Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 93Cbi/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125200410
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125200410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: DK špeciálny správca

k.s., správca úpadcu HYDINA SK s.r.o. v konkurze, so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, 060 01
Kežmarok, IČO: 46 645 454 so sídlom kancelárie správcu Bazová 6A, 821 08 Bratislava, právne
zastúpený: Monumentum legal s.r.o., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava – Ružinov a žalovaného:
Podtatranská, s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, 060 01 Kežmarok, IČO: 48 171 166, právne
zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok
A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o jeho
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.01.2025 domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo
dňa 15.06.2023 evidovaná v katastri nehnuteľnosti pod č. XXXX/XX, ktorou úpadca: HYDINA SK s.r.o.
v konkurze, previedol na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV. XXXX
vedenom pre k.ú. A., obec A., B. A., je voči veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
vedenom Mestským súdom Košice pod. sp. zn. 88K/12/2023 neúčinná. Zároveň žiadal náhradu trov

konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že úpadca, spoločnosť HYDINA SK s.r.o. v konkurze, so sídlom
Slavkovská cesta 54/1468, 060 01 Kežmarok, IČO: 46 645 454 uzavrel so žalovaným dňa 15.06.2023
Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – bytu č. 45 na 6.
poschodí, vchod č. 95 v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku reg. „C.“ č.
XXXX/XXX, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 963 m2 a pozemku reg. „C.“ č. XXXX/X, druh:

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1074 m2 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 14318/344278 (ďalej
len „odporovateľný právny úkon“). Kúpna cena bola dohodnutá pod úroveň trhovej ceny nehnuteľnosti
v sume 230.000,- eur. K zaplateniu došlo započítaním pohľadávky. Z účtovníctva úpadcu je zrejmé, že
v roku 2022 bola účtovne evidovaná celková hodnota majetku úpadcu v sume 5.193.969,- eur a celková
cena záväzkov úpadcu bola v sume 4.680.493,- eur, rozdiel tak predstavoval sumu 513.476,- eur. Do
aktív úpadcu boli zarátané aj peňažné prostriedky v pokladni úpadcu v sume 1.965.863,- eur, ktoré nikdy

neboli reálne v hotovosti k dispozícii. Zo strany úpadcu išlo o chybné účtovanie účtovných prípadov.
Zároveň úpadca v danom čase nepriznal záväzky na dani z pridanej hodnoty v sume 7.350.551,85
eur, ktoré neviedol vo vlastnom účtovníctve. Úpadca tak v roku 2022 bol v stave úpadku vo forme
predĺženia, čo trvalo aj v čase odporovateľného právneho úkonu, kedy úpadca nemal dostatok aktív naúhradu ostatných záväzkov, v dôsledku čoho ukrátil uspokojenie svojich veriteľov. V čase uskutočnenia
odporovateľného právneho úkonu existovali v konkurze prihlásené a zistené pohľadávky veriteľov
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky por. č. 1-187, spolu v sume 7.685.199,30 eur. Žalobca ďalej

uviedol, že vzhľadom na okolnosti prevodu nehnuteľnosti je nepochybné, že úpadca mal ukracujúci
úmysel, pričom žalovaný musel o jeho ukracujúcom úmysle vedieť.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, pričom nárok žalobcu považoval za zmätočný a nedôvodný a žiadal
žalobu zamietnuť nakoľko žalobca nepredložil také dôkazné prostriedky a tvrdenia, ktoré by preukázali,

že došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov. Je povinnosťou správcu preukázať, že sa znížila miera
uspokojenia veriteľov pohľadávok existujúcich v čase účinnosti vykonaného právneho úkonu, a zároveň
prihlásených do konkurzného konania. Súčasne pre posúdenie predmetnej veci je rozhodujúca iba
taká hodnota všetkého majetku zapísaného do súpisu, ktorý existoval a zostal úpadcovi bezprostredne
po vykonaní napadnutého právneho úkonu. Predmetné skutočnosti z dôvodu prekluzívnej jednoročnej
lehoty mali byť uvedené už v podanej žalobe. Pre úspešné odporovanie právnemu úkonu je tiež

nevyhnutné, aby žalobca preukázal aj úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaný v danom
prípade vyhlásil, že nemal vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a mal za to, že predmet
právneho úkonu nadobudol za štandardných podmienok. Ďalej poukázal na to, že žalobca uviedol len
jedného veriteľa, teda nie je splnená podmienka plurality veriteľov, a ani nemôže byť splnená podmienka
úmyslu ukrátiť svojich veriteľov. Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôkazu čerpal žalobca, keď

uvádza, že dohodnutá kúpna cena bola dohodnutá významne pod úroveň trhovej hodnoty nehnuteľnosti.
Cena v sume 230.000,- eur bola dohodnutá zmluvnými stranami bez DPH. Ďalej uviedol, že nie
pravdivé tvrdenie, že cena bola zmluvnými stranami započítaná, nakoľko žalovaný uhradil úpadcovi
cenu bankovým prevodom na účet úpadcu dňa 05.05.2023 v sume 150.000,- eur a dňa 17.05.2023
v sume 80.000,- eur. Ďalej poukázal na to, že z účtovníctva úpadcu za rok 2022 vyplynulo, že rozdiel

medzi aktívami a záväzkami úpadcu predstavoval sumu +513.476,- eur. Z uvedeného vyplýva, že
pred vykonaním predmetného úkonu nebol úpadca v predĺžení. Žalobca však neuvádza stav majetku
a záväzkov úpadcu v rozhodnom období (v roku 2023), teda v období pred vykonaním predmetného
úkonu a v období po vykonaní predmetného úkonu. V danom prípade poukázal na skutočnosť, že
sa jedná o ekvivalentný právny úkon, keďže realizáciou právneho úkonu bola v majetku úpadcu

vec nahradená inou vecou, a to peniazmi a tak nemohlo nastať zmenšenie majetku úpadcu a na
prípadné uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu mohol majetok postačovať aj naďalej a to aj
v prípade, ak zmenil podobu svojich aktív. K tvrdeniu žalobcu, že v čase uskutočnenia predmetného
právneho úkonu existovali v konkurze prihlásené a zistené pohľadávky Finančného riaditeľstva SR
v sume 7.350.551,85 eur, ide o pohľadávky na dani z pridanej hodnoty za zdaniteľné obdobia, ktoré

predchádzajú odporovateľnému právnemu úkonu a ktorých vznik zapríčinil sám úpadca, žalovaný
uviedol, že tieto tvrdené skutočnosti sú irelevantné. Žalobca neuvádza, ktoré konkrétne záväzky
a s konkrétnou splatnosťou neboli vedené v účtovníctve. Poukázal na zákon o účtovníctve, ktorý zakladá
prezumpciusprávnostivedeniaúčtovníctvadomomentu,kýmsanepreukážeopak.Vzmysleuvedeného
jepotrebnéprijaťzáver,žeúpadcariadneahodnovernevčaseuskutočneniaodporovateľnéhoprávneho

úkonu viedol účtovníctvo a pred vykonaním právneho úkonu bola bilancia + 513.476,- eur správna
a hodnoverná. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť prevzal vrátane práva tretej osoby,
takže ku kúpnej cene je potrebné a nevyhnutné pripočítať aj sumu záväzku, ktorý zaťažoval predmetnú
nehnuteľnosť.

4. V replike žalobca ďalej poukázal na to, že akceptuje tvrdenie žalovaného o spôsobe úhrady kúpnej
ceny za predmet prevodu vlastníckeho práva a to prevodom na účet úpadcu. Žalobca odmietol právny
názor žalovaného, že pri odporovaní ukracujúcemu právnemu úkonu je nevyhnutné preukázať ukrátenie
pohľadávok dvoch a viacerých veriteľov. Hoci ust. § 60 ods. 1 ZKR uvádza normatívnu podmienku
odporovateľnosti slovné spojenie „ukrátenie veriteľov“, zjavne sa nejedná o striktný úmysel zákonodarcu

vylúčiť z režimu odporovateľnosti právne úkony, pri ktorých došlo k ukráteniu iba jedného konkurzného
veriteľa. Žalobca poukázal na generálnu klauzulu skutkovej podstaty odporovateľnosti v ust. § 57
ods. 4 ZKR, podľa ktorej odporovať podľa tohto zákona možno tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca v konaní poukázal
na skutočnosť, že úpadca už od roku 2022 nezohľadňoval vo svojom účtovníctve pohľadávky veriteľa

Finančné riaditeľstvo SR spolu v sume 7.685.199,30 eur, ktoré významne prevyšujú hodnotu všetkého
majetku, ktorý úpadca mal od roku 2022. To znamená, že hodnota majetku úpadcu už od roku 2022
(čiže aj v čase odporovateľného právneho úkonu) nedosahovala hodnotu záväzkov voči veriteľovi
Finančné riaditeľstvo SR a akýkoľvek neekvivalentný prevod majetku úpadcu by ukrátil uspokojenietohto veriteľa. Posúdenie ukrátenia pohľadávok veriteľa preto naďalej závisí už iba od posúdenia, či za
prevedený majetok (byt v Poprade) inkasoval úpadca ekvivalentné plnenie. Vo vzťahu k ukracujúcemu
úmyslu úpadcu žalobca uviedol, že úpadca v čase odporovateľného právneho úkonu ukončil svoju

podnikateľskú činnosť a zamestnancov „presunul“ na svoju spriaznenú spoločnosť Domäsko, s.r.o.
a prevod majetku v mesiaci máj 2023 nebol izolovaný právny úkon, ale uskutočnil aj iné právne úkony,
ktorým správca odporuje. Vedomosť žalovaného o ukončení podnikateľskej činnosti žalobca odvodzuje
od skutočnosti, že žalovaný sídli na rovnakej adrese ako úpadca a podniká v rovnakej oblasti ako úpadca
a od roku 2019 boli systematicky zverejňované články v domácej periodickej tlači, ktoré uvádzali, že

konateľ úpadcu ako aj úpadca sú vyšetrovaní pre daňové machinácie. Za daných okolností je iluzórne
predpokladať, že by žalovaný nemal vedomosť o existencii možných finančných problémov úpadcu a pri
prevodemajetkuúpadcubynemalvedomosťoukracujúcomúmysleúpadcu.Kargumentáciižalovaného
ohľadom existencie vecného bremena doživotného užívania bytu v prospech konateľa úpadcu a jeho
manželky žalobca uviedol, že k zrušeniu vecného bremena došlo dohodou a to bezprostredne po
prevode vlastníckeho práva k bytu v Poprade. Je tak zrejmé, že žalovaný ako kupujúci koordinoval

nadobudnutie nehnuteľnosti s úpadcom, resp. jeho konateľom pričom k zrušeniu vecného bremena
došlo bezodplatne ihneď po predaji.

5. V duplike žalovaný zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.

6. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa
04.01.2024, sp. zn. 88K/12/2023, zoznam pohľadávok v konkurze úpadcu, účtovnú závierku úpadcu
za rok 2022, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, Dodatok č. 1 ku Zmluve o prevode vlastníctva k bytu,
účtovnú závierku úpadcu za rok 2023, hlavnú kniha z účtovníctva úpadcu za rok 2023, Dohodu o zrušení

vecného bremena zo dňa 19.07.2023.

7. Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil súdu ako prostriedky procesnej obrany dôkazy:
Faktúru č. 5230600036, potvrdenie o platbe zo dňa 05.05.2023, potvrdenie o platbe zo dňa
17.05.2023, Rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor č. vkladu: D. XXXX/XXXX,

ponuku nehnuteľností zo stránky nehnuteľnosti,sk, Znalecký posudok č. 269/2025.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu a právneho zástupcu žalovaného
a oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav veci:

9. Uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 04.01.2024, sp. zn. 88K/12/2023 bol vyhlásený konkurz
na majetok obchodnej spoločnosti HYDINA SK s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, 060 01
Kežmarok, IČO: 46 645 454. Z Obchodného vestníka č. 7/2024 zo dňa 10.01.2024 je ďalej zrejmé, že v
konkurze úpadcu HYDINA SK s.r.o. bol ustanovený správca JUDr. Stanislav Demčák, LL.M., so sídlom
kancelárie správcu Bazová 6A, 821 08 Bratislava, značka správcu: S1581.

10. Súd konštatuje, že začatie konkurzného konania na dlžníka (úpadcu) a čas urobenia právneho
úkonu, ktorého odporovateľnosť žalobca napadol, že konkurzné konanie na dlžníka bolo začaté
Uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 04.01.2024, sp. zn. 88K/12/2023, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.01.2024. Odporovateľný právny úkon – Kúpna zmluva bola uzavretá 15.06.2023,

čiže súd zistil, že žalobca odporoval právny úkon, ktorý bol urobený v zákonom stanovenej jednoročnej
lehote (ust. § 57 ods. 2 ZKR) a zároveň v päťročnej lehote (ust. § 60 ods. 3 ZKR).

11. Dňa 15.06.2023 bol realizovaný právny úkon medzi spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. v postavení
predávajúceho so spoločnosťou Podtatranská, s.r.o. ako kupujúcim (žalovaným), čím došlo k prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v kat. území A., obec
A., B. A..

12. Z účtovnej závierky za rok 2022 vyplýva, že v roku 2022 bola účtovne evidovaná celková hodnota
majetku úpadcu v sume 5.193.969,- eur a celková hodnota záväzkov úpadcu bola v sume 4.680.493,-

eur.13. Z účtovnej závierky za rok 2023 vyplýva, že v roku 2023 bola účtovne evidovaná celková hodnota
majetkuúpadcuvsume4.448.481,50euracelkováhodnotazáväzkovúpadcubolavsume4.944.028,45
eur.

14. Z faktúry č. 5230600036 súd zistil, že bola vystavená úpadcom dňa 15.05.2023 a žalovanému bola
vyúčtovaná cena v sume 230.000,- eur titulom predaj bytu č. XX, X.poschodie v Poprade. Z potvrdenia
o platbe vyplýva, že žalovaný uhradil cenu v dvoch splátkach a to dňa 05.05.2023 v sume 150.000,- eur
a dňa 17.05.2023 v sume 80.000,- eur.

15. Z rozhodnutia Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zo dňa 02.08.2023 vyplýva, že príslušný
orgán povolil vklad zániku vecného bremena in personam zriadeného v prospech: E. A. F. a E. G. F.
spočívajúceho na základe Dohody o zrušení vecného bremena z 19.07.2023.

16. Zo znaleckého posudku č. 269/2025 vyhotoveného znalcom Ing. Milanom Vinklerom za účelom

stanovenia všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti ku dňu ohodnotenia, súd zistil, že je
stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti v sume 251.000,- eur je ku dňu 07.11.2025.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v čase
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (ďalej len „ZKR“), dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný

alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.

18. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR, platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po
lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri
posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred

podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku
nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou
podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZKR predpokladá sa, že je platobne neschopný.

19. Podľa ust. § 3 ods. 3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného

predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri
stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej
znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky
ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno
so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo

v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú
spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí
ako podriadené pohľadávky.

20. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona

rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen
dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej
osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,
prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej
osoby uvedenej v písmenách a) až c),e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá

z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

21. Podľa ust. § 23 ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za
vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu
sa dlžník stáva úpadcom.

22.Podľaust.57ZKR:(1)právneúkonytýkajúcesamajetkudlžníkasúvkonkurzevočiveriteľomdlžníka
neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže
odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho
podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u

povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu
úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3)
Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo
uspokojené.23. Podľa ust. § 57 ods. 4 veta prvá ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu
úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

24. Podľa ust. § 58 ZKR: (1) právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno

odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa
§ 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený
trest prepadnutia majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Ak odsek 4
neustanovuje inak, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného

protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym
úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

25. Podľa ust. § 60 ZKR: (1) odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich

veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3)
Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli
urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. V zmysle ust. § 62 ods. 1, 5 ZKR,

právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon
dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z právneho
úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu
je účinné voči všetkým účastníkom konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech
podstaty uplatniť správca, ktorý odporoval právnemu úkonu.

26. Podľa ust. § 63 ods. 2 veta prvá ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj
peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty.

27. Súd sa taktiež oboznámil s obsahom zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, a to hlavne pojmami

účtovná jednotka, účtovná dokumentácia ako aj s ostatnými súvisiacimi právnymi normami (vyhlášky,
nariadenia, opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky), ktoré upravujú a špecifikujú povinnosti
účtovných jednotiek a ich evidencie majetku, vykonávania účtovných závierok.

28. Súd na základe vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov a vyjadrení strán

sporov dospel k záveru, že žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd určil, že Kúpna zmluva zo dňa
15.06.2023jeprávnymúkonombezprimeranéhoprotiplneniavzmysleust.§58ZKRataktiežukracujúci
právny úkon, ktorým sa zmenšil majetok spoločnosti HYDINA SK s.r.o. (dlžníka, úpadcu) v zmysle ust. §
60 ZKR. Žalobca žiadal, aby súd určil a vyslovil, že daný právny úkon je neúčinný voči veriteľom dlžníka,
čiže aby mu správca úspešne odporoval, musia byť splnené podmienky nielen konkrétnej skutkovej

podstaty definovanej v uvedených ustanoveniach § 58 a ust. § 60 ZKR, ale aj podmienky v zmysle
všeobecnej skutkovej podstaty definovanej ust. § 57 ZKR.

29. Súd poukazuje na skutočnosť, že v danom konaní je dôkazné bremeno na žalobcovi a práve žalobca
musí preukázať, že odporovaný právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého

veriteľa (ust. § 57 ods. 4 ZKR), že ide o úkon bez primeraného protiplnenia (§ 58 ods. 1 ZKR), alebo že
ide o úmyselný ukracujúci právny úkon (§ 60 ods. 1 ZKR). Žalobca v konaní poukázal na tú skutočnosť,
že daný právny úkon (Kúpna zmluva zo dňa 15.06.2023) bol urobený medzi spriaznenými osobami,
nakoľko žalovaný mal vedomosť o ukracujúcom úmysle úpadcu, pretože sídli na rovnakej adrese
ako úpadca a podniká v rovnakej oblasti ako úpadca a od roku 2019 boli systematicky zverejňované

články v domácej periodickej tlači, ktoré uvádzali, že konateľ úpadcu ako aj úpadca sú vyšetrovaní pre
daňové machinácie. Za daných okolností je iluzórne predpokladať, že by žalovaný nemal vedomosť
o existencii možných finančných problémov úpadcu a pri prevode majetku úpadcu by nemal vedomosť
o ukracujúcom úmysle úpadcu. Žalovaný spochybnil tvrdenia žalobcu a vyhlásil, že nemal vedomosťo úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a svoje tvrdenia, že predmet odporovateľného právneho úkonu
nadobudol za štandardných obchodných podmienok preukázal znaleckým posudkom č. 269/2025.

30. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/2016 zo dňa
31.01.2018, ktorý v odôvodnení uviedol: „V zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa pri ukrátení uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti a dôkazné bremeno preukázať, že
táto podmienka úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu bola splnená je na žalobcovi. Nestačí pritom

preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil. Musí byť preukázané, že sa zmenšil do takej miery, že to
ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, teda, že ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho
majetku. Odvolací súd ďalej uviedol, že na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť
svojho veriteľa (veriteľov) a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanému) musí
byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľov známy (žalovaný o tomto úmysle
dlžníka v čase, kedy bol právny úkon urobený, vedel alebo vedieť musel). Bremeno tvrdenia a dôkazné

bremeno je v tomto prípade na veriteľovi (žalobcovi).“

31. Súd vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané, že žalovaný (kupujúci) v čase uzavretia
právneho úkonu nemal vedomosť o tom, že by dlžník (úpadca) v danom čase bol v úpadku, resp. že by
daným právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka (úpadcu). Dokazovaním mal preukázané, že

danýprávnyúkonbolurobenývrámcibežnejpodnikateľskejčinnostidlžníka(úpadcu)ažalovaného;ako
ajtúskutočnosť,žedanýmprávnymúkonomnemohlodôjsťktakémuzníženiumajetkudlžníka(úpadcu),
ktorý by spôsobil úpadok dlžníka, ukrátil veriteľov dlžníka (úpadcu). Žalovaný v konaní preukázal, že
úpadca vystavil žalovanému faktúru za predmetný byt v sume 230.000,- eur bez DPH a žalovaný
uhradil cenu prevodom z bankového účtu žalovaného na bankový účet úpadcu dňa 05.058.2023

v sume 150.000,- eur a dňa 17.05.2025 v sume 80.000,- eur. Súd poukazuje na skutočnosť, že
realizáciou predmetného právneho úkonu bola v majetku nehnuteľnosť (byt) nahradená peniazmi.
Úhrada kúpnej ceny nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník
miesto hmotného majetku získa finančný majetok. Z uvedeného dôvodu tak v dôsledku ekvivalentného
právneho úkonu nemohlo nastať zmenšenie majetku úpadcu, a na prípadné uspokojenie pohľadávok

veriteľov úpadcu mohol majetok úpadcu postačovať aj naďalej, a to aj v prípade keď zmenil podobu aktív.

32. Súd má za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania ukracujúceho
charakteru napádaného právneho úkonu nakoľko jednoznačne nepreukázal výšku majetku úpadcu pred
ukracujúcim úkonom a po ukracujúcom právnom úkone (nadobudnutí vkladu do katastra nehnuteľností)

a skutočnosť svedčiaca pre to, že výška tohto majetku nepostačuje na uspokojenie pohľadávok
prihlásených veriteľov. Samotné tvrdenie žalobcu, že úpadca bol v čase realizácie v úpadku bez
preukázania týchto skutočností je iba subjektívnym a ničím nepodloženým tvrdením žalobcu. Ani
ním predložené daňové priznanie úpadcu za zdaňovacie obdobie 2022 a 2023 nepreukazuje jeho
predĺženosť, ale iba fakt že za zdaňovacie obdobie – teda ku koncu roku 2023 vykazoval stratu.

Súčasne žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania úmyslu, či už úpadcu alebo žalovaného
vykonať predmetné úkony s úmyslom ukrátiť veriteľov úpadcu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
fakt, že žalobca nepreukázal ani spriaznenosť žalovaného s úpadcom, ako predpoklad jeho vedomosti
o ukracujúcom charaktere predmetných úkonov. Žalobca napriek svojmu tvrdeniu žiadnym spôsobom
nepreukázal zníženie majetku úpadcu sporným právnym úkonom a tým nepreukázal ani úmysel

žalovaného ukrátiť veriteľov úpadcu.

33. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že žaloba je skutkovo a právne neodôvodnená, preto ju zamietol.

34. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej,
preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú
argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne
rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.35. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

37. Podľa ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov
konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak
tento zákon neustanovuje inak.

38. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní úspešný, má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%,ktorýmusúdpriznaltakakotouviedolvII.výrokuvýrokovejčastitohtorozsudku.Ovýškenáhrady

trov konania, rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Súd
zároveň poukazuje na to, že v danom prípade ide o trovy konania vzniknuté v spore súvisiacom s
konkurzom, preto tu platí osobitný režim ohľadom uspokojenia takto priznaných trov konania strane v
zmysle citovaného ustanovenia ZKR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon

rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).