Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 11, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 30Cb/150/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119214573
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ThDr. JUDr. Peter Melichárek

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7119214573.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom ThDr. JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobcu: Poľnohospodárske

družstvo VINOHRADY Choňkovce, so sídlom Choňkovce 250, 072 63 Choňkovce, IČO: 00 197
271, zastúpená: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanej:
Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 44 483 767, zastúpená
KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A,
Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 24.672,66 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti úrokov z omeškania od 20.12.2015 do 23.12.2019 a od 19.01.2016 do 23.12.2019

zastavuje.

II. Súd pripúšťa zmenu žaloby v nasledovnom znení:

„žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.575,40 eura, spolu s úrokom z omeškania
8,05% zo sumy 8.231,86 eura od 24.12.2019 s úrokom z omeškania 8,05% zo sumy 8.697,17 eura
od 24.12.2019, spolu s paušálnou náhradou 40,- eur, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. V prevyšujúcej časti spor o zaplatenie sumy 6.097,26 eura spolu s príslušenstvom vylúči na
samostatné konanie, kde bude rozhodnuté aj o trovách konania.“

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.575,40 eura spolu s paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko v lehote 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

V. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 50,56%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 29.11.2019 domáhal aby mu žalovaná zaplatila sumu 24.672,66

eura spolu s úrokom z omeškania zo sumy 11.869,79 eura úrok z omeškania vo výške 8,05 % p.a.
od 20.12.2015 až do zaplatenia a zo sumy 12.802,87 eura úrok z omeškania vo výške 8,05 % p.a. od
19.01.2016 až do zaplatenia spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume 40,00 eur ako aj náhrady
trov konania.2. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.11.2014 uzatvorená zmluva o
dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE_169_2011_15_VSE (ďalej

len „Zmluva“). V rámci uzatvorenej Zmluvy má žalobca postavenie výrobcu a žalovaná postavenie
odberateľa. Podľa čl. I. Zmluvy je jej predmetom na strane žalobcu záväzok dodať elektrinu žalovanej v
zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o podpore“) a
zároveň odovzdať údaje o takto vyrobenej elektrine žalovanému v súlade s Prevádzkovým poriadkom.

Tomuto záväzku žalobcu korešponduje záväzok žalovanej v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismiaspôsobomvtejtoZmluveuvedenýmzaplatiťžalobcovidoplatokpodľacenovéhorozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) vydaného žalobcovi. Žalobcovi bolo doručené
cenové rozhodnutie ÚRSO č. 1573/2014/E-OZ zo dňa 02.01.2014, sp. zn.: 11625-2013-BA, ktorým
príslušný orgán rozhodol o návrh ceny elektriny pre stanovenie doplatku vo vzťahu k elektrickej energií
vyrábanej žalobcom na obdobie rokov 2014 až 2016. V danom prípade bola stanovená pevná cena

elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 130,87 eur/MWh, vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie
zo spaľovania bioplynu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou v zariadení žalobcu.
Žalobcovi bola zo strany Východoslovenskej distribučnej, a.s. ako sesterskej spoločnosti žalovanej
sprístupnená aplikácia s názvom „Aplikácia pre nahlasovanie údajov o vyrobenej elektrine“ umiestnená
na adrese www.vsds.sk v časti Energetické dáta, ktorá slúži na poskytovanie údajov od výrobcov

elektriny s právom podpory, ktorým je aj žalobca. Žalobcovi bol pridelený EIC kód 24ZVS00006676345.
Žalobca v súlade s uzatvorenou Zmluvou vystavil žalovanej tieto faktúry: - faktúra č. 301120152,
vystavená dňa 04.12.2015 a splatná dňa 19.12.2015, ktorá znie na sumu 11.869,79 eura s DPH (ďalej
len „FA 1“), a - faktúra č. 311220152, vystavená dňa 04.01.2016 a splatná dňa 18.01.2016, ktorá znie na
sumu 12.802,87 eura s DPH (ďalej len FA 2“). Vyššie uvedené faktúry znejú na vyúčtovanie doplatku,

kde FA 1 zodpovedá množstvu dodanej elektriny 224,730 MWh a FA 2 množstvu 242,396 MWh.
Jednotková cena je stanovená na sumu 44,015 eura. Po vynásobení množstva dodanej elektriny titulom
predmetných faktúru dostaneme výsledný súčet vo výške 24.672,66 eura, čo predstavuje hodnotu istiny.
Predmetné faktúry neboli ku dňu podania žaloby, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu zo strany
žalovanejuhradené,atoanilenzčasti.Nazákladeuvedenéhomážalobcazato,žežalovanásinesplnila

svoje zmluvné povinnosti podľa čl. I. písm. f) Zmluvy.

3. Okresný súd Košice I dňa 12.02.2020 vydal platobný rozkaz proti ktorému dňa 27.03.2020 podala
žalovaná odpor s tým, že žalobca nesplnil podmienky potrebné pre to, aby si mohol uplatniť právo na
podporu, za elektrinu ním vyrobenú a nemôže požadovať cenu elektriny určenú Úradom pre reguláciu

sieťových odvetví, vyplácaním ktorej sa uskutočňuje podpora výrobcov, ktorí povinnosti oprávňujúce ich
na uplatnenie podpory splnili. Žalovaná je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny.
Žalovaná nie je subjektom, ktorému mali byť adresované v zmysle zákona úkony potrebné pre možnosť
uplatnenia si práva na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Žalovanej bola zo strany spoločnosti
Východoslovenská distribučné, a.s., ktorá je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné

zariadenie žalobcu pripojené, poskytnutá informácia, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu povinností
v zmysle Zákona, ktoré by ho oprávňovalo uplatniť si právo na podporu podľa Zákona. Nesplnenie
povinností žalobcu potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý na svojom webovom sídle
www.urso.gov.sk zverejnil oznámenie týkajúce sa výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti podľa §
4 Zákona. V zmysle Zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, sa žalobca zaviazal, že

dodá žalovanej elektrinu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) Zákona, teda elektrinu na ktorú si uplatňuje právo
na podporu odberom elektriny za cenu elektriny na straty. Žalovaná sa zaviazala, že odoberie od žalobcu
elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) Zákona, teda elektrinu, na ktorú sa vzťahuje podpora odberom
elektriny za cenu elektriny na straty, a to za cenu vo výške určenej Úradom pre reguláciu sieťových
odvetví ako cena elektriny na straty. Ak žalobca nesplnil svoje povinnosti podľa Zákona a zanikla mu pre

rok 2015 možnosť uplatniť si nárok na podporu odberom elektriny za cenu elektriny na straty, nemôže
byť elektrina ním dodávaná do distribučnej sústavy považovaná za elektrinu dodanú v zmysle Zmluvy a
nemôže si za takúto elektrinu uplatňovať nárok na zaplatenie podpory.

4. Žalobca sa k odporu vyjadril dňa 18.05.2020 tak, že si vždy riadne plnil svoje povinnosti (vyplývajúce

mu z relevantnej právnej úpravy) svedčí aj to, že mu bolo ako výrobcovi elektrickej energie z
obnoviteľných zdrojov vydané Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo
dňa 16.01.2013, č.: 0010/2013/PoP-OZE, sp. č.: XXXX/XXXX-XX (ďalej len „Potvrdenie“). Predmetné
Potvrdenie bolo vydané s platnosťou pre roky 2013 až 2026. Splnil si všetky svoje povinnosti. Svedčí otom aj to, že si ešte dňa 11.08.2014 riadne splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči Východoslovenskej
distribučnej, a.s. Navrhovateľ tak učinil na tlačive, ktorého vzor bol ustanovený na webovom sídle
menovanej spoločnosti. V posledných dvoch kolónkach explicitne vyjadril, že si uplatňuje podporu podľa

§ 3 ods. 1 písm. b), psím. C) zákona č. 309/2009 Z.z.. Je pravdou, že doručenie predmetnej prílohy nie
je potvrdené, a to z dôvodu, že ju zasielal obyčajnou poštovou zásielkou, t.j. nedoporučene, nakoľko
v minulosti nikdy podobné komplikácie nevznikli. Navrhovateľ Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
adresoval hlásenie zo dňa 30.05.2014, ktorým si aj voči uvedenému úradu splnil svoju oznamovaciu
povinnosť. Toto hlásenie bolo podané elektronicky a to jeho zaslaním na e-mailovú adresu úradu:

[email protected].. V súlade s § 18e (ďalej len „prechodné ustanovenie“) zákona č. 309/2009 Z.z.
o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pokiaľ bolo zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov uvedené do
prevádzky pred 01.01.2014, nesplnenie si oznamovacích povinností podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona
nemá za následok zánik práva na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b), písm. c) Zákona. Prechodné
ustanovenie bolo do Zákona pridané jeho novelizáciou, a to spolu s novelizáciou ustanovení § 3

a § 4 Zákona, ktoré zavádzajú aj sankčný mechanizmus, v zmysle ktorého pokiaľ nebola splnená
oznamovacia povinnosť do 15.08.2014, nemôže si výrobca uplatňovať na elektrinu vyrobenú v danom
zariadení právo na podporu na nasledujúci kalendárny rok. Podľa § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009
Z.z. podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny
vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky

pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. V danom prípade došlo zo
strany Východoslovenskej distribučnej, a.s. a následne (po jej vzore) aj zo strany odporcu k aplikácií
retroaktivy v neprospech navrhovateľa ako výrobcu elektrickej energie, ktorého zariadenie na jej výrobu
bolo uvedené do prevádzky ešte v mesiaci január 2011 (viď Potvrdenie). S poukazom na všetky vyššie
uvedené skutkové a hlavne právne dôvody je nutné uzavrieť, že v prípade, ak navrhovateľ splnil všetky

podmienky pre vznik práva na podporu podľa Zákona, táto podpora má peňažnú podobu, pričom je
možné z právneho hľadiska považovať túto podporu v peňažnej forme považovať za súčasť vlastníctva
(majetku) navrhovateľa. Vlastníctvo je pritom Ústavou SR ale tiež Európskym dohovorom dôsledne
chránené a súčasne nedotknuteľné. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenievlastníckehoprávamožnéibavprípadesúčasnéhosplnenianiekoľkýchpodmienok,pričom

sa musí uskutočniť v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na základe zákona a za primeranú
náhradu. Len pre úplnosť treba dodať, že žiadna z vyššie uvedených podmienok nebola splnená, a aj
navzdory tomu odporca fakticky vyvlastnil (resp. obmedzil) vlastníctvo navrhovateľa tým, že sa majetok
navrhovateľa nerozšíril o sumu zodpovedajúcu hodnote podpory na strany. Pritom celá filozofia podpory
obnoviteľných zdrojov sleduje ochranu prírodných zdrojov a životného prostredia, čo je bezpochyby

skutočným verejným záujmom (na rozdiel od zištných pohnútok odporcu). Nakoľko navrhovateľ si splnil
všetkysvojezákonnéoznamovaciepovinnosti,jehoprávonauplatneniesipodporyvsúladesoZákonom
ostalo zachované. Pokiaľ by navrhovateľ aj teoreticky nebol splnil svoje oznamovacie povinnosti, táto
skutočnosť by nemala v zmysle prechodného ustanovenia žiaden vplyv na existenciu jeho práva na
uplatnenie si podpory, pretože ustanovenie § 4 Zákona – sankčný mechanizmus – ex lege nepôsobí

(a ani nemôže pôsobiť) spätne s účinkami ex tunc. Je pritom preukázané a nesporné, že zariadenie
navrhovateľa bolo uvedené do prevádzky ešte v mesiaci január 2011, teda podstatne skôr, než po
začiatku roku 2014.

5. Žalovaná sa vyjadrila dňa 24.06.2020 tak, že žalobca svoje tvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti

voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy opiera o predložený dôkaz - podací hárok zo dňa 12.8.2014.
Žalovaná má za to, že uvedený dôkaz nie je spôsobilý preukázať splnenie oznamovacej povinnosti
žalobcu. Najvyšší súd SR v bode 52. svojho uznesenia 2Obdo/18/2018 výslovne uvádza, že „Za
rozhodujúci moment pre uplatnenie podpory podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE, je preto
potrebné považovať moment doručenia prejavu vôle prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nakoľko

až od tohto momentu sa takýto jednostranný právny úkon výrobcu stáva perfektným a nadobúda
spôsobilosť spôsobovať účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája." Žalovaná poukazuje aj na
rozpornosť samotného dôkazu - podacieho hárku zo dňa 12.8.2014. Uvedený podací hárok obsahuje
informácie podľa predtlače, ktoré preukazujú, kam mala byť zásielka odoslaná. V stĺpci „Adresát -
PSČ a pošta" obsahuje podací hárok údaj „07263 Choňkovce". Ak na obálke odosielanej zásielky

bola uvedená takáto informácia, čo podací hárok potvrdzuje, zásielka nemohla byť nikdy doručená
spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. na jej doručovaciu poštu alebo do jej sídla. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie svojej oznamovacej povinnosti podľa zákona o OZE, teda
doručenie svojho jednostranného právneho úkonu do dispozičnej sféry spoločnosti Východoslovenskejdistribučnej, a.s., preto má žalovaná za to, že žalobca nepreukázal oprávnenosť ním uplatneného
nároku.

6. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 12.04.2023 sa vyjadril tak, že: „žiada upraviť petit a urobiť
čiastočné späťvzatie žaloby s tým, že úroky z omeškania z uvedených faktúr za obdobie november 2015
a december 2015 upravuje tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24.672,66 eura spolu
s úrokom z omeškania zo sumy 11.869,70 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,05% od 24.12.2019 až
do zaplatenia a zo sumy 12.802,87 eura, úrok z omeškania vo výške 8,05% od 24.12.2019. V ďalšej časti

s paušálnou náhradou nákladov v sume 40 eur. Žalobca sa rozhodol pristúpiť k čiastočnému späťvzatiu
žaloby a k návrhu na zmenu petitu po tom, čo bolo preukázané, že dané faktúry za obdobia mesiacov
december2015anovember2015bolidoručenéžalovanémuaždňa23.12.2019.Ztohotitulusarozhodol
uplatniťúrokzomeškaniahneďpodoručenítýchtofaktúr.Čosatýkažalobyauplatnenejistiny,vzhľadom
nato, že v predošlých konaniach boli teda rozhodnutia zrušené z dôvodu, že je potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie za účelom doručenia zásielok žalobcu v súvislosti s uplatnením doplatku podľa zákona

o obnoviteľných zdrojov elektriny. My navrhujeme v tomto konaní rozhodnúť tak, že súd rozhodne iba
o istinách, ktoré sú vypočítané na základe spotových cien, ktoré žalovaný ani nepopiera, bol ochotný
podľa týchto spotových cien, podľa prepočtu energie, aj zaplatiť tieto istiny a v podstatnej časti teda,
nárok vylúči súd na samostatné konanie, teda ktoré sa týka toho doplatku. Z tohto dôvodu ja navrhujem,
aby súd rozhodol rozsudkom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.575,40

eura, spolu s úrokom z omeškania 8,05% zo sumy 8.231,86 eura od 24.12.2019 s úrokom z omeškania
8,05% zo sumy 8.697,17 eura od 24.12.2019, spolu s paušálnou náhradou 40 eur, to všetko v lehote 15
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti spor o zaplatenie sumy 6.097,26 eura spolu
s príslušenstvom vylúčené na samostatné konanie, kde bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.
Čo sa týka výpočtu tých uplatnených istín, žalobca dokladá prehľadovú tabuľku, ktorá je poskytovaná

žalovaným, kde je mesačná správa o trhovej cene. V podstate žalovaný aj v návrhu mimosúdnej dohody,
ktorú súdu predkladáme vychádza pri určení cien v podstate za MWh na základe prvej položky, teda
za november 2015 je to 36,63 eura za MWh a za december 2015 je to 29,90 eura za MWh. Do spisu
doložím aj dohodu o urovnaní, kde v podstate sám žalovaný uvádza takéto vyčíslenie. Čo sa týka toho
konania o doplatku, ktoré navrhujeme vylúčiť na samostatné konanie – my si to do spisu dokladáme

a stále trváme na tom, že výpočtové výsledky boli doručené tak ako mali byť. Dokladáme tu aj potvrdenia
z počty a tak isto aj z úradu pre reguláciu sieťových odvetví.“

7.Žalovanásapojednávaníkonanomdňa12.04.2023vyjadrilatak,že:„zotrvávanavšetkýchdoterajších
vyjadreniach, tak ako boli prednesené ústne alebo písomne v odpore a vyjadrení. Neviem sa okamžite

vyjadriť k čiastočnému späťvzatiu a k zmene petitu, nakoľko táto informácia nám nebola poskytnutá, ale
nesúhlasíme s prerušovaním konania, zlučovaním, pretože myslíme si, že súd má dostatok informácií
nato, aby vedel o tejto veci rozhodol sám. Dátum doručenia faktúr, ako ich uviedol právny zástupca
žalobcu, je správny, ktoré sme uvádzali už v odpore. Nie je nám jasné, prečo žiada úrok z omeškania
odo dňa nasledujúceho, keďže podľa zmluvy bola dohodnutá splatnosť v nejakej lehote po doručení.

Necháme na zvážení súdu, aby toto zvážil. Máme však zato, že faktúry, ktorými si žalobca uplatnil svoj
nárok sú nesprávne, boli žalobcovi vrátené. Tieto faktúry sa odvolávajú na zmluvu. My však máme zato,
že žalovaný sa zaviazal odoberať od žalobcu elektrinu, ktorá podlieha nároku na podporu. V momente,
kedy je preukázané, že si žalobca neuplatnil časť voči spoločnosti Východoslovenská distribučná právo
na podporu včas do 15.8.2014 a 2015, tento nárok mu nevznikol a preto si myslíme, že nie je možné

považovať elektrinu, ktorú vyrobil a dodal do distribučnej sústavy žalobca za nepodajcu k tejto zmluve.
Preto je pre nás diskutabilný právny nárok, o ktorý sa žalobca opiera svoj nárok na zaplatenie. Boli by
sme radi, keby sa táto otázka vyriešila predtým, ako budeme ďalej pokračovať v konaní. My navrhujeme,
aby súd pojednával o návrhu, resp. rozhodol o čiastočnom späťvzatí. Doplnil by som ešte že, žalobca
tvrdí, že istina má dve časti a to je cena elektriny + doplatok. Nie je to pravda. Doplatok je druh podpory,

ktorý nie je poskytovaný žalovaným, jednoducho, druh podpory, ktorý bude poskytovaný spoločnosťou
VSD. Naša cena je cenou, ktorá bola určená na podporu rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví a tým, že my absolútne odmietame nárok na takúto cenu, tak odmietame aj uhradiť cenu, ktorú si
uplatňuje žalobca. Preto navrhujeme, aby súd žalobu zamietol a keďže žalobca predložil súdu vyjadrenia
pošty, my predkladáme takisto vyjadrenia pošty, ktoré potvrdzujú, že tá zásielka, o ktorej tvrdí žalobca,

že ju odosielal, nebola nikdy doručená, nie je možné preukázať jej doručenie spoločnosti VSD. Nie je
preukázateľné tvrdenie, že si žalobca uplatnil svoj nárok. Faktúry, ktoré doručil žalobca v decembri 2019
mu boli vrátené, čím sa prerušila ich lehota na zaplatenie. Dni neboli splatné a preto si myslíme, že
úrok z omeškania nemôže plynúť ani od dátumu, ktorý by inak bol dátum splatnosti, ktorý si žalobcauplatňuje. Ak spochybní žalobca vrátenie týchto faktúr, predložíme súdu aj potvrdenie o doporučenom
odosielaní týchto zásielok.“

8. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 11.10.2023 sa vyjadril tak, že: „na doručenej žalobe v celom
rozsahu trváme a vo vzťahu k návrhom na dokazovanie na poslednom pojednávaní dňa 12.4.2023 urobil
žalobca návrh na zmenu petitu, pričom naďalej má zato a žiada súd, aby o tomto návrhu rozhodol,
kde žiadal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.575,40 eur spolu s úrokom
z omeškania 8,05% zo sumy 8.231,86 eur od 24.12.2017 a s úrokom z omeškania zo sumy 8,05%

zo sumy 8.697,17 eur od 24.12.2017 spolu s paušálnou náhradou 40 eur a to všetko v lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 6.097,26 eur sme navrhli
konanie vylúčiť na samostatné konanie a to z dôvodu toho, že vo vzťahu k uplatnenej istine 18.575,40
eur máme zato, že aj vzhľadom na predbežné právne posúdenie, energia bola žalovaným odobratá.
Toto vyčíslenie sme navrhovali na základe spotových cien, ktoré v podstate medzi sporovými stranami
ani nie sú sporné. Ja som poukázal na tom poslednom pojednávaní na znenie dohody o urovnaní,

kde samotný žalobca teda vychádzal zo spotových cien, čo sa týkalo tých uplatnených faktúr. Čo sa
týka ešte vlastne potvrdenia toho, že aj žalobca vychádzal z týchto cien, tak dokladám v podstate
ešte záznam z posledného rokovania medzi žalobcom a žalovaným, kde je tá prehľadová tabuľka.
Čiže čo sa týka tých uplatnených období, my máme zato, že v tejto časti súd môže rozhodnúť. Čo
sa týka toho zvyšku, teda podpory, tam aj vzhľadom na tie uznesenia Najvyššieho súdu navrhujeme

vykonať ďalšie dokazovanie, teda z pohľadu Najvyššieho súdu nebol nárok žalobcu posúdený ako
nedôvodný, avšak Najvyšší súd zaujal stanovisko, že je potrebné preukazovať doručenie písomností
v hmotnoprávnej lehote, teda do dňa 15.8.. Ja poukazujem na tie podacie hárky, ktoré sú v tomto spise
alebo ktoré sa v tom spise nachádzajú, kde jednoznačne vyplýva, že dátum podania teda zásielok
je zo dňa 12.8.2014 a zároveň poukazujem aj na potvrdenie pošty, ktorá sa vyjadrovala k doručeniu

a aj na predošlé rozhodnutie. Čo sa týka toho stanoviska, ktoré doručil žalovaný vo vzťahu k tomu,
že údajne zásielka nemala byť doručená, vzhľadom nato, že išlo o zásielku, ktorá nebola doručovaná
doporučene, pošta neevidovala poštové podacie číslo, avšak je nespochybniteľne preukázané, že táto
zásielka bola žalovanému odoslaná a teda musela mu aj byť doručená. Čo sa týka teórie dvojdenia
v podstate na ktorej doručovanie teda uvedenej zásielky alebo s ktorou doručovanie uvedenej zásielky

súvisí, ja poukazujem subsidiárne na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, 17Co/124/2019 zo
dňa 23.9.2020, kde v podstate súd v bode 35 konštatuje, že teda posudzoval doručovanie výziev podľa §
45ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhoprejavvôlepôsobívočineprítomnejosobeodokamihu,
kedy dôjde k prejavu vôle navrhovateľa pôsobiť ihneď, vtedy keď je adresát prítomný pri jeho doručení.
To isté platí aj v prípade, ak prítomný pri doručení nebol, avšak mohol mať vedomosť o doručovaní tejto

zásielky. Ja poukazujem nato, že aj zo zákona o podpore, podľa ktorého je teda ten rozhodný nárok
posudzovanývyplýva,žežalobcamalpovinnosťdoručovaťtakútozásielku,toznamená,žepodľanázoru
žalobcu neobstojí obrana žalovaného, ktorá hovorí o tom, že nebol by mal vedomosť o doručovaní
takejto zásielky, keďže mohol vedieť, že zásielka mu doručovaná bude a táto mu doručovaná aj bola.
Vo vzťahu k vyjadreniam právneho zástupcu žalovaného uvádzame, že žalobca má zato, že aj keď svoj

návrh teda upravil, s ohľadom na samotné konanie nešlo o zmenu žaloby v takom rozsahu konania, kedy
by táto nebola prípustná, vzhľadom nato, že návrh na zmenu petitu uplatnil na prvom pojednávaní, ak sa
nemýlim. Čo sa týka tých nárokov, ktoré žalovaný spochybňuje vo vzťahu k jeho osobe my poukazujeme
nato, že tým, že prebiehali mimosúdne rokovania, do spisu som v postate doručil aj to vyúčtovanie, ktoré
bolo urobené samotným žalovaným, už je nesporné, že priznal, že táto energia bola odobratá a dokonca,

za akú cenu bola odobratá. Žalobca v podstate nenavýšil uvedenú cenu o žiadny iný nárok a čo sa týka
úrokov z omeškania dokonca sám žalovaný tieto úroky z omeškania vyčíslil v splatnosti jednotlivých
faktúr, tak ako mu boli doručované, teda podľa splatnosti na uvedených faktúrach. Z tohto dôvodu my
máme zato, že ten nárok v tejto časti je zjavný a dôvodný a súdu nič nebráni, aby rozhodol o zmene
žaloby a teda rozhodol aspoň v tejto časti. Vo vzťahu k ďalšiemu konaniu, teda navrhujeme to vylúčiť.“

9. Žalovaná sa pojednávaní konanom dňa 11.10.2023 vyjadrila tak, že: „čo do splnenia oznamovacej
povinnosti si žalobca si túto oznamovaciu povinnosť po 1) nesplnil, po 2) bez ohľadu na akékoľvek
jeho tvrdenia o splnení si odôvodňované tým, že zásielka odoslaná mala byť a preto musela
byť aj doručená, jednoducho neobstoja. Je povinnosťou žalobcu ako odosielateľa preukázať, že si

oznamovaciu povinnosť splnil, že určitý jednostranný právny úkon s náležitým obsahom dostal do
dispozičnej sféry, žalovaného v tomto prípade, prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Toto v danom
konaní preukázané nebolo. Aj súd, aj jednotlivé sporové strany sme sa zaoberali teda tým podacím
hárkom, o ktorom právny zástupca žalobcu aj vo svojom predchádzajúcom prednese hovoril, pričomk tomuto bolo vykonané dokazovanie, ktoré spochybňuje takýto dokument. Jednak sa jedná o dokument
veľmi neštandardný, pretože tento sa spravidla používa pre doručovanie zásielok, ktoré sú predplatené,
je určený na vypísanie konkrétneho tzv. RP čísla, čo v tomto prípade sa nestalo. Z tohto dokumentu

možno vyvodiť len to, že je na predpísanom tlačive, ktorý si môžeme obstarať prakticky kdekoľvek
a je na ňom pečiatka, ktorá by mala patriť asi pošte v Choňkovciach. Toto nepotvrdzuje ani odoslanie
zásielky, už vôbec nie jej doručenie. Veľmi vážne sa tým zaoberal aj tunajší súd a ja len z opatrnosti
by som založil do spisu možno, že to už bude duplicitné, poskytnutie informácií Slovenskej pošty, kde
je teda jasne a zreteľne uvedené zo strany Slovenskej pošty z centra reklamácií, že nie sú schopný

a nie je možné potvrdiť a overiť v podstate tvrdenia žalobcu, ktorými preukazuje doručenie takejto
zásielky alebo aspoň dodanie tejto zásielky do dispozičnej sféry žalovaného. V zmysle existujúcej
judikatúry a uznesení Najvyššieho súdu SR, ktoré tak isto z opatrnosti by som si dovolil doručiť súdu, je
nesporné ako aj potrebné nahliadať na takúto skutočnosť, ako je potrebné posúdiť okolnosti týkajúce sa
doručeniadanejzásielkyasplneniasioznamovacejpovinnosti.Podľanášhonázoruopierajúcsaonázor
najvyšších súdnych autorít je nesporné, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Z uvedeného

dôvodu je na mieste uvažovať a žiadať, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, čo týmto si
dovolím tunajší súd požiadať a priznať úspešnej sporovej strane náhradu trov konania vo výške 100%,
avšak z vyjadrenia súdu som navnímal predbežný právny názor vyslovený v tom, že žalobný návrh
sa zdá súdu byť čiastočne dôvodný a preto nemožno sa k tejto skutočnosti nevyjadriť, alternatívne
pokiaľ by súd názoru, že tento žalobný návrh je čiastočne dôvodný, tak by bolo dobré vedieť z akého

dôvodu je čiastočne dôvodný. Samozrejme je nám už známy aj nejaký rozsudok v tejto veci, avšak
by som chcel uviesť, že samotná žalobný návrh bol postavený na dôvodoch spočívajúce v tom, že
žalobca tvrdí, že si oznamovaciu povinnosť v celom rozsahu splnil riadne a včas a preto mu má patriť
právo na podporu v zmysle príslušného zákona o obnoviteľných zdrojoch. Postupom času, ako sa ten
súdny spor vyvíjal každý žalobca menil a prispôsoboval tieto svoje tvrdenia cez rôzne iné dôkazné

prostriedky, v tomto prípade sa pravdepodobne bavíme o tej skutočnosti, ktorá je nesporná a to je tá,
že elektrina bola odobratá. Ale tu si treba ozrejmiť, že to je iný princíp odovzdania prevzatia plnenia ako
povedzme pri klasickej hnuteľnej veci. Vzhľadom ku skutočnosti, že elektrina je rozptýlená v sústave,
túto elektrinu nie je možné neodobrať, resp. nedostať. To by musel výrobca svoje zariadenie odpojiť
od sústavy, ktorú možnosť on samozrejme má. Je rozdiel medzi dodávkou elektriny a medzi dodávkou

nejakej hnuteľnej veci, tovaru, bedničky, atď. V tomto prípade si treba uvedomiť, že žalobca si svoju
zákonnú povinnosť nesplnil. Právo na podporu mu nepatrilo a preto ním dodaná elektrina nemôže byť
považovaná za elektrinu dodanú v zmysle podpory, teda elektrina má straty. V zmysle zákona o OZE to
nie je možné. Aj existujúca zmluva, ktorá je uzavretá medzi sporovými stranami odkazuje na podmienky
zákona o obnoviteľných zdrojoch, to znamená podáva žalobu z dôvodov splnenia si týchto podmienok.

Je evidentné, že splnené neboli a že ním dodaná elektrina nepatrí pod elektrinu dodanú v rámci podpory,
na ktorú by mal nárok. Takže vzniká otázka, že ak bola dodaná, aká je to teda elektriny, na základe
čoho a kde bola uzavretá nejaká iná dohoda, ktorá hovorí o tom, že bude dodaná elektrina, v akom
množstve a za akú cenu. K vzniku takého dvojstranného úkonu nedošlo, pretože sám žalobca jeho vznik
a zakotvenie odmietol. To sa bavíme o tzv. spotovej cene, na ktorú asi nahliadame ako na cenu obvyklú

a z dôvodu dodávky elektriny, ktorú sme nemohli neprijať, tak asi ten nárok sa javí čiastočne dôvodný.
Takto to nejako ja dedukujem. Pravdou ale je, že žalobca odmietol uzavrieť kontrakt na dodávku elektriny
za spotovú cenu. Táto vec nemôže byť medzi stranami sporná. Teraz je tu otázka, či dochádza k zmene
tejto žaloby čo do dôvodov, pre ktoré bola uplatnená, ktoré zneli na splnenie si povinnosti a existenciu
nároku na podporu v zmysle zákona o OZE, na žalobu, kedy niekto tvrdí, že má nárok na zaplatenie

za dodanie. Ale my vieme či nedodal niekomu inému? My vieme či má uzavretú zmluvu s niekým
iným? To my nevieme, lebo tých obchodníkov s elektrinou je na trhu viacero, ak to dobre chápem, toto
vnímal žalobca v prvom rade, teda asi preukázať, dodal som a je nesporné, že som nemal možnosť
dodať niekomu inému, napr. nemal som kontrakt, ale stále sa podľa môjho názoru bavíme o zmene
tej žaloby aj čo dôvodov, pretože tu sa chce tvrdiť, že sa bavíme o žalobe na zaplatenie plnenia, za

peňažného plnenia, za dodávku plnenia alebo teda sa bavíme o čom? O bezdôvodnom obohatení?
Toto by mal žalobca konkretizovať. A od momentu kedy to urobil, 12.4. na pojednávaní, tak sa musíme
teda baviť o tom, či to stále je tá istá žaloba, ale potom by to malo mať vplyv na priznanie obdobia
úrokov z omeškania. My si však myslíme, že je to zmena žaloby a tá by nemala byť pripustená. Ak je to
tak, žiadame súd, aby ju nepripustil, pretože to je iný základ, z iného titulu a všetky doterajšie výsledky

dokazovania na tomto pojednávaní sú vlastne pre tento účel bezpredmetné, pretože to mohol žalobca
zastúpený od samého začiatku vysoko kvalifikovaným právnym zástupcom podať tú žalobu takýmto
spôsobom, to znamená, že my nemáme dohodu o predmete a cene, vychádza sa len z toho, že musel
ju dodať VSE a teraz potrebujeme vedieť, či meníme alebo nemeníme, každopádne si myslím, že dôvodna pripustenie zmeny tu je a ak by sa to malo aj uskutočniť žiadame súd, aby v tejto súvislosti tie úroky
nepriznal od dátumu kedy to žalobca žiada, ale až od dátumu kedy, alebo bola podaná žaloba, v krajnom
prípade až od momentu kedy takú požiadavku tomuto súdu prednesiem.“

10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba

vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

12. Žalobca na pojednávaní 12.04.2023, zobral žalobu čiastočne späť v časti úrokov z omeškania od
20.12.2015 do 23.12.2019 a od 19.01.2016 do 23.12.2019. Na základe uvedeného súd konanie v časti
predmetných úrokov z omeškania zastavil.

13. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

14. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

15. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

16. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na

ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

17. Podľa § 142 ods. 2 CSP uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak
neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

18. Podľa § 143 ods.1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

19. Podľa § 143 ods. 2 CSP súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe

bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

20. Žalobca na pojednávaní 12.04.2023, požiadal o zmenu žaloby čo sa týka petitu samotnej žaloby.
Súd tomuto návrhu vyhovel dňa 11.10.2023. Spresnením a rozšírením sa predmetný petit nezmenil
spôsobom, že by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe

a nezmenila sa ani vecná príslušnosť súdu na konanie o tejto veci, preto súd v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení pripustil zmenu žaloby tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

21. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil skutkový stav veci:

22. Z faktúry č. 301120152 vystavenej žalobcom dňa 04.12.2015 súd zistil, že žalobca dodal žalovanej
elektrinu v celkovom množstve 224,730 MWh, za ktorú si vyúčtoval cenu 44,015 EUR bez DPH (cena
stanovená Cenovým rozhodnutím ÚRSO) a určil lehotu splatnosti dňom 19.12.2015.

23. Z faktúry č. 311220152 vystavenej žalobcom dňa 04.01.2016 súd zistil, že žalobca dodal žalovanej

elektrinu v celkovom množstve 242,396 MWh, za ktorú si vyúčtoval cenu 44,015 EUR bez DPH (cena
stanovená Cenovým rozhodnutím ÚRSO) a určil lehotu splatnosti dňom 18.01.2016.

24. Z podkladov č.l. 186 a 187 (zistenia z internetovej stránky www.okte.sk pod položkou krátkodobý
trh) súd zistil, že v novembri 2015 bola cena za 1 MWh elektriny určená sumou 36,63 eura pri predaji

a v decembri sumou 29,90 eura. na tzv. spotových trhoch, peňažný trh s elektrinou, kde obchodovanie
a výmena tovaru za peniaze prebieha okamžite.25. Z návrhu dohody o urovnaní č.l.188 a nasl. súd zistil, že žalovaná ponúkla žalobcovi zaplatiť za
dodanú energiu sumu vo výške 9.878,23 eura za november 2015 a 8.697,17 eura za december 2015.

26. Z vyjadrenia žalovanej na pojednávaní vyplýva, že nepopiera množstvo dodanej a prevzatej elektriny
žalovanou a nárok žalobcu vo výške ceny určenej cenou na spotových trhoch v daných mesiacoch, ktorú
je ochotná uhradiť. Žalovaná nepoprela skutočnosť, že, do dňa pojednávania, neuhradila cenu vyčíslenú
cenami na spotovom trhu v danom období.

27. V zmysle § 153 a § 154 CSP týkajúce sa sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania, Strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

28. V zmysle § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

29. Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany (nem. Bestreitungslast). Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne
nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia.
Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových

tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť
substancované(pozrikomentárk§150).Akstranasporuneunesiebremenopopretiaskutkovýchtvrdení
protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú
nesporné. (TOMAŠOVIČ, Marek. § 151 [Popretie skutkových tvrdení protistrany]. In: ŠTEVČEK, Marek,
FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ,

Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 620.)

30. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť
aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet

svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

32. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

33. Podľa § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani
spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať
zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia
zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

34. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

35. Súd poznamenáva, že strany sporu vo svojich vyjadreniach nepopreli skutkové okolnosti týkajúce sa:
- toho, že žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov s právom na podporu v zmysle

ustanovení Zákona o podpore;
- existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou (zmluva o dodávke elektriny, prevzatí
zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE_169_2011_15_VSE);- dodania elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov žalobcom v mesiacoch november a december
2015 v množstvách uvádzaných vo vystavených faktúrach;
- prevzatia žalobcom dodanej elektriny žalovanou a jej následným predajom, obchodovaním na trhu s

elektrinou, na spotovom trhu;
- neuhradenia ceny za dodanú elektrinu ( ani čiastočná úhrada) v lehotách splatnosti žalovanou v zmysle
vystavených faktúr.

36. Vzhľadom na nesporné skutočnosti, súd zistil, že žalobcom uplatnený nárok za november 2015 ( z

faktúry č. 301120152) je vo výške 9.878,23 eura (2224,73 MWh x 36,63 eura + 20% DPH) a za december
2015 ( z faktúry č. 311220152) je vo výške 8.697,17 eura (242,396 MWh x 29,90 eura +20% DPH)
dôvodný a medzi stranami sporu nesporný.

37. Na doplnenie súd rozšíril svoje odôvodnenie o dobré mravy, keďže by bolo neadekvátne ak by
žalovaná za dodanú energiu neuhradila ani spotovú cenu.

38.Podľačl.2CSP(1)Ochranaohrozenýchaleboporušenýchprávaprávomchránenýchzáujmovmusí
byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota je stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý

môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. (3) Ak sa spor na základe
prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na
dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

39. Ochrana porušených (porušovaných) alebo ohrozených subjektívnych práv musí spĺňať dva

základné atribúty: musí byť spravodlivá a účinná. Kým účinnosť možno stotožniť s princípom procesnej
ekonómie, a teda rýchlej, zbytočne nepreformalizovanej ochrany, pojem „spravodlivosť“ vykazuje v
dejinnom kontexte také sémantické rôznorodosti, že je nepredstaviteľné ho definovať. Explikovať jeho
význam však možno so zreteľom na hodnoty, ktoré sú v Civilnom sporovom poriadku vyjadrené ako
kľúčové v zmysle poskytovania ochrany ich realizácii na širokej spoločenskej úrovni.

40. Dobré mravy sú akýmsi kódexom morálnych pravidiel, ktoré nie sú právnymi normami, ale aj napriek
tomu im pozitívne právo prostredníctvom odkazov priznáva svoju vážnosť a právnu relevanciu a snaží
sa im poskytovať aj právnu ochranu. Len darmo by sme hľadali zákonnú definíciu pojmu „dobré mravy“,
pretože neexistuje a výklad tohto pojmu zostáva na pleciach teórie a súdnej praxe. Dobré mravy

ako základné morálne normy zachovávané prevažnou väčšinou spoločnosti tiež podliehajú svojmu
prirodzenému vývoju a vývinu, a preto ich vymedzenie je i z praktického hľadiska nemožné, pretože
dobré mravy netvoria uzavretý a petrifikovaný normatívny systém.

41. Občiansky zákonník najširší a najvšeobecnejší odkaz na aplikáciu dobrých mravov obsahuje v § 3

ods. 1. Výkon práv, v súlade s rímskou zásadou qui suo iure utitur, neminem laedit, turis enim executio
nonhabetiniuria,zásadnevylučujenastraneoprávnenéhosubjektuprotiprávnosť(nedovolenosť),atým
i prípadné uloženie sankcie. Ustanovenie § 3 OZ však zakotvuje základné podmienky tzv. chráneného
výkonu subjektívnych práv. V zmysle teórie súkromného práva takýmito podmienkami je kumulatívne
splnenie nasledovných predpokladov: a) existencia práva v dobe výkonu (t. j. aktom aplikácie práva

nemôže dôjsť k založeniu neexistujúceho práva alebo povinnosti),b) musí byť uplatnený v súlade so
zákonom, byť primeraný vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, a zároveň musí byť v súlade s
dobrými mravmi.

42. Právo a povinnosť ako spoločenská kategória sa realizuje v spoločenskom živote, a preto voľnosť

výkonu práva je obmedzená rovnakou možnosťou výkonu práva ostatnými subjektmi práva. Výkon
práva, ktorý zasahuje bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných, je prejavom
šikanózneho výkonu práva, t. j. ide o výkon práva realizovaného nie za účelom dosiahnutia určitého,
napríklad ekonomického cieľa, ale v úmysle poškodenia (tzv. dolus coloratus) iného subjektu. Takýto
výkon práva je v rozpore s absolútnym zákazom vyjadreným v § 3 ods. 1 Občianskeho zákon.

43. Treba však podotknúť, že v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nestačí akýkoľvek rozpor s
dobrými mravmi, alebo akýkoľvek zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade s dobrými
mravmi, ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti, ajvzhľadom na verejnú mienku, neakceptovateľná. To len potvrdzuje, že v demokratickej spoločnosti platia
písané právne normy a nepísané pravidlá správania sa sú len výnimočným inštitútom, ktorým písané
právo dáva náležitú vážnosť. Táto vážnosť je vyjadrená v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, najmä

v § 3 v spojitosti s § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy,
ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a

v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom,
pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické
tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. (STRAPÁČ, Peter. § 3 [Výkon práv
a povinností z občianskoprávnych vzťahov]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana,
FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání.

Praha: C. H. Beck, 2019, s. 22–24, marg. č. 2–3.)

45. Aj základe vyššie uvedených právnych úvah súd vyhovel žalobe v časti nároku za november 2015 ( z
faktúry č. 301120152) vo výške 9.878,23 eura (2224,73 MWh x 36,63 eura + 20% DPH) a za december
2015(zfaktúryč.311220152)vovýške8.697,17eura(242,396MWhx29,90eura+20%DPH)zdôvodu,

že žalovaná účinne nepoprela, tvrdenia, že prevzala žalobcom dodanú elektrinu a následný jej predaj,
obchodovanie na trhu s elektrinou, na spotovom trhu. Síce žalobca žiadal od žalovanej viac, ale bolo
by nespravodlivé, keby súd zamietol celý nárok žalobcu, keď žalovanej bola dodaná energia, čo sama
žalovaná nepopiera. V tomto prípade súd z dôvodu, že ustanovenia zmluvy o cene za dodanú energiu
sú sporné vzhľadom na doplatok za dodanú elektrinu, ktorý upravuje Zákon o podpore sa rozhodol

aplikovať § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka, kedy je
kupujúci povinný zaplatiť cenu obvyklú. Pod obvyklou cenou sa rozumie cena, za ktorú sa obvykle taký
alebo porovnateľný tovar predával v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu
zmluvy. Rozhodujúcim okamihom pre určenie obvyklej ceny je čas uzavretia zmluvy. Za cenu obvyklú
súd považoval cenu za elektrickú energiu na spotových trhoch pre dané mesiace s ktorou, by teoreticky

súhlasila aj žalovaná čo vyplýva z návrhu dohody o urovnaní č.l.188 a nasl..

46. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

47. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

48. Súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c
ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40,- eur z dôvodu, že žalovaná vedela, že neuhradila žalobcovi
spotovú cenu za dodanú energiu. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je
40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

49. V zmysle § 365 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a
najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom,

podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Dlžník je
v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

50. Žalovaná nie je v omeškaní podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka vzhľadom na to, že jej

nebola doručená opravená faktúra na spotovú cenu a tak, súd žalobcovi nepriznal úroky z omeškania.
Žalobca takto opravenú faktúru žalovanej nedoručil v zmysle zmluvných podmienok uvedených v zmluve
zo dňa 19.11.2014 článok III.51. V prevyšujúcej časti 6.097,26 eura spolu s príslušenstvom, ktorú súd zamietol v čom poukazuje na
Nález ÚS SR č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017, kde mal súd preukázané, že ust. § 4 ods. 3
zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Z odôvodnenia predmetného Nálezu ÚS SR tiež vyplýva aj to, že sankcia uvedená
v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014 nie je neprimeraná
a nie je ani v rozpore s ústavou. Súd dáva do pozornosti tú časť odôvodnenia nálezu, v ktorom je
uvedené: „...ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore OZE

majú výrobcovia elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ako
subjektom súkromného práva. Na tom nič nemení skutočnosť, že povinnosť oznámiť skutočnosti, resp.
informácie uvedené v § 4 ods. 2 písm. c) zák. o podpore OZE majú výrobcovia elektriny z OZE nielen vo
vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj vo vzťahu k úradu“ a tiež na tú časť
odôvodnenia daného nálezu, v ktorom je uvedené „sankčný mechanizmus ustanovený v § 4 ods. 3 zák.
o podpore OZE spočívajúci v nemožnosti výrobcov elektriny uplatniť si právo na podporu treba odlíšiť od

mechanizmu zániku práva na podporu, ktorý je špecificky upravený v §3b ods. 2, 3 a 5 zákona o podpore
OZE; tento mechanizmus sa uplatní ex lege za predpokladu splnenia tam ustanovených podmienok a
výrobcovi elektriny bráni v ďalšom uplatňovaní podpory podľa príslušných ustanovení zákona o podpore
OZE.“ K nejednoznačnosti ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE bolo v náleze okrem iného uvedené ...... „Z
normatívneho textu § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE ( aj s prihliadnutím na osobitnú úpravu práva na

podporu podľa §3b ods. 2, 3 a 5 zák. o podpore OZE) možno totiž podľa názoru ústavného súdu zjavne
vyvodiť, že nemožnosť uplatniť si právo na podporu sa vzťahuje len „... na nasledujúci kalendárny rok“.

52. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho Uznesenia zo dňa 27. augusta 2019 sp. zn. 2Obdo/18/2018,
ktoré je zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 58/2020 (rozhodnutia vo

veciach obchodnoprávnych 4/2020) uviedol (odsek 50.) a zdôraznil, že: „...ustanovenie § 3 zákona o
OZE upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny a ustanovenie § 4 zákona o OZE stanovuje
práva a povinnosti výroby elektriny, z čoho logicky vyplýva, že výrobca elektriny musí splniť presne
stanovené podmienky na to, aby mal zabezpečenú podporu výroby. Na druhej strane, ak výrobca
elektriny spĺňa podmienky podpory ustanovené podľa § 3 zákona o OZE, má určité práva a povinnosti

ustanovené podľa § 4 zákona o OZE a pokiaľ zákonom určené práva alebo povinnosti nesplní, nastupuje
zákonom uložená sankcia, v danom prípade strata nároku na podporu na nasledujúci kalendárny rok.“
K otázke momentu splnenia zákonom stanovenej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE
Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn.: 2Obdo/18/2018 zo dňa 27.08.2019, výslovne uvádza,
že: „Za rozhodujúci moment pre uplatnenie podpory podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE,

je preto potrebné považovať moment doručenia prejavu vôle prevádzkovateľovi distribučnej sústavy,
nakoľko až od tohto momentu sa takýto jednostranný právny úkon výrobcu stáva perfektným a nadobúda
spôsobilosť spôsobovať účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája.“ Dovolací súd v odseku
52. odôvodnenia taktiež uviedol „ výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť ÚRSO a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods.1 písm. b) a c),

vrátanepredpokladanéhomnožstvadodanejelektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok.
Logickým a gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia je zrejmé, že výrobca elektriny je povinný
vykonať dva úkony, a to oznámiť uplatnenie podpory a súčasne uviesť predpokladané množstvo dodanej
elektriny, všetko k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tieto dve povinnosti musia byť splnené
kumulatívne s tým, že nevykonanie niektorej z nich znamená porušenie zákonom uloženej povinnosti,

inými slovami ak výrobca elektriny oznámi uplatnenie podpory avšak neuvedie predpokladané množstvo
dodanej elektriny k určenému dátumu ( alebo naopak ), nesplní svoju oznamovaciu povinnosť riadne.“.
Za moment oznámenia zákonom požadovaných povinností v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE
je teda nevyhnutné považovať moment, kedy sa zásielka dostala do dispozičnej sféry prevádzkovateľa
distribučnej sústavy a tento sa objektívne mohol s jej obsahom oboznámiť.

53. Z odôvodení rozhodnutí NS SR a ÚS RS ako najvyšších súdnych autorít citovaných v odseku
15. súd zistil, že charakter vzťahu medzi výrobcom elektriny (ďalej len „výrobca“) a prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy (ďalej len „prevádzkovateľ“) je považovaný aj v zmysle ustanovení
zákona o OZE za vzťah súkromno-právneho charakteru; v rámci uvedeného vzťahu prevádzkovateľ

nemá postavenie orgánu verejnej moci (postavenie orgánu verejnej moci voči výrobcom má ÚRSO, v
ktorého právomoci je posudzovanie splnenie podmienok výrobcov na podporu v zmysle ust. zákona
o energetike....); to, že lehota uvedená zákonodarcom v ust. § 4 ods. 2 písm. c) je pojem určitý a
jednoznačný a tiež to, že predmetnú lehotu najvyššie súdne autority charakterizovali ako hmotnoprávnu.54. Na vykonané dokazovanie súd aplikoval ustanovenia zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení platnom a účinnom po

1.1.2014 (pre kalendárne roky 2014 - 2015):

55. V zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona o OZE, nazvanom Spôsob podpory a podmienky podpory
výroby elektriny, Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny
vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje doplatkom. V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c)

zákonaoOZE,nazvanomPrávaapovinnostivýrobcuelektriny,Výrobcaelektriny,ktorýspĺňapodmienky
na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len „výrobca elektriny s právom na podporu“), má právo na c)
doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac. V
zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej

sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, V zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE,
výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2 (§ 4), si nemôže na
elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. c) (§ 4)
na nasledujúci kalendárny rok.

56. Súd oboznámením sa s prezentovanou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, má preukázané, že
súdy lehotu „ k 15. augustu“ obsiahnutú v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE nepovažujú za neurčitú,
ba práve naopak vyslovili záver, že je „..výslovne uvedenou lehotou, ktorá je vyjadrená číselne a určená
na presne stanovený dátum dňa 15. augusta...“ a tiež zaujali jednotný ustálený právny názor k otázke

povahy a charakteru lehoty „k 15. augustu“ obsiahnutej v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE tak, že lehota
je určená dostatočne a táto je lehotou hmotnoprávnou, plne zohľadňujúc povahu strán sporu, povahu
dotknutej právnej normy ako aj samotnej povinnosti a s tým spojených hmotnoprávnych následkov.
Taktiež konštatovali, že stanovisko ÚRSO charakterizujúce dotknutú lehotu za procesnoprávnu, nie je
právne a v zmysle vyššie uvedeného ho nepovažujú za správne; z uvedeného dôvodu sa na takéto

stanovisko nemožno úspešne dovolávať. Súd uvedený právny názor vyslovený najvyššími súdnymi
autoritami považuje už za ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej má byť navodený stav právnej
istotynarovnakérozhodovaniesúdovvobdobnýchveciachapretosúdvsúladescitovanýmizákladnými
princípmi CSP má preukázané, že charakter lehoty „k 15.augustu“ sa posudzuje ako hmotnoprávny, t.
j. za rozhodujúci moment pre uplatnenie podpory výrobcu elektriny podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o

OZE sa považuje to, ak právna skutočnosť nastane najneskôr v posledný deň hmotnoprávnej lehoty.

57. Súd vzhľadom na citované zákonné ustanovenia má nepochybne preukázané, že ustanovenie §
4 ods. 3 zákona o OZE nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dodatkovým protokolom k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sankcia vo forme straty nároku na podporu

na kalendárny rok).

58. Nakoľko žalobca svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE nesplnil v zákonom
stanovenej hmotnoprávnej lehote (do 15.08.2014), jeho právo na podporu v nasledujúcom kalendárnom
roku, roku 2015, zaniklo (sankcia v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE) a teda v roku 2015 si nemôže

na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa § 3 a § 4 odseku
1 písm. c) zákona o OZE.

59. Žalobcovi teda v zmysle citovaných ustanovení a právneho názoru vyplývajúceho z rozhodnutí
najvyšších súdnych autorít nevznikol za rok 2015 nárok na zaplatenie žalovanej sumy 6.097,26 eura

spolu s príslušenstvom voči žalovanému a preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

60. Záverom súd uvádza, že ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre
rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú
ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

63. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný v prevažujúcej časti 75,28
(18.575,40 eura) %, žalovaná v rozsahu 24,72 (6.097,26 eura) %, preto žalobca má voči žalovanej právo
na náhradu trov konania v rozsahu 50,56 % (75,28 % – 24,72 %), o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu ust. §

257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).