Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Jana Vargová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/179/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203428
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625203428.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci
navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. A. XXXX/XX, právne zastúpená: JANČI & Partners
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748,
proti povinnému: Mesto Ružomberok, so sídlom A. Hlinku 1098/1, Ružomberok, IČO: 00 315 737, o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/83/2025-31 zo dňa 16.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia, doručený súdu prvej inštancie dňa 8.10.2025, ktorým sa navrhovateľka
domáhala, aby súd povinnému zakázal vykonávať akékoľvek úkony spočívajúce v obmedzovaní
navrhovateľky v užívaní a nakladaní so stavbou parkoviska (vrátane obmedzovania parkovania pre
prevádzku E. F. na ulici D. A. G. XXXX/XX, C. a stavbu rodinný dom XXXX postavený na pozemku
KN „C“ 2145/1 a 2145/8, k. ú. C.) zameraného Geodetickým zameraním skutkového stavu parkovacích
miest, E. F. p. č. 1731/1, k. ú. C. vyhotovené autorizovaným geodetom H. A. I., J. zo dňa 02. 09.

2025 na pozemku parcely KN „C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú. C..
Návrh odôvodnila tým, že je prevádzkovateľom objektu E. F. na ulici D. A. G. XXXX/XX, C., ktorá slúži
ako reštaurácia, označovaná ako stavba rodinný dom XXXX, postavený na pozemku KN „C“ 2145/1 a
2145/8, k. ú. C. s príslušenstvom uloženým na pozemku KN „C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 6854 m2, k. ú. C. bez založeného LV, na ktorom je umiestnená okrem iného aj parkovacia
plocha a terasa k prevádzke zameraná Geodetickým zameraním skutkového stavu parkovacích miest,

E. F. p. č. 1731/1, k. ú. C. vyhotovené autorizovaným geodetom H. A. I., J.. Navrhovateľka vykonáva
podnikateľskú činnosť s označenou prevádzkou zapísanou v živnostenskom registri. Kolaudačným
rozhodnutím Okresného úradu v Ružomberku, č. ŽP 1495/FX 11/98 zo dňa 16. 04. 1998 bola v
stavbe skolaudovaná prevádzka právnemu predchodcovi navrhovateľky K. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. XXXX/XX, C., pričom súčasťou prevádzky boli aj umiestnené parkovacie plochy na pozemku.
O tom, že je vybudované parkovisko k prevádzke svedčí aj fotodokumentácia, kryt parkoviska je

rozdielny oproti chodníku. Súčasne kryt budoval právny predchodca prevádzky navrhovateľky a súčasný
vlastník stavby. Pre potreby prevádzky sa od roku 1998 užívala časť pozemku pred prevádzkou ako
parkovisko pre zákazníkov, pričom K. B. a následne aj navrhovateľka vykonávali všetku starostlivosť o
časť tohto pozemku tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť prechodu chodcov, ktorá tvorila spojnicu
medzi chodníkmi, ako aj starostlivosť za účelom nevyhnutnej rekonštrukcie a modernizácie. Predmetnú
skutočnosť konštatuje aj projektová dokumentácia Prístavba a Nadstavba L. F., C. overená v stavebnom

konaní Okresného úradu v Ružomberku, odbor životného prostredia č. ŽP 2475/Fx 9/01 zo dňa 02.
05. 2001 ako príslušným stavebným úradom, kde v časti 2.2. je konštatované, že pred stavbou jespevnená plocha pre 5 vozidiel, táto časť pozemku bola nerušene využívaná K. B. do roku 2024.
Nepretržitým užívaním navrhovateľky a jeho právneho predchodcu ako prevádzkovateľmi prevádzky
v stavbe došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve bezodplatného užívania časti

pozemku ako parkovacie státia pre prevádzku. Povinný prijatím všeobecne záväzného nariadenia č.
2/2024 o dočasnom parkovaní na vymedzenom území mesta C. obmedzilo parkovanie pred prevádzkou
a to tak, že miesta určené na užívané navrhovateľom nerešpektuje, za parkovanie na nich pokutuje
a formou týchto rozhodnutí núti parkovať vozidlá na miestnej komunikácií, kde parkovanie povinný
spoplatnil. Navrhovateľkavroku2025navrhlapovinnémuzámenuinéhopozemkuspozemkom,ktorýsa

nachádza pod pozemnou komunikáciu za účelom vybudovania parkovacích státi pre prevádzku, avšak
toto bolo odmietnuté. Súčasne povinný opakovane vyzval navrhovateľku na odstránenie označených a
parkovacích státi aj napriek skutočnosti, že tieto boli na náklady budované a udržiavané navrhovateľkou
a prislúchajú k stavbe a prevádzke. Bez týchto státí by nebolo možné prevádzkovať prevádzku a
ani skolaudovať stavbu, keď zabezpečenie parkovacích státi je jeden zo základných predpokladov
pre jej užívanie. Povinný zmenil účel stavby - miestnej komunikácie na spoplatnené parkovisko bez

akéhokoľvek stavebného konania začiatkom roku 2025, ktorým by oprávnene zmenil využitie stavby
miestnej komunikácie a takúto zmenu v dôsledku ktorej svojvoľne zamedzuje parkovanie vozidiel pred
prevádzkouatoformoupokútasprávnychdeliktov,neprejednalsdotknutýmiosobamianavrhovateľkou,
v dôsledku ktorého navrhovateľka stratila zákazníkov a výrazne znížila svoj príjem a tržby, pričom
pri dlhotrvajúcom stave pokutovania, resp. nemožnosti zabezpečenia parkovania svojich klientov trvá

reálna hrozba, že padne do úpadku, resp. ukončí činnosť prevádzky. Navrhovateľka sa teda domáha
zabezpečeného nerušenia pri výkone jeho vydržaného práva k pozemku spočívajúceho v strpenia
užívania časti pozemku ako bezplatných parkovacích státi pre prevádzku. Nakoľko vlastnícke právo
k veci (vybudovanému parkovisku) vzniká jeho výstavbou, resp. zhotovením a navrhovateľka je
jediným výlučným vlastníkom veci, keď súčasne: Vecné bremeno je právo, ktoré obmedzuje vlastníka

nehnuteľnosti v prospech inej osoby, resp. právo strpenia stavby parkoviska a jeho užívania v prospech
prevádzky; Držba resp. nepretržité užívanie stavby parkoviska je viac ako 10 rokov; Navrhovateľka a
jeho právny predchodca K. B. v dobrej viere mali zato, že sú oprávnení užívateľmi k takejto stavbe a
jej užívaniu a za tým účelom vynakladali finančné prostriedky na starostlivosť a modernizáciu. Povinný
nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza parkovisko, avšak vykonáva všetky úkony tak,

ako keby mal výlučné vlastnícke právo a udeľovaním pokút a deliktov dochádza k protiprávnemu
konaniu. Pozemok, na ktorom dochádza k obmedzovaniu vydržaného vecného bremena navrhovateľky,
je parcela KN „C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú. C. bez založeného
LV a vlastnícky vzťah k pozemku je evidovaný na pozemku parcely registra „E“ evidovaný na mape
určeného operátu, parc. č. 81253, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1329 m2, k. ú. C., aj v

prospech navrhovateľky. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje spolu s vyššie uvedenými
skutočnosťami tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery vydaním neodkladného opatrenia do
doby podania a rozhodnutia vo veci samej so súdom, nakoľko bez úpravy nie je možné pokračovať v
podnikaní v prevádzke, užívať stavbu a súčasne užívať oprávnenie z vydržaného vecného bremena na
pozemku.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že z listinných dôkazov predložených
navrhovateľkou mal osvedčený nasledovný skutkový a právny stav: Navrhovateľka vykonáva
podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom A. B. - A., má
pridelené IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania C., D. A. XXXX/XX. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. C.

mal súd osvedčené, že navrhovateľka a K. B., nar. XX. XX. XXXX sú podieloví spoluvlastníci o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1 nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na
pozemku parc. č. 2145/1 a pozemkov parc. č. 2130/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 373 m2,
parc. č. 2145/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 976 m2, parc. č. 2145/8 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 137 m2 a parc. č. 2145/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2. Z

výpisu z LV č. XXXXX, k. ú. C. mal súd osvedčené, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti pozemku parc. č. KNE 81253 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1329 m2, pričom
veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky je 3/12-iny, ďalšími spoluvlastníkmi sú: E. M. (N.) a
H. O., C. M. v správe Slovenského pozemkového fondu, Bratislava. Z výzvy zo dňa 19. 03. 2025 mal
súd osvedčené, že povinný vyzval navrhovateľku, aby bezodkladne najneskôr do 7 dní od doručenia

výzvy odstránila vodorovné značenie a kontajner na zber komunálneho odpadu z miestnej cesty na ulici
D. A.. Opätovnou výzvou zo dňa 12. 05. 2025 povinný opätovne vyzval navrhovateľku na odstránenie
vodorovného označenia a kontajneru z dôvodu, že pozemok EKN parc. č. 81253, k. ú. C. je vedený
ako zastavaná plocha a nádvorie a je súčasťou KNC parc. č. 1730/1, ktorá má spôsob využitia 22, t. j.pozemnákomunikácia.Povinnýuviedol,žetátopozemnákomunikáciajemiestnoucestou ajezaradená
do pasportu miestnych komunikácií mesta C. a podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách je vo vlastníctve obce. Z katastrálnej mapy a z identifikácie katastra nehnuteľnosti k

pozemku KNC parc. č. 1730/1 je zrejmé, že žiadna časť pozemnej komunikácie nie je vo vlastníctve
K. B. a podľa § 25 ods. 1, písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde
zastavenie obmedzí jazdu vozidiel na mieste výjazdov a výjazdov z pozemkov. Uvedené znenie zákona
nepozná výnimku „vjazd je nevyužívaný“.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v intenciách ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c)
a ust. § 328 ods. 1 CSP. Konštatoval, že naliehavosť potreby dočasnej úpravy navrhovateľka odôvodnila
tým, že povinný prijal všeobecné záväzné nariadenie č. 2/2024, zmenil účel stavby na spoplatnené
parkovisko, čím obmedzil využitie stavby pred prevádzkou L. F. na ulici D. A. G. XXXX/XX E. C., a
svojvoľne zamedzuje parkovaniu vozidiel ukladaním pokút. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia je vždy potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy,

ktorá je osvedčená vtedy, ak sa osvedčí existencia takých konkrétnych úkonov povinného, teda strany
voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá
podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo
len ťažko napraviteľnej ujmy. Bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

Z obsahu návrhu a priložených listinných dôkazov súd nemal osvedčené, že by povinný bránil
navrhovateľke vo výkone jej podnikateľskej činnosti, prípadne, že by fakticky zamedzoval parkovaniu
vozidiel pred jej prevádzkou. Povinný jedine parkovanie všeobecne záväzným nariadením spoplatnil.
Jedným z oprávnení obce je vydávať všeobecné záväzné nariadenie, ktoré obce vydávajú vo veciach
územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona, a na základe

splnomocnenia v zákone a v jeho medziach aj pri výkone štátnej správy. V civilnom sporovom konaní
súd nemá oprávnenie preskúmavať všeobecné záväzné nariadenia. Dozor nad dodržiavaním zákona
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov zákon zveruje prokuratúram, teda protest
prokurátora je jedným z prostriedkov kontroly orgánov verejnej správy, ktorý je upravený v zákone č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre. Navrhovateľka v podanom návrhu neopisuje žiadne konanie povinného,

ktoré by ju obmedzovalo vo výkone podnikateľskej činnosti, a pokiaľ uvádzala, že stratila zákazníkov a
výrazne znížila svoje príjmy a tržby, uvedené tvrdenie ostalo v rovine ničím neosvedčeného tvrdenia.
Navrhovateľka podľa názoru súdu neosvedčila existenciu takých skutočností, ktoré odôvodňovali
nebezpečnosť bezprostredne hroziacej ujmy. Pretože neboli splnené všetky zákonné podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že
navrhovateľke ako neúspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal.

5. Včas podaným odvolaním domáha sa navrhovateľka zrušenia napadnutého uznesenia súdu prvej

inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenu napadnutého uznesenia
a nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolateľka namieta, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj skutočnosť, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatuje, že súd prvej

inštancie neprihliadal na skutočnosť, že na pozemku ktorý je predmetom nariadenia neodkladného
opatrenia je umiestnené Parkovisko na časti, na ktorom nie je umiestnená pozemná komunikácia.
Povinný síce zmenil účel využitia stavby - bez stavebného konania na pozemnej komunikácií ale nie
na časti Pozemku na ktorom je umiestnené Parkovisko podľa Projektovej dokumentácie doručenej
súdu a súčasne podľa realizačného zamerania autorizovaného geodetom. O tom, že Parkovisko

prislúchajúce k Stavbe E. F. je inou stavbou ako Pozemná komunikácia svedčí aj skutočný vzhľad
stavby preukázaný fotodokumentáciou. Navrhovateľka má za to, že bol riadne preukázaný stav rozporu
medzi konaním Povinného - Mesta Ružomberok orgánov Mesta Ružomberok – mestskej polície a
to, že Mestská polícia ukladá pokuty za parkovanie vozidiel bez platného lístka na miestne, ktoré
nie je VZN Mesta Ružomberok určené na spoplatnené parkovanie ale na mieste, ktoré je učené

v stavebnom konaní ako Parkovisko, toto je vybudované ako Parkovisko a to výlučne určeným na
parkovanie vozidiel pre zákazníkov E. F.. Konaním Povinného – Mesta Ružomberok dochádza k
porušovaniu práv vlastníka Stavby a Parkoviska, keď jediným vlastníkom Stavby a Parkoviska je
Navrhovateľ. Vlastnícke právo k Pozemku nemusí byť totožné s vlastníkom Parkoviska /keď súčasneParkovisko a dopravné stavby nie sú evidované v katastri nehnuteľností/, nemenej, keď podľa priloženej
Projektovej dokumentácie osvedčenej príslušným stavebným úradom ako aj porealizačného zamerania
Parkoviska a priloženej fotodokumentácie je zreteľný rozdiel týchto častí (asfaltová cesta, asfaltový

chodník,parkovisko–zámkovádlažba/.SamotnéParkoviskoniejepostavenénaPozemnejkomunikácií
a to ani na mieste, ktoré je určené UZN Mesta Ružomberok na odplatné parkovanie a preto dojem
súdu, že Parkovisko je súčasťou pozemnej komunikácie je mylný a nevychádza zo správne zisteného
právneho stavu. Skutočnosť, že Povinný – Mesto Ružomberok vyzvalo Navrhovateľa na odstránenie
vodorovného dopravného značenia neznamená automaticky, že Mesto Ružomberok je vlastníkom

Parkoviska ale svedčí to o úkonoch Povinného, ktorý znemožňuje užívanie Parkoviska, ktoré bolo
schválené v stavebnom konaní a ktoré bolo vybudované Navrhovateľom (alebo právnym predchodcom
Navrhovateľa) a teda, ku ktorému nadobudol vlastnícke právo originálne práve Navrhovateľ. Súčasne
máme zato, že nebola osvedčená skutočnosť, že pozemná komunikácia v šírke miestami viac ako 12
bm. je v pasporte komunikácií Povinného - Mesta Ružomberok; keď predmetná informácia nevyplýva
ani zo záväznej časti územného plánu Mesta Ružomberok, ktorý hovorí o podstatne nižšej triede. Keby

predmetné neoblo založené na pravde, Povinný by nezmenil dopravné zacnenie na jednosmernú cestu
za účelom riešenia parkovania ale na tejto komunikácií by vytvoril parkovacie miesta pozdĺž obidvoch
krajov resp. v smeroch.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379

a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7. Jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa

prejavovala v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria
obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP.
Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť

konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie
veci. V naposledy spomínanom práve sú obsiahnuté princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní,
princíp kontradiktórnosti konania, princípy spravodlivého vykonania dôkazov a právo na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

8. V posudzovanom prípade odvolací súd v nadväznosti na vznesené odvolacie námietky zistil zásah do
práva na spravodlivý proces navrhovateľky spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu
prvej inštancie, pričom išlo o zásah takej povahy, že ho nebolo možné v odvolacom konaní napraviť.

9. Je potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií.

Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu súdu a o zákonnosti jeho rozhodnutia.
Tým sa napĺňa jedno zo zákonných pravidiel konania – posilňovať dôveru účastníkov v správnosť
rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu
povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie
preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných

prostriedkov. Ak atribút presvedčivého odôvodnenia rozhodnutie súdu nenapĺňa, potom odvolací súd
nemôže rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemôže si na záveroch rozhodnutia súdu prvej
inštancie vybudovať svoje úvahy o veci, a čo je podstatné, ani účastníci proti nemu nemôžu náležite
formulovať odvolacie námietky.
10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaná

nedostala od súdu prvej inštancie presvedčivú odpoveď na v konaní pred súdom prvej inštancie
vznesené konkrétne a relevantné námietky vo väzbe na ňou označené/predložené dôkazy.

11. Navrhovateľka v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prezentovaných
substancovaných tvrdení uviedla (okrem iného), že je prevádzkovateľkou objektu E. F. na ulici D. A.,

označovanej ako stavba rodinný dom XXXX, postavenej na pozemku KN „C“ 2145/1 a 2145/8, k.ú.
C. s príslušenstvom „uloženým“ na pozemku KN „C“ 1731/1, na ktorom je umiestnená okrem iného
aj parkovacia plocha zameraná geodetickým zameraním vyhotoveným autorizovaným geodetom H. A.
I., J.. Kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu v Ružomberku č. ŽP 1495/FX 11/98 zo dňa 16.4.1998bola v stavbe skolaudovaná prevádzka právnemu predchodcovi navrhovateľky K. B., pričom súčasťou
prevádzky boli aj umiestnené parkovacie plochy na pozemku. O tom, že je vybudované parkovisko
k prevádzke svedčí aj fotodokumentácia, kryt parkoviska je rozdielny oproti chodníku. Súčasne kryt

budoval právny predchodca prevádzky navrhovateľky a súčasný vlastník stavby. Pre potreby prevádzky
sa od roku 1998 užívala časť pozemku pred prevádzkou ako parkovisko pre zákazníkov, pričom K.
B. a následne aj navrhovateľka vykonávali všetku starostlivosť o časť tohto pozemku tak, aby bola
zabezpečená bezpečnosť prechodu chodcov, ktorá tvorila spojnicu medzi chodníkmi, ako aj starostlivosť
za účelom nevyhnutnej rekonštrukcie a modernizácie. Predmetnú skutočnosť konštatuje aj projektová

dokumentácia Prístavba a Nadstavba L. F., C. overená v stavebnom konaní Okresného úradu v
Ružomberku, odbor životného prostredia č. ŽP 2475/Fx 9/01 zo dňa 02. 05. 2001 ako príslušným
stavebným úradom, kde v časti 2.2. je konštatované, že pred stavbou je spevnená plocha pre 5 vozidiel,
táto časť pozemku bola nerušene využívaná K. B. do roku 2024. Navrhovateľka na preukázanie svojich
skutkových tvrdení pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôkazy (okrem iných) aj
projektovú dokumentáciu Prístavba a Nadstavba L. F., C. overenú v stavebnom konaní Okresného úradu

v Ružomberku, odbor životného prostredia č. ŽP 2475/Fx 9/01 zo dňa 02.05.2001.

12. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia nijak nereflektoval na
žalobkyňou označený a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojený dôkaz – projektovú
dokumentáciu Prístavba a Nadstavba L. F.. Odvolací súd akcentuje, že označený dôkaz nie je vytlačený

v listinnej podobe v písomnej verzii súdneho spisu. Z obsahu elektronického súdneho spisu je však
zrejmé, že bol pripojený k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvoril teda súčasť okruhu
dôkazných prostriedkov, na ktoré poukazovala navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenianapodporusvojichsubstancovanýchskutkovýchtvrdení,pretobolopovinnosťousoznačeným
dôkazným návrhom zo strany súdu prvej inštancie sa vecne vysporiadať.

13. Vo vzťahu k potrebe vyrovnať sa s dôkaznými návrhmi, odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného
súduSRsp.zn.I.ÚS114/08,vktoromústavnýsúd(okreminého)uviedol,cit.:„zformulácie§132OSP(§
191 ods. 1 CSP) možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť,
napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevieryhodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní

rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec“.

14. Súd prvého stupňa, ako tomu nasvedčuje odôvodnenie jeho rozhodnutia, nezhodnotil všetky
dôkazy, ktoré produkovala navrhovateľka na podporu svojej skutkovej a právnej argumentácie, nakoľko
sa konkrétne o projektovej dokumentácii Prístavba a Nadstavba L. F., v odôvodnení uznesenia

vôbec nezmieňuje. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že k zaisteniu práva účastníka konania
na spravodlivý proces je nevyhnutné, aby súd každý dôkaz, ktorý sa vzťahuje k relevantnému
a konkrétnemu tvrdeniu účastníka, učinil predmetom svojich úvah a hodnotení. Uvedený nedostatok
v odvolacom konaní nebolo možné odstrániť, nakoľko pre odvolací súd je v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia rozhodujúci skutkový stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329

ods. 2 CSP).
15. Z uvedených dôvodov musel odvolací súd pristúpiť k zrušeniu odvolaním napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie pri aplikácii § 389 ods. 1 písm. b) CSP a k vráteniu veci súdu prvej inštancie
podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa súd preskúmateľným
spôsobom vysporiada so všetkými konkrétnymi a relevantnými argumentami navrhovateľky vo väzbe

na ňou prezentované dôkazy.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.