Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 24, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 33Cb/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120230619
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kališka

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6120230619.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Tomášom Kališkom v spore žalobcu: MH Teplárenský holding,

a.s., so sídlom Turbínová 3, Bratislava – mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 36 211 541, právne
zastúpeného IURISTICO s.r.o. so sídlom Cimborkova 13, Košice – Sever 040 01, IČO: 36 588 041,
proti žalovanému: OM SERVIS, s.r.o., so sídlom Hroncova 3, Košice 040 01, IČO: 36 187 691, právne
zastúpenému JUDr. Michal Treščák ml., advokát. so sídlom Thurzova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 555
823, o zaplatenie 8.136,77 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.136,77 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne:
· zo sumy 1.782,65 Eur od 09.09.2019 do 30.03.2020,

· zo sumy 1.006,17 Eur od 31.03.2020 do zaplatenia,
· zo sumy 1.782,65 Eur od 11.10.2019 do zaplatenia,
· zo sumy 1.782,65 Eur od 09.11.2019 do zaplatenia,
· zo sumy 1.782,65 Eur od 13.12.2019 do zaplatenia,
· zo sumy 1.782,65 Eur od 10.01.2020 do zaplatenia,
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 160 Eur, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 3.2.2020 prostredníctvom
upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 8.913,25 Eur s
príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

2.Žalobcasvojužalobuodôvodniltým,žežalobcaakododávateľdňa16.01.2006uzatvorilsožalovaným

ako odberateľom zmluvu o dodávke a odbere tepla na výstupe z OST a na výstupe zo sekundárnych
rozvodov SCZT KOŠICE, č. Z/TEKO/2005/1943/5010, v znení dodatku č. 1 zo dňa 2. januára 2012
(ďalej aj len „zmluva“), predmetom ktorej je dodávka a odber tepla do odberných miest žalovaného ako
odberateľa, ktoré sú bližšie špecifikované v článku I. ods. 1 zmluvy. Žalobca uviedol, že po splnení
svojich zmluvných povinností vyúčtoval žalovanému zaplatenie ceny za dodávku tepelnej energie
faktúrou č. 4121030719 zo dňa 09.08.2019 vo výške 1.782,65 Eur, splatnou dňa 08.09.2019, faktúrou č.
4123820819 zo dňa 10.09.2019 vo výške 1.782,65 €, splatnou dňa 10.10.2019, faktúrou č. 4126610919

zo dňa 09.10.2019 vo výške 1.782,65 Eur, splatnou dňa 08.11.2019, faktúrou č. 4129411019 zo dňa
12.11.2019 vo výške 1.782,65 Eur, splatnou dňa 12.12.2019, faktúrou č. 4132221119 zo dňa 10.12.2019
vo výške 1.782,65 Eur, splatnou dňa 09.01.2020, pričom žalovaný vyúčtované ceny za dodávky tepelnej
energie nezaplatil. V súvislosti s omeškaním žalovaného so splnením jeho peňažných záväzkov žalobcauviedol, že žalovaného vyzýval na úhradu dlžných súm, a to listami zo dňa 12.09.2019, 24.09.2019,
16.10.2019, 11.11.2019, 13.12.2019 a 10.01.2020. Súčasne žalobca uviedol, že v súlade s článkom
7 ods. 7.11 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o dodávke a odbere tepla, verzia 08/2018

má voči žalovanému právo na úroky z omeškania vo výške 0,04 % denne z vyúčtovaných súd od
ich splatnosti až do zaplatenia, pričom však vzhľadom na § 3 ods. 6 písm. a) zákona č. 307/2016 Z.
z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo
výške 14 % ročne z vyúčtovaných cien za dodávky tepelnej energie, a to jednotlivo od ich splatnosti
až do zaplatenia. Okrem uvedeného si žalobca zároveň uplatnil nárok na zaplatenie paušálnej náhrady

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 200 Eur (5x40 Eur).

3. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností v žalobe ako dôkazy označil a priložil Zmluvu
o dodávke a odbere tepla na výstupe z OST a na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT KOŠICE
zo dňa 16.01.2006 č. Z/TEKO/2005/1943/5010, spolu s prílohami a Dodatkom č. 1 zo dňa 02.01.2012,
Všeobecné zmluvné podmienky - verzia 08/2018, list zo dňa 12.09.2019, list zo dňa 24.09.2019, list

zo dňa 16.10.2019, list zo dňa 11.11.2019, list zo dňa 13.12.2019, list zo dňa 10.01.2020, Žiadosť o
uzatvorenie dohody o ukončení odberu, list zo dňa 25.06.2018.

4. Žalobca podaním doručeným upomínaciemu súdu dňa 18.04.2020 vzal žalobu čiastočne v rozsahu
816,48 Eur späť, keďže uviedol, že žalovaný listom zo dňa 01.04.2020 jednostranne započítal

voči žalobcovi pohľadávku vo výške 816,48 Eur, splatnú dňa 31.03.2020, ktorá mu vznikla voči
žalobcovi v súvislosti so zmluvou č. Z/TEKO/2005/1943/5010. Dôsledkom uvedeného jednostranného
započítania zanikla pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 40 Eur titulom paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. 412030719 zo dňa 09.08.2019
ačiastočne,t.j.vrozsahu776,48Eur,zaniklapohľadávkažalobcunazaplateniesumyvovýške 1.782,65

Eur vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. 412030719 zo dňa 09.08.2019.

5. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 15Up/243/2020 zo dňa 06.08.2020 v zmysle
žalobného návrhu žalobcu, po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby. Po doručení platobného
rozkazu žalovanému, tento podal voči nemu odpor, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok

je neoprávnený. Žalovaný uviedol, že voči žalobcovi neeviduje žiaden splatný záväzok a nie je mu
zrejmé, z akého dôvodu si žalobca u neho uplatňuje cenu za dodávku tepla, ktoré nedodáva. Žalovaný
poukázal na to, že v mesiaci júl 2019 žalobca zaslal žalovanému na potvrdenie objednávku na dodávku
tepla na rok 2020, ktorú však žalovaný vrátil žalobcovi nepotvrdenú listom zo dňa 26.07.2019, pričom
výslovne uviedol, že dodávku tepla na kalendárny rok 2020 si u žalobcu neobjednáva. Súčasne uviedol,

že ukončeniu reálneho odberu tepla dodávaného žalovanému podľa zmluvy č. Z/TEKO/2005/1943/5010
o dodávke a odbere tepla na výstupe z OST a na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT Košice, v lete
roku 2019, predchádzali výzvy žalovaného žalobcovi na vyčíslenie ekonomicky oprávnených nákladov
vyvolaných odpojením žalovaného od sústavy tepelných zariadení podľa ust. § 20 ods. 4 zákona č.
657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že po úhrade týchto nákladov

mali sporové strany uzatvoriť podľa čl. V. bod 7 zmluvy o dodávke tepla dohodu o skončení odberu
tepla, k čomu však nedošlo, nakoľko žalobca žalovanému nepredložil vyčíslenie nákladov a so žalobcom
navyše odmietol uzatvoriť dohodu o skončení odberu tepla. Z uvedeného dôvodu žalovaný inicioval
súdne konanie proti žalobcovi o nahradenie prejavu vôle, t.j. uloženia povinnosti uzatvoriť dohodu o
skončení zmluvy o dodávke tepla so žalovaným, vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

20C/56/2019. V súvislosti s reálny ukončením dodávky tepla žalovanému zo strany žalobcu, žalovaný
uviedol, že žalobca mal vedomosť o odpojení sa žalovaného od centrálneho zdroja tepla, čím fakticky
potvrdil, že pre žalovaného žalobca už nevykonáva žiadne dodávky, za ktoré by si mohol účtovať ich
cenu. Napriek opakovaným výzvam žalovaného na preukázanie opodstatnenosti vystavených faktúr a
tým právneho dôvodu na uplatňovanie tohto svojho nároku, tento žalovanému nepreukázal. Žalovaný

zároveň uviedol, že nemá vedomosť, že by mal mať podľa niektorého zo zmluvných dokumentov,
ktoré uzatvoril v rámci platnosti zmluvného vzťahu sporových strán podľa Zmluvy o dodávke tepla
so žalobcom, povinnosť uhrádzať len samotnú fixnú zložku kúpnej ceny a ak by to aj vyplývalo zo
Všeobecných zmluvných podmienok - verzia 08/2018, tieto podmienky nie sú pre žalovaného záväzné
a povinnosť platenia len fixnej zložky kúpnej ceny z nich pre žalovaného nevyplýva. V tomto smere

žalovaný poukázal na to, že v bode 6.1. Všeobecných zmluvných podmienok sa totiž fixná zložka
ceny za teplo uplatňuje za regulačný príkon odberného zariadenia, ktorý ako sa uvádza v ďalšej
časti tohto ustanovenia sa nachádza „v sústave tepelných zariadení dodávateľa“, t.j. v danom prípade
žalobcu, čo znamená, že na to, aby si mohol žalobca uplatniť nárok na fixnú zložku kúpnej ceny,musel by byť žalovaný pripojený do sústavy, o čom však samotný žalobca tvrdí, že tomu tak nie je.
Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje žalobou uplatnený nárok za neoprávnený a navrhol žalobu
zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

6. Z dôvodu, že žalobca po podaní odporu navrhol pokračovať v konaní voči žalovanému na súde
príslušnomnaprejednanievecipodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„Civilný
sporový poriadok“), upomínací súd postúpil vec na tunajší súd dňa 16.10.2020.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného (replike) uviedol, že s tvrdeniami žalovaného
v podanom odpore nesúhlasí. Žalobca opätovne poukázal na zmluvu č. Z/TEKO/2005/1943/5010,
v ktorej sa žalobca zaviazal, že zabezpečí a pre odberateľa dodá teplo, ktoré spĺňa všetky parametre
kvality dodávky podľa platných predpisov, technických noriem a podmienok dohodnutých v zmluve a
prílohách (článok I. ods. 2. zmluvy) a žalovaný sa zaviazal, že podľa podmienok dohodnutých v tejto
zmluve odoberie a zaplatí dodávateľovi cenu za teplo a nevrátené médium, ktoré spĺňa parametre kvality

dodávky v mieste prechodu zariadenia dodávateľa do zariadenia odberateľa (článok I. ods. 3 zmluvy).
Žalobca ďalej označil tvrdenia žalovaného o tom, že si neobjednal žiadne teplo pre rok 2020 a nemá
vedomosť o svojej zmluvnej povinnosti uhrádzať fixnú zložku ceny tepla, za nepodložené a právne
irelevantné. Vo vzťahu k meritu veci žalobca akcentoval, že uplatnený nárok predstavuje fixnú zložku
ceny tepla za mesiace júl 2019 až november 2019, ktorá vyplýva z článku III. ods. 1 písm. b) zmluvy,

podľa ktorého odberateľovi bude fakturovaná fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom
vynásobená zmluvne dohodnutým množstvom tepla, pričom zároveň z článku III. ods. 2 zmluvy vyplýva
aktualizácia ceny tepla pre každý nasledujúci regulačný rok v závislosti od cenových rozhodnutí Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví. K tomu žalobca poukázal na to, že kým variabilná zložka ceny tepla
priamo závisí od spotrebovaného množstva tepla, fixná zložka ceny tepla nemá žiaden súvis s tým, koľko

tepla odberateľ aktuálne spotreboval. Poukázal pritom na znenie Vyhlášky ÚRSO č. 222/2013 Z. z.,
ktorousaustanovujecenováreguláciavtepelnejenergetikevzneníneskoršíchpredpisovadefinoval,že
fixná zložka ceny tepla nevychádza z nameraného množstva tepla, ale fakturuje sa za príkon odberného
zariadenia (regulačný príkon) a zahŕňa náklady, ktoré nie sú ovplyvnené množstvom vyrobeného tepla
(napr. prevádzkové náklady, osobné náklady, finančné náklady) – viď § 1 písm. g) a § 4 ods. 3 písm.

c) a d) vyhlášky, ide teda o náklady, ktoré má dodávateľ tepla v súvislosti s prevádzkou tepelnej siete
bez ohľadu na množstvo vyrobenej tepelnej energie. Žalobca ďalej odmietol tvrdenia žalovaného, že by
nedodal žalovanému teplo, preto si nemôže nárokovať zaplatenie kúpnej ceny. V tejto súvislosti žalobca
uviedol, že teplo pre žalovaného dodal, nakoľko teplo bolo dodané do tepelných zariadení žalobcu,
z ktorých mohol žalovaný teplo kedykoľvek odobrať, pričom žalovaný technicky napojený na sústavu

centrálneho zásobovania teplom má skutočnú možnosť odoberať teplo z tejto sústavy. Skutočnosť, že
žalovaný porušil zmluvu a teplo neodoberal, hoci si teplo objednal, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ale
len výlučne na ťarchu žalovaného. V tomto smere žalobca poukázal na prihlášku žalovaného k doberu
tepla pre TÚV (Príloha č. 1 k zmluve), z ktorej vyplýva, že hranica pre prevádzku, opravu a údržbu
zariadenia v správe dodávateľa končí za múrom OST, teda žalobca ako dodávateľ tepla zodpovedá za

riadne dodanie tepla do svojich tepelných zariadení, ktoré sú vymedzené touto hranicou. Za tepelné
zariadenia vo vlastníctve žalovaného za touto hranicou zodpovedá výlučne žalovaný. V tejto súvislosti
tak žalobca uviedol, že je irelevantné, že žalovaný teplo neodoberal a prípadne za tým účelom uskutočnil
aj nejaké technologické úpravy na svojej časti zariadení, keďže technologické zásahy do tepelných
zariadení vo vlastníctve žalovaného nijako neovplyvňujú skutočnosť, že zo strany žalobcu sú všetky

tepelné zariadenia funkčné a žalobca má technickú možnosť sa na ne kedykoľvek pripojiť. Žalobca
zhrnul, že ak žalovaný nespotreboval v rozhodnom období žiadne teplo, žalobca nie je oprávnený
mu účtovať variabilnú zložku ceny tepla, ktorá závisí priamo od skutočne nameraného množstva
tepla, avšak je oprávnený účtovať mu fixnú zložku ceny tepla, ktorá nijako nesúvisí s množstvom
spotrebovaného tepla. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že vyzýval žalobcu na uzatvorenie dohody

o skončení dodávky a odberu tepla žalobca uviedol, že nie je povinný uzavrieť takúto dohodu a už
vôbec nie v intenciách predstáv žalovaného v lehote 10 dní od doručenia listu zo dňa 07.06.2019,
keďže ukončenie dodávok tepla nie je jednoduchý proces, z ktorého dôvodu, ak aj existujú zákonné
dôvodypreukončenieodberutepla(čovtomtoprípadenavyšeneexistujú),zákonzavádzašesťmesačnú
výpovednú dobu (§ 19 ods. 6 zákona o tepelnej energetike), až po uplynutí ktorej je ukončená dodávka

tepla. Žalobca poukázal na to, že ako subjekt so 100 % majetkovou účasťou štátu, ktorý je povinný plniť
svoje zákonné povinnosti vyplývajú zo zákona o tepelnej energetike je povinný spravovať celú sústavu
centrálneho zásobovania teplom tak, aby bola prevádzkovaná hospodárne a je povinný brať na zreteľ
záujmy všetkých odberateľov tepla pripojených do sústavy, preto ako prevádzkovateľ centrálnej sústavyzásobovania teplom nemôže konať v prospech jedného odberateľa, avšak na úkor ďalších odberateľov,
pričom každé odpojenie sa zo sústavy centrálneho zásobovania teplom má v konečnom dôsledku vplyv
na cenu za teplo, ktorú sú povinní platiť ostatní odberatelia tepla. V tejto súvislosti žalobca zároveň

poukázal na to, že žalovaný je pomerne veľkým objektom spotreby tepla, u ktorého predpokladaná
ročná potreba tepla prevyšuje 30 MWh, pričom v zmysle § 21 ods. 3 zákona o tepelnej energetike,
majú takéto veľké objekty spotreby tepla povinnosť pripojenia na systém centralizovaného zásobovania
teplom, ak dodávateľ dodáva teplo z účinného zdroja centralizovaného zásobovania teplom, preto
žalobca nielenže nebol povinný, ale ani nemohol uzatvoriť žalovaným predloženú dohodu o skončení

odberu tepla. V ostatnom žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného, že sa naňho nevzťahujú Všeobecné
zmluvné podmienky k Zmluve o dodávke a odbere tepla verzia 08/2018, keďže súčasťou zmluvy ako
jej neoddeliteľná súčasť (príloha č. 3) boli Zmluvné podmienky dodávky tepla z teplárenskej sústavy
Košice na výstupe z odovzdávacej stanice tepla a na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT Košice,
ktoré podliehajú občasnej aktualizácii, pričom aktuálne znenie všeobecných zmluvný podmienok je
zasielané odberateľom spolu s objednávkou tepla. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovanému

bola aktuálna verzia VZP 08/2018 zaslaná listom zo dňa 25.06.2018 spolu s formulárom objednávky
tepla na kalendárny rok 2019.

8. Žalovaný vo svojom následnom vyjadrení (duplike) zotrval na svojej obrane a poukázal na to, že
žalobca ako prvý porušil svoju povinnosť a žalovanému nepredložil vyčíslenie ekonomicky oprávnených

nákladov vyvolaných jeho odpojením od sústavy tepelných zariadení podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o
tepelnej energetike a neuzatvoril so žalovaným dohodu o skončení odberu tepla. Žalovaný odmietol,
že by porušil akúkoľvek svoju povinnosť uloženú mu Zmluvou č. Z/TEKO/2005/1943/5010 o dodávke
a odbere tepla na výstupe z OST a na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT Košice. Poukázal
pritom na to, že listom zo dňa 26.07.2019 t.j. v termíne stanovenom v čl. I. bod 4. zmluvy oznámil

žalobcovi, že si na vykurovaciu sezónu kalendárneho roku 2020 teplo u neho neobjednáva, čím si splnil
tam stanovenú povinnosť, preto nemohol vzniknúť žalovanému ani akýkoľvek záväzok voči žalobcovi na
odber akéhokoľvek tepla. Žalovaný uviedol, že žalobca pri fakturácii fixnej zložky ceny tepla vychádza
výlučne z množstva objednaného tepla a keďže žalovaný si na dané obdobie neobjednal u žalobcu
dodávku tepla, žalobca nemôže účtovať žalovanému ani žiadnu fixnú zložku ceny tepla. V tejto súvislosti

žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal nielen oprávnenosť fakturácie, ale ani to, z čoho sa ním
vyúčtované sumy skladajú. Žalovaný ďalej rozporoval, že by mali preňho záväzné VZP 08/2018, keďže
tieto sú jednostranným právnym úkonom žalobcu, s ktorým žalovaný nikdy nevyslovil svoj súhlas,
nakoľko v zmluve o dodávke tepla je odkaz len na Zmluvné podmienky, ktoré sú jej Prílohou č. 3 a
podľa jej čl. V. bod. 9 jej neoddeliteľnou súčasťou. Žalovaný záverom opätovne uviedol, že žalobcu mu

žiadne teplo nedodal, pričom poukázal na čl. 3 bod 2 zmluvných podmienok, podľa ktorých dodávka
tepla je splnená prechodom tepla zo zariadenia dodávateľa do zariadenia vo vlastníctve alebo správe
odberateľa a z meračov na zariadení žalobcu je zrejmé, že odo dňa oznámenia žalovaného, že si u
žalobcu neobjednáva dodávku žiadneho tepla na rok 2020 neprešlo žiadne teplo.

9. Súd uskutočnil vo veci pojednávanie dňa 27.01.2025, na ktorom strany sporu v celom rozsahu zotrvali
na svojich dovtedajších vyjadreniach a odkázali na ne. Žalobca akcentoval, že podanou žalobou si
uplatňuje len fixnú zložku ceny tepla za obdobie jún až november 2019, ktorá fixnú zložka nie je viazaná
na reálny odber tepla, pretože je to zložka tepla uhrádzaná za podiel na nákladoch na prevádzku sústavy
v centrálnom zásobovaní teplom, preto je irelevantné, že žalovaný od júna 2019 prestal s odberom

tepla. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/48/2018,
v ktorom dovolací súd uzavrel, že pokiaľ je uzatvorená platná zmluva a hoci nedochádza k odberu tepla
je odberateľ povinný platiť fixnú zložku ceny tepla. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že výkon práv zo
strany žalobcu spočívajúci v uplatnení nároku na zaplatenie fixných nákladov ceny tepla považuje zo
rozpornýsozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku,nakoľkopodľažalovanéhomalžalobcavuvedenom

nároku zohľadniť, resp. namiesto uvedeného nároku žalovanému vyúčtovať ekonomicky oprávnené
nákladypriukončeníodberu.ŽalovanýpoukázalnaužvsúčasnostizrušenúvyhláškuÚRSOč.283/2010
aj v súčasnosti platnú vyhlášku č. 146/2024, kde podľa ustanovenia § 2 týchto vyhlášok patrí do výpočtu
ekonomicky oprávnených nákladov aj časť fixných nákladov na regulačný príkon, čo znamená, že už
pri dohode o náhrade ekonomicky oprávnených nákladov by bol zahrnutý aj nárok, ktorý je uplatnený

v tomto konaní. Žalovaný zároveň rozporoval výšku uplatneného nároku, konkrétne akým spôsobom
žalobca dospel k hodnote jednotkovej ceny tvoriacej fixnú zložku maximálnej ceny tepla, keďže v zmluve
o dodávke a odbere tepla zo dňa 16.01.2006 je uvedené, že fixná zložka maximálnej ceny tepla
s primeraným ziskom je na úrovni 146,50 Skk/GJ. K uvedenému žalobca poukázal na čl. 3 ods. 2 zmluvyz ktorého je zrejmé, že cena tepla je dohodnutá ako maximálna cena tela fixnej zložky a variabilnej
zložky, ktorá sa bude pravidelne aktualizovať v závislosti od rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví pre daný konkrétny rok, pričom vychádzajúc z cenového rozhodnutia ÚRSO č. 0039/2019/C

zo dňa 13.12.2018 pre obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021 je fixná zložka maximálnej ceny tepla
s primeraným ziskom pre odberné miesta v meste Košice 158,8082 Eur/kW, čomu zodpovedajú aj
žalobcom vystavené faktúry.

10. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie

listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.01.2006 zmluvu č. Z/TEKO/2005/1943/5010 o dodávke a odbere
tepla na výstupe z OST a na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT Košice, predmetom ktorej bola
dodávka a odber tepla re odberné miesta 11031.Qtv01 Košice, Hroncova 3 a 11031.Quk01 Košice,
Hroncova 3 s tým, že žalobca ako dodávateľ sa zaviazal pre žalovaného ako odberateľa zabezpečiť

dodanie tepla, ktoré spĺňa všetky parametre kvality dodávky podľa platných predpisov a technických
noriem a v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve a jej prílohách. Žalovaný ako odberateľ sa zaviazal,
že podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve odoberie a zaplatí žalobcovi ako dodávateľovi cenu
za teplo a nevrátené médium, ktoré spĺňa všetky parametre kvality dodávky v mieste prechodu zo
zariadenia dodávateľa do zariadenia odberateľa. V čl. I. ods. 4 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že

množstvo tepla na príslušný kalendárny rok objednáva odberateľ písomne formou objednávky, tvoriacej
podklad pre zmluvne dohodnuté množstvo tepla na príslušný rok. V čl. II. zmluvy si zmluvné strany
dohodli, že zmluva je dohodnutá s účinnosťou od 01.12.2005 na dobu neurčitú. V čl. III. ods. 1 zmluvy
si zmluvné strany dohodli, že odberateľovi bude fakturovaná: a) variabilná zložka maximálnej ceny
tepla vynásobená nameraným množstvom tepla na odbernom mieste, b) fixná zložka maximálnej ceny

tepla s primeraným ziskom vynásobená zmluvne dohodnutým množstvom tepla, c) DPH podľa platnej
legislatívy. V čl. III. ods. 2 zmluvy si zmluvné strany dohodli na aktualizácii ceny tepla pre každý
nasledujúci regulačný rok na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V čl. V. ods.
6 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že odberateľ môže vypovedať zmluvu o dodávke a odbere tepla,
ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi najmenej šesť mesiacov pred požadovaným skončením

dodávky tepla a spĺňa niektorú z nasledovných podmienok: a) dodávateľ tepla bez predchádzajúcej
dohodysodberateľomzmeníteplonosnúlátkualebob)dodávateľteplaanipopredchádzajúcejpísomnej
výzve odberateľa neodstráni nedostatky v kvalite, množstve a v spoľahlivosti dodávok tepla alebo
neplní podstatné náležitosti zmluvy o dodávke a odbere tepla, najmä parametre teplonosnej látky
a hospodárnosť dodávky tepla. V čl. V. ods. 7 zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť ukončenia

odberu tepla aj dohodou, ak odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané
odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa. Nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
boli aj Zmluvné podmienky dodávky tepla z teplárenskej sústavy SCZT Košice na výstupe odovzdávacej
stanice tepla a na výstupe zo sekundárnych rozvodov (príloha č. 3).

12. Z objednávky tepla na kalendárny rok 2019 súd zistil, že žalobca zaslal žalovanému list zo dňa
25.06.2018, obsahom ktorého bola žiadosť o potvrdenie priložených objednávok tepla, a to v lehote do
20.08.2018. Z uvedenej objednávky zároveň vyplýva, že žalobca informoval žalovaného, že regulačný
príkon odberného zariadenia je vypočítaný podľa vyhlášky Úradu pre regulácie sieťových odvetví č.
248/2016 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike. Súčasťou uvedeného listu

boli ako prílohy 2x objednávka tepla na kalendárny rok 2019, Všeobecné zmluvné podmienky – verzia
08/2018 a Technické podmienky dodávky tepla – verzia 08/2018.

13. Žalobca vyúčtoval žalovanému dodávku tepelnej energie, a to regulačný príkon (fixnú zložku)
v množstve 9,3543 kW v jednotkovej cene 158,80820 Eur bez DPH za každý jednotlivý mesiac, a to

faktúrou č. 4121030719 zo dňa 09.08.2019 vo výške 1.782,65 Eur, splatnou dňa 08.09.2019 za mesiac
júl 2019, faktúrou č. 4123820819 zo dňa 10.09.2019 vo výške 1.782,65 Eur, splatnou dňa 10.10.2019 za
mesiac august 2019, faktúrou č. 4126610919 zo dňa 09.10.2019 vo výške 1.782,65 Eur, splatnou dňa
08.11.2019 za mesiac september 2019, faktúrou č. 4129411019 zo dňa 12.11.2019 vo výške 1.782,65
Eur, splatnou dňa 31.10.2019 za mesiac október 2019 a faktúrou č. 4132221119 zo dňa 10.12.2019 vo

výške 1.782,65 Eur, splatnou dňa 09.01.2020 za mesiac november 2019.14. Žalobca výzvami zo dňa 24.09.2019, 16.10.2019, 11.11.2019, 13.12.2019 a 10.01.2020 vyzval
žalovaného na zaplatenie jednotlivých faktúr za dodávku tepelnej energie za jednotlivé mesiace júl až
november 2019.

15. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0039/2019/T zo dňa 13.12.2018 vyplýva
zmena rozhodnutia č. 0195/2017/T zo dňa 24.11.2016 v znení rozhodnutia č. 0001/2018/T zo dňa
13.10.2017 a v znení rozhodnutia č. 0156/2018/T zo dňa 19.07.2018 pre regulovaný subjekt Tepláreň
Košice, a.s. v skratke TEKO, a.s. na obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021 tak, že variabilná

zložka maximálnej ceny tepla sa stanovila na 0,0406 Eur/kWh a fixná zložka maximálnej ceny tepla
s primeraným ziskom pre odberné miesta v meste Košice sa stanovila na 158,8082 Eur/kW.

16. Z čl. 7.11 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o dodávke a odbere tepla od spoločnosti
Tepláreň Košice, a.s. v skratke TEKO, a.s. – verzia 08/2018 vyplýva, že pre prípad omeškania s platením
kúpnej ceny, preddavkov, nedoplatkov alebo preplatkov sa zmluvné strany dohodli na platení úrokov

z omeškania vo výške 0,04 % zo sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní, a to za každý aj začatý deň
omeškania; to neplatí, ak je odberateľ spotrebiteľom podľa osobitného predpisu, kedy výšku úrokov
z omeškania určuje všeobecne záväzný právny predpis.

17. Zo žiadosti o uzatvorenie dohody o ukončení odberu zo dňa 07.06.2019 súd zistil, že žalovaný vyzval

žalobcu na uzatvorenie dohody o ukončení odberu tepla, a to v lehote do 10 dní od doručenia žiadosti.

18. Z listu žalovaného zo dňa 26.07.2019 súd zistil, že žalovaný zaslal žalobcovi nepotvrdenú
objednávku tepla na kalendárny rok 2020, pričom zároveň žalobcovi oznámil, že na kalendárny rok 2020
si u žalobcu dodávku žiadneho tepla neobjednáva.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné
hmotnoprávne posúdiť podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako vzťah medzi podnikateľmi
v spojitosti s ustanoveniami zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o tepelnej energetike“).

20. Podlˇa ust. § 15 ods. 1 písm. c) zákona o energetike výrobca a dodávateľ sú povinní dodržiavať
určený spôsob cenovej regulácie a uskutočňovať dodávky tovaru a služieb v súlade so schválenými
alebo určenými cenami okrem dodávateľa z účinného centralizovaného zásobovania teplom pri dodávke
tepla do objektu spotrebu tepla koncového odberateľa, ktorý skončil odber tepla dohodou alebo na

základe zákona z dôvodov podľa § 20 ods. 2 písm. d) a fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá
vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c) a d).

21. Podlˇa ust. § 19 ods. 1 zákona o energetike dodávka tepla sa uskutočňuje na základe písomnej
zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom.

22. Podlˇa ust. § 19 ods. 4 zákona o energetike odberateľ môže vypovedať zmluvu o dodávke a odbere
tepla,akvýpoveďpísomneoznámidodávateľovinajmenejšesťmesiacovpredpožadovanýmskončením
dodávky tepla a spĺňa niektorú z podmienok skončenia odberu tepla podľa § 20 tohto zákona.

23. Podlˇa ust. § 20 ods. 1 zákona o energetike odberateľ môže skončiť odber tepla na základe zákona
alebo dohodou.

24. Podlˇa ust. § 20 ods. 2 zákona o energetike skončiť odber na základe zákona možno, ak
a) dodávateľ tepla bez predchádzajúcej dohody s odberateľom a konečným spotrebiteľom zmení

teplonosnú látku,
b) dodávateľ tepla ani po predchádzajúcej písomnej výzve odberateľa alebo konečného spotrebiteľa
neodstráni nedostatky v kvalite, množstve a v spoľahlivosti dodávok tepla alebo neplní podstatné
náležitostizmluvyododávkeaodberetepla,najmäparametreteplonosnejlátkyahospodárnosťdodávky
tepla,

c) objekt spotreby tepla nie je pripojený do sústavy tepelných zariadení dodávateľa z účinného
centralizovaného zásobovania teplom a koncový odberateľ splní podmienky podľa odseku 4,
d) objekt spotreby tepla je pripojený do sústavy tepelných zariadení dodávateľa z účinného
centralizovaného zásobovania teplom okrem účinného centralizovaného zásobovania teplom zobnoviteľných zdrojov a koncový odberateľ si zabezpečí teplo vyrobené výlučne z obnoviteľných zdrojov
energie alebo odpadového tepla v decentralizovanom zdroji tepla, ak so skončením odberu tepla nie
je spojené odpojenie objektu spotreby tepla od sústavy tepelných zariadení dodávateľa z účinného

centralizovaného zásobovania teplom.

25. Podlˇa ust. § 20 ods. 3 zákona o energetike ak je so skončením odberu tepla spojené odpojenie
objektu spotreby tepla od sústavy tepelných zariadení dodávateľa, odberateľ môže skončiť odber tepla
len vtedy, ak uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od

sústavy tepelných zariadení dodávateľa.

26. Podlˇa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

27. Podlˇa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

28. Podlˇa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

29. Podlˇa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem

nárokov podľa § 369 aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa ust. § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky podľa § 369c ods. 1 je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

31. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

32. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

33. Z prezentovaných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania vyplynulo, zˇe zˇalobca si
uplatnˇuje vocˇi zˇalovanému nárok na zaplatenie ceny za dodávku tepla, ktorá pozostáva len z fixnej

zložky ceny tepla, a to za obdobie jún až november 2019.

34. Vzhľadom na obranu žalovaného sa súd primárne zaoberal otázkou, či je žalovaný ako odberateľ
povinný žalobcovi ako dodávateľovi platiť fixnú zložku ceny tepla aj v prípade, ak k reálnemu odberu
tepla zo strany odberateľa nedošlo. V tejto súvislosti súd prioritne poukazuje na samotné znenie zmluvy

č. Z/TEKO/2005/1943/5010 o dodávke a odbere tepla na výstupe z OST a na výstupe zo sekundárnych
rozvodov SCZT Košice zo dňa 16.01.2006 uzatvorenej medzi stranami sporu, z ktorej vyplýva, že
odberateľovi bude fakturovaná fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom vynásobená
zmluvne dohodnutým množstvom tepla (čl. III ods. 1 písm. b). Z uvedeného je zrejmé, že fixná zložka
ceny tepla je závislá len od dohodnutého množstva tepla na daný kalendárny rok, nie od nameraného

množstva tepla tak, ako je tomu v prípade variabilnej zložky ceny tepla.

35. Na tomto mieste je potrebné dať do pozornosti, že cena tepla je dvojzložková, pričom sa skladá
z variabilnej zložky a fixnej zložky. Variabilná zložka ceny tepla zahŕňa náklady, ktoré sú úplne alebo
čiastočne ovplyvnené objemom vyrobeného a dodaného tepla. Fixná zložka ceny tepla zahŕňa tie

náklady, ktoré nie sú ovplyvnené objemom výroby tepla, pričom do fixnej zložky ceny tepla vstupujú iba
ekonomicky oprávnené náklady, ktoré nezávisia od množstva vyrobeného tepla. Sú to fixné náklady,
ktoré má dodávateľ tepla bez ohľadu na množstvo vyrobenej tepelnej energie. Fixná zložka ceny teplasa účtuje mesačne podľa vopred dohodnutého rozdelenia ročného regulačného príkonu odberného
zariadenia.

36. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, keď medzi stranami nebolo síce sporné, že v období,
na ktoré sa viaže žalobcom uplatnený nárok neodobral žalovaný od žalobcu teplo, ale rovnako nebolo
sporné,žezmluvnývzťahmedzisporovýmistranamitrval,súduzavrel,žežalobcaboloprávnenýúčtovať
žalovanému fixnú zložku ceny tepla, a to v súlade so zmluvou v jednotkovej cene podľa platného
rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rovnaký záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/48/2018 zo dňa 26.02.2019. Nárok na zaplatenie fixnej zložky
ceny tepla dodávateľovi tepla vzniká aj v prípade, keď bolo preukázané, že v čase platnosti zmluvy
o dodávke a odbere tepla, reálne teplo dodávateľ odberateľovi nedodával.
I keď jednoznačne zo žiadneho právneho ustanovenia zákona a ani vyhlášky nie je jednoznačne zrejmé,
že nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla sa viaže iba na skutočný odber ceny tepla, pravdou je, že
zo žiadneho právneho ustanovenia nie je jednoznačné, že nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla

dodávateľovi tepla nevzniká v období, v ktorom odberateľ skutočne reálne teplo neodoberal.
Fakt, že nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla dodávateľovi tepla vzniká aj v čase, keď v čase
platnosti zmluvy o odbere a dodávaní tepla nevie reálne preukázať, že odberateľovi tepla, teplo skutočne
dodával je však zrejmý zo samotného charakteru fixnej zložky, ktorej nárok na zaplatenie sa na reálne
dodávanie tepla neviaže, nakoľko nesúvisí s odberom tepla, ale s nákladmi súvisiacimi dodávateľov

tepla s dodávkou tepla v čase platnosti uzavretej zmluvy.

37. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že mu nie je zrejmý spôsob vyúčtovanej výšky fixnej zložky ceny
tepla s odkazom na ust. čl. III ods. 1 zmluvy, súd uvádza, že zo znenia čl. III. ods. 2 zmluvy jednoznačne
vyplýva, že cena tepla pre každý regulačný rok vyplýva z príslušného rozhodnutia Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví. Keďže žalobca žalobou uplatnený nárok vyúčtoval v súlade s cenovým rozhodnutím
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0039/2019/T zo dňa 13.12.2018, a to v jednotkovej cene fixnej
zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom pre odberné miesta v meste Košice vo výške
158,8082 Eur/kW, súd neprisvedčil tejto námietke žalovaného.

38. Súd sa v ďalšom zaoberal námietkou žalovaného, že požadovanie zaplatenia fixnej zložky ceny tepla
za obdobie kedy žalovaný neodoberal od žalobcu teplo v spojení s neuzatvorením dohody o ukončení
dodávky a odberu tepla, v dôsledku čoho by žalovaný uhradil žalobcovi len ekonomicky oprávnené
náklady, je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a dobrými mravmi.

39. Na tomto mieste považuje súd, v prvom rade za potrebné uviesť, že v oblasti obchodných vzťahov
prichádza aplikácia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka do úvahy len podporne, keďže všeobecný
zákaz zneužitia práva, ako jedna zo základných zásad súkromného práva, je výslovne vyjadrený v ust.
§ 265 Obchodného zákonníka. Zásady poctivého obchodného styku sú špecifické práve pre oblasť
obchodnoprávnych vzťahov, v ktorých subjekty týchto vzťahov presadzujú svoje podnikateľské záujmy

a nesú pritom podnikateľské riziko. Zásady poctivého obchodného styku možno, napriek absencii ich
normatívnehovymedzenia, vovšeobecnostichápaťakoucelenýsúborzásadsprávaniasapodnikateľov
vo vzájomných vzťahoch, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý,
slušný a profesionálny. Z uvedeného možno uzavrieť, že kategória dobrých mravov je obsahovo širšia
ako kategória zásad poctivého obchodného styku, z čoho vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého

obchodného styku bude zároveň v rozpore s dobrými mravmi, no nie každý rozpor s dobrými mravmi
bude aj porušením zásad poctivého obchodného styku.

40. Ako predpoklad úvahy súdu, či domáhanie sa zaplatenia fixnej zložky ceny tepla za stavu kedy
žalovaný oznámil žalobcovi, že už si od neho žiadne teplo neobjednáva a žiada s ním uzatvoriť dohodu

o ukončení dodávky a odberu tepla môže byť v danom prípade v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, zistil, že možnosť ukončenia zmluvy
o dodávke a odbere tepla medzi sporovými stranami je stanovená jednak dohodou zmluvných strán (čl.
V. ods. 7), ako aj výpoveďou (čl. V. ods. 5 a 6). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ukončenie
zmluvy dohodou podľa čl. V. ods 7 zmluvy je možnosťou, nie povinnosťou zmluvných strán. Preto súd

nepristúpenie k dohode na ukončení zmluvy zo strany žalobcu nemôže samo osebe pričítať na ťarchu
žalobcu. Napokon, z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani akékoľvek porušenie zmluvy zo strany
žalobcu, keď žalobca splnil svoje zmluvné povinnosti a zabezpečil pre žalovaného možnosť odobrať
vyrobené teplo. To, že žalovaný túto možnosť nevyužil, rovnako nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.V tejto súvislosti neušlo pozornosti súdu, že žalovaný, ktorý od počiatku tvrdil, že žalobcom uplatnený
nárok neuznáva, pretože je neoprávnený a nedôvodný, uviedol predmetné faktúry do kontrolných
výkazov DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia za účelom uplatnenia odpočtu DPH (čl. 65 v spise).

41. Námietku žalovaného, že žalobca mu mal namiesto vyúčtovania fixnej zložky ceny tepla za mesiace,
kedymuzostranyžalovanéhobolooznámené,žeužnebudeodoberaťteploodžalobcuažiadauzatvoriť
dohodu o skončení dodávky a odberu tepla, vyúčtovať ekonomicky oprávnené náklady vyvolané
odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení žalobcu, tak považuje súd za nedôvodnú. Inými

slovami, súd nezistil, že by konanie žalobcu vo vzťahu k žalovanému za predmetné obdobie od júla
2019 do novembra 2019 vybočovalo z rámca bežného konania podnikateľa v danom sektore, keď koná
v súlade s uzavretou zmluvou, prípadne že by žalobca porušil svoje zmluvné, či zákonné povinnosti
alebo zneužil svoje postavenie na úkor žalovaného.

42. Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalovaným namietané konanie žalobcu nemožno

označiť za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku, či dobrými mravmi a žalobcom uplatnený
nárok je dôvodný.

43. Žalobca sa domáhal priznania úroku z omeškania z ním uplatnenej sumy, ako aj paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že

žalovaný sa nezaplatením žalobcom riadne vyúčtovanej fixnej zložky ceny tepla dostal do omeškania,
preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania z priznanej sumy istiny jednotlivých faktúr, a to
odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do zaplatenia (pri pohľadávke za mesiac júl 2019 súd
zohľadnil jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 01.04.2020). Vo vzťahu k výške priznaných úrokov
z omeškania súd uvádza, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 14 % ročne, čo je menej

než by mu prináležalo podľa čl. 7.11 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o dodávke a odbere
tepla od spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. v skratke TEKO, a.s. – verzia 08/2018 (0,04 % denne
predstavuje 14,6 % ročne). Z dôvodu omeškania žalovaného vznikol žalobcovi popri uplatnených
úrokoch z omeškania aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Žalobca sa domáhal zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok za

každú samostatnú pohľadávku, ktorá je obsahom žalovanej sumy. Po posúdení danej veci dospel
súd k záveru, že v danom prípade sa jedná o samostatné pohľadávky na zaplatenie fixnej zložky
ceny tepla za jednotlivé (samostatné) mesiace a vyúčtované samostatnými faktúrami. Preto súd,
v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/59/2021 zo
dňa 30. novembra 2022, priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov za každú žalobcom uplatnenú

pohľadávku, ktorá tvorí súdom priznanú sumu.

44. Ďalšie argumenty sporových strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné,
bez potreby sa s nimi osobitne zaberať a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

45. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

46. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Žalobca bol v konaní procesne úspešný v plnom rozsahu, preto má žalobca nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu proti žalovanému. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).