Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 4, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122211004
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6122211004.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobca: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom

A. B. XXX/X, C. D., právne zastúpený: Mgr. Samuel Dorociak, advokát, so sídlom 1. mája 697/26,
Liptovský Mikuláš, IČO: 42 391 059, proti žalovaná: E. F. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/
X, H., IČO: 53 639 383, za účasti intervenienta: Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava,
IČO: 31 322 051, intervenient právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Jurčová, advokát, so sídlom Hodžovo
námestie 2A, Bratislava, o zaplatenie 15.242,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 15.242,03 eur spolu s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 15.242,03 eur od 25.10.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.01.2022 domáhal zaplatenia sumy 15.242,03 eur
spolu s 5 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 25.10.2021 do zaplatenia a náhrady trov
konania na tom skutkovom základe, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 03.01.2019, č. k.
80dK/317/2018-22 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz a zároveň bola žalobcovi ustanovená
za správcu žalovaná. Návrh na vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby podal žalobca dňa 27.12.2018

prostredníctvom Centra právnej pomoci a v návrhu uviedol zoznam veriteľov, ktorého obsahom bol
označený veriteľ I. J., - Adria IČO:17 873 878 s miestnom podnikania Podhora 48, Ružomberok. Žalobca
si riadne splnil svoju povinnosť označiť všetkých veriteľov spolu s podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Žalovaná ako správca konkurznej podstaty z neznámeho dôvodu v rozpore s ust. § 167l
ods. 4 zákona o konkurze predmetného veriteľa neupovedomila o vyhlásení konkurzu a možnosti
prihlásenia konkurzom dotknutej pohľadávky. Konkurz na majetok žalobcu bol zrušený dňa 18.04.2019
z dôvodu, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiaden veriteľ. Dňa 15.01.2021 bolo

žalobcovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom
Janíkom pod sp. zn. 322EX 12/21 vo veci vymoženia pohľadávky oprávneného F. I. J., - Adria vo
výške istiny 9.686,87 eur spolu s príslušenstvom. V súlade s oznámením o výške vymáhaného nároku
vydaného exekútorom dňa 12.01.2022 je celková výška vymoženej pohľadávky 15.242,03 eur, pričom
táto pozostáva z nasledovných súm: istina 9.686,87 eur, úrok 2.530,26 eur, trovy oprávneného 16,50
eur, trovy exekúcie 3.008,40 eur. Predmetnú pohľadávku žalobca riadne uhradil v súlade s pokynmi
exekútora.Vsúladesust.§12ods.1zákonač.8/2005Z.z.osprávcochaozmeneadoplneníniektorých

zákonov, správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Na
zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správca porušil svoju povinnosť v
konkurznom konaní vyplývajúcu z ust. § 167l ods. 4 zákona o konkurze, čím spôsobil žalobcovi škodu.Žalobca žalovanú vyzval za zaplatenie škody, avšak žalovaná na predmetnú výzvu nijakým spôsobom
nereagovala.

2. Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 24Up/27/2022 zo dňa 27.01.2022 v upomínacom konaní
platobným rozkazom vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu.

3. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaná podala odpor a považovala žalobcom
uplatnený nárok za nedôvodný a uplatnený nárok popiera čo do jeho právneho základu aj výšky. Uviedla,

že žalobca nesplnil svoju povinnosť riadne označiť veriteľa – fyzickú osobu v zozname veriteľov, taktiež
nepreukázal, že pohľadávka veriteľa fyzickej osoby, ktorej úhradou v exekučnom konaní mu mala
vzniknúť škoda, tento nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom. Má zato, že úmyslom
zákonodarcu nebolo ustanovením § 166c ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii chrániť
pohľadávky fyzických osôb – podnikateľov, a teda tie pohľadávky, ktoré vznikli z obchodného styku.
Osoby, ktoré majú skúsenosti s podnikaním, sú v prostredí pôsobenia právnych noriem zbehlejšie a

teda o vyhlásení konkurzu sa môžu dozvedieť z Obchodného vestníka rovnako ako právnické osoby.
Žalovaná uviedla, že nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností správcu
má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu v súvislosti s výkonom funkcie správcu. Samo
pochybenie správcu neznamená automaticky vznik škody na strane dlžníka. Zodpovednosť správcu nie
je daná v každom prípade, keď ním prípadne neupovedomenie veriteľa – fyzickú osobu o vyhlásení

konkurzu si dotknutý veriteľ – fyzická osoba naďalej vymáha svoju pohľadávku v exekučnom konaní.
Zodpovednosť správcu nastupuje len vtedy, keď dlžník mal pri vyhlásení konkurzu a oddlžení poctivý
zámer. Má zato, že žalobca pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal poctivý zámer a nebol
platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, keďže svoju
pohľadávku veriteľovi – fyzickej osobe nakoniec bez všetkého v celosti uhradil. Pokiaľ by aj bol veriteľ

upovedomený o vyhlásení konkurzu neznamená, že žalobca by bol zbavený povinnosti uhradiť svoj
záväzok veriteľovi, nakoľko veritelia sa môžu domáhať zrušenia oddlženia a v prípade úspešnosti sa
všetkým pohľadávkam obnovuje ich právny nárok. V danom prípade lehota na podanie návrhu na
zrušenie oddlženia uplynie 11.01.2025, a teda veritelia sa môžu stále domáhať zrušenia oddlženia pre
nepoctivý zámer. Žalobca nepreukázal, že vymáhaný dlh veriteľa – fyzickej osoby nesplnil dobrovoľne,

ako i to, že využil všetky prostriedky na svoju obranu v exekučnom konaní. Teda žalobca nepreukázal
existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu.

4. Žalobca v podanom vyjadrení k odporu (č. l. 33) uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom návrhu.
Žalobca si riadne splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona o konkurze a žalovaná ako správkyňa

v rozpore s ust. § 167l ods. 4 zákona o konkurze opomenula upovedomiť riadne označeného veriteľa,
čím porušila svoju zákonnú povinnosť. Žalovaná ako správkyňa nepreukázala, že by si splnila svoju
povinnosť upovedomiť veriteľa uvedeného v zozname veriteľov predloženom k návrhu na vyhlásenie
konkurzu v súlade s § 167l ods. 4 zákona k konkurze. Tvrdenia žalovanej, že žalobca nepreukázal, že
pohľadávku veriteľa - fyzickej osoby nenadobudol postúpením, považuje za zmätočné. V prípade, ak by

sa v danom prípade nejednalo o nedotknutú pohľadávku v súlade s ust. § 166c ods. 1 písm. a) zákona
o konkurze, nemohlo by prebiehať exekučné konanie na vymoženie tejto pohľadávky. Žalobca využil
všetky dostupné právne prostriedky za účelom svojej obrany vrátane podania návrhu na zastavenie
exekúcie v exekučnom konaní vedeným Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1183/2020.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 6.06.2022 (čl.45) uviedla, že zákonná povinnosť vyplývajúca
z ustanovenia § 167l ods. 4 zákona č. 7/2005 porušená nebola, nakoľko úmyslom zákonodarcu
týkajúcich sa inštitútu oddlženia nebolo chrániť pohľadávky fyzických osôb – podnikateľov, a teda tie
pohľadávky, ktoré vznikli z obchodného styku. Z správania žalobcu možno usudzovať, že sa pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti za účelom

využitia inštitútu oddlženia a poškodenia svojho veriteľa a svedčí o tom tá skutočnosť, že následne
žalobca našiel možnosť ako svoj dlh voči svojmu veriteľovi uspokojiť. Na doplnenie uviedla, že žalobca
v konaní riadne nepreukázal a nezdôvodnil výšku svojho nároku, ktorý požaduje. Z predžalobnej výzvy,
ktorú jej adresoval, vyplýva suma 12.104,57eur, následne z exekučného príkazu súdneho exekútora
vyplýva vymáhaná suma v prospech oprávnenej vo výške viac ako 26.000 eur a žalobca si zase

uplatňuje inú sumu, a to vo výške 15.242,03 eur. Zároveň poukázala na ust. § 166c ods. 1 písm. a)
zákona o konkurze a reštrukturalizácii a uviedla, že aj v prípade, ak pôjde o nedotknutú pohľadávku
veriteľa žalobcu, táto môže byť nedotknutá len v rámci istiny a v rámci príslušenstva pozostávajúceho z
úrokov z omeškania maximálne vo výške 5% ročne a v tomto smere je potrebné prihliadať na osobitnúúpravu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ak žalobca v exekúcii plnil oprávnenej viac ako mal
v zmysle ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, takýto nárok nie je možné žalobcovi v
tomto konaní priznať. Keďže z predložených dokladov nie je možné jeho nárok relevantne vyčísliť,

považuje žalobu za nedôvodnú. Nad rámec vyššie uvedeného vznáša námietku premlčania v zmysle
§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka a má zato, že v čase podania žaloby uplynula hmotnoprávna
lehota na uplatnenie práva na náhradu škody a nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Konkurz
na majetok dlžníka (žalobcu) bol vyhlásený dňa 11.01.2019, žalobca si právo na náhradu škody uplatnil
žalobou podanou na súde dňa 20.01.2022, teda po uplynutí trojročnej zákonnej premlčacej lehoty.

6. Intervenient na strane žalovaného podaním doručeným súdu 17.06.2022 (čl. 49) vstup do konania
zdôvodnil tým, že so žalovanou má uzavretú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri vykonávaní funkcie správcu konkurznej podstaty, na základe ktorej by v prípade
neúspechu žalovanej v tomto konaní boli povinní poskytnúť poistné plnenie (poistná zmluva č.
11-313527). K uplatňovanému nároku žalobcu voči žalovanej uviedol, že má zato, že žalobca nie je

v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaný. S poukazom na ustanovenia § 167l ods. 4 zákona
č. 7/2005 a § 12 ods. 1 zákona č. 8/2005 vyplýva, že žalovaná má ako správca zákonom stanovenú
povinnosť upovedomiť o vyhlásení konkurzu len konkrétne subjekty, a to veriteľa, ktorý je fyzickou
osobou, správcu bytového domu a spoločenstvo vlastníkov bytov. Tieto subjekty sú tak nositeľom práva
na písomné upovedomenie o vyhlásení konkurzu a len týmto subjektom môže žalovaná ako správca

spôsobiť porušením svojej zákonnej povinnosti škodu. Škoda v danom prípade nemohla vzniknúť
žalobcovi ako dlžníkovi, ale len veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou. Ak by mal súd za to, že žalobca
je v predmetnom spore aktívne vecne legitimovaný a bola mu konaním žalovanej spôsobená škoda,
vznáša námietku premlčania. Žalobca sa o tvrdenom porušení povinnosti žalovanej a vzniku škody
mohol dozvedieť kedykoľvek počas trvania konkurzu, keďže mal ako účastník konkurzného konania

v súlade s § 85 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. právo nahliadať do správcovského spisu. Najneskôr
sa o vzniku škody mohol dozvedieť dňom zrušenia konkurzu. Oznámenie o ukončení konkurzu bolo v
Obchodnom vestníku uverejnené dňa 17.04.2019, a preto najneskôr dňa 17.04.2021 došlo k uplynutiu
premlčacej lehoty. Podľa tvrdenia žalobcu mala žalovaná porušiť právnu povinnosť podľa § 167l ods. 4
zákona č. 7/2005 Z. z., nakoľko písomne neupovedomila veriteľa označeného ako I. J. – Adria, IČO:17

873 878, že bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz. Už zo samotného označenia veriteľa je zrejmé,
že ide o fyzickú osobu – podnikateľa, ide o osobu podnikajúcu na základe živnostenského oprávnenia.
Žalovaná má podľa § 167l ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. povinnosť písomne upovedomiť o konkurze len
fyzickú osobu, nie fyzickú osobu - podnikateľa. Zo strany žalovanej tak nedošlo k žiadnemu porušeniu
povinnosti, s ktorým by mala byť spojená zodpovednosť za škodu podľa § 12 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.

z. v spojení s § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si voči žalovanej uplatňuje sumu vo výške
15.242,03 eur, pričom tvrdí, že v zmysle § 166c ods. 1 zákona č 7/2005 Z. z. je oddlžením nedotknutá,
avšak opomenul pri vyčíslení svojho nároku prihliadnuť na ustanovenia § 166 ods. 1 písm. a) zákona
č. 7/2005 Z. z., podľa ktorého pre príslušenstvo takejto pohľadávky platia určité obmedzenia. Žalobca
v konaní nepreukázal, že ide skutočne o oddlžením nedotknutú pohľadávku, nakoľko nie je zrejmý jej

pôvod a teda z predložených dôkazov nevyplýva, že nejde o pohľadávku, ktorá nebola nadobudnutá
postúpením, prevodom alebo prechodom. Skutočnosť, že táto pohľadávka bola vymožená v exekučnom
konaní nie je dostatočným dôkazom. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu voči žalovanej zamietnuť.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

produkovanými žalobcom, obsahom pripojených spisov sp. zn. 8OdK/307/2018, sp. zn. 41Ek/1183/2020
a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

8. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii ako vyplýva z jeho písomných podaní. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že ide

o nárok na náhradu škody, objektívna premlčacia doba (tri roky) začala plynúť okamihom, kedy bol
zrušený konkurz dňa 18.04.2019 a uplynula 18.04.2022. Subjektívna premlčacia doba (dva roky) začína
plynúť okamihom, kedy žalobca nadobudol kvalifikovanú vedomosť o tom, že mu škoda vznikla, jej
výšku a túto nadobudol až doručením upovedomenia o začatí exekúcie dňa 15.01.2021 a táto by
uplynula dňa 15.01.2023. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 12.01.2022, bola podaná včas. Exekučný

súd v uznesením sp. zn. 41Ek/1183/2020 zo dňa 09.08.2021, kedy žalobca podal návrh na zastavenie
exekúcie, posudzoval zákonné ustanovenia pojmu „fyzická osoba“ k ust. § 166c ods. 1 a v ustanovení
§ 167l ods. 4 zákona o konkurze, s tým, že citované zákonné ustanovenie pojmom „fyzická osoba“
rozumejú tak fyzickú osobu podnikateľa ako aj nepodnikateľa. Zodpovednosť za škodu správcu podľa §12 ods. 1 zákona o správcoch je objektívnou zodpovednosťou, a teda žalovaná objektívne porušila svoju
povinnosť, čím neumožnila žalobcovi, aby dosiahol zákonom požadovaný následok v prípade oddlženia,
a teda zbavenia sa pohľadávok, ktoré nebol schopný splatiť a následne v dôsledku exekučného konania

bol nútený svoj záväzok uhradiť, aj keď tento záväzok mal zaniknúť v dôsledku konkurzu. K vyčíslenému
uplatnenému nároku uviedol, že tento uplatnil tak čo do istiny, do úroku, do trov oprávneného, ako aj do
trov exekúcie podľa predloženého potvrdenie exekútora a o tom, že tento záväzok bol v plnom rozsahu
uhradený vykonaním bezhotovostnej úhrady. Táto škoda reálne a skutočne žalobcovi vznikla. Žalobca
sa riadne bránil aj vo vedenom exekučnom konaní, súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie

a vynaložil odbornú starostlivosť k tomu, aby mu škoda nevznikla.

9. Žalovaná v priebehu konania zotrvala na svojich vyjadreniach o nedôvodnosti návrhu, zotrvala na
vznesenej námietke premlčania. Na doplnenie uviedla, že žalobca dlžník, vykonával podnikateľskú
činnosť a podľa jej názoru mal by sledovať a prísnejšie sa pozerať na dlžníka, a teda sú mu známe
jeho práva čo sa týka vyhláseného konkurzu. Taktiež namietala vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko

zákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje správcovi povinnosť upovedomiť o vyhlásení konkurzu
konkrétne osoby, a teda škoda v prípade neupovedomenia týchto subjektov môže vzniknúť len týmto
subjektom, ktoré sú stanovené v zákone o konkurze.

10. Intervenient prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na právnej argumentácii

v písomnom vyjadrení a žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na koncepciu zákona o konkurze, že ak
by úmysel zákonodarcu bol, aby sa notifikačná povinnosť správcu vzťahovala aj na fyzické osoby
podnikateľov, že by vlastne tento subjekt týmto spôsobom presne v dotknutom ustanovení zákona
o konkurze aj označil ako je napr. § 10a ods. 2 pododsek 4.2. a § 11 ods. 1 zákona o konkurze.
Notifikačná povinnosť správcu má smerovať voči fyzickým osobám, konkrétny veriteľ v zozname

veriteľov, ktorý priložil žalobca na vyhlásenie konkurzu, bol označený IČO, nebol označený ani dátumom
narodenia a v kontexte týchto ustanovení má za to, že nie je založená notifikačná povinnosť správcu voči
takémuto subjektu. Zotrval na vznesenej námietke tak nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
ako i vznesenej námietke premlčania, kedy najneskôr dňa 17.04.2021 došlo k uplynutiu subjektívnej
premlčacej lehoty čiže dva roky po tom, ako bol konkurz zrušený.

11. Nebolo sporné, že žalobca prostredníctvom centra právnej pomoci podal dňa 27.12.2018 návrh
na vyhlásenie konkurzu spolu so zoznamom veriteľov (okrem iných v zozname veriteľov uvedený:
I. J. – ADRIA, IČO: 17 873 878, Podhora 48, Ružomberok) a Okresný súd Žilina v právnej veci
o oddlžení dlžníka konkurzom (A. A. nar. X.XX.XXXX) uznesením sp. zn. 8OdK/307/2018-22 zo dňa

03.01.2019 (rozhodnutie právoplatné 11.01.2019) rozhodol tak, že vyhlásil konkurz na majetok dlžníka,
ustanovil správcu Mgr. Ing. Janu Hurinovú a vyzval veriteľov dlžníka, aby v základnej prihlasovacej
lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky a zároveň výrokom IV. uznesenia
dlžníka oddlžuje tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze na
majetok dlžníka, a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené. Súd v právnej veci o oddlžení

dlžníka konkurzom (Dušan Droppa) v uznesením sp. zn. 8OdK/307/2018-22 zo dňa 03.01.2019 v
bode 19 preskúmaním návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok zistil, že mu možno
vyhovieť,návrhspĺňalvšetkyzákonomstanovenéformálneajobsahovénáležitostinávrhunavyhlásenie
konkurzu,pričomsúdnenadobudolpochybnosťopravdivostitvrdeniadlžníka,žejeplatobneneschopný.
Zároveň samostatným výrokom rozhodol o oddlžení dlžníka – zbavil ho všetkých dlhov, ktoré môžu byť

uspokojené iba v konkurze (§ 166a zákona č. 7/2005 Z. z.), v rozsahu, v akom nebudú v konkurze
uspokojené. Vyhlásený konkurz na majetok dlžníka bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 7/2019
deň vydania 10.01.2019 - K002493. Nebolo sporné, že žalovaná, ako bývalý správca dlžníka súdu
dňa 18.03.2019 predložila správu o priebehu konkurzu a uviedla, že po preskúmaní pomerov dlžníka
na osobnom stretnutí dňa 29.01.2019 vyplýva, že do dnešného dňa t. j. 18.03.2019 si žiadny veriteľ

neprihlásil svoju pohľadávku. V Obchodnom vestníku č. 76/2019 deň vydania 17.04.2019 - K032662 na
meno dlžníka/ úpadcu sp. zn. 8OdK/317/2018 bol zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že
sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiaden veriteľ a správca vo veci vyhláseného konkurzu
na majetok dlžníka končí. Uverejnením tohto oznámenia v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.

12. Súdny exekútor Mgr. Bernard Janík sp. zn. 322EX 12/2021-7 zo dňa 11.01.2021 upovedomil žalobcu
(povinný z exekúcie) o začatí exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie
č. N 117/20212, Nz 22233/2012, NCRIs 22694/2012 zo dňa 20.06.2012 vydaného notárom D. K. L.,
ktorým sa ukladá povinnému zaplatiť pohľadávku 9.686,87 eur spolu s príslušenstvom pohľadávkyšpecifikovanej v upovedomení o začatí exekúcie vo výške 17.153,32 eur (spolu ku dňu 11.01.2021 suma
26.840,19 eur) voči oprávnenému F. I. J. – ADRIA, Ružomberok, IČO: 17 873 878.

13. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1183/20220 zo dňa 09.08.2021 súd zistil,
že v exekučnej veci oprávneného F. I. J. – ADRIA, IČO: 17 873 878 proti povinnému A. A. o vymoženie
pohľadávky vo výške 9.686,87 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. 322EX
12/2021 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd vo výroku I. exekúciu v časti vymoženia
úrokovzomeškaniazastavuje,výrokom II.súdnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcievozvyšnejčasti

zamieta a žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie (výrok III.).

14. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia exekučného súdu je zistené, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie dňa 30.07.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 9.686,87
eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, pričom súd na základe uvedeného návrhu na

vykonanie exekúcie vydal dňa 09.12.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi E. M.
D., ktorý ju vedie pod sp. zn. 322EX 12/2021 a poverený exekútor vydal dňa 11.01.2021 upovedomenie
o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 15.01.2021, následne dňa 29.01.2021 bol
doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie povinný žiadal
v celom rozsahu, resp. v časti, nakoľko bol voči jeho osobe uznesením 8OdK/317/2018-22 zo dňa

03.01.2019 právoplatným a vykonateľným dňa 11.01.2019 vyhlásený konkurz spolu s oddlžením, ktorým
bol povinný zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom
nebudú v konkurze uspokojené.

15. Exekučný súd (sp. zn. 41Ek/1183/20220) v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúmal

oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom mal za preukázané, že ku dňu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu riadne nesplnil. Súd pred rozhodnutím
o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či pohľadávku, ktorej vymoženia sa oprávnený
domáha, nie je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu

určenom súdom stane nevymáhateľnou. Keďže v tomto konaní sa vymáha pohľadávka veriteľa, ktorý
je fyzickou osobou, pričom túto pohľadávku nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom, ale
táto vyplýva zo zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným. Správca (žalovaná) exekučnému
súdupodanímzodňa23.11.2020oznámil,žeoprávnenýF.I.J.–ADRIA,IČO:17873878nebolpísomne
upovedomený, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 8OdK/307/2018-22 zo dňa 03.01.2019 bol

vyhlásený konkurz na povinného. Vzhľadom na zistené skutočnosti dospel k záveru, že v exekúcii sa
vymáha oddlžením nedotknutá pohľadávka v zmysle § 166 c ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a vydal
poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Zároveň uviedol, že v ustanovení § 166c zák.
č. 7/2005 sú vymedzené tzv. privilegované pohľadávky, ktoré sú v plnom rozsahu vymáhateľné počas
konkurzu a aj po jeho zrušení. Medzi takéto pohľadávky patrí aj „neavizovaná pohľadávka“, ktorou sa

stáva každá pohľadávka fyzickej osoby, ktorú je možné prihlásiť v konkurze prihláškou, a ktorá nebola
prihlásená z toho dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu.
Veriteľ je upovedomený vtedy, keď sa písomné oznámenie správcu dostane do sféry dispozície
veriteľa. Zároveň platí, že nedotknutou pohľadávkou sa nestáva tá pohľadávka, ktorú veriteľ nadobudol
postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia. Exekučný súd vchádzajúc z vyjadrenia

správcu konkurznej podstaty zo dňa 23.11.2020 a z vyjadrení oprávneného ako veriteľ – fyzická osoba,
z oznámenia o zrušení konkurzu z dôvodu, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiaden
veriteľ, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 76/2019 dňa 17.04.2019, má súd zato, že pohľadávka
oprávneného, ktorá je predmetnom tohto exekučného konania, nebola prihlásená v konkurze dospel
k záveru, že pohľadávku oprávneného je potrebné posúdiť ako oddlžením nedotknutú pohľadávku

v zmysle § 166c ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na ktorú oddlženie nemá právne
účinky a dlžník je povinný ju plniť. Zároveň konštatoval, že na rozdiel od konkurzu právnických osôb
sa veritelia – fyzické osoby uvedené v zozname záväzkov dlžníkov o vyhlásení konkurzu upovedomujú.
Zákon č. 7/2005 Z. z. pritom v ust. § 167l ods. 4 pojednávajúcom o notifikačnej povinnosti správcu
konkurznej podstaty, ani v ust. § 166c ods. 1 vymedzujúcom nedotknuté pohľadávky nerozlišuje medzi

veriteľom - fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. Preto je potrebné dané
ust. zákona vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú na akékoľvek fyzické osoby, ktoré vystupujú v pozícii
veriteľa. Pokiaľ by bolo zámerom zákonodarcu, aby medzi oddlžením nedotknuté pohľadávky patrili len
neavizované pohľadávky veriteľa – fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom, alebo aby sa notifikačnápovinnosť správcu vzťahovala len na tie fyzické osoby –veriteľov, ktorí nie sú podnikateľmi, bol by to
zákonodarca explicitne v zákone vyjadril. Zároveň tiež uviedol, že pre príslušenstvo tejto pohľadávky
však platia obmedzenia ustanovené v § 166b ods. 1 písm. a) a b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Exekučný súd dospel tiež k názoru, že je potrebné exekúciu zastaviť v časti príslušenstva pohľadávky,
ktoré sa v dôsledku rozhodnutia súdu o oddlžení povinného stalo ex lege nevymáhateľným (rozhodol
o zastavení exekúcie v časti vymožených tých úrokov z omeškania, ktoré si oprávnený uplatnil zo súm,
ktoré boli uhradené pred začatím exekučného konania, ku dňu jednotlivých úhrad, nakoľko tieto sumy
netvoria istinu pohľadávky, ktorá je predmetnom exekúcie), zároveň súd rozhodol o zastavení exekúcie

v časti vymoženia úrokov z meškania prevyšujúcich 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok
existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom legálne definovaným v § 166a
ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, taktiež súd rozhodol o zastavení exekúcie v časti
vymoženia úrokov z omeškania, na ktoré vzniklo právo v mesiaci, keď bol vyhlásený konkurz a po
tomto mesiaci („nové príslušenstvo“). Z uvedených dôvodov súd po preskúmaní návrhu povinného na
zastavenie exekúcie dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný

len sčasti, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu v spojení so
skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v dôsledku čoho
súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol (výrok II).

16. Uznesením Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1183/2020 zo dňa 10.01.2022 v exekučnej

veci oprávnenej proti povinnému o sťažnosti oprávnenej proti výrokovej vete I. a III. uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1183/20220 zo dňa 09.08.2021 zamietol. Po preskúmaní
sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel k záveru, že je v celom
rozsahunedôvodná.Súdvsúlades§166bods.1písm.a)zákonaokonkurzeareštrukturalizáciizastavil
exekúciu iba v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 5 % ročne a vo zvyšnej časti v súlade s §

166b ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii exekúciu na vymáhanie úroku z omeškania
po rozhodujúcom dni zastavil. Rozhodnutie sp. zn. 41Ek/1183/20220 zo dňa 09.08.2021 nadobudlo
právoplatnosť do výroku II. dňa 28.08.2021 a do výroku I. a III. v spojení s uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 10.01.2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.01.2022.

17. Listom zo dňa 07.10.2021 (č. l. 18) žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu,
že žalovaná porušila povinnosti v zmysle zákona o správcoch a uplatňuje náhradu škody spôsobenú
žalobcovi v dôsledku nezákonného protiprávneho postupu v súvislosti s výkonom správcovskej
povinnosti a to vo výške 12.104,57 eur, ktorú žiadal zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzvu
prevzala žalovaná dňa 13.10.2021 (č. l. 19).

18. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch, správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí
v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Na zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správca zodpovedá
aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti spôsobí jeho zamestnanec alebo osoba,

ktorú poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti; zodpovednosť zamestnanca alebo
osoby poverenej vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti podľa osobitných predpisov tým
nie je dotknutá.

19. Podľa § 167l ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou
v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov,
že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov,
ktorý zostavil dlžník.

20. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou
osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti
zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak (§

166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").22. Podľa § 166c ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z., oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky
pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s
výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol

správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b)
tým nie je dotknuté.

23. Je potrebné v prejednávanej veci zo strany súdu zdôrazniť, že v exekúcii vedenej exekútorom vo veci
EX322 12/2021 sp. zn. 41EK 1183/2020 bola uplatnená pohľadávka, ktorá vznikla pred rozhodujúcim

dňom (rozhodnutie sp. zn. 8OdK/307/2018-22 právoplatné 11.01.2019 a žalobca bol zároveň zbavený
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka, a to v rozsahu, v akom
nebudú v konkurze uspokojené. Vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (žalobca) bol zrušený z dôvodu,
žesadovyhláseného konkurzu(do90dníodjehovyhlásenia)neprihlásilžiadnyveriteľt.j.dlžníkzostáva
oddlžený. Exekučný súd skúmal charakter pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a zaoberal sa
použitím § 166c zákona o konkurze, pričom ďalej skúmal, či existujú dôvody, ktoré by tomu bránili

definujúc typ vymáhanej pohľadávky z roku 2012 na základe exekučného titulu - notárska zápisnica
a vychádzal zo stavu, ktorý objektívne zistil. Exekučný súd vykonal šetrenia, aby relevantne zistil, aký je
charakter exekučne vymáhanej pohľadávky t.j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté alebo
nie. Posudzoval tzv. „rozhodujúci deň“ t.j. prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený
konkurz (legálne definovaný v § 166a ods. 1 písm. a)), a tiež či pohľadávka atribút nedotknuteľnosti

ešte stále má, a to prípadne aj v čase po skončení osobného bankrotu. Je potrebné poznamenať,
že rozhodnutie o oddlžení nie je dôvodom pre zastavenie exekučného konania, v ktorom sa vymáha
oddlžením nedotknutá pohľadávka. Pohľadávka podľa § 166c ods. 1 písm. a) zákona stratí atribút
nedotknuteľnosti prihlásením do konkurzu (osobného bankrotu), resp. jej neprihlásením po tom, čo
veriteľ tejto pohľadávky bol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz.

24. K námietke nedostatku vecnej legitimácie žalobcu, ktorú vzniesli tak žalovaná ako i intervenient
na strane žalovanej súd udáva: pod pojmom vecnej legitimácie je potrebné rozumieť stav vyplývajúci
z hmotného práva. Aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je
nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí,

že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie
vecnej legitimácie strán aktívnej a pasívnej je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok
sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna) predstavuje
hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje.

25. V prejednávanej veci žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči žalovanej, ktorú spôsobila v
súvislosti s výkonom správcovskej činnosti tým, že porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovení
§ 167l ods. 4 zákona o konkurze, čím spôsobila žalobcovi škodu. Podľa názoru súdu ide
o uplatnenie peňažného plnenie z dôvodu, že správca (žalovaná) svoju funkciu nevykonával zákonom

predpokladaným spôsobom, na základe čoho, či už veriteľovi alebo tretím stranám (či samotnému
úpadcovi) vznikla škoda tým, že správca porušil zákonom uloženú povinnosť. V týchto prípadoch je
vždy potrebné si uvedomiť, kto za určitú škodu nesie zodpovednosť; správca konkurznej podstaty
vykonáva svoju činnosť na základe osobitného zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a práva a povinnosti
správcu konkurznej podstaty sú vymedzené najmä v ustanoveniach zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze

a vyrovnaní a predstavujú výkon jeho právomoci. Výkon funkcie správcu podľa osobitného predpisu nie
je podnikaním podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, hoci samotný správca je podnikateľom (často
napr. advokátom), preto súd ustálil, že na právny vzťah, ktorý sa týka správcu a vyplýva z jeho osobitnej
zodpovednosti za výkon funkcie je potrebné aplikovať vždy režim Občianskeho zákonníka. V danej
veci predmetnom sporu je zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody, ktorá mala vzniknúť

nesplnením povinnosti žalovanej ako ustanoveného bývalého správcu majetku dlžníka – žalobcu, na
ktorého bol vyhlásený konkurz pod sp. zn. 8OdK/317/2018, ktorý bol zrušený a ustanovený správca
ukončil činnosť.

26. Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu súd považoval za nedôvodnú,

nakoľko má zato, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody voči správcovi
konkurznej podstaty. Pri posudzovaní zodpovednosti správcu konkurznej podstaty za škodu vzniknutú
samotnému úpadcovi/dlžník (žalobca) v dôsledku porušenia povinnosti uloženej správcovi konkurznejpodstaty zákonom za takto vzniknutú prípadnú škodu zodpovedá správca konkurznej podstaty podľa §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sám.

27. Súd v súlade s požiadavkou vyžadujúcou spravodlivosť ak sa účastník občianskeho súdneho
konania premlčania dovolá, nemôže súd premlčané právo (nárok priznať); a preto sa súd zaoberal
vznesenou námietkou žalovanej ako i intervenienta a posudzoval, či z ich strany došlo k účinnému
dovolaniu sa premlčania.

28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

30. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

31. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Ak povinný subjekt vznesie námietku premlčania, nárok zaniká,
ale subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť
je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Dôvodné vznesenie námietky

premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka).

32. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna
(§ 106 ods. 1) a objektívna (§106 ods. 2). Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je

stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Pokiaľ ide
o premlčanie, súd vo všeobecnosti konštatuje, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka (ktorého aplikácia je v posudzovanom prípade relevantná) sa
vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone
alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu,

ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch, aby mohla byť uplatniteľná na súde a ďalej vedomosť
o tom, kto za ňu zodpovedá. V každom prípade sa vyžaduje vedomosť poškodeného a nie inej osoby.
Podstatné preto je, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škody, nie teda len o možnom protiprávnom
úkone, či škodovej udalosti.

33. Čo sa týka podstaty vznesenej námietky premlčania žalovanou, táto spočívala v námietke - konkurz
na majetok dlžníka -žalobcu bol vyhlásený dňa 11.01.2019, žalobca si právo na náhradu škody uplatnil
žalobou podanou na súde dňa 20.01.2022, teda po uplynutí trojročnej zákonnej premlčacej lehoty
a podstaty vznesenej námietky premlčania intervenientom, táto spočívala v námietke, že žalobca sa
najneskôr o vzniku škody mohol dozvedieť dňom zrušenia konkurzu dňa 17.04.2019 a najneskôr dňa

17.04.2021 došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty.

34. Rozhodujúcou otázkou, od vyriešenia ktorej bolo závislé prijatie záveru o (ne)premlčaní uplatneného
práva bola otázka, kedy sa poškodený dozvedel o skutkových okolnostiach podstatných pre vymedzenie
o spôsobenej škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Znalosť poškodeného o výške škody a osobe škodcu

sa viaže na okamih, kedy získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna
osoba je za škodu zodpovedná a že mu vznikla škoda určitého druhu a jej rozsahu do tej miery, aby
mohol svoj nárok uplatniť. Žalobca v danej súvislosti udával, že ide o nárok na náhradu škody, kedy
subjektívna premlčacia doba (dva roky) začína plynúť okamihom, kedy žalobca nadobudol kvalifikovanú
vedomosť o tom, že mu škoda vznikla, jej výšku a túto nadobudol až doručením upovedomenia o začatí

exekúciedňa15.01.2021atátobyuplynuladňa15.01.2023;objektívnapremlčaciadoba(triroky) začala
plynúť okamihom, kedy bol zrušený konkurz dňa 18.04.2019 a uplynula 18.04.2022. Podľa názoru súdu
dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle ustanovenia §
106 ods. 1 v prípade škody jej začiatok bol viazaný na okamih 15.01.2021, doručenie upovedomeniažalobcu (povinný z exekúcie) o začatí exekúcie súdnym exekútorom v sp. zn. 322EX 12/2021-7 zo dňa
11.01.2021 na peňažné plnenie voči oprávnenému F. I. J. – ADRIA, kedy žalobca mal k dispozícii údaje
o majetkovej ujme – škode, ktoré mu umožňovali podať žalobu o náhradu škody na súde a táto by

uplynula 15.01.2023. Objektívna premlčacia doba začala plynúť okamihom, kedy bol konkurz zrušený
a teda dňom 18.04.2019 a ktorej uplynutie končilo 18.04.2022. Žaloba bola podaná dňa 12.01.2022,
teda v rámci subjektívnej ako i objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka). Na
základevyššieuvedenýchúvahsúddospelkzáveru,žežalovanáakoiintervenientnámietkupremlčania
vzniesli nedôvodne.

35. Je potrebné zo strany súdu poznamenať, že účelom oddlžovacieho konania je „zbaviť“ dlžníka
týchto „starých“ záväzkov. „Nové“ záväzky, ktoré vzniknú v mesiaci, v ktorom súd vyhlásil konkurz alebo
rozhodol o poskytnutí ochrany pred veriteľmi, a po tomto termíne, oddlženiu nepodliehajú a veriteľ
si ich môže vymáhať. Oddlžením konkurzom sa oddlžia všetky pohľadávky voči dlžníkovi (nielen tie
prihlásené). V danom prípade skončenie konania v oddlžení žalobcu konkurzom - ak sa do konkurzu

neprihlásil žiadny veriteľ dlžník naďalej zostáva oddlžený. Pohľadávka „veriteľa“ mala byť uplatnená
v konkurze pretože vznikla pred tzv. rozhodujúcim dňom, čo spôsobilo, že rozhodnutiu o oddlžení sa
táto pohľadávka stala nevymáhateľnou v zmysle § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§
166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu,

v ktorom ho súd zbavil dlhov. Na účely oddlženia formou konkurzu je výslovne normované, že sa pravidlo
vzťahuje tak na pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze (definovaná je v § 166a), ako
aj na pohľadávku, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú (definovaná je v § 166b). “Typy“ pohľadávok vo
vzťahu k procesu osobného bankrotu zákonodarca kategorizoval a to v ustanoveniach §§ 166a – 166c,
kedy kategorizoval pohľadávky ako „bežné“ (§166a – do uspokojenia zahrnuté budú), „netolerované (§

166b, ktoré majú byť z uspokojenia v akejkoľvek podobe cielene vylúčené ako nevymáhateľné) a v tretej
skupine pohľadávky „privilegované“ (§ 166c, pohľadávky oddlžením nedotknuté).

36. V danom prípade súd rozhodol o oddlžení žalobcu (tzv. osobnom bankrote), t.j. vyhlásil konkurz, ide
o právne významnú skutočnosť a rozhodnutie o oddlžení nebolo dôvodom pre zastavenie exekučného

konania, v ktorom sa vymáhala oddlžením nedotknutá pohľadávka (§ 166c). T.j. oddlžením nedotknuté
pohľadávky nie sú účinkami vyhlásenia konkurzu z hľadiska ich vymáhania v exekučnom konaní
nijako dotknuté, inými slovami v prípade takýchto pohľadávok nie je vyhlásenie konkurzu právne
relevantnou skutočnosťou, existencia ktorej by mala za následok zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ zákonodarca zákonom č. 377/2016 Z. z. stanovil novú formu konkurzu pre fyzické osoby, t. j.

oddlženie podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii a súčasne stanovil v § 166c zákona
o konkurze a reštrukturalizácii tzv. nedotknuté pohľadávky, určil tiež, že v prípade týchto nárokov so
zreteľom na ich charakter sa účel exekúcie môže naplniť napriek vyhlásenému konkurzu. V tomto
prípade exekučný súd posudzoval to, či uvedený nárok zodpovedá právnej úprave § 166c zákona o
konkurze a reštrukturalizácii alebo nie, a následne umožnil priebeh exekúcie.

37. V prejednávanej veci súd rozhoduje o náhrade škody v občianskom súdnom konaní a v otázke
uplatnenia nároku na náhradu škody vychádzal i z rozhodnutia vydaného v rámci exekučného konania
(sp. zn. 41EK 1183/2020), kedy exekučný súd vo svojom rozhodnutí k návrhu na zastavenie exekúcie
povinným (žalobca) túto posúdil ako oddlžením nedotknutú pohľadávku v zmysle § 166c ods. 1 písm. a)

zákonaokonkurzeareštrukturalizácii,t.j. „neavizovanápohľadávka“,ktorousastávakaždápohľadávka
fyzickej osoby, ktorú je možné prihlásiť v konkurze prihláškou, a ktorá nebola prihlásená z toho dôvodu,
že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu, pričom zákon č. 7/2005 Z. z.
pritom v ustanovení § 167l ods. 4 pojednávajúcom o notifikačnej povinnosti správcu konkurznej podstaty,
ani v ustanovení § 166c ods. 1 vymedzujúcom nedotknuté pohľadávky nerozlišuje medzi veriteľom -

fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. Preto je potrebné dané ustanovenia
zákona vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú na akékoľvek fyzické osoby, ktoré vystupujú v pozícii
veriteľa. Súd s poukazom na vyššie uvedené vznesenú námietku žalovanej (podľa § 167l ods. 4 táto
povinnosťsprávcuupovedomiťkaždéhoveriteľa,ktorýjefyzickouosobouuvedenouvzoznameveriteľov
sa nevzťahovala na fyzickú osobu – podnikateľa) v tomto konaní vyhodnotil ako nedôvodnú .

38. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.39. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom
všetky tieto predpoklady musia byť splnené, aby súd mohol vysloviť záver ohľadom nároku na náhradu

škody. Pre zistenie, či žalovaná nesie zodpovednosť za škodu je rozhodujúce naplnenie objektívnych
a subjektívnych predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.

40. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a

účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

41. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom a uskutočnený úkon je protiprávny, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti,
ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal odporca
zachovávať.

42.Žalovanávkonaníooddlženídlžníkat.j.povyhláseníkonkurzupostupovalavrozporesustanovením
§ 167l ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kedy ako správca mal písomne upovedomiť
každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou (nebol rozdiel medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou
osobou nepodnikateľom) uvedenou v zozname veriteľov, ktorý zostavil žalobca ako dlžník k svojmu

návrhu na vyhlásenie konkurzu. Túto povinnosť pojednávajúcu o notifikačnej povinnosti správcu
konkurznej podstaty upovedomiť každého veriteľa si nesplnila, čo je nepochybné i z prebiehajúceho
exekučného konania, kedy súdu podaním zo dňa 23.11.2020 oznámila, že oprávnený (F. I. J. –
ADRIA, IČO: 17 873 878) nebol písomne upovedomený, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.
zn. 8OdK/307/2018-22 zo dňa 03.01.2019 bol vyhlásený konkurz na povinného. Ustanovenie § 167l

ods. 4 uvádza, že správca má veriteľa o vyhlásení konkurzu písomne upovedomiť, pričom správca
nemá výslovne prikázané, v akej lehote upovedomenie má smerom k tomuto veriteľovi vykonať, pričom
podľa názoru súdu rozumným riešením sa javí, že tak správca urobí bez zbytočného odkladu od svojho
ustanovenia do funkcie. Je nepochybné, že konkurz na majetok žalobcu bol zrušený dňa 18.04.2019,
pričom i po zrušení konkurzu dlžník zostáva oddlžený. Nie je pochýb o tom, že išlo o pohľadávku

veriteľa fyzickej osoby, ktorú je možné prihlásiť v konkurze prihláškou a ktorá nebola prihlásená z toho
dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu podľa § 166c ods. 1
písm. a) zákona o konkurze. Táto pohľadávka stratí atribút nedotknuteľnosti prihlásením do konkurzu
(osobného bankrotu) resp. jej neprihlásením po tom, čo veriteľ tejto pohľadávky bol správcom písomne
upovedomený, že bol vyhlásený konkurz. V danej veci sa však o takýto prípad nejedná, veriteľ

pohľadávky nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz na povinného (žalobca)
atedažalovanáakobývalýsprávcaporušilsvojepovinnostivsúvislostisvýkonomsprávcovskejčinnosti.

43. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá
je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Za skutočnú škodu považuje

majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného
a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu,
resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo
dobre možné alebo účelné.

44. Samotná škoda, ktorej náhrady sa žalobca v konaní domáha predstavuje sumu 15.242,03 eur, ktorá
pozostáva z vymoženej pohľadávky v konaní 322Ex 12/2021 a to vo výške istiny 9.688,87 eur, úrokov
2.530,26 eur, trov oprávneného 16,50 a trov exekúcie 3.008,40 eur, ktoré žalobca uhradil exekútorovi
dňa 22.11.2021 vo výške 16.000 eur. Z predloženého potvrdenia o zrealizovaní transakcie (čl. 23)
žalobcom vyplýva, že túto sumu bezhotovostným prevodom za povinného je hradené z bankového účtu

inejosoby.Tútoplatbuidentifikovanúzažalobcu exekútorriadneprijalapeňažnéprostriedkybolpovinný
poukázať oprávnenému. Exekútor na požiadanie povinného na účel preukázania splnenia dlhu vystavil
písomné potvrdenie o splnení dlhu tak, ako nepochybne vyplýva z predložených listinných dôkazov
a s rozpisom platieb tak, ako ich udával aj samotný žalobca. Je potrebné zdôrazniť, že v danej exekúcii
sa vymáhala oddlžením nedotknutá pohľadávka, ktorá nebola v konkurze prihlásená z toho dôvodu, že

veriteľ nebol správcom písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu. Žalovaná nesie tak zodpovednosť
za vznik škody (§ 12 ods. 1 zákona o správcoch).45. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaná,
nemožno ju len predpokladať.

46. Otázka príčinnej súvislosti je vo svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená
len v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou (akým následkom) a akou
skutočnosťou (akou príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepochybne
posúdením právnym. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,

pri ktorej príčina priamo „bezprostredne“ predchádza následku a vyvoláva ho. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti súd skúmal, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu; za príčinu následku je treba
považovať každé konanie (prípadne nekonanie), bez ktorého by následok nenastal.

47. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu mala preto zásadný význam otázka, v čom

konkrétne spočíva škoda (majetková ujma) za ktorú je náhrada požadovaná a práve vo vzťahu medzi
konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) súd
zisťoval príčinnú súvislosť. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej
a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku.

48. Pre ustálenie (ne)existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinností správcu konkurznej
podstaty úpadcu a pohľadávky exekučného konania bolo potrebné zodpovedať otázku, či samotné
nekonaniežalovanejbolorozhodujúcoupríčinouprevznikžalobcomuplatnenejškodyvpodobecelkovej
výšky vymoženej pohľadávky 15.242,03 eur exekútorom sp. zn. 322EX 12/2021 v spojení s rozhodnutím
v exekučnom konaní sp. zn. 41EK 1183/2020 (v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie),

kedy súd v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmal splnenie podmienok exekučného
konania, či uvedený nárok zodpovedá právnej úprave § 166c zákona o konkurze a reštrukturalizácii a
následne priebeh exekúcie umožnil. Súd je toho názoru, že neexistencia porušenia povinnosti správcu
by bola daná jedine v prípade, ak by v konaní bolo preukázané, že nedošlo k porušeniu povinnosti
správcu a správca veriteľa o konkurze písomne upovedomil. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu,

že škoda mu vznikla v spojení s porušením povinností správcu, teda žalovaná objektívne porušila
svoju povinnosť, čím neumožnila žalobcovi, aby dosiahol zákonom požadovaný následok v prípade
oddlženia. Oddlžením konkurzom sa oddlžia všetky pohľadávky voči dlžníkovi (nielen tie prihlásené),
pričom v exekúcii bola pohľadávka veriteľa vymožená (oddlžením nedotknutá pohľadávka) z dôvodu, že
veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz a ako povinný v exekúcii bol

nútený pohľadávku veriteľa uhradiť. Námietku žalovanej (že žalobca pri podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu nemal poctivý zámer a nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím
na okolnosti musel vedieť, keďže svoju pohľadávku veriteľovi – fyzickej osobe nakoniec bez všetkého
v celosti uhradil) súd vyhodnotil ako nedôvodnú a poznamenáva, že poctivý zámer dlžníka pri oddlžení
skúmasúdvýlučnevkonaníonávrhunazrušenieoddlženiaprenepoctivýzámeraniejedanáprávomoc

ju skúmať v tomto konaní.

49. V tejto súvislosti súd dospel k záveru o existencii priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti, ktorá
je daná tým, že výkon správcu (žalovanej) nebol riadne zabezpečený, nepochybne došlo k porušeniu
jej povinnosti ako bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu (žalobcu) vyplývajúcu z ustanovení §

167l ods. 4, v dôsledku čoho došlo ku škode (majetkovej ujme) na strane žalobcu tým, že napriek jeho
oddlženiu (konkurzom) bol po jeho zrušení ako povinný z exekúcie zaplatiť pohľadávku veriteľa, z toho
dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu. Z hľadiska splnenia
ďalšieho predpokladu pre vznik škody - kauzálny nexus bolo v konaní preukázané, že vzniknutá škoda
bola následkom protiprávneho konania žalovanej.

50. Podľa právnej úpravy zodpovednosti za škodu vzniká občianskoprávna zodpovednosť podľa §
420 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sú splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti. V danom
prípade existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu bola v konaní
preukázaná a rozsah jej náhrady súd odvíjal od skutkových okolností, ktoré boli príčinou vzniku škody

a náhradu škody priznal v rozsahu tak, ako preukázal žalobca potvrdením o ukončení exekúcie (čl.
22) vo výške 15.242,03 eur.51. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

52. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

53. Žalobca si zároveň popri istine uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
15.242,03 eur od 25.10.2021 až do zaplatenia. Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými
záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od
dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa

do omeškania s plnením peňažného záväzku. Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá
spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie
veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom
právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva dlžník do omeškania. Základným predpokladom
vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu

a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky t.j. práva na peňažné plnenie
a jej zročnosť. Zo spisu bolo nepochybné, že listom zo dňa 7.10.2021 (č.l. 18) žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu vyzval žalovanú na zaplatenie vzniknutej škody a to v lehote10 dní odo dňa jej
doručenia, ktorú výzvu žalovaná prevzala 13.10.2021. Preto súd okrem istiny 15.242,03 eur titulom
náhradyškodypriznalžalobcoviajúrokzomeškaniavovýške5%ročneod25.10.2021 aždozaplatenia

pri aplikácii ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka.

54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Žalobca v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej, ako
neúspešnej strane sporu; preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu 100%.

56. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).