Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 26C/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123253602
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Madarász

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:6123253602.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Madarászom, v právnej veci

žalobcu : M. G., D.. XX.XX.XXXX, N. Y. XX, Y., v konaní zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o.,
IČO: 47 254 084, so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanej:
I. D., D.. XX.XX.XXXX, N. M.. I. XX, W. Z., v konaní zastúpená: JUDr. Albína Vágóová, advokátka so
sídlom Ružová 265, Dunajská Streda, o zaplatenie 108.316,60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 25.145,48 eur so zmluvným úrokom vo výške 10% ročne
zo sumy 150.945,48 eur od 28.02.2020 do 28.02.2020, vo výške 10% ročne zo sumy 178.945,48 eur od
29.02.2020 do 21.03.2020, vo výške 10% ročne zo sumy 177.445,48 eur od 22.03.2020 do 27.04.2020,

vo výške 10% ročne zo sumy 175.945,48 eur od 28.04.2020 do 03.07.2020, vo výške 10% ročne zo
sumy 174.145,48 eur od 04.07.2020 do 09.07.2020, vo výške 10% ročne zo sumy 153.145,48 eur od
10.07.2020 do 18.11.2020, vo výške 10% ročne zo sumy 132.145,48 eur od 19.11.2020 do 30.04.2022,
zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % za deň zo sumy 25.145,48 eur od 28.02.2023 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 25.145,48 eur od 28.02.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,18 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu domáhal o zaplatenie sumy 108.316,60 eur,
so zmluvným úrokom, s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že strany konania uzatvorili ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 45.000,- eur, ktorú žalovaná splatila dňa 21.03.2022 v celosti
aj s úrokmi. Dňa 13.10.2018 uzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke (ďalej len ako „zmluva 1“), na základe

ktorej poskytol žalobca žalovanej sumu 79.000,- eur a dňa 12.06.2019 uzatvorili písomnú zmluvu o
pôžičke (ďalej len ako „zmluva 2“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej sumu 50.000,- eur.
Následne strany konania uzatvorili dňa 28.02.2020 novú zmluvu o pôžičke (ďalej len ako „zmluva 3“),
ktorou v zmysle § 570 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“) v spojení
s článkom III. bod 1. posledná veta zmluvy 3, nahradili zmluvy 1 a 2 zmluvou 3. Na základe zmluvy
3 žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 210.000,- eur, ktorú žalovaná splatila len čiastočne vo
výške 107.000,- eur. Strany sa tiež dohodli, že žalovaná vráti žalobcovi požičané finančné prostriedky

spolu so zhodnotením v dohodnutej výške min. 10% z pôžičky za rok, t. j. vo výške 21.000,- eur/
rok. Žalovaná sa zaviazala zhodnotenie pôžičky žalobcovi vyplácať mesačne, alebo 3x ročne, podľa
dohody. Na základe Čl. III. bod 2. posledná veta zmluvy 3 si Účastníci sporu dohodli splatnosť pôžičky
na 15 dní od výzvy žalobcu. Počas jesene roka 2021 uzavreli strany sporu ústnu dohodu, na základektorej mala žalovaná vrátiť pôžičku aj so zhodnotením do Vianoc 2021, avšak žalovaná tak nespravila.
Následne dňa 11.03.2022 zaslala žalovaná žalobcovi návrh na splátkový kalendár, na ktorý reagoval
žalobca s výzvou, ktorou vyzval žalovanú na vrátenie pôžičky a poskytol žalovanej lehotu na úhradu celej

pôžičky do konca mesiaca apríl roku 2022, t. j. žalovaná mala vrátiť celú sumu pôžičky do 30.04.2022.
Žalovaná neuhradila pôžičku do stanovenej lehoty. V máji roku 2022 začala žalovaná postupne uhrádzať
pôžičku, a to nasledovne: 05.05.2022 - 10.000,- eur, 11.05.2022 - 10.000,- eur, 16.05.2022 - 47.000,-
eur, 09.08.2022 - 30.000,- eur, 10.08.2022 - 10.000,- eur, t. j. spolu vo výške 107.000,- eur. V zmluve 3
si tiež strany dojednali povinnosť žalovanej platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % denne z neuhradenej

finančnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania, na základe ktorého má žalobca nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 0,01% z neuhradenej pôžičky za každý aj začatý deň omeškania. Žalobca má zároveň
nárok na úrok za užívanie pôžičky, a to vo výške 10% z požičanej sumy úroku p.a., a to spätne od
počiatku platnosti zmluvy 3.

2. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 37Up/334/2023 zo dňa 25.04.2023. Keďže však

voči uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor a žalobca navrhol pokračovať v konaní,
platobnýrozkazsazozákonazrušilavecbolapostúpenánatunajšísúdnaďalšiekonaniearozhodnutie.

3. Žalovaná vo svojom odpore uviedla, že jej žalobca pôžičku vo výške 210.000,- eur nikdy neposkytol
a preto je zmluva 3 neplatná. Žalovaná uviedla, že žalobcovi zaplatila 238.000,- eur a zarobila mu

dodatočných 107.800,- eur v projektoch Gradus Residence a v projekte Alicante v Dunajskej Strede.
Nárok žalobcu berie ako pomstu za jeho odmietnutie.

4. Žalobca vo svojej replike uviedol, že tvrdenie žalovanej, že zmluva 3 je neplatná, sa nezakladá na
pravde a je absurdné, keďže takéto tvrdenie je vyvrátené samotnou žalovanou v emailovej komunikácii.

Žalovaná to taktiež potvrdila predloženými výpismi z bankového účtu, z ktorých sa potvrdzuje, že dňa
28.02.2020 a dňa 29.02.2020 boli na účet žalovanej pripísané finančné prostriedky od žalobcu, a to
vo výške zvyšnej časti pôžičky zo zmluvy 3 v celkovej výške 56.000,- eur. V bode 3. odporu žalovaná
tvrdí, že žalobcovi vyplatila medzi rokmi 2018 - 2022 sumu celkovo 345.800,- eur. Zaslané platby sú
zavádzajúce, keďže žalovaná priložila výpisy z účtu, ktoré zahŕňajú prijaté/odoslané platby z r. 2018,

avšak zmluva 3 bola uzavretá až dňa 28.02.2020. Platby pred dátumom uzatvorenia zmluvy, teda pred
28.02.2020 sa netýkajú žalovaného nároku v súvislosti so zmluvou 3, pričom len pre úplnosť informácie,
týkali sa predošlých spoluprác medzi sporovými stranami. Ak by bola pravda, čo tvrdí Žalovaná, a teda,
že pôvodnú pôžičku už mala splatenú, je jediný logický a faktický dôvod, prečo Žalovaná podpísala
zmluvu3nasumu210.000,-eur,žeišlooďalšiupôžičku.Jedinéplatbynaúhradupôžičkyzozmluvy3sú

vyššieuvedenéúhradyvovýške107.000,-eur.Platbazodňa21.03.2022bolavrátenápôžičkasúrokmiz
ústnej zmluvy o pôžičke (teda zmluvy odlišnej od zmluvy 3), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej
ďalšie finančné prostriedky vo výške 45.000,- eur dňa 03.05.2021. Platby z 23.09.2020 a 18.11.2020
slúžili taktiež na úhradu individuálnych pôžičiek spolu s úrokmi medzi sporovými stranami, a to aj na
úhradu pôžičky zo strany žalobcu pre žalovanú zo dňa 28.08.2020. Z komunikácie medzi sporovými

stranami z decembra roku 2022 jednoznačne vyplýva, že ide o úplne rozdielne záväzky medzi sporovými
stranami, ktoré sa žalovaná snaží využiť vo svoj prospech. Žalovaná žiadala o možnosť vrátenia pôžičky
v splátkach (komunikácia zo dňa 11.03.2022). Teda vylučuje tvrdenie Žalovanej o splatení pôžičky na
základe doložených výpisov, ktoré úhrady sú z obdobia, ktoré predchádza žiadosti o splátkový kalendár.

5. Žalovaná vo svojej duplike uviedla, že v prípade zmluvy o pôžičke na vznik záväzkovoprávneho
vzťahu medzi stranami je potrebné aj reálne odovzdanie peňazí. Žalobca ak tvrdí, že žalovanej poskytol
pôžičku vo výške 210.000,- eur, je povinný túto skutočnosť preukázať relevantnými dôkazmi. Žalobca ku
dňu28.02.2020 poskytol žalovanej sumu 117.000,- eur (dňa 14.05.2018 - 30.000,- eur, dňa 16.05.2018 -
25.000,-eur,dňa14.09.2018-30.000,-eur,dňa17.09.2018-7.000,-eur,dňa14.06.2019-25.000,-eur).

Žalovaná však uvedené sumy začala vracať nasledovne: dňa 27.09.2018 - 40.500,- eur, dňa 03.10.2018
- 20.000,- eur, dňa 15.02.2019 - 3.000,- eur, dňa 05.05.2019 - 8.000,- eur, dňa 04.07.2019 - 8.000,- eur,
dňa26.11.2019-2.000,-eur,čižedokopyvrátilažalobcovi81.500,-eur,apretomuzostaladlžná35.500,-
eur. Žalobca následne uhradil žalovanej dňa 28.02.2020 - 28.000,- eur, dňa 29.02.2020 - 28.000,-
eur, dňa 28.08.2020 - 20.000,- eur a dňa 03.05.2021 - 45.000,- eur, dokopy ďalších 121.000,- eur. Z

uvedených vyplýva, že žalobca sumu 210.000,- eur žalovanej neposkytol a preto je zmluva postihnutá
absolútnou neplatnosťou podľa § 37 OZ. Žalovaná však vidí neplatnosť zmluvy aj v ďalších zmluvných
podmienkach podľa § 39 OZ. Okrem toho z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca poskytol
žalovanej dokopy 238.000,- eur, pričom žalovaná žalobcovi uhradila dokopy 297.700,- eur, žiže viac,než si požičala. Žalovaná považuje dojednanie o úroku v výške 30%, resp. 40 % ročne za neprimerane
vysoký a hraničí s úžerníckymi úrokmi, ktoré sú aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná namietala,
že žalobca nepreukázal splatnosť pôžičky a preto nie je zrejmé prečo žiada úroky z omeškania od

01.05.2022.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.11.2023 poukázal na to, že žalovaná svojim podpisom v
zmluve 3 potvrdila, že ku dňu podpisu zmluvy žalobca už poskytol žalovanej sumu 154.000,- eur. Taktiež
s strany dohodli, že žalobca poskytne žalovanej dodatočných 56.000,- eur, čo aj zrealizoval platbami

vo výške 28.000,- eur dňa 28.02.2020 a 29.02.2020. Žalobca tiež má za to, že žalovaná svoj dlh v
konverzácii so žalobcom uznala čo do dôvodu aj výšky. Žalovaná tiež v komunikácii potvrdzuje, že
pôžička vo výške 45.000,- eur zo dňa 18.11.2021 bola iná, od zmluvy 3 nezávislá pôžička. Túto pôžičku
žalovaná vrátila dňa 21.03.2022 vo výške 45.000,- eur spolu s úrokmi vo výške 4.500,- eur. Žalovaná
jasne potvrdzuje, že medzi sporovými stranami bolo viacero pôžičiek, z ktorých niektoré boli vrátené
aj s dohodnutým úrokom a žalovaná túto skutočnosť doposiaľ nikdy nerozporovala a tieto plnenia na

uvedenom základe aj dobrovoľne a podľa dohody so žalobcom realizovala. Ohľadom úrokov z istiny je
dôležité vyzdvihnúť skutočnosť, že v žalobe bol uplatnený 10% úrok z istiny ročne a nie 30-40%, ako
to uvádza žalovaná. Podľa zmluvy 3 má žalobca nárok na 10% zhodnotenie/úrok za rok z istiny, čo
v žiadnom prípade nemožno považovať za „úžernícke úroky“. V bežnom obchodnom styku sa takýto
úrok považuje za bežný, až nízky, vzhľadom na výšku pôžičky. Tvrdenie žalovanej, že preplatila v

prospech žalobcu viac o 59.800,- eur považoval za účelovú obranu žalovanej s cieľom vytvoriť dojem o
bezdôvodnom obohatení žalobcu. Teda, že dohodnuté a zaplatené úroky žalovanou žalobcovi majú byť
plnenímzneplatnéhoúkonu,sčímžalobcanesúhlasíazdôvoduopatrnostivznášanámietkupremlčania
na všetky platby od 28.09.2018 do 18.11.2020.

7. Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 08.04.2024 okrem iného potvrdila, že platby na jej účet zo strany
žalobcu vykonané dňa 15.10.2018 vo výške 30.000,- eur a dňa 16.10.2018 vo výške 12.000,- eur boli
vykonané,tietoúhradyvšaknemajúvplyvnažalobcomuplatnenýnárok.Žalobcatotižžalovanejposkytol
dokopy sumu 280.000,- eur, pričom mu žalovaná vrátila dokopy 297.800,- eur. Žalovaná tiež uviedla,
že žalobcovi poradenstvom pomohla nadobudnúť finančný majetok, prípadne mu vyhotovovala kúpne,

rezervačné zmluvy bez nároku na odplatu.

8. Na pojednávaní dňa 09.04.2024 sa žalobca vyjadril, že uzatváranie podobných zmlúv o pôžičke bola
bežná prax medzi stranami konania, nešlo o ojedinelý prípad, pričom žalovaná akceptovala a plnila
svoje záväzky v minulosti. Preto má za to, že neexistujú okolnosti, pre ktoré by bola zmluva 3 neplatná.

Opätovne zdôraznil, že žalovaná svoj dlh v komunikácii so žalobcom uznala.

9. Žalovaná na tomto pojednávaní uviedla, že zmluva 3 je absolútne neplatná z dôvodu, že jej nebola
odovzdaná čiastka 210.000,- eur, ako aj z dôvodu nezákonne dojednaného úroku. Komunikáciu medzi
stranami nepovažuje za uznanie dlhu, pričom žalovaná nemohla ani uznať dlh, ktorý neexistuje.

10. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 18.04.2024 okrem iného zdôraznil, že k 28.02.2020 žalovaná
zo zmlúv 1 a 2 neuhradila žalobcovi ani istinu ani úroky, pričom žalovanou uvádzané platby nesúviseli
s touto pôžičkou a neboli platbou k tejto pôžičke. Podľa žalobcu je preukázané, že ku dňu uzavretia
zmluva 3, mala žalovaná v držbe finančné prostriedky vo výške 154.000,- eur, ktoré mala žalobcovi

vrátiť, ale tieto si ponechala ďalej ako nový záväzok zo zmluvy 3, k čomu následne žalobca uhradil
ďalších 56.000,- eur. Žalobca poskytol žalovanej aj sumu vo výške 30.000,- eur zo dňa 14.05.2018 z
titulu pôžičky odlišnej od vyššie uvedených zmlúv o pôžičke. Táto pôžička bola taktiež uzavretá ako
odplatná s úrokom vo výške 10% p.a. z poskytnutej sumy, t. j. vo výške 3.000,- eur p.a.. Na splatenie
tejto pôžičky slúžili platby zo dňa 03.10.2018 - 20.000,- eur, 15.02.2019 - 3.000,- eur, 04.07.2019 -

8.000,- eur a 26.11.2019 - 2.000,- eur, spolu vo výške 33.000,- eur. Žalobca taktiež poskytol ďalšiu
pôžičku vo výške 25.000,- eur dňa 16.05.2018, ktorá je tak, ako pôžička podľa predošlého bodu, odlišná
obchodná záležitosť od vyššie uvedených zmlúv o pôžičke. Nad rámec uvedeného poukazuje žalobca
na dohodu strán v čl. IX bod 7 zmluvy 3 (zhodné znenia sú aj v zmluvách 1 a 2), v zmysle ktorej je obrana
Žalovanej tiež v rozpore s prejavom jej vôle ako je obsahom zmluvy: „Pokiaľ by niektoré z predmetných

ustanovení tejto súdom alebo iným prísl. úradom uznané ako nepriechodné resp. neplatné, nebude tým
nijako dotknutá ani obmedzená platnosť, zákonnosť, a vynútiteľnosť ostatných ustanovení tejto zmluvy
a zmluvné strany učinia podľa svojho vedomia a svedomia všetko, aby ustanovenie prehlásené za
neplatné, bolo vynútiteľne podľa zhodnej vôle v ňom vyjadrenej.“11. Vo svojich záverečných vyjadreniach sa strany konania pridržiavali svojich skorších vyjadrení

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán a s listinnými
dôkazmi: detailmi pohybu zo dňa 05.05.2022, 11.05.2022, 16.05.2022, 09.08.2022, 10.08.2022,
zmluvou o pôžičke zo dňa 28.02.2020, elektronickou komunikáciou medzi stranami, pohybmi na
účte žalovanej, tlačou pohybov z účtu žalovanej za obdobie od 01.01.2018-30.12.2022, prehľadom
účtu žalobcu, potvrdeniami o transakcii na účte žalovanej zo dňa 14.09.2023, potvrdením o

zrealizovanej platbe zo dňa 27.09.2018, potvrdeniami o transakcii na účte žalobcu zo dňa
20.10.2023, najvyššou prípustnou výškou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za obdobia
21.02.2020-20.05.2020, 21.08.2018-20.11.2018, 21.05.2019-20.08.2019, výpismi z účtu žalovanej za
obdobie 01.10.2018-31.10.2018, zmluvami o pôžičke zo dňa 13.09.2018 a 12.06.2019 a zistil tento
skutkový a právny stav veci:

13. Vo veci podstatná časť skutkového stavu nebola sporná. Žalobca so žalovanou uzatvorili zmluvu
o pôžičke dňa 13.09.2018, ktorého predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 79.000,- eur do
31.12.2019 s 10 % ročným úrokom. Žalobca predmetnú čiastku poskytol žalovanej v 4 častiach, a to
úhradami zo dňa 14.09.2018 vo výške 30.000,- eur, zo dňa 17.09.2018 vo výške 7.000,- eur, zo dňa
12.10.2018 vo výške 30.000,- eur, na účet žalovanej pripísaný dňa 15.10.2018 a zo dňa 15.10.2018 vo

výške 12.000,- eur, na účet žalovanej pripísaný dňa 16.10.2018.

14. Žalobca so žalovanou tiež uzatvorili zmluvu o pôžičke dňa 12.06.2019, ktorého predmetom bolo
poskytnutie pôžičky vo výške 50.000,- eur do 01.10.2019 s 10 % ročným úrokom. Žalobca predmetnú
čiastku poskytol žalovanej v 2 častiach, a to úhradami zo dňa 13.06.2019 vo výške 25.000,- eur a zo

dňa 14.06.2019 vo výške 25.000,- eur.

15. Následne dňa 28.02.2020 strany uzatvorili ďalšiu zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej mal žalobca
žalovanej poskytnúť 210.000,- eur s tým, že 154.000,- eur jej už bolo poskytnutých a žalobca jej
poskytne ďalších 56.000,- eur, čo aj zrealizoval platbami zo dňa 28.02.2020 vo výške 28.000,- eur a dňa

29.02.2020 vo výške 28.000,- eur. Strany konania si dohodli úrok vo výške 10 % ročne, čo mala žalovaná
zaplatiť žalobcovi 3x do roka, alebo mesačne. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá tak, že ju má žalovaná
vrátiť do 15 pracovných dní od výzvy na jej vrátenie. V zmluve bola tiež dojednaná zmluvná pokuta vo
výške 0,01 % z neuhradenej finančnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Strany sa tiež dohodli,
že ak by bola niektorá časť zmluvy neplatná, nie sú tým dotknuté ostatné ustanovenia zmluvy.

16. Okrem vyššie uvedených pôžičiek žalobca vykonal úhradu na účet žalovanej dňa 14.05.2018 vo
výške 30.000,- eur, dňa 16.05.2018 vo výške 25.000,- eur, dňa 28.08.2020 vo výške 20.000,- eur a dňa
03.05.2021 vo výške 45.000,- eur.

17. Žalovaná vykonala na účet žalovaného úhradu dňa 27.09.2018 vo výške 40.500,- eur, 03.10.2018
vo výške 20.000,- eur, dňa 15.02.2019 vo výške 3.000,- eur, dňa 04.07.2019 vo výške 8.000,- eur, dňa
26.11.2019 vo výške 2.000,- eur, dňa 21.03.2020 vo výške 1.500,- eur, 27.04.2020 vo výške 1.500,-
eur, dňa 03.07.2020 vo výške 1.800,- eur, dňa 09.07.2020 vo výške 21.000,- eur, dňa 23.09.2020 vo
výške 21.000,- eur, dňa 18.11.2020 vo výške 21.000,- eur, dňa 21.03.2022 vo výške 49.500,- eur, dňa

05.05.2022 vo výške 10.000,- eur, dňa 11.05.2022 vo výške 10.000,- eur, dňa 16.05.2022 vo výške
47.000,- eur, 09.08.2022 vo výške 30.000,- eur a dňa 10.08.2022 vo výške 10.000,- eur.

18. Z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou vyplynulo, že žalovaná potvrdila, že
uzatvorili zmluvu o pôžičke v ktorom by mali byť aj úroky, ktoré dovtedy vyprodukovala. Ďalej, že majú

tiež pôžičku vo výške 45.000,- eur. Žalovaná ďalej uviedla, že má žalobcovi poslať 45.000,- eur + 4.500,-
eur, ako úrok. Ďalej by mala žalobcovi prvý aprílový týždeň poslať peniaze vo výške 80.000,- eur +
8.000,- eur a koncom apríla ďalších 80.000,- eur + 8.000,- eur a v máji zvyšných 63.500,- eur.

19. Ku dňu 13.09.2018 najvyššia prípustná odplata pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere so splatnosťou

nad 1 do 5 rokov bola 20,88 % ročne. Ku dňu 12.06.2019 najvyššia prípustná odplata pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 3 do 6 mesiacov bola 22,34 % ročne. Ku dňu 28.02.2020
najvyššia prípustná odplata pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 10 rokov bola 10,46
% ročne, pričom pri kratšej splatnosti bola táto miera vyššia.20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“)
zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa

zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

22. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,

predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

23. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

24. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

26. Podľa § 41a ods. 1 OZ ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,
možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

27. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok voči žalovanej z titulu nezaplatenej časti poskytnutej

pôžičky vo výške 103.000,- eur, v ktorej časti žalovaná svoj dlh nesplnila.

30. Žalovaná sa v predmetnom konaní bránila jednak tým, že zmluva 3 zo dňa 28.02.2020 je neplatná
z dôvodu, že jej nebola poskytnutá pôžička vo výške 210.000,- eur, zmluvné úroky a zmluvná pokuta
boli dojednané v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, a jednak z dôvodu, že mala žalobcovi vrátiť

poskytnuté finančné prostriedky v celosti.

31. Čo sa týka platnosti zmluvy 3, súd je toho názoru, že predmetná zmluva nie je absolútne neplatná
v celom rozsahu. Súd poukazuje na skutočnosť, že pôžička je reálnym kontraktom, a zmluva vzniká
okamihom odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi. Súd sa stotožnil s argumentom žalobcu, že predmet

pôžičky nie je potrebné priamo odovzdať dlžníkovi, ale postačuje, ak predmet pôžičky už sú v dispozícii
dlžníka, ktorý si tento predmet ponechá z titulu poskytnutej pôžičky (porovnaj napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdoo 4237/2011 zo dňa 25.04.2013), žalobcu však zaťažuje dôkazné
bremeno, aby preukázal, že predmet pôžičky bola v čase uzatvorenia zmluvy v dispozícii žalovanej. V
konaní bolo jednoznačne preukázané, že časť 56.000,- eur žalobca preposlal na účet žalovanej. Súd

ďalej skúmal, či v čase podpisu zmluvy bola v dispozícii žalovanej suma 154.000,- eur.

32. Žalovaná sa v konaní bránila, že v čase poskytnutia pôžičky vo výške 210.000,- eur nebola dlžná
žalobcovi sumu 154.000,- eur. Keďže existuje spor ohľadom tejto skutočnosti súd chronologicky skúmal
jednotlivé úhrady sporových strán. Žalobca žalovanej poskytol pôžičku vo výške 30.000,- eur dňa

14.05.2018, pričom žalovaná túto sumu splatila úhradami zo dňa 03.10.2018 - 20.000,- eur, 15.02.2019
- 3.000,- eur, 04.07.2019 - 8.000,- eur a 26.11.2019 - 2.000,- eur, teda dokopy 33.000,- eur, ktorá
pozostáva z istiny 30.000,- eur a úroku 3.000,- eur. Túto skutočnosť žalovaná nerozporovala.33. Žalobca dňa 16.05.2018 poskytol žalovanej sumu 25.000,- eur a na základe zmluvy 1 zo dňa
13.09.2018 poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 79.000,- eur úhradami zo dňa 14.09.2018 -
30.000,- eur, 1709.2018 - 7.000,- eur, 15.10.2018 - 30.000,- eur a 16.102018 - 12.000,- eur. Žalovaná

však žalobcovi uhradila dňa 27.09.2018 sumu 40.500,- eur. Žalobca nevysvetlil započítanie tejto sumy,
tak ju súd považoval za úhradu za sumu 25.000,- eur zo dňa 16.05.2018 a zvyšných 15.500,- eur
započítal na úhradu zo dňa 14.09.2018 vo výške 30.000,- eur, ktorého zostatok ku dňu 27.09.2018 tak
predstavoval sumu 14.500,- eur. Z uvedeného vyplýva, že zo zmluvy 1 ku dňu 28.02.2020 bol zostatok
na istine vo výške 63.500,- eur.

34. Na základe zmluvy 2 zo dňa 12.06.2019 žalobca poskytol ako pôžičku žalovanej sumu 50.000,- eur
a to úhradami zo dňa 13.06.2019 - 25.000,- eur a 14.06.2019 - 25.000,- eur.

35.Žalobcanáslednepožičalžalovanejajsumu20.000,-eurdňa28.08.2020,ktorábolavrátenáúhradou
žalovanej zo dňa 23.09.2020 vo výške 21.000,- eur, teda aj s úrokom, a požičal jej aj sumu 45.000,-

eur dňa 03.05.2021, ktorú žalovaná vrátila žalobcovi dňa 21.03.2022 vo výške 49.500,- eur, čiže aj s
úrokom 4.500,- eur (10 %).

36. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaná ku dňu 28.02.2020 dlžila žalovanému
na istine sumu 113.500,- eur. Žalobca ďalej tvrdil, že do sumy 154.000,- eur je zahrnutý aj úrok zo

zmlúv 1 a 2., čiže istina mala byť 129.000,- eur a úrok vo výške 25.000,- eur, tak súd pristúpil k výpočtu
tohto úroku v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, podľa ktorej má veriteľ nárok na zmluvný úrok
od poskytnutia pôžičky do jeho splatnosti (IV. ÚS 476/2012). Vzhľadom na skutočnosť, že pôžička je
reálnym kontraktom, súd vypočítal dohodnutý úrok vo výške 10 % od poskytnutia tej-ktorej sumy do
jej vrátenia, resp. splatnosti podľa zmluvy 1 alebo 2. Úrok zo sumy 30.000,- eur od 14.09.2018 do

27.09.2018 (započítaná úhrada vo výške 40.500,- eur), čiže za 13 dní predstavuje 106,85 eur, zo zvyšnej
sumy 14.500,- eur je úrok za obdobie 28.09.2018 do 31.12.2019 (do splatnosti pôžičky podľa zmluvy 1)
predstavuje 1.827,40 eur. Zo sumy 7.000,- eur úrok za obdobie od 17.09.2018 do 31.12.2019 je 903,29
eur, zo sumy 30.000,- eur úrok za obdobie od 15.10.2018 do 31.12.2019 je 3.641,10 eur a zo sumy
12.000,- eur úrok za obdobie od 16.10.2018 do 31.12.2019 je 1.453,15 eur. Zo sumy 25.000,- eur úrok

za obdobie od 13.06.2019 do 01.10.2019 (do splatnosti pôžičky podľa zmluvy 2) je 760,27 eur a zo sumy
25.000,- eur úrok za obdobie od 14.06.2019 do 01.10.2019 je 753,42 eur.

37. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 28.08.2020 bola žalovaná dlžná voči žalobcovi sumu 122.945,48
eur. Následne žalobca poskytol ďalších 56.000,-eur, čiže dokopy poskytol žalovanej pôžičku vo výške

178.945,48 eur. Ak mala uvedená suma zahŕňať aj iné položky podľa dohody strán, mal to žalobca
jednoznačne zadefinovať a preukázať, keďže ho zaťažuje dôkazné bremeno, k čomu však nedošlo.
Vzhľadom na reálnu povahu pôžičky, súd považoval zmluvu za platne uzavretú v tejto časti a za neplatnú
ju považoval len v čiastke, ktorá prevyšuje sumu 178.945,48 eur. Súd je toho názoru, že v prípade
peňažného plnenia ide o plnenie, ktoré je možné ľahko oddeliť, a z toho dôvodu je súd toho názoru, že

zvyšok zmluvy 3 zo dňa 28.02.2020 je platná a to aj s poukazom na článok IX. bodu 7. zmluvy, ako aj
na § 41 OZ, keďže písomná zmluva 3 zo dňa 28.02.2020 jednoznačne vyjadrila vôľu zmluvných strán
uzatvoriť pôžičku aj s podrobnými podmienkami, pričom jediný rozdiel je len vo výške reálne poskytnutej
pôžičky. Aj z toho dôvodu je súd toho názoru, že aj keby pripustil neplatnosť celej zmluvy 3 z dôvodu
poskytnutia pôžičky v menšom rozsahu, podmienky, za ktoré mala byť pôžička poskytnutá nebola medzi

stranami v čase jej uzatvorenia sporná, a bola by platná zmluva o pôžičke poskytnutá v sume 178.945,48
eur, poskytnutá za rovnakých podmienok ako v zmluve 3 v zmysle § 41a OZ, keďže zmluvné strany
jednoznačne vyjadrili svoju vôľu uzatvoriť pôžičku, ako aj jej podmienky. Z toho dôvodu má súd za to,
že pôžička bola žalovanej poskytnutá s ročným úrokom vo výške 10 %, pričom bola riadne dojednaná
aj zmluvná pokuta vo výške 0,01 % denne za porušenie jej povinnosti vrátiť poskytnutú pôžičku včas.

38. Žalovaná taktiež namietala, že úroky vo výške 30 % ročne sú jednak v rozpore so zákon ako aj
dobrými mravmi, keďže ju považuje za úžernícke. Súd pripúšťa, že článok zmluvy ohľadom zmluvných
úrokov je formulovaný trochu zmätočne, avšak túto zmätočnosť je možné odstrániť výkladom, kedy
je potrebné uplatniť taký výklad tohto článku, ktorý preferuje zachovanie platnosti zmluvy, pričom aj

vzhľadom na ostatné záväzkové vzťahy strán, kedy žalovaná viackrát vrátila žalobcovi poskytnutú
pôžičku s úrokom vo výške 10 %, súd ustálil, že strany si v zmluve 3, ale aj v zmluvách 1 a 2 dojednali
úrok vo výške 10 % ročne, pričom žalovaná sa tento úrok zaviazala uhradiť 3 splátkami za rok,
resp. mesačne podľa dohody strán. S poukazom na vyššie uvedenú najvyššiu prípustnú odplatu preposkytnuté spotrebiteľské úvery, súd ustálil, že úroky vo výške 10 % ročne boli dojednané v súlade so
zákonom, keďže neprevyšujú najvyššiu prípustnú odplatu v času uzatvorenia zmlúv 1, 2 a 3. Taktiež
aj vzhľadom na výšku poskytnutej sumy, ako aj dobu splatnosti pôžičky nepovažuje dojednaný úrok vo

výške 10 % ročne ani v rozpore s dobrými mravmi.

39. Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 0,01 %, súd nepovažuje túto zmluvnú pokutu za neprimerane
vysokú vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorú zabezpečuje, pričom poukazuje aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.10.2010 sp. zn. 15Cob/194/2010, ktorý nepovažoval za neprimerane

vysokú ani zmluvnú pokuto vo výške 0,1 % denne. Okrem toho súd poukazuje aj na to, že žalovaná sa
mohla vyhnúť povinnosti platiť zmluvnú pokutu riadny, splnením svojho dlhu.

40. Súdu tak bolo preukázané, že žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 178.945,48 eur takým
spôsobom, že ku dňu podpisu zmluvy už mala v dispozícii čiastku 122.945,48 eur, dňa 28.02.2020 je
bola uhradená suma 28.000,- eur a dňa 29.02.2020 ďalších 28.000,- eur. Po poskytnutí tejto pôžičky

žalovaná uhradila na túto pôžičku žalobcovi dňa 21.03.2020 - 1.500,-eur, dňa 27.04.2020 - 1.500,- eur,
dňa 03.07.2020 - 1.800,- eur, 09.07.2020 - 21.000,- eur, 18.11.2020 - 21.000,- eur, 05.05..2022 - 10.000,-
eur, 11.05.2022 - 10.000,- eur, 16.05.2022 - 47.000,- eur, 09.08.2022 - 30.000,- eur a 10.08.2022 -
10.000,- eur. Niektoré plnenia boli síce uskutočnené pred tým, ako žalobca na to žalovanú vyzval, v
zmysle § 566 ods. 1 OZ, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo

povahe pohľadávky. Vzhľadom na tieto čiastočné úhrady žalovanej súd ustálil, že je voči žalobcovi
dlžná sumu na istine vo výške 25.145,48 eur, pričom žalobcovi tiež priznal nárok na zmluvný úrok
od poskytnutia tej ktorej sumy (vzhľadom na reálnu povahu pôžičky) do 30.04.2022, pričom zohľadnil
jednotlivé čiastkové úhrady žalovanej.

41. Žalobca tvrdil, že niektoré úhrady uvedené v odseku 39. nemali slúžiť na úhradu pôžičky zo zmluvy 3,
nepreukázal však žiadne iné vzájomné vzťahy medzi stranami, ktoré by odôvodňovali toto jeho tvrdenie.
Súd poukazuje na odseky 32. a 34. odôvodnenia, kedy žalobca riadne vysvetlil započítanie niektorých
úhrad žalovanej na iné pôžičky, avšak pri ostatných nebol dostatočne presvedčivý. Okrem toho súd
poukazuje na skutočnosť, že práve jeho zaťažuje dôkazné bremeno, aby svoj nárok v dostatočnom

rozsahu preukázal. Žalobca tiež vzniesol námietku premlčania jednotlivých platieb, súd však túto
námietku považoval za nedôvodnú, keďže žalobca sám uviedol pri niektorých platbách ako a na ktoré
pôžičky ich započítal, ako aj z dôvodu, že tieto platby už boli vykonané a vzhľadom na existujúce
záväzkové vzťahy medzi stranami ich súd považoval za plnenie v rámci týchto vzťahov, pričom ich
nepovažuje za osobitné pohľadávky žalovanej voči žalobcovi, ktoré by bolo potrebné započítať voči

pohľadávke žalobcu. Okrem toho žalobca nepreukázal, že by na základe týchto platieb zo strany
žalovanej vznikla voči žalobcovi pohľadávka z iného právneho titulu, resp. že by išlo o platby na základe
iného právneho titulu.

42. Súd tak žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny vo výške 25.145,48 eur so zmluvným úrokom vo

výške 10 % ročne pri zohľadnení čas poskytnutej jednotlivých častí pôžičky, ako aj jednotlivé úhrady
žalovanej. Žalovaná v priebehu konania dôvodne namietala, že žalobca nepreukázal splatnosť pôžičky,
keďže v spise sa nenachádza dôkaz o tom, ktorý deň mala nastať splatnosť pôžičky a preto súd za deň
jej splatnosti považoval deň, kedy bola podaná žaloba, t. j. 28.02.2023. Avšak vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca žiadal zmluvné úroky len do 30.04.2022, súd mu zmluvné úroky priznal len do tohto dátumu.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa splnením svojej povinnosti dostala do omeškania dňom
podania žaloby, súd ju zároveň zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne
z dlžnej istiny 25.145,48 eur od 28.02.2023 do zaplatenia, a vzhľadom na skutočnosť, že porušila svoju
povinnosť splniť pôžičku riadne a včas vznikla jej povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,01%
denne z dlžnej sumu 25.145,48 eur od 28.02.2023 do zaplatenia.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

44. Žalovaná tiež namietla premlčanie nárokov žalobcu zo zmlúv 1 a 2, súd však považuje túto námietku
premlčania taktiež za bezpredmetnú vzhľadom na skutočnosť, že uvedené zmluvy boli nahradené

zmluvou 3 v zmysle dohody sporových strán, a preto došlo k vzniku nového záväzku, ktorý nahradil
záväzky týchto zmlúv, pričom bolo jednoznačné, že žalobca si svoje nároky uplatňuje v zmysle zmluvy
3. Súd tiež nepovažoval za neplatné zmluvy 1 a 2, keďže pôžičky uvedené v týchto zmluvách boli
jednoznačne poskytnuté žalovanej, len skutočnosť, že boli poskytnuté v iný deň, ako to bolo uvedené vzmluvách nemôže zakladať ich neplatnosť. Neplatnosť týchto zmlúv nespôsobuje ani dojednaný úrok
a to z rovnakého dôvodu, ako to je uvedené v odseku 37.

45. Na záver súd tiež považuje za potrebné vyjadriť sa k argumentu žalobcu, v zmysle ktorej žalovaná
mala v rámci elektronickej komunikácie uznať svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky a tým pádom sa na ňu
prenieslo dôkazné bremeno na popretie týchto skutočností. Súd predmetnú komunikáciu nepovažuje za
uznanie dlhu, ale len bežnú komunikáciu medzi stranami, ktorú podľa názoru súdu nemožno považovať
zaprávnyúkonžalovanej,ktoroubyuznalasvojdlh.Kedychýbajúnajmäformálnenáležitostipísomného

právneho úkonu, ktorým sa uznáva dlh, pričom z uvedenej komunikácie nemožno jednoznačne vyvodiť
vôľu žalovanej uznať uvedený dlh v celom rozsahu, čo do dôvodu a výšky voči žalobcovi. Túto
komunikáciu je však možné použiť ako listinný dôkaz na preukázanie vzájomných vzťahov strán sporu,
z ktorého vyplýva bežná prax medzi stranami, kedy žalobca viackrát poskytol žalovanej pôžičku, ktorá
tieto pôžičky vrátila v zásade s 10 % úrokom.

46. So zvyšnými tvrdeniami a argumentmi strán sporu sa súd nezaoberal, keďže neboli schopné
ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej.

47.Žalobcasivpredmetnomkonaníuplatnilnároknazaplateniesumy103.000,-eur.Úspešnýbolvčasti
25.145,48 eur, čo predstavuje 24,41 % uplatneného nároku. Žalovaná bola úspešná v časti zamietnutej

časti vo výške 77.854,52 eur, čo predstavuje 75,59 %. Čistý úspech žalovanej tak predstavuje 51,18 %,
v ktorom rozsahu jej vzniklo v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP právo na náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.