Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204679
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724204679.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej členov

senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté deti A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených v konaní
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pochádzajúcich z matky paulíny
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Karol
Pudlák, s. r. o. so sídlom Štefánikova 98/70, Poprad a otca F. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, H. I.,
právne zastúpeného Mgr. Róbertom Liškom, advokátom so sídlom Štefánikova 882/39, Poprad v konaní
o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 15P/59/2024-81 zo

dňa 26.2.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., II., IV.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 14P/237/2014 – 49 zo dňa 3.2.2015 pokiaľ ním bolo
rozhodnuté o výživnom na mal. deti tak, že toto výživné sa zvyšuje zo strany otca F. B. u mal. A. zo

sumy 130,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a u mal. C. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu
200,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2024, ktoré výživné je splatné vždy do 15.-ho dňa toho ktorého
mesiaca k rukám matky.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 1.9.2024 do 28.2.2025 v sume 1 080,- eur je otec povinný uhradiť v
100 – eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, k rukám
matky.

III. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania

vyplýva, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí,
matky a otca. Obe maloleté deti navštevujú už druhý stupeň základnej školy. Matke pribudla jedna
vyživovacia povinnosť. Zároveň bolo zistené, že došlo k zvýšeniu príjmu matky a aj k výraznému
zvýšeniu príjmu na strane otca. Súd zohľadňujúc odôvodnené potreby maloletých detí, príjem otca
a príjem matky, ktorá sa o nich osobne stará zvýšil výživné na sumu 200 eur na každé z maloletých detí

a určil výšku dlžného výživného v čase od podania návrhu matkou do rozhodnutia súdu.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods.
4, ods. 5 zákona č. 36/2005 o rodine („ďalej len zákon o rodine“), § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 78
ods. 1, ods. 3 zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to proti výrokom I. a II.
napadnutého rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu považuje za nepreskúmateľné. Otec ďalej
argumentoval tým, že všetky ním namietané dôvody súd ignoroval, prípadne sa nimi vôbec nezaoberal.
Súd vychádzal z jeho príjmu vo výške 1722 eur, pričom tento jeho príjem pozostáva z pevnej čiastky

vo výške 1300 eur a pohyblivej sumy (odmien), ktoré otec v roku 2025 nemá garantované. Na druhej
strane súd odignoroval skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi,
svojou matkou a novým partnerom a má ešte jedno dieťa. Z matkou predložených dôkazov vyplynulo,
že matka do svojich výdavkov zahrnula aj výdavky svojej matky a okrem toho tieto navýšené výdavky
neboli vôbec rozpočítané na členov domácnosti. Po zohľadnení preukázateľne vynakladaných výdavkov

matkou sa reálne sumy výdavkov na maloleté deti pohybuje vo výške 300 eur. Súd taktiež neskúmal to,
že matka v júni 2025 nastúpi po rodičovskej dovolenke do zamestnania, kde jej príjem dosiahne sumu
1000 eur mesačne. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jeho oprávnenými výdavkami, ktoré riadne
dokladoval a ktoré dosahujú výšku 900 eur mesačne. Okrem výdavkov 103 eur a 350 eur mesačne,
má aj výdavky na bývanie u svojej matky v sume 150 eur mesačne, ktoré pozostávajú zo stravy 100

eur, pomerná časť v 1/3 dane z nehnuteľnosti t. j. 8 eur ročne, televízia a internet 37 eur mesačne,
komunálny odpad a drobný stavebný odpad 32,50 eur ročne. Poukázala na to, že finančne vypomáha
svojej matky, ktorá poberá starobný dôchodok len vo výške 405,70 eur. Namietal, že súd žiadnym
spôsobom nezdôvodnil prečo zvýšil výživné na maloletého A. zo sumy 130 eur a sumu 200 eur a aj na
maloletého C. zo sumy 90 eur na sumu 200 eur, pričom potreby detí sú vzhľadom k ich veku rozdielne.

U maloletého C. ide o zvýšenie výživného o 120 %. On si je vedomý svojich povinností k maloletým
deťom, o deti sa pravidelne zaujíma a v zmysle dohody sa s deťmi stretáva. Podľa potreby deťom
zakupuje to, čo potrebujú, v poslednom období to boli bicykle, mobilné telefóny, príspevok na kolobežku
a v minulosti aj školské potreby. Tieto skutočnosti potvrdila aj matka. Súd svojím rozhodnutím mu túto
možnosť prispievať aj nad rámec bežného výživného, vzal. Dodal, že nárok na odmenu v roku 2024 mu

vznikol z dôvodu, že nevymeškal v roku 2024 z pracovného času ani hodinu. Súd mu týmto zvýšením
výživným nenechal priestor na vytvárania akýchkoľvek úspor alebo rezerv. Určená výška výživného je
pre neho likvidačná, ako aj dlh na výživnom, ktorý mu z uvedeného dôvodu vznikol. Otec v rámci svojho
odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši výživné zo strany
otca na maloletého A. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne a na maloletého C. zo sumy

90 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, počnúc dňom 1.3.2025, ktoré je splatné vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky. Prípadne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že za obdobie uplynulých 10 rokov matka

nežiadala o zvýšenie výživného a obom maloletým deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť matka.
Matke pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť. Obe maloleté deti navštevujú druhý stupeň základnej
školy, majú svoje záujmy, obaja sú alergici, čo zahŕňa zvýšené výdaje s ich zdravotným stavom.
Z príjmu otca, ktorý je vo výške 1300 eur mesačne a ktorý by v zmysle metodiky pre výpočet výživnéhoMinisterstva spravodlivosti SR, mal prispievať výživným vo výške 18%, čo predstavuje sumu 208 eur.
Je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 200 eur na každé dieťa.
Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že nepopiera, že u maloletých detí
došlo k zmene pomerov. Nečinnosť matky po dobu 10 rokov však nemožno vykladať na neprospech
maloletých detí a na neprospech otca. Svedčí to skôr o tom, že otec sa o deti po celú dobu zaujímal.
Stretával sa s nimi a prispieval podľa potrieb detí aj nad rámec určeného výživného. On pozná zdravotný

stavsvojichsynov,akoajnákladynalieky,ktorépredstavujúsumu10až15eurmesačnenakaždédieťa.
Trvá na tom, že mesačné výdavky na maloleté deti sa pohybuje v sumu 300 eur. Uviedol, že metodika
MinisterstvaspravodlivostiSRmálenodporúčacícharakter.Každédieťamáinépotreby,osobnézáujmy,
ktoré je potrebné zohľadniť. Je potrebné zohľadniť aj reálne výdavky a ponechať tak druhému rodičovi
priestor na trávenie voľného času s deťmi, prípadne nákupy, výlety, podporovanie ich záujmov a to nad
rámec bežného výživného. Toto však súd svojím rozhodnutím negoval. Otec zotrval na svojom odvolaní.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a má
za to, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. K námietke otca, že súd vychádzal
pri m posudzovaní jeho príjmu len z opisu mzdového listu a nezohľadnil jeho reálny príjem, poukázala

na to, že súd vychádzal dôkazu, ktorý predložil otec. Namietala, to, že otec prispieva mesačne na
chod domácnosti svojej matky sumou 103 eur, pričom v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine má
výživné na maloleté deti prednosť pred ostatnými výdavkami. K tomu, že žije v spoločnej domácnosti
s partnerom, uviedla, že jej partner nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a preto nie je dôvod,
aby sa jeho prítomnosť zohľadňovala pri určovaní výživného na maloleté deti. Uviedla, že zvýšenie

výživného napadnutým rozsudkom plne zodpovedá odôvodnený potrebám maloletých detí, ktoré sa
zvyšujúvrámciichdospievania.Uviedla,ženepopieraotcomuvádzanédary,idevšakodobrovoľnédary
mimo výživného, ktoré daroval deťom, z ktorých majú radosť, uvedené ho však nezbavuje povinnosti
riadne prispievať na výživu maloletých detí. Tieto dary nemajú charakter sústavnej výživy a nemôžu
znížiť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. K tvrdeniu otca o jeho prípadnej pracovnej

neschopnosti a nemožnosti si vytvárať úspory, ide o hypotetickú úvahu, ktorú nemožno brať do úvahy
pri určovaní výživného na maloleté deti. Tvrdenie o likvidačnom výživnom považuje za nepodložené
relevantným dôkazom. Súdom určené výživné vo výške 200 eur na jedno dieťa nie je v rozpore so
zaužívanou rozhodovanou praxou, pri príjme odporcu 1 722 eur mesačne. Súd prvej inštancie vyšiel
otcovi v ústrety aj určením splátok dlžného výživného vo výške 100 eur mesačne.

10. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal zložením jeho
príjmu. Jeho časová mzda je v priemere 1100 eur mesačne. Ďalšie položky tvoria príplatky za lojalitu,
prácu v sobotu, nedeľu, popoludňajšie a nočné zmeny, náhrady za dovolenky a sviatky, spolu v priemere
400 eur brutto nakoniec aj finančné príspevky na stravu, ktoré dosahujú sumu 200 eur brutto. Ďalej

uviedol, že jeho zamestnávateľ s ním ku dňu 30.4.2025 ukončil pracovný pomer. Doplnil, že prítomnosť
matkinho partnera v domácnosti je dôvodom na to, aby sa jeho prítomnosť zohľadňovala pri určovaní
výdavkov. Dodal, že tak ako sú rodičia povinní zabezpečovať výživu deťom, sú deti povinné zabezpečiť
výživu svojím rodičom, ak to potrebujú. V prípade jeho matky je preukázateľná odkázanosť na jeho
pomoc a podporu.

11. Otec vo svojom ďalšom podaní predložil odvolaciemu súdu listinný dôkaz a to pracovnú zmluvu otca
u zamestnávateľa Nemocnica Poprad s dohodnutou mesačnou mzdou 11714,96 eur brutto. Zároveň
predložil výplatnú pásku za mesiac október 2025, kde je jeho čistá mzda vo výške 913,22 eur.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmiodvolania(§66CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329ods.1CSP),keďdeňvyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené

podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
I. ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 130 eur na sumu 200 eur
mesačne a na maloletého C. zo sumy 90 eur na sumu 200 eur mesačne a výrok II, ktorým určil výšku
dlžného výživného.

17. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie predovšetkým zmenu pomerov na strane maloletých detí,
ktorí sú žiakmi základnej školy, iná zmena nenastala a taktiež súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo
zvýšil výživné rovnako u oboch detí, bez ohľadu na rozdiel v ich veku.. Namietal, že súd prvej inštancie

nesprávne vyhodnotil jeho príjem a to, že viaceré zložky jeho mzdy nie sú nárokovateľné a závisia od
práce počas sviatkov a podobne. Zároveň namietal to, že súd nesprávne vyhodnotil náklady uvádzané
matkou, keďže v spoločnej domácnosti s matkou žije aj jej matka a jej partner.

18. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového

materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako súd
prvej inštancie.

19. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.1
veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to či
sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového

prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

20. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada
sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec teda v podstate vytýkala
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s jej predkladaným hodnotením skutkového stavu a
jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mali účastníci konania vytvorenýdostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech ich tvrdení. To, že v konečnom
dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom, nie je možné interpretovať ako porušenie práva
na spravodlivý súdny proces.

21. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného porovnal pomery na
strane maloletých detí, matky a otca. Správne konštatoval, že na strane maloletých detí došlo k výraznej
zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudkom Okresného súdu
Poprad č. k. 14P/237/2014-49 zo dňa 3.2.2015) maloletý A. navštevoval materskú školu a maloletý C.

bol v celodennej starostlivosti matky. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba desať rokov.
Už samotné uplynutia tak dlhej doby je dôvodom na zvýšenie výživného, keďže odôvodnené potreby
maloletých detí sú neporovnateľne iné a vyššie. Obe deti navštevujú druhý stupeň základnej školy,
navštevujú záujmové krúžky, účastnia sa školských výletov, iných školských akcií. Je samozrejmé, že
je deťom potrebné zakúpiť na začiatku školského roka pomôcky do školy, učebnice, prezuvky, potreby
na telesnú výchovu. Matka podrobne rozpísala výdavky spojené so začiatkom školského roka, kde

uvádzal sumu 86 eur za školské potreby, pracovné zošity 19,31 eur, jazykové učebnice a zošity spolu
20 eur, triedny fond 5 eur ročne, ZRPŠ 10 eur ročne. Samozrejme je potrebné uviesť aj výdavky na
koncoročné fotenie a školský výlet spolu 45 eur na každé dieťa. Zvýšené výdavky u boboch detí sú
spojené s ich zdravotným stavom, alergiu, kde má matka zvýšené výdavky na lieky vo výške 15 eur
mesačne u každého dieťaťa. Samozrejmými výdavkami sú výdavky na stravu, oblečenie, obuv hygienu,

ale aj poplatky za zubné ošetrenie, vreckové, pomernú časť nákladov na bývanie, životné poistenie.

22. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca k pomerom matky, odvolací súd poukazuje na to, že
zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje
príjem matky, ako aj to, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom a svojou matkou,

je však zrejmé, že matka poskytuje maloletým osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť,
obstaráva činnosti dennej potreby, varí, perie, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým
deťom aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletým osobnú
starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky
spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloleté deti.

23. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku otca, že
súdomurčenévýživnénezodpovedájejmožnostiam,schopnostiamamajetkovýmpomerom.Vsúčasnej
spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných
potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať

nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin maloletých detí,
typický pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby maloletých detí tým kritériom,
ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Otec argumentoval tým, že jeho príjmové
pomery mu neumožňujú uhrádzať súdom určené výživné pri súčasnej situácii, zároveň namietal,
že jeho príjem bol súdom prvej inštancie vyhodnotený nesprávne. Odvolací súd k tejto odvolacej

námietke otca uvádza, že do príjmových a majetkových pomerov povinného rodiča pre potreby určenia
vyživovacej povinnosti musí súd zarátať všetko, čím dochádza k zvyšovaniu jeho príjmu, ako aj
majetkových pomerov. Z dokladov o príjme predložených otcom v konaní a poskytnutým zo strany jeho
zamestnávateľajenepochybné,žejehopríjemzarok2024bolvpriemere1722eurmesačne. Vzhľadom
na takto vykonané dokazovanie, odvolací súd plne súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorý príjem

otca ustálil vo výške minimálne 1722 eur mesačne a ktorý je rozhodný pre určenie jeho vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom.

24. Zvýšenie výživného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie plne zodpovedá kritériám v zmysle
zákona o rodine o určení výživného na maloleté dieťa, zohľadňuje zmenu pomerov na strane maloletých

detí ako aj na strane oboch rodičov a vývoj životných nákladov.

25. S ďalšou odvolacou námietkou otca, že zvýšené výživné je pre neho likvidačné nemožno súhlasiť
pri priemernom čistom príjme otca vo výške 1722 eur, tvorí zvýšené výživné spolu na obe deti
v sume 400 eur, 1 jeho príjmu. Takto učené výživné zodpovedá aj kritériám pre určenie výživné

stanoveného metodikou Ministerstva spravodlivosti SR. Je pravdou, že pri určení výšky výživného
zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a
vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb každého dieťaťa. Napriek tomu,
judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom
štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie
je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň

nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a
zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované
rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý
je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé
vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej

dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o
dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností
rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery
zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu
istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové
kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov

školskej dochádzky.

26. V prípade určenia výživného na jedno maloleté dieťa na druhom stupni školskej dochádzky, pri
zohľadnení skutočnosti, že otec má dve vyživovacie povinnosti, by sa výška jeho vyživovacej povinnosti
mala pohybovať okolo 16 % z jeho čistého príjmu. V tejto súvislosti sa ponúka aj odpoveď na námietku

otca, že súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, prečo zvýšil výživné rovnako na každé dieťa bez
rešpektovania ich vekového rozdielu. U oboch maloletých detí ide o chlapcov, obaja sú žiakmi základnej
školy, druhého stupňa, majú rovnaké zdravotné problémy a navštevujú rovnaké krúžky, straší A. je
žiakom 8. ročníka, mladší C. je žiakom 6. ročníka základnej školy, ich vekový rozdiel sú necelé tri roky.
Z uvedeného je zrejmé aj pri podrobnom výpočte ich odôvodnených potrieb uvádzaných matkou, že

výdavky na ich výchovu, výživu a všestranný vývoj sú v podstate rovnaké.

27. Odvolací súd sa plne stotožňuje so výškou výživného určeného súdom prvej inštancie na
maloleté deti. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá zásadám o presvedčivosti, logickej nadväznosti
a zrozumiteľnosti rozsudku. Súd prvej inštancie jasne vysvetlil v akej výške sú odôvodnené výdavky

na maloleté deti, príjmové a majetkové pomery matky, ktorá sa o deti osobne stará a majetkové
a príjmové pomery otca. Posúdil, či zmena pomerov na strane maloletých detí a rodičov je dôvodom na
zmenu, zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie správne posúdil aj potrebu zvýšenia
vyživovacej povinnosti u každého z maloletých detí.

28. Otec vo svojom poslednom vyjadrení uviedol, že zamestnávateľ s ním z organizačných dôvodov
ukončil pracovný pomer a od 1.5.2025 do 30.9.2025 bol vedený na Úrade práce a poberal dávku
v nezamestnanosti. Od 1.10.2025 sa zamestnal v Nemocnici Poprad, pričom predložil odvolaciemu
súdu aj pracovnú zmluvu, mzdový výmer, podľa ktorého je základná zložka mzdy vo výške 1154,96
eur. Z výplatnej pásky za mesiac október vyplýva jeho čistá mzda vo výške 913,22 eur. Ide o nové

skutočnosti uvádzané otcom, ktoré nastali až po vyhlásení napadnutého rozsudku. Je zrejmé, že u otca
došlo k zmene jeho príjmových pomerov, uvedené však nie je možné posúdiť bez poznania podstatných
skutočností a to dôvodu skončenia pracovného pomeru otca u predchádzajúceho zamestnávateľa, toho,
či mu bolo vyplatené odstupné a akej výške, v akej výške mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti,
ako aj možnosti zvýšenia jeho príjmu u súčasného zamestnávateľa po skončení skúšobnej doby. Ak

je otec presvedčený o tom, že zmenou zamestnávateľa u neho došlo k dlhodobému zníženiu príjmu,
má právo iniciovať nové konanie na určenie vyživovacej povinnosti. V tomto konaní by takéto ďalšie
dokazovanieviedlokzbytočnémupredlžovaniukonania,čojevrozporesnajlepšímzáujmommaloletých
detí.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).