rovnako. Žalobca v zmysle § 183 SSP môže rozšíriť správnu žalobu
alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej
na podanie žaloby (§ 181 ods. 1 SSP).

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

12. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú
sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že správny
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm.

f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej
ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil
tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec mu vráti na ďalšie konanie.
13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko

správny súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku postupoval podľa § 140 SSP, pričom doslovne
prevzal z odkazujúceho rozsudku aj skutkový stav, ktorý je však za prejednávané zdaňovacie obdobie
rozdielny. Namietal, že nie sú totožné ani subjekty fakturačného reťazca a rovnako ani percentuálne
navýšenie ceny, ktoré malo byť v prejednávanej veci 97 % a nie ako v odkazovacom rozsudku.
Sťažovateľ ďalej namietal, tvrdenia o neprimeranom navýšení ceny, ktoré boli zistené z fakturačných

tokovjehododávateľa,atonajmäporovnanímsúhrnucienzadodanieidentickýchslužiebspoločnostiam
na mediálnych nosičoch v rámci mediálnych kampaní bez identifikácie ich pozícií v rámci mediálnej
kampane. Ďalej sťažovateľ citoval rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20 Amper Metal Kft., z ktorého podľa
neho vyplýva, že samotná protihodnota za dodanie predstavuje výlučne subjektívnu hodnotu, nie je
objektívnu hodnotou.

14. Podľa sťažovateľa nemôže obstáť záver, že správca dane zistil, že mu služby boli dodané v oveľa
vyššej sume, ako bola reálne zistená trhová hodnota. V predmetnej veci však absentuje základné
zistenie trhovej hodnoty, ktorá by predstavovala objektívnu skutočnosť pre porovnanie ceny za dodávky
služieb. Tvrdil, že iba na základe takéhoto porovnania, ako objektívnej skutočnosti, by bolo možnéprijať záver disproporcie ceny za dodávky reklamných služieb. Skutočnosť, že u dodávateľa sťažovateľa
došlo k optimalizácii daňových povinností vstupmi od subdodávateľa, nie je podľa sťažovateľa znakom
chýbajúcej dane, nakoľko daňová optimalizácia je bežnou praxou obchodných spoločností a prípadná

jej nezákonnosť musí byť výsledkom daňovej kontroly. Uviedol, že za „ chýbajúcu daň” nie je
možné považovať akékoľvek jej neuhradenie, resp. akékoľvek jej dorubenie bez toho, aby dôvod
nesplnenia daňových povinností v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku bol daný do spojitosti s takými
objektívnymi skutočnosťami, ktoré nesporne odôvodnia, že porušenie daňovej neutrality bolo v danej
veci následkom cielenej snahy neoprávneného daňového zvýhodnenia.

15. K bodom, v ktorých správny súd zdôvodnil naplnenie prvej otázky testu Axell Kitel s poukazom
na zistený skutkový stav, sťažovateľ uviedol, že právne závery vychádzajú z posudzovania iného
obchodného reťazca. Zároveň uviedol, že z judikatúry súdov SR, ale aj judikatúry ESD, nesporne
vyplýva, že ak dodávateľ, resp. subdodávatelia, v rozhodnom čase neplnili svoje zákonné povinnosti vo
vzťahu k štátu, t. j. nepodali daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu DPH, je len dôkazom
o protiprávnosti konania tohto dodávateľa. Poukázal zároveň na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS

259/2022. Sťažovateľ ďalej považoval za nesprávne tvrdenie správneho súdu, že správca dane mohol
pristúpiť k aplikácii tzv. Axel Kittel testu bez konštatovania splnenia zákonných podmienok. Zdôraznil,
že v prípade nedodržania daného zákonného postupu ostáva otvorenou otázkou, či odpočítanie dane
z pridanej hodnoty nemalo byť zamietnuté z dôvodu nesplnenia niektorej zákonnej podmienky, nakoľko
preúspešnéodpočítaniedanesavyžadujeichkumulatívnesplnenie.Sťažovateľtiežuviedol,ževžalobe

poukazoval na to, že závery prijaté správcom dane zakladajú dve rôzne skutkové podstaty, a to nielen
daňovýpodvod,aleajzneužitiepráva,kedytvrdenie,žefaktúryjemožnépovažovaťzafalošné(fiktívne),
predstavuje simulovaný právny úkon. Tieto dve tvrdenia podľa sťažovateľa nemôžu popri sebe obstáť,
nakoľko každé vyžaduje iný rozsah dôkaznej povinnosti.
16. Sťažovateľ sa ďalej ohradil voči odlišnostiam v klasifikácii jeho vedomosti o daňovom podvode

v napadnutom rozsudku. Uviedol, že pri opise úkonov správcu dane a záverov z nich vyplývajúcich,
je konštatovaná jeho vedomosť, t. j. jeho zapojenie do podvodného konania „objednaním reklamných
služieb u spoločnosti SARCO sa žalobca zapojil do podvodného konania, pretože práve v tejto
spoločnosti bola podľa dôkazov zaistených správcom dane neúmerne navýšená cena za reklamné
služby, čo umožnilo kontrolovanému platiteľovi (žalobca) odpočítať si vyššiu sumu dane.“, avšak

pri samotnej aplikácii tzv. Axel Kittel testu už správny súd poukazoval na nedbalostnú spoluúčasť
sťažovateľa, ktorá znamená, že sťažovateľ dané vedieť mohol alebo mal vedieť a neprijal vhodné
opatrenia pre zbavenie sa zodpovednosti.
17. Následne sťažovateľ poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorú
podľa neho možno aplikovať na prejednávanú vec a zároveň opakovane namietol nepreskúmateľnosť

napadnutého rozsudku správneho súdu. Záverom sťažovateľ namietol body napadnutého rozsudku,
v ktorom sa súd mal nesprávne vysporiadať s námietkou sťažovateľa ohľadne porušenia § 3 ods. 6
Daňového poriadku (na pojednávaní pred správnym súdom) a posúdiť ju v zmysle § 183 SSP ako
neprípustné rozšírenie žalobných bodov. Podľa sťažovateľa, ktorý poukázal napríklad aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 291/2018 zo dňa 15. augusta 2015, sa mal správny súd s námietkami

sťažovateľa v tomto smere vysporiadať.
18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo 07. januára 2025 uviedol, že sa stotožňuje s názorom
správneho súdu, nakoľko sa sťažovateľ ako daňový subjekt prijatím faktúr od dodávateľa SARCO
s.r.o. zapojil do podvodného konania, o ktorom mohol mať vedomosť vzhľadom na všetky zistené
skutočnosti a pri odpočítaní dane z dodávateľských faktúr od tohto dodávateľa postupoval v rozpore

s mnohopočetnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora týkajúcou sa podvodného konania, a preto
mu nebolo uznané odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v podanom daňovom priznaní na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018. Zotrval na tom, že správca dane a žalovaný vo svojich
rozhodnutiach analyzovali deklarované obchodné transakcie, pričom dôsledne opísali priebeh obchodu,
v prípade ktorého bol vytvorený obchodný reťazec spoločností, a to vrátane priameho dodávateľa

spoločnosti SARCO s.r.o. a sťažovateľa. Správca dane a žalovaný a následne aj správny súd sa
dôkladne venovali tzv. vedomostnej zložke daňového subjektu pri jeho účasti na daňovom podvode
a pri aplikácii princípu „mal a mohol vedieť“ vykonali test, či sťažovateľ ako zdaniteľná osoba vôbec
vykonala primeranú kontrolu a pristupovala k transakcii s náležitou starostlivosťou, aby sa uistila, že
transakcia nie je súčasťou podvodnej schémy. Správca dane, žalovaný a správny súd v rozsudku

jasne popísali komplikované, resp. špecificky previazané obchodné vzťahy medzi jednotlivými článkami
obchodného reťazca, ktoré slúžili ako indícia, ktorá spochybňuje čistotu obchodných vzťahov a s tým
spojenéplnenieichpovinností,vrátanetýchdaňových.Zároveňuviedol,žeajsprávnysúdvnapadnutomrozsudku všetky otázky tzv. Axel Kittel testu zodpovedal kladne a preukázal, že sťažovateľ sa zúčastnil
podvodného konania, na základe čoho mu bolo právo na odpočítanie dane zamietnuté.
19. Žalovaný ďalej uviedol, že neprimerané navýšenie ceny nie je jediným dôvodom a skutočnosťou

o tvrdenom podvodnom konaní. Zdôraznil, že sťažovateľ nevykonal základné úkony smerujúce k
prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia zdaniteľných plnení a v prípade dodávateľa SARCO s.r.o.
sa spoľahol len na odporúčanie treťou osobou. Sťažovateľ podľa žalovaného objektívne nevykonal
žiadne opatrenia na ochranu zdaniteľného plnenia, a to napriek platbám vo vysokých sumách
a nepreukázal, žiadny dôkaz o prijatí opatrení. Všetky tieto skutočnosti tak jasne poukazujú na

nedostatočnú obozretnosť sťažovateľa pri vstupe do obchodných aktivít s obchodnými partnermi najmä
za situácie, keď sa mal sťažovateľ spoliehať len na odporúčanie treťou osobou. Záverom dodal, že
za neopodstatnenú považuje aj záverečnú časť sťažnosti, nakoľko v tomto prípade neobstoja ani
tvrdenia sťažovateľa, že pri identických skutkových otázkach existujú rôzne rozhodnutia správcu dane
a takýto postup nemá oporu v zákone ani judikatúre SD EÚ, nakoľko v predmetnom prípade nebolo
rozporované poskytnutie zdaniteľného plnenia a jeho existencia, či účel použitia, ale bolo preukázané

podvodné konanie, o ktorom mal mať sťažovateľ vedomosť, pričom napadnuté rozhodnutia obsahujú
vo svojich odôvodneniach všetky skutkové zistenia, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Navyše
žalovaný dodal, že došlo k posunu v prípade hodnotenia odpočítania dane pri reklamných službách,
pričom každý prípad je aj zo strany správcu dane a žalovaného hodnotený individuálne a teda tieto
namietané skutočnosti zo strany sťažovateľa nemôžu mať vplyv na zákonnosť rozsudku správneho

súdu a rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol kasačnú sťažnosť
zamietnuť.
20. Žalobca podal návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP a zároveň navrhol, aby
kasačný súd inicioval prejudiciálne konania pred Súdnym dvorom EÚ. Návrh odôvodnil tým, že závery
súdu sú len vo všeobecnej rovine jednak vo vzťahu k samotnému podvodu, ale najmä k vedomostnej

stránke žalobcu ohľadom účasti na daňovom podvode. Žalobca tvrdil, že správcovia dane práve
vzhľadom na rozhodovaciu činnosť NSS SR, v novom vyrubovacom konaní neuznávajú odpočítanie
dane, a to práve s poukazom na podvodné konanie a vedomostnú stránku daňového subjektu ohľadom
účasti na daňovom podvode, čo z pohľadu spravodlivého vyrubenia dane a základných princípov práva
EÚ predpokladá zodpovedanie uvádzaných predbežných otázok ES, nakoľko daná otázka judikatúrou

ES nebola riešená. Žalobca navrhol aj nasledovné znenie prejudiciálnych otázok:
„1/ Ak protihodnota za zdaniteľné plnenie v zmysle judikatúry ES predstavuje subjektívnu hodnotu, je
možné odoprieť nárok žalobcovi výlučne z dôvodu tvrdenia neprimeraného navýšenia ceny, nakoľko
mohol alebo mal vedieť o danej skutočnosti, a to bez toho aby existovali jednoznačné vnútroštátne
pravidlá,ktorébymohlipredstavovaťpredvídateľnúskutočnosťpreúčelyvykonaniaovereniazmluvného

partnera pre segment reklamy, z pohľadu samotnej protihodnoty za dodané zdaniteľné plnenie.
2/ Ak neexistujú jednoznačné vnútroštátne pravidlá pre segment reklamy je možné pre odopretie nároku
prijať záver, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že protihodnota za dodané zdaniteľné plnenie je
neprimeraná, a to v prípade ak správca dane neurčil pre dané zdaniteľné plnenie referenčnú hodnotu,
ktorá by bola objektívnou skutočnosťou pre tento záver.

3/ Ak teda neexistuje preukázanie referenčnej hodnoty z pohľadu protihodnoty za zdaniteľné plnenie
v predmetnej veci, má byť jedinou referenčnou hodnotou protihodnota zdaniteľných plnení dodaných
dodávateľom žalobcu všetkým 42 subjektom, ktorým dodávateľ dodal identické zdaniteľné plnenia
vo forme zverejnenia loga na dojednaných mediálnych nosičoch, a to spôsobom a v rozsahu
podľa uzatvorených zmlúv v rámci mediálnej kampane kultúrnych podujatí, nakoľko ako jediný

dodávateľ výlučne pre danú kampaň disponoval právami na zverejnenia loga tretích subjektov v rámci
organizovanej mediálnej kampane kultúrnych podujatí.
4/ Ak neexistuje referenčná hodnota pre účely konštatovania neprimeraného navýšenia ceny, je možné
zistené skutočnosti v rozsahu:
- že dodávateľ priznal daňovú povinnosť, avšak túto si znížil fakturáciou od svojich dodávateľov, ktorí

neodviedli daň do Štátneho rozpočtu, pričom dodávateľ nedisponoval vlastným pracovným know -
how, jednalo sa o jednoosobovú spoločnosť bez vlastných prevádzkových priestorov určených na
reprezentáciu spoločnosti, bez internetovej stránky prezentujúcej Činnosť spoločnosti, jej históriu, ciele,
portfólio, realizované projekty, spoločnosť nedisponovala technickým ani personálnym vybavením,
konateľ spoločnosti nemal skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne zabezpečiť predmet fakturácie,

mal virtuálne sídlo bez webových stránok považovať za objektívne skutočnosti na podklade ktorých by
bolo možné prijať záver o daňovom podvode na predchádzajúcich článkoch reťazca? ”
21. K obsahu kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že rozsudok vo veci sp. zn. BB-72S/41/2022 - 231
z 13. augusta 2024, bol na základe kasačnej sťažnosti žalobcu prejednaný kasačným súdom v konanísp. zn. 2Sfk/32/2024 a rozsudkom zo dňa 31.3.2025 bola kasačná sťažnosť zamietnutá, zamietnutý bol
aj totožný návrh na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ.
22. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na prerušenie konania uviedol, že nesúhlasí s návrhom sťažovateľa

na prerušenie konania a iniciovanie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ. Žalovaný trvá na
svojich záveroch, pričom tieto stručne aj s dôvodmi neuznania odpočítania dane zopakoval. Poukázal
tiež na to, že závery žalovaného potvrdil už aj najvyšší správny súd v rozsudkoch sp. zn. 4Sfk/26/2024,
sp. zn. 4Sfk/32/2024, sp. zn. 2Sfk/32/2024, sp. zn. 3Sfk/47/2024 a sp. zn. 5Sfk/40/2024, pričom v nich
poukázal na svoje závery prijaté s ohľadom na judikatúru SD EÚ vo vzťahu k neuznaniu odpočítania

dane v prípade reklamných služieb z dôvodu účasti na podvodnom konaní, ktorých skutkový stav bol
podobný ako u sťažovateľa. Sťažovateľom tvrdené dôvody na prerušenie konania a predbežné otázky
považuje s ohľadom na zistené skutočnosti a prijaté závery neopodstatnené.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§
443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal
napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k
názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Najvyšší správny súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez
nariadenia pojednávania, rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137

ods. 4 SSP.
24. Kľúčovou právnou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný, bolo, či daňové orgány v
rámci daňového konania dospeli k správnemu záveru, že sťažovateľ sa podieľal (hoci aj nedbanlivostne)
na daňovom podvode tak, ako ho definuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, a teda či následne
táto skutočnosť mohla byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie DPH sťažovateľovi.

25. Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania je skutkovo a právne totožná vec
rovnakého sťažovateľa postavená na prakticky totožnom skutkovom základe zistenom v rámci tej
istej daňovej kontroly, vedená pred kasačným súdom pod sp. zn. 4Sfk/26/2024 z 11. decembra 2024
(zdaňovacie obdobie apríl 2017), založená v zásade na totožnej argumentácii správneho súdu, pri
uplatnenívzásadetotožnýchnámietoksťažovateľa.Medziprejednávanýmivecamijerozdielspočívajúci

v názve muzikálu (tam muzikál ČAS RUŽÍ), na ktorom bolo obchodné meno a logo prezentované, ktorý
je však bez významu pre celkové právne posúdenie a rovnako išlo o iného dodávateľa (tam SARCO
s. r. o.) a iné fakturačné reťazce (tam ANMIMA s.r.o. - SARCO s. r. o. - Azaria service s.r.o. - Peritus
Trade s.r.o. - Dynamic Team s.r.o.), avšak dôvody na ktorých správca dane postavil svoje rozhodnutia
sú totožné - podvodné konanie a išlo o dodávanie reklamných služieb od deklarovaných dodávateľov

(SARCO s. r. o. a NOBOX MEDIA, s.r.o.), ktorí mali mať zakúpené reklamné práva od spoločnosti SILVI
PRODUCTION, s.r.o., ktorá kultúrne podujatia organizovala. U oboch dodávateľov tak išlo o rovnaký
modus operandi (bližšie bod 25 tohto rozsudku) preukazujúci splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu.
26. Kasačný súd súčasne dodáva, že zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že v súvislosti so súdnym
prieskumom obdobných rozhodnutí vydaných na základe daňovej kontroly uvedenej v bode 1. tohto

rozsudku, kde bolo opakovane neuznané odpočítanie dane a následne zamietnutá žaloba a ,
boli zamietnuté kasačné sťažnosti založené na totožných námietkach (rozdiel spočíval, najmä v
názve produkcie, odlišnej osobe dodávateľa reklamných služieb, pozmenenom fakturačnom reťazci).
Konkrétne ide o konania vedené pod sp. zn. 4Sfk/32/2024, sp. zn. 3Sfk/39/2024, sp. zn. 3Sfk/47/2024,
sp. zn. 2Sfk/32/2024, sp. zn. 5Sfk/40/2024, sp. zn. 1Sfk/41/2024, sp. zn. 8Sfk/40/2024 a sp. zn.

8Sfk/47/2024. Vzhľadom na uvedené kasačný súd na odôvodnenie rozhodnutia v prejednávanej veci
využil postup podľa § 464 ods. 1 SSP, poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/26/2024 z 11. decembra 2024, s ktorým sa stotožnil a preto
uvádza jeho vybrané časti, aplikovateľné i na prejednávanú vec s použitím pôvodného číselného
označenia textu:

„39. Pokiaľ ide o prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu - existencia daňového úniku, resp. „chýbajúcej
dane”, kasačný súd je toho názoru, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky preukázané.
Daňový únik spočíval v tom, že deklarovaný dodávateľ reklamných služieb - spoločnosť SARCO s.
r. o. [v preskúmavanej veci NOBOX MEDIA, s.r.o.] - znižoval svoju daňovú povinnosť vytvorením
vykonštruovaného fakturačného reťazca subdodávateľov, na začiatku ktorého daň nebola odvedená

(obdobne bol podobný vzorec vyhodnotený ako daňový únik napr. aj v rozsudku najvyššieho správneho
súdu sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023). Správca dane a žalovaný daňový únik identifikovali
na strane viacerých subdodávateľov vo fakturačnom reťazci a tiež na strane jeho priameho dodávateľa,
ktorý si takýmto spôsobom znížil daňovú povinnosť. Hoci dodávateľ sťažovateľa formálne priznaldaňovú povinnosť, túto si znížil cez uplatnené odpočítania dane z fiktívnych faktúr od tzv. zmiznutých
subdodávateľov, ktorí mu nedodali žiadne plnenia a daňovú povinnosť si nesplnili. Tým došlo k situácii,
že daň zo vzájomne prepojiteľných obchodov nebola nikdy do štátneho rozpočtu odvedená. Podľa

názoru správcu dane, žalovaného a správneho súdu ide o daňové úniky podvodného charakteru,
čo dokladuje charakter predmetných spoločností (bez materiálneho a personálneho substrátu na
výkon podnikateľskej činnosti), nedostupnosť ich účtovníctva a zánik v krátkej dobe po uskutočnení
zdaniteľných obchodov so sťažovateľom. Kasačný súd sa s týmito závermi príslušných orgánov
stotožňuje a konštatuje v zhode so správnym súdom, že tieto preukázali existenciu daňového úniku a

tiež jeho podvodný charakter.
40. Podľa druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania,
teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania
daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú
bežným obchodným podmienkam. Ako bolo spomenuté už vyššie, orgány verejnej správy vo svojich
rozhodnutiach identifikovali nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:

- dodávateľ reklamných služieb spoločnosť SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] daňovú
povinnosť z reklamných služieb na výstupe znižoval vstupom od vykonštruovaného fakturačného
reťazca subdodávateľov. Vzájomné transakcie v zistenom obchodnom reťazci nezodpovedali bežným
obchodným transakciám a daňové subjekty, ktoré s predmetnými reklamnými službami vzájomne
obchodovali, vytvorili štruktúru, ktorá bola vytvorená len pre daňové účely,

- deklarovaný dodávateľ SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] reklamu len formálne vykázal/
sprostredkoval (reálne dodanie služieb reklamy vykonala spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.),
- daňový únik vznikol dôsledkom nereálne vysokých cien reklamy uvedených na faktúrach, ktoré vystavil
priamy dodávateľ sťažovateľa SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.], z ktorých sťažovateľ čerpal
odpočet DPH.

41. Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, kasačný súd sa stotožňuje s konštatovaním
správneho súdu v bode 44 [v preskúmavanej veci bod 65] napadnutého rozsudku, že dodávateľsko
odberateľské vzťahy v zistenom podvodnom fakturačnom obchodnom reťazci súviseli s plneniami pre
sťažovateľa.

42. Podstata a nosná Časť námietok sťažovateľa smerovala proti záveru správcu dane, žalovaného a
správneho súdu, že sťažovateľ vedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (t. j. ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu -
zavineniu daňového subjektu).
43. Pokiaľ sťažovateľ v tomto smere namietal, že správca dane a správny súd „zmiešavali“ otázku

jej aktívnej, resp. pasívnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, kasačný
súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, „že medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo Či
mohla (mala) vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým
podvodom, je naozaj rozdiel... Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú
pre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa

vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/mala vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány
a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie sťažovateľky v dobrej viere)
je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, Či sťažovateľka
vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej Účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania
- uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany
daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových
okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom

podvode v daňovom konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí
Žalovaného a správcu dane ” (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Sfk 131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, bod 52).
44. V predmetnej veci nebola sťažovateľovi preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom, ale to, že mal a mohol o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci

vedieť, ak by vykonal všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného obchodníka vyžadujú.
45. Správca dane a žalovaný založili svoj úsudok, že sťažovateľ mohol a mal vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na tom, že:- obchodoval s dodávateľom SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] bez referencií v oblasti reklamy,
ktorýnebolnositeľomžiadnehoknow-how-štýlu,rukopisureklamnejagentúry,dokoncabezvlastnejbez
webovej stránky ktorou by sa prezentoval, t. j. sťažovateľ nevenoval žiadnu pozornosť výberu agentúry

a nepreveroval si možnosti na trhu;
- deklarovaný dodávateľ SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] reklamu len formálne vykázal/
sprostredkoval (reálne dodanie služieb reklamy vykonala spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.);
- sťažovateľ odôvodňoval nadviazanie obchodného kontaktu s dodávateľom SARCO s. r. o. [NOBOX
MEDIA, s.r.o.] tak, že to bolo cez pani Silviu Nemčovičovú, konateľku spoločnosti SILVI PRODUCTION

s.r. o. To, že poznal svojho dodávateľa cez pani Nemčovičovú, mu bolo dostatočnou zárukou
dôveryhodnosti, t. j. sťažovateľ sa mal spoľahnúť na výber svojho obchodného partnera s významným
objemom peňažného plnenia za objednané (a poskytnuté) služby len na odporúčanie treťou osobou;
- sťažovateľ sa súhlasom s odporúčaným výberom dodávateľa SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] od
reálneho poskytovateľa služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. zapojil do preverovaných reťazcov služieb,
pričom nebolo preukázané, z akého dôvodu SILVI PRODUCTION s. r. o. prenajala priestor SARCO s.

r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] (pričom ako jediným logickým vysvetlením sa javí nadhodnotenie ceny za
reklamné plnenia);
- „od začiatku prílišná dôvera obchodných partnerov (SILVI PRODUCTION s. r. o., SARCO s. r. o.
[NOBOX MEDIA, s.r.o.] a ANMIMA, s.r.o. ktorá nie je racionálne vysvetliteľná). Od riadneho obchodníka
by sa pritom očakávalo, že ak zamýšľa uskutočniť transakcie v rádovo viac ako stotisícoch eur, overí

si aspoň základné informácie o obchodnom partnerovi a bude sa snažiť minimalizovať riziká zvýšeným
dohľadom a kontrolou nad objednanými službami. [...] Nie je povinnosťou daňového subjektu postupovať
pri výbere zmluvného partnera najefektívnejšie, ako je to možné, ani si vybrať cenovo najvhodnejšiu
ponuku. Ak však daňový subjekt koná pri uzatváraní obchodu spôsobom, ktorý nemá ekonomické
opodstatnenie a vymyká sa rozumne očakávanému správaniu obozretného podnikateľa, možno mu [...]

odoprieť uplatnené právo na odpočítanie dane pri takýchto obchodoch. ” (str. 38 - 39 prvostupňového
rozhodnutia);
- zmluvná cena bola stanovená bez akejkoľvek kalkulácie, výlučne na základe dohody, jej primeranosť
si sťažovateľ mohol preveriť u reálneho poskytovateľa služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. , ktorá bola
reálnym poskytovateľom reklamných služieb, a ktorá aj sama bola oprávnená poskytovať reklamný

priestor reklamným partnerom podujatia;
- nakupoval služby za neprimerane vysoké ceny.
46. V predmetnej veci správca dane identifikoval viacero vzájomne prepojených a podmienených
okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že sťažovateľ mohol a mal vedieť
o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Z týchto ustálených okolností

vyplýva, že orgány finančnej správy a správny súd nevyčítali sťažovateľovi výlučne tú skutočnosť,
že cena reklamných služieb bola neprimerane nadhodnotená (niekoľkonásobne navýšená, a to bez
pridanej hodnoty a cenovej kalkulácie či zisťovania ceny na trhu). Správca dane sa zameral na
zdôraznenie obvyklosti či neprimeranosti celého obchodného vzťahu sťažovateľa s jeho dodávateľom
a subdodávateľom SILVI PRODUCTION s. r. o., ktoré zahŕňalo aj (i) vedomosť o tom, kto je reálnym

vykonávateľom služieb (spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.) na odporúčanie ktorého konateľky
sa sťažovateľ spoľahol pri výbere svojho deklarovaného dodávateľa (SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA,
s.r.o.]), (ii) možnosť si overiť cenu priamo u subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o., voči ktorej
konateľke mal sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia dôveru, (iii) neodôvodnená kredibilita sťažovateľa
vo vzťahu k obchodnému partnerovi, keď výber dodávateľa SARCO s.r.o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.]

sťažovateľ odôvodňoval výlučne tým, že to, že poznal svojho dodávateľa cez pani Nemčovičovú
(konateľku SILVI PRODUCTION s. r. o.), mu bolo dostatočnou zárukou dôveryhodnosti, (iv) sťažovateľ
len vsúvislosti s propagáciou loga na tri mesiace v súvislosti s muzikálom „Čas ruží” [DRACULA] zaplatil
svojmu dodávateľovi SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] sumu 150.000 eur [v preskúmavanom
prípade spolu 120.000 eur], ktorá suma nie je zanedbateľná ani nízka, pričom uvedený obchodný vzťah

sa opakoval aj pri propagovaní jeho loga na iných podujatiach.
47. Kasačný súd zdôrazňuje, že predmetná vec je špecifická v tom, že sťažovateľ neargumentoval tým,
že on svojho subdodávateľa - reálneho poskytovateľa služby nepozná, pretože mal obchodný vzťah
so svojím priamym dodávateľom. Naopak - on argumentoval tým, že poznal svojho subdodávateľa a
práve na základe jeho odporúčania opakovane uzatváral obchody so svojím dodávateľom. Uvedený

spôsob výberu obchodného partnera, ktorý navyše službu len formálne vykázal/vyfakturoval, nevytvoril
žiadnu pridanú hodnotu, dokonca ani nesprostredkoval obchod, keď tento sprostredkovala konateľka
subdodávateľa, sa javí ako účelový, osobitne ak dodávateľ nemal referencie v oblasti reklamy a dokonca
ako reklamná agentúra ani sám nemal žiadnu webstránku.48. [...]
49. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výber svojho dodávateľa zdôvodňoval tým, že neexistoval iný
subjekt disponujúci právami k mediálnemu priestoru propagujúceho kultúrne podujatia a že jeho

subdodávateľ - spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov
nedisponovala, nakoľko tieto previedla práve na dodávateľa SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.].
Z administratívneho spisu aj preskúmavaných rozhodnutí je však zrejmé, že na dodávateľa SARCO
s. r. o. [NOBOX MEDIA, s.r.o.] bol prevedený nevýhradný reklamný priestor a že spoločnosť SILVI
PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov v rozhodnom čase disponovala. Preto aj

keďsťažovateľvkasačnejsťažnostitvrdil,žejeirelevantnácenazanákupprávzareklamnýpriestorjeho
dodávateľom od organizátorky podujatí SILVI PRODUCTION s. r. o. uvedené nezodpovedá skutočnosti,
že aj samotná spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. disponovala právami na reklamný priestor.
50. V predmetnej veci príslušné orgány v kontexte preukazovania vedomostnej stránky účasti na
daňovompodvodeuplatniliargumentneobvyklejcenyplneniaakojedenzviacerovzájomneprepojených
a podmienených okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že sťažovateľ

mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom - spolu
s poukazom na ďalšie skutočnosti svedčiace o neštandardnosti a účelovosti obchodného reťazca.
Kasačný súd obdobne aj v iných veciach posudzoval indíciu neprimerane nadhodnotenej ceny vo
fakturačnomreťazcizareklamnéslužbyspoluspoukazomnaďalšieskutočnostiakookolnostisvedčiace
o neštandardnosti a účelovosti obchodného vzťahu.

51. Najvyšší správny súd napr. v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023 za situácie,
keď sťažovateľ mal vedomosť o reálnom dodávateľovi reklamy, pričom v obchodnom reťazci došlo
k umelému navýšeniu ceny reklamných služieb uviedol: , Správca dane a žalovaný [...] spochybnili
reťazec dodávateľov, ktorého jedinou úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom daň z
takto umelo navýšenej reklamnej služby nebola reálne odvedená. Do reálne odvysielaných reklamných

kampaní boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti [...], ktoré reklamné služby medzi sebou
prefakturovali tak, že sťažovateľovi niekoľkonásobne navýšili sumu. [...] V zmluve o realizácii kampane
[...] sťažovateľ dojednal, v ktorých médiách bude reklamná kampaň realizovaná a mohol si (mal si)
preveriť ceny v týchto médiách. Ak tak neurobil a uplatnil si odpočet DPH z navýšenej nereálnej ceny
uvedenej na faktúrach od dodávateľa [...], potom konal nezodpovedne a nelogicky [...] sťažovateľ

mal vedomosť o dodávateľovi reklamy. Vyjadrenie sťažovateľa, že si neoveroval bežné trhové ceny
u iných spoločností, a ani u iných zdrojov a obrátil sa na spoločnosť [...] z dôvodu, že vždy bolo
všetko zrealizované, orgány verejnej správy vyhodnotili tak, že sťažovateľ postupoval neobozretne a
neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo od neho rozumné požadovať, aby sa uistil, Že sa na podvode
nebude podieľať. [...] Krajský súd záver orgánov verejnej správy o splnení subjektívnej stránky daňového

podvodu považoval za splnený. Krajský súd vyhodnotil, Že pri náležitej obozretnosti sťažovateľ „ mal
a mohol zistiť”, že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaný, a to za účelom narušenia
systému neutrality DPH. Podľa krajského súdu sťažovateľ hrubým spôsobom porušil zásady náležitej
obozretnosti, keď nemal záujem zisťovať reálne ceny za poskytnuté reklamné služby. Krajský súd mal
za to, že následky takéhoto neobozretného správania potom musí sťažovateľ znášať sám a musí byť

uzrozumený s tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala vedomosť o zapojení sa do reťazca
poznačeného daňovým podvodom. Kasačný súd sa s uvedeným právnym názorom krajského súdu
stotožňuje a poukazuje na nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčovali podozrivosti obchodnej transakcie,
pre ktoré mal sťažovateľ mať vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti
sťažovateľa, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil, a to:

· sťažovateľ [...] Netvrdil, že sa snažil o spoločnosti získať si referencie od iných účastníkov na trhu,
viac informácií o predmete jej činnosti, obchodných priestoroch a zamestnancoch, ani že by akokoľvek
skúmal, či bola ponúkaná cena za tovar primeraná a zodpovedajúca trhovým podmienkam, a to všetko
za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom podvode,
· [...]

·ďalšímdôkazomjeajnereálnavysokácenazaposkytnutéslužbyuvedenánafaktúreoddeklarovaného
dodávateľa [...], ktorý podľa vlastných slov na dodaní reklamných služieb nič neurobil a tieto boli dodané
subdodávateľsky,pričompodľavyjadreníkonateľov,ktorírealizovalivysielaniereklamy,bolareálnacena
reklamy známa už na začiatku obdobia.
Tieto objektívne okolnosti vo svojom súhrne podľa kasačného súdu nasvedčujú záveru, že deklarovaný

dodávateľ Advertising of Companies, s. r. o., ktorý bol priamym bezprostredným dodávateľom
sťažovateľa, bol pochybný a že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Rovnako je kasačný súd toho
názoru, že sťažovateľ neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na
daňovom podvode.“52. Obdobne - v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/104/2022 zo dňa 23.11.2023
kasačný súd uviedol, že „z pohybov na účtoch medzi žalobcom a jeho dodávateľom [...] bolo možné
logicky vyvodiť záver, že sa jednalo o preúčtovanie finančných prostriedkov medzi spoločnosťami, ktoré

boli do reťazca spoločností umelo vložené a je možné ich považovať za ďalšiu indíciu nasvedčujúcu
úmyslu daňového subjektu o nedovolené získanie daňového zvýhodnenia. Zistenia žalovaného, ku
ktorým sa plne priklonil aj správny súd, sú celkom zrejmé a logické, preto nedávajú sťažovateľovým
sťažnostným bodom priestor na spochybnenie správnosti záverov správneho súdu. Tieto totiž priamo
nasvedčujú tomu, že v preverovanom prípade došlo k podvodnému konaniu dodávateľa ktorý z

poskytnutej, cenovo nadhodnotenej reklamy v skutočnosti neodviedol žiadnu daň na výstupe, nakoľko si
juponížilvstupomodvykonštruovanéhododávateľskéhoreťazca[...]Úlohouumelovytvorenéhoreťazca
bolo reklamu len cenovo nadhodnotiť a formálne vykázať a nie reálne dodať. Na konci tohto reťazca
subjektov stojí kontrolovaný platiteľ ktorý si z umelo nadhodnotenej ceny reklamy uplatnil odpočítanie
dane s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu - nadmerný odpočet. S ohľadom na vyššie uvedené,
je preto podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že už pri vzniku obchodného vzťahu daňového subjektu

[...] a dodávateľa vedel sťažovateľ, kedy v priebehu roka 2014 sa budú konať podujatia [...] (celkovo päť
podujatí). Táto skutočnosť preukazuje vedomosť sťažovateľa o nesúlade s reálnym dodaním služby [...].
53. V predmetnej veci je podstatné to, že sťažovateľ odôvodňoval výber svojho vlastného dodávateľa
referenciou od subdodávateľa, t. j. subjektu, od ktorého mohol jednak priamo získať informáciu o
reálnej hodnote poskytnutého reklamného plnenia, ktorý subjekt zároveň tiež mohol sťažovateľovi

predmetnú službu poskytnúť. Neštandardne pôsobí teda skutočnosť, že sťažovateľ dôveryhodnosť
svojho dodávateľa odôvodňoval výlučne odporúčaním konateľky subdodávateľa. V prípade, ak (podľa
vlastného vyjadrenia) sťažovateľ uvedenej konateľke dôveroval v takej miere, že výlučne na základe
jej odporúčania pristúpil k uzavretiu odchodu so svojím dodávateľom SARCO s. r. o. [NOBOX MEDIA,
s.r.o.], pričom aj samotná konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. potvrdila, že sa pozná s

konateľom sťažovateľa, sťažovateľ si napr. mal a mohol overiť cenu priamo u svojho subdodávateľa
SILVI PRODUCTION s. r. o. Preto je správny záver správcu dane a správneho súdu o neštandardnosti
posudzovaného obchodného reťazca, vrátane neštandardnosti konania sťažovateľa.
54. Zároveň je relevantné aj to, že sťažovateľ neprodukoval žiadne dôkazy či tvrdenia, ktoré by
odôvodňovali uzavretie obchodu v sume 150.000 eur [120.000 eur], ktorého predmetom bola propagácia

jeho loga ako reklamného partnera muzikálu počas troch mesiacov. Kasačný súd poukazuje na závery
správcu dane a žalovaného, v zmysle ktorých sťažovateľ v rámci svojich podnikateľských činností
nijakým spôsobom nepreukázal obozretnosť vo vzťahu k tomu, s kým uzatváral svoje obchody, aké
podmienky dojednával. Tiež nepreukázal žiadnu komunikáciu ohľadom dohody o stanovení ceny a jej
kalkulácie, resp. akým spôsobom si zisťoval relevantnosť sumy za poskytnuté reklamné služby.

55. Sťažovateľ síce správcovi dane predložil ocenenie zverejnenia loga, ktorý mal byť spracovaný
reklamnou agentúrou Starmedia, s.r.o., ale táto písomnosť neobsahovala dátum jej vyhotovenia,
pečiatku [...]. Sťažovateľ nesúhlasil s vyhodnotením uvedeného dôkazu, ale v kasačnej sťažnosti ani
správnej žalobe nevzniesol v tomto ohľade kvalifikovanú námietku.
56. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom vo veci C-334/20 Amper Metal Kft., v tam uvedenej

veci bola neprimeraná cena dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia
tzv. hmotnoprávnych podmienok, teda uvedený rozsudok sa netýkal účasti daňového subjektu na
daňovom podvode a vedomosti daňového subjektu vo vzťahu k jeho Účasti na daňovom podvode (ako
je tomu v súdenej veci), t. j. z uvedeného rozsudku nevyplývajú skutočnosti tvrdené sťažovateľom.
Kasačný súd už vo veci 2Sfk/48/2022 zo dňa 26.10.2023 skonštatoval, že „v zmysle rozhodnutia

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 z 25. novembra 2021 nie je
potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s
referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k
zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby. Skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže
ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Závery daňových orgánov, ktorými vyčítali žalobcovi výšku

plnenia, ktorú zaplatil za poskytnuté služby, teda nie sú spôsobilé spochybniť splnenie materiálnych
podmienok odpočtu DPH, rovnako ako ich nie je spôsobilá spochybniť situácia, pokiaľ sa výsledky
reklamy nepremietnu do zvýšenia obratov či ziskov spoločnosti. Nevhodné zvolenie služieb, ktorých
účelom má byť propagácia daňového subjektu a jeho tovarov / služieb nemôže byť sankcionované
odmietnutím odpočtu DPH. Kasačný súd opakuje, že v prípade, ak sa daňovým orgánom nepodarí

dôvodne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom
[...], je možné odmietnuť odpočet DPH len, ak správca dane preukáže účasť daňového subjektu na
daňovom podvode, o ktorej vedel, alebo vedieť mohol a mal. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový
subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikujetakzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).“
57. Vzhľadom na to, že orgány verejnej správy ustálili, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočet

dane u sťažovateľa je daňový podvod, nebol dôvod skúmať podmienky nepriznania práva na odpočet
dane u sťažovateľa z iného dôvodu (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok resp. zneužitie práva) - čo
konštatoval aj správny súd v napadnutom rozsudku, preto námietky sťažovateľa uvedené v bode 20.
tohto rozsudku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné.”
27. V súvislosti s ďalšími námietkami sťažovateľa vrátane návrhu na prerušenie konania podľa § 100

ods. 1 písm. c) SSP, kasačný súd rovnako v súlade s ust. § 464 ods. 1 SSP odkazuje na relevantné
časti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci rovnakých účastníkov konania,
obdobného skutkového a právneho stavu (zdaňovacie obdobie marec 2017) sp. zn. 2Sfk/32/2024 z 31.
marca 2025 s ponechaním pôvodného číselného označenia textu:
23. Kasačný súd považuje za dôležité doplniť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že
nemôže obstáť záver, že správca dane zistil, že služby žalobcovi boli dodané v oveľa vyššej sume,

ako bola reálne zistená trhová hodnota. V predmetnej veci podľa sťažovateľa absentuje základné
zistenie trhovej hodnoty, ktorá by predstavovala objektívnu skutočnosť pre porovnanie ceny za dodávky
služieb žalobcovi. Iba na základe takéhoto porovnania, ako objektívnej skutočnosti, by bolo možné
prijať záver disproporcie ceny za dodávky služieb pre žalobcu. Podľa sťažovateľa je neprijateľný
záver, že dodávateľ sťažovateľa neprimerane navýšil cenu za zdaniteľné plnenie pre sťažovateľa,

nakoľko tvrdenie neprimeraného navýšenia je odvodené výlučne od porovnania protihodnoty všetkých
zdaniteľných plnení poskytnutých tretím subjektom zverejnených na mediálnych nosičoch.
24. K predmetnej námietke kasačný súd uvádza, že sú mu známe rozhodnutia kasačného súdu, ktoré
dospeli k iným záverom, ako v teraz prejednávanej veci. V rozsudku sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa 30.
mája 2024 (v bode 63 rozsudku) kasačný súd uviedol, že: „Pokiaľ správny súd, správca dane a žalovaný

ako jednu z okolností, ktoré mali vyvolať podozrenia sťažovateľky, uvádzajú nadhodnotenie reálnej
ceny mediálnej kampane, kasačný súd konštatuje, že extrémne a neodôvodnené nadhodnotenie či
podhodnotenie ceny plnenia v porovnaní s trhovými cenami môže byť okolnosťou, ktorá má vzbudiť
podozrenie u priemerného zodpovedného podnikateľa.” V bode 64 zmieneného rozsudku kasačný súd
uvádza: „V tejto súvislosti však kasačný súd na druhej strane konštatuje, v zhode so sťažovateľkou, že

v administratívnom spise absentuje akýkoľvek dôkaz, odborný odhad či znalecký posudok, z ktorého
by bolo možné vyvodiť, aké boli priemerné ceny daných plnení (s ohľadom na rozsah reklamnej
kampane a súvisiace podujatie) v relevantnom čase. Inými slovami, správca dane a žalovaný, na
ktorých bolo dôkazné bremeno preukazovania vedomostnej stránky účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom (bod 54 rozsudku), nepreukázali, že by cena reklamného plnenia

bola extrémne a nedôvodne nadhodnotená alebo podhodnotená v porovnaní s trhovými cenami, aby
to mohlo u sťažovateľky vyvolať podozrenia. Kasačný súd sa vo veci sp. zn. 3Sfk/11/2022 stotožnil
so sťažovateľkou v tom, že okolnosti pomenované správcom dane, Žalovaným a správnym súdom
nateraz nepreukazujú (z hľadiska subjektívnej stránky) ani jej nedbanlivostnú účasť na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom. Nemožno z nich teda vyvodiť, že by sťažovateľka zanedbala

primeranú obozretnosť priemerného zodpovedného podnikateľa, resp. že by jej boli známe také
okolnosti sporného obchodu, z ktorých by mohla vyvodiť, že sa svojím plnením zúčastní obchodného
reťazca poznačeného daňovým podvodom.
25. Dôvodom zmeny rozsudku krajského súdu vo veci sp. zn. 3Sfk/11/2022, ktorým kasačný súd zrušil
rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vrátil na ďalšie konanie, však

nebola iba absencia dôkazu o nadhodnotení ceny, teda chýbajúce preukázanie „štandardnej (trhovej)
ceny ale aj absencia vedomosti sťažovateľky o cenách v reťazci.
26. V teraz prejednávanom prípade však ide o inú situáciu práve pre personálne prepojenie sťažovateľa
so samotným reálnym poskytovateľom služby SILVI PRODUCTION s. r. o. Ako totiž vyplýva z obsahu
administratívneho spisu sťažovateľ odôvodňoval nadviazanie obchodného kontaktu s dodávateľom

SARCO s. r. o. tak, že to bolo cez pani Silviu Nemčovičovú, konateľku spoločnosti SILVI PRODUCTION
s. r. o. Pričom aj samotná konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. potvrdila, že sa pozná s
konateľom sťažovateľa. Preto záver správneho súdu o tom, že okolnosti pomenované správcom dane
a žalovaným preukazovali (z hľadiska subjektívnej stránky) jeho nedbanlivostnú účasť na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom sú udržateľné, nakoľko sťažovateľ, ktorý odôvodňoval výber

svojho vlastného dodávateľa referenciou od subdodávateľa, t. j. subjektu, od ktorého mohol jednak
priamo získať informáciu o reálnej hodnote poskytnutého reklamného plnenia, ktorý subjekt zároveň
tiež mohol sťažovateľovi predmetnú službu poskytnúť. Sťažovateľ si tak mal a mohol overiť cenu
priamo u svojho subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o. Preto je aj podľa kasačného súdu správnyzáver správcu dane a správneho súdu o neštandardnosti posudzovaného obchodného reťazca, vrátane
neštandardnosti konania sťažovateľa.
27. Závery rozsudku kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/11/2022 zo dňa 30.05.2024 by boli aplikovateľné

na prípad sťažovateľa v prípade, ak boli splnené súčasne obe podmienky, a to absencia dôkazu o
nadhodnoteníceny,tedachýbajúcepreukázanie„štandardnej(trhovej)ceny“,akoajabsenciavedomosti
sťažovateľa o cenách v reťazci. V prípade sťažovateľa táto druhá podmienka splnená nebola.
28. Ani prípad týkajúci sa nepreukázania - neodôvodnenia nižšej ceny, cena nebola preukázateľne
neštandardná (nízka odchýlka) vo veci sp. zn. 8Sfk/9/2023 zo dňa 30. júla 2024 nie je aplikovateľný

na prípad sťažovateľa, pretože vo veci sp. zn. 8Sfk/9/2023 správca dane a žalovaný ako dôvod
neuznania uplatnených práv na odpočítanie dane sa rozhodol zvoliť daňový podvod a účasť
sťažovateľky na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, pričom podľa kasačného
súdu nebolo preukázané inak, iba v rovine špekulácií, že sťažovateľka vedela, resp. pri dodržaní
primeranej obozretnosti mala a mohla vedieť, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Kasačný súd vo veci sp. zn. 8Sfk/9/2023 pritom v bode 113

rozsudku upriamil pozornosť na to, že správca dane a žalovaný by svoju pozornosť nemali zamerať
len na cenu dodávaných tovarov, ich pôvod, ale aj napr. na priebehy rokovaní medzi obchodnými
partnermi, rokovanie s osobami oprávnenými konať za obchodných partnerov či neštandardné
obchodné dojednania a podmienky, ktoré by prípadne relevantne mali a mohli vzbudzovať obozretnosť
sťažovateľky.

29. V teraz prejednávanom prípade, však zo strany správnych orgánov nešlo o preukazovanie
vedomostnej stránky účasti sťažovateľa na daňovom podvode iba v rovine špekulácií, ale správne
orgány dostatočne preukázali, že sťažovateľ pri dodržaní primeranej obozretnosti mal a mohol vedieť,
že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
30. Kasačný súd v prejednávanej veci napokon pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti návrhu žalobcu

na prerušenie konania a iniciovanie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ. Žalobca svoj
návrh založil v podstate na argumentácii, že pre posúdenie subjektívnej stránky účasti na daňovom
podvode (či daňový subjekt o existencii daňového podvodu vedieť mohol a mal) je potrebné zo strany
daňových orgánov objektívne preukázať, že deklarovaná cena zdaniteľných plnení bola neprimerane
nadhodnotená vo vzťahu k bežným trhovým cenám. Túto argumentáciu odvíjal najmä od rozsudku

Súdneho dvora EU vo veci Amper Metal Kft., C-334/20.
31. Ohľadom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 kasačný súd opätovne
uvádza, že sa netýkal účasti daňového subjektu na daňovom podvode a vedomosti daňového subjektu
vo vzťahu k jeho účasti na daňovom podvode. Naopak bola v ňom tematizovaná otázka neprimeranosti
ceny, ako dôvodu pre nepriznania práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia tzv. hmotnoprávnych

podmienok. Z tohto dôvodu jadro žalobcovej argumentácie neobstojí.
32. Dôležitejšie však je, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. Axel Kittel, C-439/04) vedomá
účasť na daňovom podvode musí byť preukázateľná objektívnymi skutočnosťami. Kasačný súd má v
prejednávanej veci za to, že správca dane a žalovaný produkovali dostatočné množstvo dôkazov okrem
samotnej neprimeranosti deklarovanej ceny služieb, tak aby bolo možné uzavrieť, že v prejednávanej

veci žalobca objektívne vedieť mal a mohol o svojej účasti na daňovom podvode.“
28. Pokiaľ sa týkalo kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, keď žalobca namietal,
nepreskúmateľnosť rozsudku a nesprávnosť postupu, ak správny súd pri odôvodnení napadnutého
rozsudku postupoval podľa § 140 SSP, pričom doslovne prevzal z odkazujúceho rozsudku aj skutkový
stav, ktorý je však za prejednávané zdaňovacie obdobie rozdielny, pričom namietal, že nie sú totožné

ani subjekty fakturačného reťazca a rovnako ani percentuálne navýšenie ceny, ktoré malo byť v
prejednávanej veci 97 % a nie ako v odkazovacom rozsudku, kasačný súd to nepovažuje za dôvodné.
Správny súd v bode 33 napadnutého rozsudku odôvodnil možnosť a dôvodnosť použitia relevantnej
argumentácie z rozsudku BB-72/40/2022-26 zo dňa 14. marca 2024. Jeho úvahy sú logické, vecne
správne, korešpondujúce s účelom úpravy § 140 SSP. Správny súd dostatočne zdôvodnil, použitie

ustanovenia o odôvodnení „totožného“ rozsudku, bez ohľadu na rozdiel v názve predstavenia, časti
subdodávateľských reťazcov a niektorých číselných údajov.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že existencia daňového úniku bola preukázaná,
uvedený daňový únik bol dôsledkom podvodného konania a napokon posudzované zdaniteľné obchody
sťažovateľa boli s podvodným konaním spojené. Rovnako závery správcu dane a žalovaného, že

sťažovateľ o účasti na daňovom podvode vedieť mohol a mal, boli tak dostatočne preukázané. Len
pre úplnosť kasačný súd pripomína, že jeho argumentácia a právne závery sú obdobné so závermi v
konaniach sp. zn. 4Sfk/26/2024 z 11. decembra 2024, sp. zn. 4Sfk/32/2024 z 10. februára 2025 a sp.
zn. 2Sfk/32/2024, kde boli ústavné sťažnosti sťažovateľa proti rozsudkom Najvyššieho správneho súduSlovenskej republiky z 31. marca 2025 boli spojené na spoločné konanie a následne odmietnuté ako
zjavne neopodstatnené uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 561/2025 z 25.
septembra 2025.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

30. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci

zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.