Rozsudok – Dedičské právo – Vydržanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 26C/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224200201
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Madarász

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2224200201.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Madarászom, v právnej veci

žalobcov: 1. M. W., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XXX, 2. T.. A. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. L.M. XX/A, L.,
žalobcovia sú v konaní zastúpení: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom
Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovaným: 1. Y. W., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XX, 2. K.. R. W., W..
XX.XX.XXXX, F. Č. XX, 3. Y. W., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XX, 4. H. W., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XX, v
konaní všetci zastúpení: JUDr. Ladislav Slovák, advokát so sídlom Nemešsegská 6575/35, Dunajská
Streda,ourčenie,žespoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiachpatriadodedičstvapoporučiteľke,takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta

II. Konanie sa v časti vzájomného návrhu žalovanej 2. zastavuje.

III. Žalovaní majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%
v časti určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva.

IV. Žalobcovia nemajú voči žalovanej 2. nárok na náhradu trov konania v časti vzájomného návrhu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou, doručenou súdu dňa 18.01.2024 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd

určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XX pre
k. ú. Č., a to rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 160 m2, garáž súp. č. XXX postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 20 m2, hospodárska budova súp. č. XXX postavený na pozemku parc. reg.
„C“ č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2 (ďalej len ako „stavby“ alebo „nehnuteľnosti“)
patria do dedičstva po poručiteľke: Y. W., C.. U., W. XX.XX.XXXX, A.. H. XX.XX.XXXX, W. F. Č. XX (ďalej
len ako „poručiteľka“), ktorá ku dňu smrti bola ich spoluvlastníkom.

2.Svojužalobuodôvodnilitým,žeporučiteľkazomreladňa18.06.2011,pričomdedičskékonanievedené
po nej bolo zastavené uznesení sp. zn. 10D/82/2011 zo dňa 02.09.2011 z dôvodu, že poručiteľka
nezanechala žiaden majetok, zomrela ako nemajetná, ktorú skutočnosť uviedol žalovaný 1. dňa
29.07.2011 v zápisnici o predbežnom šetrení vykonaného v rámci dedičského konania. Dedičstvo bolo
prejednané bez žalobcov ako dedičov. Vzhľadom na skutočnosť, že im rozhodnutie nebolo doručené,
nemohli podať voči nemu ani opravný prostriedok. Žalovaný 1. až 4. sú ostatnými dedičmi poručiteľky,

keďže účastníkom sporu o určení, že vec patrí do dedičstva musia byť všetci dedičia poručiteľa, keďže
majú postavenie nútených nerozlučných spoločníkov. Dňa 29.01.1969 bola formou notárskej zápisnice
N 34/69, NZ 34/69 spísaná zmluva o zrušení podielového spoluvlastníctva a darovacia zmluva, na
základe ktorej žalovaný 1. nadobudol nehnuteľnosti: pozemok parc. č. XXX/X dvor o výmere 824 m2.V notárskej zápisnici sa tiež uvádza, že na pozemku sa v čase spísania zápisnice nachádza rodinný
dom a stavebný materiál. Bola v tom čase podaná aj žiadosť o zbúranie rodinného domu so súp. č.
XX, ktorý mal podľa úradného odhadu znalca R. Y. vek viac ako 100 rokov. Žalovaný 1. a poručiteľka

uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Následne žalovaný 1. a poručiteľka spoločne, postupne za
trvania manželstva postavili na žalovanému darovanom pozemku č. XXX/X v súčasnosti existujúce
stavby a príslušenstvo patriace k týmto stavbám, ktoré boli dokončené počas trvania manželstva. Z
odpisu listu vlastníctva č. XX pre k. ú. Č., ktorý vyhotovil Okresný úrad Dunajská Streda pod č. OU-DS-
KO-2023/K1-1499 dňa 16.10.2023, vyplýva, že pôvodná parcela č. XXX/X bola v roku 1993 prečíslovaná

na parcelu XXX. V roku 1994 bola stavba rodinného domu prečíslovaná na číslo XX. Dňa 13.01.2022
bola parc. reg. „C“ č XXX rozdelená geometrickým plánom č. 0524 na parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X E.
XXX/X a jej vlastníctvo so všetkým stavbami bolo prevedené na žalovanú 2. Vzhľadom na skutočnosť,
že pozemky boli žalovanému 1. darované, tie patrili do jeho výlučného vlastníctva, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že stavby boli postavené za trvania manželstva žalovaného 1. a poručiteľky, tie patrili
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželstvo zaniklo smrťou poručiteľky, pričom v rámci

dedičského konania nebolo toto bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané a majetok poručiteľky nebol
predmetom dedičského konania.

3. Žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na určení, že stavby patria do dedičstva poručiteľky,
odôvodnilitým,žebeztakéhotourčeniabybolodedičsképrávožalobcovohrozené,keďžeažpotakomto

určení sa dosiahne stav, na základe ktorého bude môcť prebehnúť dedičské konanie v rámci ktorého
bude vysporiadané dedičstvo po poručiteľke.

4. Žalovaný 1. až 4. vo svojich vyjadreniach k žalobe uviedli, že by so žalobcami chceli uzavrieť zmier
a nemajú záujem o pokračovanie v súdnom konaní.

5. Žalobcovia vo svojej replike zo dňa 09.04.2024 reagovali tak, že na základe reakcie žalovaných majú
za to, že žalovaní sú si vedomí oprávnenosti nároku a na základe toho, aby súd žalobcom priznal nárok,
keďže vec nie je sporná. Podľa žalobcov k vzájomnému vyporiadaniu a k zmieru na základe dohody a
o jednotlivých častí majetku, resp. čo ktorému dedičovi z dedičstva pripadne, bude až poslednou fázou

rozdelenia dedičstva.

6. Žalovaní vo svojej duplike zo dňa 24.06.2024 uviedli, že mali záujem predovšetkým vyriešiť túto
vec mimosúdne aj vzhľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo k stavbám nadobudla žalovaná 2. V
žiadnom prípade však predchádzajúce vyjadrenia žalovaných neznamená, že by nárok žalobcov uznali.

Podľa žalovaných žalobcovia nepreukázali svoj naliehavý právny záujem, vzhľadom na skutočnosť, že
kúpnou zmluvou zo dňa 29.09.2023 došlo k prevodu vlastníckeho práva k stavbám na žalovanú 2.. Ak
by súd žalobe vyhovel, vznikne tak spor o 1 vlastníckeho práva k stavbám, pričom by to len navodilo
stav neistoty. Taktiež žalovaní namietali prečo žalobcovia čakali s podaním tejto žaloby tak dlhé časové
obdobie po smrti ich matky. Poručiteľka zomrela XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná na súd v januári

2024,tedaviacako12rokovposmrtiporučiteľky.Potakdlhomčasovomobdobížalobcoviavyvolalispor,
ktorého výsledok by len vyvolal ďalšie spory či už ohľadom určovania vlastníckeho práva, alebo spory
v samotnom dedičskom konaní. Vyvolanie týchto sporov po tak dlhom časovom období je v príkrom
rozpore s princípom právnej istoty.

7. Žalovaní tiež vzniesli námietku premlčania, keďže podľa nich sa právo žalobcov na podanie určovacej
žaloby o tom, že vec patrí do dedičstva premlčalo vo všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Žalobcovia
totiž mali mať vedomosť už pre smrťou poručiteľky, že stavby patria do bezpodielového spoluvlastníctva
ich rodičov. Preto smrťou ich matky si mohli žalobcovia uplatniť svoje právo na súde po prvý krát, oni
však tak urobili po viac ako 12 rokoch od smrti ich matky.

8. Žalovaná 2. podaním zo dňa 06.09.2024 podala vzájomný návrh na určenie, že žalovaná 2. je
podielovou spoluvlastníčkou stavieb. Žalovaná 2. však tento vzájomný návrh zobrala späť podaním zo
dňa 11.09.2024.

9. Na pojednávaní dňa 12.09.2024 právny zástupca žalovaných uviedol, že žalovaný 1.bol
dobromyseľným držiteľom nehnuteľností o čom svedčí aj skutočnosť, že platil daň z nehnuteľností, ako
aj poplatok za komunálny odpad. O dobromyseľnosti držby žalovaného 1. svedčí aj skutočnosť, že dal
vypracovať geometrický plán, na základe ktorého sa do listu vlastníctva zapísala aj garáž.10.Právnazástupkyňažalobcovnatoreagovalatak,žeobecprivyrubenídani znehnuteľnostívychádza
zo zápisu v katastri nehnuteľností, kde bol evidovaný len žalovaný 1.

11. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 27.09.2024 okrem svojich predchádzajúcich vyjadrení dodali,
že naliehavý právny záujem žalobcov bol preukázaný a spočíva v súlade s ustálenou súdnou praxou
v skutočnosti, že žalobcovia sa nemôžu priamo domáhať plnenia a právne postavenie žalobcov je
bez určenia uplatňovaného žalobou neisté. Žalobcovia tiež považujú dohad žalovaných ohľadom

vyvolania ďalších sporov za nespôsobilým podkladom pre spochybnenie naliehavého právneho záujmu
žalobcov. Námietku premlčania rovnako považujú žalobcovia za irelevantnú, keďže táto žaloba je
špecifickou žalobou uplatňovania vlastníckeho práva, ktoré sa v zmysle ustanovenia §100 ods. 2
Občianskeho zákonníka nepremlčuje. Žalovaný nerozporujú skutkový stav, podľa ktorého predmetné
stavby boli nadobudnuté počas trvania manželstva poručiteľky a žalovaného 1.. Ak teda bola poručiteľka
bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, tieto majú patriť do dedičstva po nej.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1 mal vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú v
spoločnom vlastníctve žalovaného 1. a jeho manželky, a danú skutočnosť aj tak vnímal, nie je možné
označiť žalovaného za oprávneného držiteľa, nakoľko nemohol splniť podmienku dobromyseľnosti.
Skutočnosť, že notár, poverený dedičským konaním po poručiteľke označil žalovaného 1 za výlučného
vlastníka na základe zápisu v katastri nehnuteľnosti nie je žiadnym spôsobom preukázaná, nakoľko

v konaní nebolo relevantne preukázané, čo notár žalovanému 1 povedal. Rovnako sa nedá vylúčiť
skutočnosť, že bol žalovaný 1 zo strany notára poučený o možnosti opravy záznamu na katastri
a následnom prededení podielu poručiteľky. Dobromyseľnosti vždy predchádza nejaký omyl, či už
skutkový alebo právny. V danej veci však omyl žalovaného 1. absentuje, nakoľko skutkovo aj právne
mal vedomosť o tom, že od počiatku nie je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Máme za

to, že pri posudzovaní skutkového stavu tak pred smrťou poručiteľky ako aj po jej smrti jednoznačne
vedie k záveru, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom žaloby jednoznačne
patria do dedičstva po poručiteľky.

12. Žalovaní vo svojom podaní zo dňa 14.10.2024 okrem svojich skorších tvrdení dodali, že tvrdenia

žalobcov prečo čakali na výsledky dedičského konania po svojej matke 12 rokov sa javia byť účelové,
keď žalobca 1. uviedol, že žalobu podali z dôvodu, že otec nehnuteľnosti predal žalovanej 2. čo
zistili v septembri 2023, pričom žalobkyňa mala mať podľa jej vyjadrenia údajne vedomosť aj o inom
majetku poručiteľky, ako šperky, či vkladné knižky. Okrem toho žalovaný poukázali na zápis v katastri
nehnuteľností, na základe ktorého žalobcovia po celý čas vedeli, že ich otec je výlučným vlastníkom

predmetných nehnuteľností a sami ho za výlučného vlastníka aj považovali. Žalovaní nie sú právne
vzdelaní ľudia a je úplne normálne, že keď notár v dedičskom konaní po poručiteľke povedal žalovanému
1., že dom nie je možné predediť a dedičské konanie je treba zastaviť, lebo dom je vo výlučnom
vlastníctvamanžela,taktomumanželakoajdetiplneveriliavecďalejneriešili.Vedomosťžalovaného1.,
že dom bol postavený za života manželky automaticky ešte neznamená, že by žalovaný v 1. rade nemal

byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Práve skutočnosť, že žalobcovia nepodali žalobu hneď po
smrti matky preukazuje, že aj oni mali za to, že ich otec je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Žalovaný
1. bol plne dobromyseľný v tom, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a všetky jeho Ďalšie právne
úkony za jeho života tomu aj nasvedčujú. Žalovaný 1. sa aj správal ako výlučný vlastník nehnuteľností.

13. V záverečných rečiach sa strany konania pridržiavali svojich skorších vyjadrení.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými ako aj slovnými
vyjadreniami strán sporu a predloženými listinnými dôkazmi: geometrickým plánom (č. l. 4-7), výpisom
z listu vlastníctva č. XX pre k. ú. Č. (č. l. 8, 86-87), notárskou zápisnicou N 34/69, NZ 34/69 (č. l. 9),

oznámením o úmrtí (č. l. 12), rodnými listami (č. l. 13-14), sobášnym listom (č. l. 15), úradným odhadom
(č. l. 16-18), uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 10D/82/2011 zo dňa 02.09.2011 (č. l. 19), zápisnicou
o predbežnom vyšetrení (č. l. 8), doručenkami (č. l. 93-94), žiadosťou o zápis stavby postavenej pred
01.10.1976 do katastra nehnuteľností (č. l. 106), geometrickým plánom (č. l. 107-109), rozhodnutiami
Obce Čenkovce č. 94, 59 a 120 (č. l. 110-116), potvrdeniami o platbe (č. l. 117-118), potvrdením Obce

Čenkovce (č. l. 119), výsluchmi žalobcov, žalovaných 1. a 2., a zistil tento skutkový a právny stav veci:

15. V predmetnej veci nebolo sporné a v konaní bolo preukázané, že v súčasnosti je žalovaná v katastri
nehnuteľností evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV XX pre k. ú. Č., medzi ktorýmisú evidované aj sporné stavby. Žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti od žalovaného 1. na
základe kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice N 230/2023, Nz 24404/2023, ktorej vklad bol
povolený dňa 29.09.2023. Na základe kúpnej zmluvy bolo zriadené v prospech žalovaných 1. a 4. aj

vecné bremeno doživotného užívania predmetných nehnuteľností. Žalovaní 1. a 2. uviedli, že žalovaný
1. chcel otázku domu riešiť v rámci rodiny, avšak žalobcovia neprišli, keď ich ohľadom toho volali, tak
sa rozhodol predať dom žalovanej 2., ktorá sa zároveň zaviazala, že predmetný dom aj zrekonštruuje,
keďže žalovaný 1. na to už sám nestačí.

16. Nebolo sporné a dôkazmi bolo preukázané aj to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol pôvodne
jej otec, žalovaný 1. v roku 1969, ešte pred uzavretím manželstva s poručiteľkou. Nesporná skutočnosť
bola tiež tá, že na predmetných pozemkoch odstránili pôvodný rodinný dom a počas trvania manželstva
postavili sporné stavby. Počas celý čas však žalovaný bol evidovaný ako výlučný vlastník všetkých
nehnuteľností na LV XX, až do ich predaja žalovanej 2.. Počas tohto obdobia daň z nehnuteľností a
poplatok za komunálny odpad uhrádzal žalovaný 1.. Vzhľadom, že do katastra nehnuteľností nebola

zaevidovaná garáž a hospodárska budova, žalovaný 1. dal vypracovať aj geometrický plán v roku 2022
a následne v roku 2023 podal žiadosť na Okresný úrad, aby do katastra nehnuteľností boli zapísané
aj tieto vedľajšie stavby.

17. Poručiteľka zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom žalovaný bol jej manželom, žalobcovia a žalovaní 2.

až 4. jej deti.

18. Dedičské konanie po poručiteľke prebiehalo pred notárom JUDr. Rudolfom Durdíkom pod sp. zn.
Dnot 96/2011. Dňa 29.07.2011 bola spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení, kedy vyslúchajúca
osoba bola Ing. Denisa Katona, pracovníčka poverená notárom. Aj žalovaný 1. počas svojho výsluchu

uviedol, že výsluch viedla žena. Zo zápisnice tiež vyplýva, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok.
Žalovaný 1. vo svojej výpovedi uviedol, že mu notárka uviedla, že všetko patrí jemu, keďže na
meno manželky nič nebolo evidované, hoci jej vravel, že s manželkou spolu robili všetko, aj spolu
hospodárili. Následne bolo dedičské konanie po poručiteľke zastavené uznesením tunajšieho súdu sp.
zn. 10D/82/2011 zo dňa 02.09.2011. Žalovaný v rámci svojho výsluchu tvrdil, že uznesenie ukázal

všetkým deťom vždy keď sa na to pýtali. Najčastejšie sa mala dopytovať žalobkyňa 2., ktorá však
poprela, že by mala vedieť o výsledku dedičského konania, pričom žalovaný 1. sa vždy vyhýbal
odpovedať na výsledok dedičského konania a vždy vravel, že sa to rieši, prípadne, že to bolo odročené.
Žalovaná2.vosvojejvýpovediuviedla,ževroku2012spolusožalobkyňou2.bolizanotárominformovať
sa ohľadom dedičského konania. Žalobkyňa 2. poprela aj tieto tvrdenia s tým, že ani nevie, kde je v

Šamoríne notár. Z doručenky z č. l. vyplýva, že žalovaná 2. si prevzala právoplatné dedičské rozhodnutie
osobne v infocentre tunajšieho súdu dňa 20.04.2012.

19. Žalobcovia počas výsluchu tiež uviedli, že danú vec začali riešiť z dôvodu, že v septembri roku 2023
zistili, že žalovaný 1. predal rodinný dom žalovanej 2.

20. Podľa ust. § 132 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

21. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

22. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

23. Podľa § 473 OZ v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

24. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného

predpisu.

25. V prípade určovacej žaloby je potrebné v konaní preukázať aj naliehavý právny záujem v zmysle
§ 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určeniabolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(porovnaj R 17/1972). Vzhľadom na skutočnosť, že v katastri nehnuteľností je žalovaná 2. evidovaná ako
vlastníčka stavieb, žalobcovia majú jasný právny záujem na určení, že sporné stavby patria do dedičstva

po poručiteľke, keďže v prípade, ak by boli v konaní úspešní, bude možné na základe právoplatného
rozhodnutia súdu vyznačiť prejednať v dedičskom konaní majetok po ich matke. V súčasnosti je tak
dedičské právo žalobcov neistým, keďže dedičské konanie po ich matke bolo zastavené z dôvodu
nemajetnosti.Jetiežotázne,čijepotrebnévôbecpreukazovaťprávnyzáujemžalobcov,atospoukazom
na § 212 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, kde je uvedené, že nezaradenie majetku alebo

dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho
práva žalobou. S poukazom na citované ustanovenie sa súdu tiež javí, že právny záujem žalobcov na
určení, že vec patrí do dedičstva vyplýva priamo zo zákona.

26. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhajú určenia, že 1 vlastníckeho práva k sporným stavbám
patria do dedičstva po poručiteľke. Žalovaní popreli nárok žalovaných, pričom predovšetkým poukázali

na zásadu právnej istoty a na dlhú dobu, a to viac ako 12 rokov, ktorá uplynula od smrti poručiteľky do
uplatnenia si nároku žalobcov. Žalovaní tiež vzniesli námietku premlčania.

27. Súd sa v prvom rade zaoberal s námietkou premlčania, pričom má za to, že táto námietka je
nedôvodná a to predovšetkým z dôvodu, že podľa názoru súdu ide o špecifickú vlastnícku žalobu, keďže

sa skúma vlastnícke právo poručiteľa k spornej veci pričom z § 100 ods. 2 OZ vyplýva, že vlastnícke
právo sa nepremlčuje. Uplynutie kvalifikovanej doby, spolu s ďalšími podmienkami však môžu spôsobiť,
že vlastnícke právo k nehnuteľnosti zanikne z dôvodu vydržania vlastníckeho práva inou osobou.

28. Žalovaní nerozporovali skutočnosť, že stavby boli postavené za života poručiteľky a žalovaného

1., avšak vzhľadom na dlhú dobu, ktorá uplynula medzi smrťou poručiteľky a podaním žaloby,
argumentovali, že by bola porušená zásada právnej istoty, ak by súd žalobe vyhovel. Súd sa s týmto
argumentom žalovaných stotožnil, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 26/2007 zo dňa 16.12.2008, kde okrem iného konštatoval, že keďže v konaní o určenie, že vec patrí
do dedičstva po poručiteľovi, sa má určovací výrok súdu viazať k súčasnému stavu (t.j. stavu v čase

vyhlásenia rozhodnutia) a nie stavu minulému (v čase smrti poručiteľa), takýto výrok plne zodpovedá
aj požiadavkám kladeným procesnoprávnou úpravou pre určovacie žaloby. Z uvedených dôvodov bolo
podľa názoru súdu potrebné skúmať, či sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke aj v
čase rozhodnutia súdu.

29. Žalovaní síce pôvodne nenamietali, že by žalovaný 1. nadobudol výlučné vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam vydržaním, a preto v čase ich prevodu na žalovanú 2. ich už prevádzal ako ich výlučný
vlastník, poukazovali však naprincíp právnej istoty a uplynutie dlhej doby od smrti poručiteľky do podania
žaloby. Na tomto mieste súd tiež poukazuje na to, že právne posúdenie prípadu je vecou súdu a nie strán
sporu, pričom z nastoleného skutkového stavu, kedy žalovaný 1. bol od koncom 60. rokoch evidovaný

ako výlučný vlastník nehnuteľností, kým ich nepreviedol do vlastníctva žalovanej 2., ako aj vzhľadom
na skutočnosť, že dedičské konanie po poručiteľke bolo zastavené pre nemajetnosť, pričom od vydania
uznesenia do podania žaloby uplynulo viac než 12 rokov, súd mal za to, že je potrebné skúmať, či sporné
nehnuteľnosti skutočne patria do dedičstva poručiteľky aj v súčasnosti, a či nedošlo k ich vydržaniu zo
strany žalovaného 1.. Práve totiž inštitút vydržania slúži na to, aby zosúladil faktický stav s právnym a tým

zabezpečil právnu istotu oprávneného držiteľa po uplynutí kvalifikovaného času, že sa stane vlastníkom
veci,aksanímužnestalzinýchdôvodov.SúdtiežpoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.6
Cdo/47/2012,vktoromsanajvyššísúdtiežpriklonilktomu,žežalobuourčenie,ževecpatrídodedičstva
bolo potrebné zamietnuť z dôvodu, že medzičasom došlo k vydržaniu týchto nehnuteľností, čím zaniklo
vlastnícke právo doterajších vlastníkov. Čiže je skutočne potrebné skúmať aj skutkové okolnosti po smrti

poručiteľky, inak by mohla byť porušená zásada právnej istoty súčasných vlastníkov nehnuteľnosti a
mohlo byť dôjsť k absurdnej situácii, kedy by mohli byť podané takéto žaloby aj po uplynutí 20-30 rokov
po smrti poručiteľa a súčasní vlastníci by mohli prísť o svoje vlastníctvo bez ohľadu na to, že vlastníctvo
nadobudli v súlade zo zákonom na základe platného právneho titulu alebo vydržaním.

30. Súd teda skúmal, či u žalovaného 1. boli splnené všetky zákonné podmienky vydržania a dospel k
záveru, že tie splnené boli. V prvom rade súd ustálil, že išlo o spôsobilý predmet vydržania, kedy sa jedná
o stavby, pričom neexistuje žiadne obmedzenie nadobudnutia týchto veci do vlastníctva žalovaného.
Nebolo sporné ani to, že od smrti poručiteľky ako aj od zastavujúceho uznesenia žalovaný 1. mal spornéstavby v nepretržitej držbe viac než 10 rokov, pričom sa ako skutočný vlastník aj správal, keď sporné
stavby užíval a uspokojoval tým svoju bytovú potrebu, riadne hradil daň za sporné nehnuteľnosti, platil
poplatok za komunálny odpad, dal vyhotoviť geometrický plán na zapísanie garáže a hospodárskej

stavby do katastra nehnuteľností a napokon sa rozhodol sporné nehnuteľnosti scudziť žalovanej 2.,
pričom v jeho prospech bolo zriadené aj právo doživotného užívania sporných stavieb.

31. Posledná podmienka, ktorú bolo potrebné skúmať bola dobromyseľnosť držby. Pri posudzovaní
otázky dobromyseľnosti držby žalovaného 1. súd tiež vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024, v ktorom je vyjadrený právny názor, že držiteľ je teda dobromyseľný
o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo,
a teda že svojou držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Pri
vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho môžeme
považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda či na
jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť

ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.
III. ÚS 468/2022 zo dňa 24.11.2022, sa tiež vyjadril, že za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi.

32. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ako aj na vyššie vyjadrený právny názor podľa názoru

súdu žalovaný 1. bol dobromyseľným držiteľom počas celej vydržacej doby. Žalovaný 1. totiž bol
neustále evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností, pričom najneskôr doručením uznesenia, ktorým
bolo dedičské konanie po poručiteľke zastavené z dôvodu nemajetnosti mohol nadobudnúť dojem,
že v skutočnosti, je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností on, keďže na meno poručiteľky
nebolo nič evidované. Žalovaný tiež oprávnenú držbu nadobudol v časti stavieb, ktoré by mali patriť

do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a poručiteľky, poctivo a v súlade s dobrými mravmi, keď
stavby staval pre seba aj žalovaný 1., pričom ak dedičské konanie po jeho manželke bolo zastavené
pre nemajetnosť, dôvodne sa považoval za výlučného vlastníka týchto stavieb. Súd poukazuje aj na
skutočnosť, že ide o právne nevzdelaného človeka, preto, ak k sporným stavbám nebolo vyporiadané
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a tie následne neboli prededné v dedičskom konaní, žalovaný

si oprávnene myslel, že tým pádom sa považuje za výlučného vlastníka týchto stavieb, v čom ho
utvrdzovala aj skutočnosť, že ako ich výlučný vlastník bol evidovaný aj v katastri nehnuteľností. Súd dáva
za pravdu žalobcom, že samotná skutočnosť, že bol žalovaný 1. evidovaný v katastri nehnuteľností, a že
platil daň zo sporných nehnuteľností nezakladá jeho dobromyseľnú držbu, avšak tieto skutočnosti spolu
s vyššie uvedenými skutočnosťami podľa názoru súdu zakladajú aj z objektívneho hľadiska záver, že

žalovaný na všetky okolnosti tohto prípadu sa považoval za dobromyseľného držiteľa sporných stavieb

33. Súd argumentáciu žalobcov, že žalovanému 1. dôverovali, že dedičské konanie stále prebieha, a
preto nepodali túto žalobu skôr, súd považoval za účelnú, pričom poukazuje na zásadu bdelý patria
práva. Okrem toho žalobcovia si boli vedomí, že na liste vlastníctva figuruje ich otec ako výlučný vlastník

ajspornýchstaviebaničimnebránilo,abysisvojeprávauplatniližalobouužskôr.Rovnakoakožalovaná
2., aj žalobcovia sa mohli informovať ohľadom stavu dedičského konania u notára alebo na súde, pričom
je podľa názoru súdu nepredstaviteľné, že by žalovaný 1. alebo 2. neinformovali ostatných dedičov o
výsledku dedičského konania, a že by sa dopredu pripravovali 12 rokov na tento spor, ako to tvrdili
žalobcovia. Preto je súd toho názoru, že aj žalobcovia považovali za výlučného vlastníka žalovaného

1. a tento spor vyvolali len z dôvodu, že žalovaný 1. nehnuteľnosti previedol, mimochodom odplatne,
do vlastníctva žalovanej 2, pričom na napadnutie postupu žalovaných našli len tento jediný dôvod. Súd
však považoval na nespravodlivé a v rozpore so zásadou právnej istoty, aby po tak dlhej dobe nečinnosti
žalobcov, im súd priznal právnu ochranu v tomto konaní, a to aj s poukazom na vyššie vyslovený právny
názor. Súd nedobromyseľnosť žalovaného 1. nevidel ani v tom, že sa so žalobcami chcel dohodnúť

mimosúdne, a to s poukazom na to, že ide o jeho deti, pričom je pochopiteľné, ak sa niekto nechce s
rodinou súdiť a vec by radšej urovnal v okruhu rodiny mimosúdne. Takýto postoj teda nemožno posúdiť
ako uznanie práva. Žalovaný sa okrem toho tiež vyjadril, že nechcel žiadne svoje dieťa ukrátiť a kúpnu
cenu chcel medzi nimi rozdeliť.

34. Ako bolo uvedené vyššie, súd ustálil, že žalovaný 1. nadobudol vlastnícke právo k sporným stavbám
v celosti vydržaním, kedy od smrti jeho manželky a zastavujúceho uznesenia dedičského konania
pre nemajetnosť uplynulo viac než 12 rokov, pričom za tú dobu nikto vlastnícke právo žalovaného 1.
do podania tejto žaloby nespochybnil. Následne toto svoje vlastnícke právo riadne previedol kúpnouzmluvou na žalovanú 2. Z uvedených dôvodov, vlastnícke právo poručiteľky k sporným stavbám zaniklo
aniejemožnévsúčasnostirozhodnúť,žepatriadodedičstvaporučiteľky.Nazákladetohobolopotrebné
žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná 2. zobrala späť svoj vzájomný návrh späť, súd v tejto časti
konanie zastavil v zmysle § 145 CSP.

36. Žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá v plnom rozsahu, vzniklo v

zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie svojho
práva voči žalobcom spoločne a nerozdielne (keďže sa v predmetnej veci jedná o nútené procesné
spoločenstvo) v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

37. V časti konania o vzájomnom návrhu žalovaná 2. zavinila zastavenie konania, keďže svoju zjavne

nedôvodnú žalobu zobrala späť, a tým pádom v zmysle § 256 CSP by žalobcovia mali nárok na náhradu
trov konania. Súd však žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže im trovy konania
nevznikli z dôvodu, že žalovaná 2. zobrala svoj vzájomný návrh späť predtým, ako by ho súd doručil
žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.