Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/128/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625202648
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625202648.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, právne zastúpený: Mgr. František Baraniak, advokát, so sídlom
M. R. Štefánika 1824/43, Dolný Kubín, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G.
XXXX/XX, H., o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe odvolania, ktoré podal žalovaný proti

uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 15C/58/2025-1079 zo dňa 21.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku III. p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti z o s t á v a uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa na
nehnuteľnostiach, a to: stavba – rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku parcely registra „C“
parc. č. 4382/1 a pozemky parcely registra „C“ parc. č. 4380 - záhrada o výmere 137 m2, parc. č. 4381
- záhrada o výmere 622 m2, parc. č. 4382/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, parc. č.

4382/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 206 m2, parc. č. 4383 - záhrada o výmere 235 m2, parc.
č. 4384 záhrada o výmere 48 m2, zapísané na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom Ružomberok,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie H., mesto H., okres H.; stavba – rekreačná chata súp. č. XX,
postavená na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 14703 a pozemky parcely registra „C“ parc. č. 14703
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 299 m2, parc. č. 14729/152 - trvalý trávny porast o výmere
847 m2, zapísané na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, pre

katastrálne územie H., mesto H., okres H.; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/9-ina k celku na pozemku
parcely registra „C“ parc. č. 1188/3 – orná pôda o výmere 732 m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedeným
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C. B., obec C. B., okres
C. I., a to za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške 110.000 Eur
s príslušenstvom, ktorá vznikla titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.02.2023 (výrok I.). Vo zvyšnej časti
súd prvej inštancie návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok II.). O nároku na

náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu (výrok III.).
1.1 Nárok žalobcu posudzoval podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá
veta, ods. 2, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 329 ods. 2 CSP, § 8 ods. 1, § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z.z.
o pozemkových spoločenstvách.

1.2 Súd prvej inštancie dôvodil, že na základe zistených skutočností návrhu na zriadenie

zabezpečovacieho opatrenia čiastočne vyhovel. Poukázal na to, že žalobca uviedol rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie poukázal na to, žežalobca preukázal, že dňa 20.02.2023 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
požičal žalovanému sumu 110.000 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť najneskôr do 31.12.2023.
Podľa súdu prvej inštancie z predmetného návrhu vyplynulo, že žalovaný pôžičku neuhradil ani len

čiastočne. Preto žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorému Okresný súd Banská
Bystrica vyhovel v plnom rozsahu a Platobným rozkazom zo dňa 08.08.2025, sp. zn. 19Up/882/2025,
uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia zaplatiť žalobcovi sumu 110.000 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 110.000 Eur od 01.01.2024 do zaplatenia
a zaplatiť trovy konania vo výške 4.924,80 Eur. Nakoľko žalovaný dlh dobrovoľne neuhradil, žalobca

bol nútený podať žalobu. Žalovaný vykonával s nehnuteľným majetkom dispozičné úkony (zaťaženie
záložným právom – LV XXXX, XXXX, prevod vlastníckeho práva – LV XXXX), a preto žalobca nadobudol
dôvodnú obavu, že exekúcia v prípade vymáhania pohľadávky bude ohrozená. Jednalo sa práve
o nehnuteľnosti, ktorých hodnota bola pre zabezpečenie pohľadávky rozhodujúca. V danom štádiu
konania bolo osvedčené splnenie podmienok na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to podanie
návrhu, existencia peňažnej pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke a doposiaľ neprávoplatný exekučný

titul – platobný rozkaz, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie a spôsobilý predmet záložného
práva. Preto súd prvej inštancie zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach uvedených vo výroku I. (LV
XXXX, XXXX, XXXX), pričom zohľadnil výšku zabezpečovanej pohľadávky (110.000 Eur s prísl.), ako
aj už skôr zriadené záložné práva na predmetných nehnuteľnostiach (LV XXXX, XXXX), ktoré znižovali
rozsah prípadného uspokojenia žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že zriadeným zabezpečovacím

opatrením nedošlo k neprimeraným zásahom do majetkových pomerov žalovaného.
1.3 Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, keďže
nebol dôvodný. Ku dňu vydania predmetného uznesenia žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľností, ku
ktorým žalobca žiadal zriadiť záložné právo (LV XXXX, C. XXX, k.ú. C. B., LV XXX, k.ú. C. I.). Navyše vo
vzťahukspoločnýmnehnuteľnostiamvzmyslezák.č.97/2013Z.z.nebolisplnenézákonomvyžadované

podmienky.PodľasúduprvejinštanciespoločnounehnuteľnosťouPozemkovéhospoločenstvaurbariátu
v C. B. boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. C. B., LV XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, k.ú. B., C. XXX, XXX, XXX, k.ú. C. J., LV XXX,
XXX, XXX, k.ú. K., LV XXX, k.ú. C. L., LV XXX, k.ú. C. I.. Žalobca do navrhovaného petitu nezahrnul

nehnuteľnosti (parcely registra „E“) zapísané na LV XXX, k.ú. C. B., ako aj na LV XXX, k.ú. C. B., LV XXX,
k. ú. C. I.. Podľa súdu prvej inštancie spoločnú nehnuteľnosť tvoria všetky nehnuteľnosti patriace do
spoločnej nehnuteľnosti bez ohľadu, či sa nachádzajú na jednom alebo na viacerých listoch vlastníctva.
Z uvedeného bolo zrejmé, že v prípade, ak sa malo zriadiť záložné právo len na niektoré pozemky
tvoriace spoločnú nehnuteľnosť, takáto listina nebola spôsobilá zápisu do katastra nehnuteľností. V

prípade spoločnej nehnuteľnosti išlo o jednu nehnuteľnú vec. V prípade, ak by došlo k výkonu záložného
práva, uvedené rozhodnutie by bolo nevykonateľné, nakoľko prevod vlastníckeho práva k podielu na
spoločnejnehnuteľnostilennaniektorýchpozemkochpatriacichdospoločnejnehnuteľnostijezakázaný.
Práva podľa katastrálneho zákona možno evidovať k spoločnej nehnuteľnosti ako ku celku a nie k
jej jednotlivým častiam (pozemkom). Keďže súd prvej inštancie bol viazaný navrhovaným petitom, vo

zvyšnej časti návrh zamietol.
1.4 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania, keďže obe strany mali čiastočný úspech. Žalobca v časti zriadenia záložného práva
a odporca v časti zamietnutia návrhu.
1.5 Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že zriadil zabezpečovacie opatrenie v čase, keď už začalo

konanie o vymoženie peňažnej pohľadávky zabezpečenej zriadeným zabezpečovacím opatrením, nebol
dôvod, aby žalobcovi ukladal povinnosť podať žalobu vo veci samej, pričom zriadené záložné právo
zanikne zánikom zabezpečenej pohľadávky alebo iným zákonom predpokladaným spôsobom (§ 151md
Občianskeho zákonníka).
2. Proti uvedenému výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, nakoľko

konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
navyše nepreskúmateľné a zjavne zasahujúce do princípu právnej istoty, pričom postupom, ktorý
predchádzal vydaniu namietaného rozhodnutia, bolo žalovanému upreté právo na prejednanie veci
spravodlivým spôsobom. Predmetné rozhodnutie bolo nepreskúmateľné najmä z dôvodu, akým vyložil

predmetné ustanovenia zákona pojednávajúce o podmienkach vydania zabezpečovacieho opatrenia
bol neprimerane a neodôvodnene favorizujúci žalobcu a ústavne nekonformný. Žalovaný poukázal
na to, že konajúci v danej veci vydal zabezpečovacie opatrenie, pričom ho vydal bez akéhokoľvek
časového obmedzenia jeho trvania, čo bolo neprípustné, nevysvetlil, v čom sa mala vidieť potrebadočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, nevysvetlil, v čom sa mala vidieť obava z ohrozenia
exekúcie, nevysvetlil, ako dospel k záveru o existencii pohľadávky, ktorú zabezpečil záložným právom
a vôbec sa nezaoberal primeranosťou vydaného ZO a neskúmal hodnotu nehnuteľností postihnutú jeho

rozhodnutím. Ďalej namietal, že žalobca v danej veci neosvedčil nárok, ochrany ktorého sa domáhal,
pričom konajúci súd nevysvetlil ochranu akých práv a prečo mienil vydaním neodkladného opatrenia
poskytnúť. Podľa žalovaného, ak by súd pozorne vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy, zistil by, že
tento ani len nepreukázal základnú ním tvrdenú skutočnosť, a to tvrdenie o údajnom poskytnutí pôžičky
vsume110.000EuržalovanémuvzmysleZmluvyopôžičkez20.02.2023.Vosvetledôkazovpriložených

k tomuto odvolaniu bolo pritom jednoznačne preukázané, že uvedená zmluva o pôžičke nebola nikdy
naplnená a bola neplatná, pričom k poskytnutiu peňažnej pôžičky v sume 110.000 Eur žalobcom
žalovanému v zmysle tejto iba predstieranej zmluvy
o pôžičke nedošlo. Ďalej dôvodil, že uvedené tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo ničím podporené
(absentovalo predloženie výpisu z účtu preukazujúceho prevod sumy 110.000 Eur, či predloženie
príjmového pokladničného dokladu o jej vyplatení), bolo od základu nepravdivé a žalovaný uvedené

tvrdenia žalobcu v celom rozsahu poprel. Žalobca žalovanému dňa 20.02.2023 neposkytol žiadnu
peňažnú pôžičku v sume 110.000 Eur. K uvedenej skutočnosti sa žalobca dokonca priznal dňa
22.07.2025 u žalovaného doma, keď bol na okolnosti vymáhania jeho pomyselných nárokov voči
žalovanému dotazovanýpriamomanželkoužalovanéhoM.E..Zároveňpoukázalajnato,žeposkytnutie
údajnejhotovostnejpôžičkyvsume110.000Eurbyodporovalo zákazuplatiebvhotovostiobsiahnutému

v zákone č. 349/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, nakoľko podľa uvedenej normy bol a je
maximálny limit uvedených platieb medzi fyzickými osobami
15.000 Eur. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti
vydaného zabezpečovacieho opatrenia a v danom smere nereflektoval na pasivitu žalobcu a
nepredloženie žiadneho dôkazu na preukázanie primeranosti navrhovaného súdneho rozhodnutia v

pomere k zabezpečovanej pohľadávke. Poukázal na to, že ak by aj daná pohľadávka existovala, potom
nebolo možné odhliadnuť od zistenia, že hodnota nehnuteľností tvoriacich predmet zabezpečovacieho
opatrenia niekoľkonásobne prevyšuje sumu uvedenej pomyselnej pohľadávky, čo bolo ústavne
nekonformné. V tejto súvislosti uviedol, že hodnota nehnuteľností evidovaných Okresným úradom
Ružomberok, katastrálnym odborom, na LV č.XXXX, pre k. ú. H., obec H., okres H., bola podľa

priloženého znaleckého posudku č. 52/2023 F. L. I. 364.000 Eur a hodnota nehnuteľností evidovaných
Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre k. ú. H., obec H., okres
H., bola cca 150.000 Eur a hodnota nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre k. ú. C. B., obec C. B., okres C. I. bola cca 1.000 Eur.
Ďalej dôvodil, že ak aj bolo zohľadnené, že na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX viazlo

záložné právo zabezpečujúce pohľadávku N., J. zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie – N. hypotéka
refinančnáreg.č.001/248972/25-002/000nasumu87.241Eur,potombydanénehnuteľnostiboliprávne
voľné v rozsahu sumy najmenej 276.759 Eur, teda v sume 2,5násobne prevyšujúcej údajnú pohľadávku
žalobcu. Vydané zabezpečovacie opatrenie tak zjavne odporovalo zásade proporcionality. Žalovaný vo
vzťahu k zriadeniu záložného práva

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX uviedol, že na vydanie uvedeného rozhodnutia neboli
splnené zákonné procesné podmienky týkajúce sa vymedzenia pasívne legitimovaných osôb a
návrh v danom smere bol procesne neudržateľný a nebolo možné mu vyhovieť, keďže vlastníkom
tam zapísaných nehnuteľností bol nielen žalovaný ale aj jeho manželka M. E., pričom predmetné
nehnuteľnosti tvorili predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva v rozsahu spoluvlastníckeho podielu

vo veľkosti 1/1-ina z celku. V tejto súvislosti namietal, že samotný návrh na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia nesmeroval voči každému zo spoluvlastníkov daných nehnuteľností, a preto bolo objektívne
neudržateľné uvedeným spôsobom zasahovať do vlastníckych práv inej osoby, ktorá nebola označená
za účastníka konania a bolo jej odňaté právo na obranu voči danému neoprávnenému návrhu na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia a aj proti vydanému zabezpečovaciemu opatreniu. Zároveň vytkol

vydanému rozhodnutiu aj to, že vo výroku nebola uvedená výška spoluvlastníckych podielov, ktoré mali
tvoriť predmet zabezpečenia, osobitne pokiaľ išlo
o súbory nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX J. O. XXXX. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie, resp. aby návrh
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

3. K podanému odvolaniu podal vyjadrenie žalobca, kde uviedol, že tvrdenia a skutočnosti v odvolaní
boli v celom rozsahu účelové, zavádzajúce a nepravdivé a ani vo svojom súhrne neboli spôsobilé zvrátiť
dôvodnosť vydania napadnutého uznesenia a neboli spôsobilé založiť dôvodnosť odvolacích dôvodov,na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní. Poukázal tiež na to, že námietky žalovaného obsiahnuté v
odvolaní tak jednotlivo, ako ani
v jeho súvislostiach nezaložili existenciu odvolacích dôvodov, na ktoré žalovaný poukázal

v odvolaní. K neproporcionálnosti napadnutého rozhodnutia k výške zabezpečovanej pohľadávky
uviedol, že žalovaný v čase, keď bol v omeškaní s vrátením pôžičky žalobcovi, preukázateľne zriadil
záložné právo v prospech tretích osôb, čím sťažil ba dokonca znemožnil žalobcovi reálne vymoženie
jeho existujúcej pohľadávky. Poukázal pritom na to, že v čase ku dňu vydania napadnutého uznesenia
v časti C - ťarchy na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H., okres H. v poradí pred záložným

právom zriadeným napadnutým uznesením v prospech žalobcu bolo zapísané záložné právo v prospech
N. P. M., J., a to k stavbe rodinný dom spolu s priľahlými pozemkami, ktorý vklad bol povolený dňa
18.08.2025 č. z. 1860/2025, taktiež ku dňu vydania napadnutého uznesenia v časti C – ťarchy na LV č.
XXXX katastrálne územie H., obec H., okres H. v poradí pred záložným právom zriadeným napadnutým
uznesením v prospech žalobcu bolo zapísané záložné právo v prospech Q. C., nar. XX.XX.XXXX, D.
XXXX/XX, M. M. – B., a to k rekreačnej chate so súp. č. XX spolu s priľahlými pozemkami, ktorý vklad bol

povolený dňa 01.08.2025 č. z. 1689/25. Žalobca mal za to, že zmluvným zriadením vyššie uvedených
záložných práv
v prospech tretích osôb došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovanie veriteľa
v zmysle ust. § 240 ods. 1 ods. 2 Tr. zák., ktoré konanie nemohlo požívať právnu ochranu.
Žalobca poukázal na to, že v potrebnej miere osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov

navrhovaným zabezpečovacím opatrením, pričom ním predložené doklady ohľadne nesplatenej pôžičky
korešpondovali s predloženými listinami a nevzbudzovali žiadne pochybnosti o tom, že vznikol záväzok
žalovaného voči žalobcovi. Okrem toho osvedčil aj ohrozenie zmarenia prípadnej exekúcie, keď súdu
prvejinštanciepreukázal,žežalovanýpreukázateľnerobilmajetkovédispozície,ktorévpodstatnejmiere
sťažili ba priam znemožnili účinné vedenie a vykonanie exekúcie majetku vo vlastníctve žalovaného.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že napadnuté uznesenie nebolo časovo ohraničené, žalobca
uviedol nasledovné, že takéto tvrdenie žalovaného nemohlo obstáť, nakoľko podľa ust. § 343 ods.
3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím. Žalobca tiež zdôraznil, že k reálnemu poskytnutiu pôžičky vo výške 110.000
Eur žalovanému došlo. Uvedenú skutočnosť potvrdila samotná zmluva o pôžičke, ktorú žalobca

predložil k návrhu na vydanie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia a k návrhu na vydanie
platobného rozkazu, uzatvorenie ktorej nebolo medzi stranami ani sporné. Kópiu zmluvy o pôžičke s
rovnakýmobsahompredložildokonaniaajsamotnýžalovaný.Podľažalobcuzmluvaobsahujenesporne
vlastnoručný podpis žalovaného, ktorý bol aj úradne overený, čím žalovaný jednoznačne potvrdil jej
uzatvorenie ako aj prijatie finančných prostriedkov od žalobcu - v hotovosti pred jej podpisom. Ani názor

žalovanéhootom,žezabezpečovacieopatrenienebolomožnézriadiťnaspoluvlastníckypodielpovinnej
osoby na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, nebol správny a vychádzal z nedostatočnej
znalosti právnych predpisov, ktoré upravovali vznik a zriadenie záložného práva. Podľa žalobcu záložné
právo ako právo k cudzej veci slúži výlučne na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložného práva, zo zálohu, ak pohľadávka nebola riadne a včas splnená. Núti tak dlžníka splniť dlh.
Predmetom záložného práva mohlo byť všetko, čo mohlo byť predmetom občianskoprávnych vzťahov,
ak tomu nebránil zákon. Napokon žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu (v bode I. a III.), proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie žalovaného prejednal podľa § 379 až § 380 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa

§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade sa
stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o návrhu
žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (výrok I.), v tejto časti vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je
v tejto časti vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia§ 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania,
na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva,
že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote,

ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj
keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia
podmienok konania.
7. V ďalšom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, teda či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie

odôvodnil, a to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na všetky
námietky (argumenty) uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05),
pričom konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného
dokazovania, svoje závery náležite vysvetlil a dostatočne uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal.

I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jej riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné
práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru
odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, keď súd prvej inštancie síce stručne avšak
dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom

rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za
rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého
skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
8. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z hľadísk žalovaným uplatnených

odvolacích dôvodov stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ako aj právnym
posúdením prejednávanej veci. Odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd
prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti
a predložené dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy, na zistený skutkový stav aplikoval právne
relevantné právne predpisy a správne ich posúdil. Na doplnenie a zdôraznenie obsahovej správnosti

napadnutého rozhodnutia k odvolaniu žalovaného a k podstatným vyjadreniam strán sporu v danom
odvolacom konaní odvolací súd udáva nasledovné.
9. Podľa § 343 CSP ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
11. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 325 CSP v spojení s § 344 CSP má za účel
okamžite (t. j. ešte pred rozhodnutím vo veci samej) v prípade obavy ohrozenia budúcej exekúcie

uložiť povinnosti druhej strane sporu. Zásadným v rámci konania o zabezpečovacom opatrení je rýchle
(neodkladné) rozhodnutie, z čoho vyplýva, že v tomto konaní nie je možné relevantné skutočnosti
dostatočne objektívne zistiť spôsobom, ako sa to deje v riadnom konaní vo veci samej. Z uvedených
dôvodov sa v rámci tohto inštitútu rozhoduje v zásade na základe osvedčenia nároku ako takého.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie pod bodmi 9., 10. a 13.

odvolaním napadnutej časti rozhodnutia čo do osvedčenia tam uvedených skutočností relevantných
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zároveň naň odkazuje. Súd prvej inštancie v odvolaním
napadnutej časti rozhodnutia riadne skutkovo aj právne zdôvodnil nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia z dôvodu existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému, spôsobilosti navrhovaných
nehnuteľností byť predmetom záložného práva a existencie dôvodnej obavy, že prípadná exekúcia

na vymoženie pohľadávky žalobcu bude ohrozená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že osvedčenie znamená, že s pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najpodstatnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality,ako je to pri dokazovaní, ale postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu rovnako ako súdu prvej inštancie pre účely konania

o zabezpečovacom opatrení bola dostatočne osvedčená existencia pohľadávky voči žalovanému. Tento
záver vyplýva zo zistených dôkazov predložených žalobcom, podľa ktorých bolo osvedčené, že dňa
20.02.2023 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal žalovanému sumu
110.000 Eur, ktorú sa zaviazal žalovaný vrátiť najneskôr do 31.03.2023. Pokiaľ žalovaný spochybňoval
poskytnutie predmetnej pôžičky žalobcom tým, že absentuje predloženie výpisu z účtu preukazujúceho

prevodcovi 110.000 Eur žalobcom, či predloženie príjmového pokladničného dokladu o jej vyplatení,
odvolací súd konštatuje, že predmetné skutočnosti tvrdené žalovaným budú predmetom konania vo veci
samej (konanie sa nachádza v štádiu upomínacieho konania, kde bol podaný odpor proti platobnému
rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 19UP/882/2025, ktorým bolo vyhovené
žalobcovi ohľadne uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť 110.000 Eur s príslušenstvom), kedy ešte
len bude vykonané riadne dokazovanie, pričom ešte nie je možné rozhodnúť o oprávnenosti obrany

žalovaného. A to vrátane obrany žalovaného spočívajúcej v tom, že žalobca neposkytol žalovanému
peňažnú pôžičku v sume 110.000 Eur, čo mal žalobca dokonca priznať žalovanému, keď bol na
okolnosti vymáhania jeho nároku voči žalovanému dopytovaný priamo manželkou žalovaného. Navyše
za situácie, kedy podľa zmluvy o pôžičke žalobca odovzdal žalovanému finančné prostriedky pred
jej úradne overeným podpisom žalovaného a následne žalovaný dňa 09.05.2024 predmetný dlh aj

uznal. Okrem toho, podľa odvolacieho súdu nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že poskytnutie údajnej
pôžičky v sume 110.000 Eur by odporovalo zákazu platieb v hotovosti obsiahnutému v zákone č.
394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, nakoľko podľa uvedenej normy bol a je maximálny limit
týchto platieb medzi fyzickými osobami 15.000 Eur, nakoľko podľa ust. § 5 zákona č. 394/2012 Z.z. ak
došlo k porušeniu zákazu podľa § 4 citovaného zákona, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov,

na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti. Odvolací súd konštatuje, že v danom období však
ani toto ustanovenie neplatilo, keďže bola vyhlásená mimoriadna situácia, a teda ani nemohlo dôjsť
k porušeniu ust. § 4 citovaného zákona.
17. V otázke obavy, že exekúcia bude ohrozená, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so
stanoviskom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia.

18. Z obsahu ust. § 343 CSP a dokonca ani z ďalších ustanovení CSP nevyplýva záver v tom
zmysle, že obava z ohrozenia budúcej exekúcie môže vzniknúť iba na základe nejakých konkrétnych
úkonov žalovaného. Súd prvej inštancie však v danom prípade správne konštatoval, že žalovaný už
realizoval faktické a právne úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok, ktorým sa
ho snažil zmenšiť, čím smeroval k sťaženiu prípadne úplnému zmareniu možnej budúcej exekúcie,

teda obava z ohrozenia exekúcie je nepochybne dôvodná. V danom prípade potom súd prvej inštancie
pri posudzovaní obavy z ohrozenia budúcej exekúcie správne vychádzal z celkovej aktuálnej situácie
ohľadom žalovaného. Podľa odvolacieho súdu v miere nevyhnutnej pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia bola tak existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému osvedčená, keďže nebola
jednoznačným spôsobom vyvrátená. Rovnako bola osvedčená aj obava žalobcu z ohrozenia budúcej

exekúcie vzhľadom k faktickým a právnym úkonom žalovaného, ako bolo ku dňu vydania napadnutého
uznesenia v poradí pred záložným právom zriadeným v prospech žalobcu zapísané záložné právo
v prospech N., J., I. R. X, M., k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. H., a to rodinnému
domu č. súp. XXXX s priľahlými pozemkami, a to na základe Záložnej zmluvy V-2152/2025, ktorej
vklad bol povolený dňa 18.08.2025. Okrem toho ku dňu vydania napadnutého uznesenia bolo v poradí

pred záložným právom zriadeným v prospech žalobcu zapísané záložné právo v prospech Q. C., nar.
XX.XX.XXXX, na adrese v M. M., D. XXXX/XX, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to
rekreačnejchatesúp.č.XXspoluspriľahlýmipozemkami,atonazákladeZáložnejzmluvyV-2135/2025,
ktorej vklad bol povolený dňa 01.08.2025. Pritom v oboch prípadoch boli povolené vklady jednotlivých
záložných práv do katastra nehnuteľností zapísané v urýchlenom konaní, ako to vyplýva z odpovede

Okresného úradu Ružomberok, odbor katastrálny zo dňa 04.08.2025.
19. Námietku žalovaného týkajúcu sa tej skutočnosti, že zabezpečovacie opatrenie nie je primerane
odôvodnené čo do vysvetlenia, ako dospel súd prvej inštancie k záveru o existencii pohľadávky, ktorú
zabezpečil záložným právom, čo žalovaný pokladá za neakceptovateľné a porušujúce princíp právnej
istoty s tým, že predmetné uznesenie nevykazuje znaky dostatočnosti, racionálnosti a presvedčivého

odôvodnenia,vyhodnotilodvolacísúdakonedôvodnú.Vtejtosúvislostikrajskýsúdkonštatuje,žeinštitút
zabezpečovacieho opatrenia možno definovať ako právny prostriedok na zabezpečenie judikovanej
alebo nejudikovanej peňažnej pohľadávky veriteľa, ktorý možno aktivovať pred začatím súdneho
konania alebo po jeho skončení, v ktorom sa veriteľ domáha priznanej peňažnej pohľadávky, ak veriteľpreukáže odôvodnenú obavu, že následná exekúcia na majetok dlžníka bude ohrozená. Uvedené je
práveúčelomzabezpečovacíchopatrení,ktorémajúzabezpečovaciufunkciu.Ajpodľaodvolaciehosúdu
rovnako,akopodľanázoružalobcu,existenciapeňažnejpohľadávkyvčasezriadeniazabezpečovacieho

opatrenia musí byť preukázaná s najväčšou pravdepodobnosťou, čo žalobca aj preukázal. Konkrétna
peňažná pohľadávka musí byť špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že peňažný nárok tu
je, súd sa teda iba obmedzuje na posúdenie osvedčenia pravdepodobnosti existencie pohľadávky, a to
s ohľadom na osobitný charakter konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, vyznačujúci sa
špecifickým procesným postupom, ktorý nie je viazaný na konanie vo veci samej.

20. Ďalej odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nariadeným zabezpečovacím opatrením
zabezpečil pomerne vysokú pohľadávku žalobcu (110.000 Eur). Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že
žalovaný je v registri záložných práv registrovaný ako záložca vo viacerých prípadoch. V tejto súvislosti
je tiež potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, že žalovaný napriek tvrdeniam o tom, že žalobcovi vráti
finančné prostriedky, prisľúbil i zabezpečenie poskytnutej pôžičky formou notárskej zápisnice i formou
záložného práva, k čomu však nikdy nedošlo.

21. Zriaďovanie záložných práv na veciach dlžníka vo všeobecnosti komplikuje možnosť veriteľa
domôcť sa uhradenia svojej pohľadávky z takto založeného majetku. Z uvedeného je zrejmé, že ďalšie
zaťažovanie majetku žalovaného reálne vyvoláva obavu z ohrozenia budúcej exekúcie za účelom
uhradenia pohľadávky žalobcu.
22. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí prihliadol tiež k záväzku proporcionality, teda k porovnaniu

miery, s akou zabezpečovacie opatrenie dopadne na právne pomery každej zo strán. Zatiaľ čo pre
žalobcu predstavuje zabezpečovacie opatrenie zrejme jedinú záruku, že sa domôže svojho práva, pre
žalovaného nepredstavujú tieto opatrenia takmer žiadny zásah do jeho práv, nakoľko rozhodná obrana,
ktorú žalovaný zaujal, a ktorá sa prejavila i v podaní jeho odvolania proti nariadeniu zabezpečovacieho
opatrenia,samaosebenasvedčujetomu,žepodozreniezďalšiehošpekulatívnehokonaniajenamieste.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje za adekvátne takejto eventualite zabrániť.

23.Neobstojínámietkažalovanéhotýkajúcasatoho,ženapadnutéuznesenienieječasovoobmedzené,
čo považuje žalovaný za nesprávne, keďže súd prvej inštancie sa s touto otázkou náležite vysporiadal
v bode 13. odôvodnenia uznesenia. Okrem toho odvolací súd dodáva, že uvedené tvrdenie žalovaného

nemôže obstáť, nakoľko podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až potom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdom. Napadnutým uznesením zriadené záložné právo
k nehnuteľnostiam vzniklo zápisom do príslušného registra a jeho výkon môže nastať až potom, ako
bude pohľadávka veriteľovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Zároveň jeho trvanie je časovo
ohraničenépriamozákonomazávisíodmomentuprávoplatnéhoskončeniavecisamej.Nakoľkožalobca

už pohľadávku v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vymáhal v upomínacom
konaní, súd nemal povinnosť v napadnutom uznesení ukladať osobitnú povinnosť podávať návrh vo
veci samej.

24. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného týkajúcu sa toho, že súd prvej

inštancie mal pochybiť, keď zriadil záložné právo aj na nehnuteľnostiach patriacich do BSM žalovaného
a jeho manželky, keďže podľa ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že pohľadávka veriteľa len
jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená
i z majetku patriaceho do BSM. Podľa odvolacieho súdu s prihliadnutím na vyššie citované ust. § 363
ods. 3 CSP znamená, že súd môže zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo aj na majetok

patriaci do masy BSM žalovaného a jeho manželky. Uvedené platí o to viac, keďže žalovaný okrem
nehnuteľnosti v BSM nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, ktorá by postačovala na krytie pohľadávky
žalobcu ako veriteľa iných veriteľov žalovaného.

25. Námietku žalovaného týkajúcu sa toho, že zabezpečovacie opatrenie nie je možné zriadiť na

spoluvlastnícky podiel povinnej osoby na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodnú. Podľa krajského súdu záložné právo k cudzej veci slúži výlučne na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia založenej pohľadávky z predmetu záložného práva, teda zo zálohu, ak
pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Núti dlžníka splniť dlh, pričom predmetom záložného práva

bude všetko, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov (§ 118 ods. 1 a 2).

26. Námietku žalovaného týkajúcu sa tej skutočnosti, že súd sa na celkový stav nepozeral komplexne
ale slepo prihliadal na tvrdenia žalobcu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces spočívajúciv tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
Podľa názoru krajského súdu súd prvej inštancie sa v odôvodnení dostatočne vysporiadal so všetkými
skutkovýmitvrdeniaminažalobcučipredloženýmidôkazmiatakétoodôvodnenierozhodnutiasúduprvej

inštancie, a to aj v ich vzájomných súvislostiach je nielen pre strany konania dostatočne zrozumiteľnou
odpoveďou na jedinú relevantnú otázku, a to v čom vidí súd splnenie zákonných podmienok na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia. Následne závery súdu prvej inštancie sú spôsobilé uspokojiť nielen
vnútorné presvedčenie rozhodujúceho súdu, ale sú spôsobilé reagovať aj na doloženú dôkaznú situáciu.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci je dôvodné a správne, a teda odôvodnenie rozhodujúceho

skutkového záveru zodpovedá ústavným nárokom na odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako ho
predpokladajúústavnéprávapodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyalebočl.6ods.1Dohovoru.
27. Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované
len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. Odvolací súd potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že žiadna z procesných strán
nemánároknanáhradutrovkonania,keďžetentovýroknebolvýslovnenapadnutýpodanímkonkrétnych
odvolacích námietok zo strany žalovaného.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, keďže
v odvolacom konaní bol plne úspešný.
30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline, dňa 21. januára 2026
JUDr. Roman Tichý
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátuJUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu