Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 78Pc/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124205469
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124205469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci osoby oprávnenej na výživné:

A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. X, E., zast.: B. B. F., advokátka so sídlom G. X, E., proti manželovi
ako osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: A. H. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. I. XXX, zast.: B.
J. H., advokát so sídlom K. XX, E., v konaní o návrhu na určenie manželského výživného takto

r o z h o d o l :

I. Osoba, ktorá je povinná podľa návrhu platiť výživné: H. C., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať
na výživu osobe oprávnenej na výživné: B. C., nar. X.XX.XXXX od XX.X.XXXX do budúcna mesačne
sumou 100 €, ktorú zaplatí vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám osoby oprávnenej
na výživné.

II. Dlžné výživné za obdobie od XX.X.XXXX J. XX.X.XXXX vo výške X.XXX,XX € je osoba , ktorá je
podľa návrhu povinná platiť výživné: H. C., nar. XX.X.XXXX p o v i n n ý zaplatiť osobe
oprávnenej na výživné: B. C., nar. X.XX.XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh osoby oprávnenej na výživné z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Osoba oprávnená na výživné sa návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX domáhala určenia
manželského výživného vo výške 200,-€ mesačne počnúc dňom X.X.XXXX a uplatnila si náhradu trov
konania. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzatvorili dňa X.XX.XXXX. Z manželstva
sa im narodila L. C., nar. XX.X.XXXX a H. C., nar. XX.X.XXXX. Je na rodičovskej dovolenke a osobne
sa stará o maloleté deti. Jej mesačný príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 473,30
€ mesačne a prídavku na deti vo výške 120 € mesačne. Uviedla, že v ich manželstve dlhú dobu
pretrvávajú nedorozumenia, keďže jej manžel sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove detí a chode

domácnosti, čo je pre ňu neúnosné. Z uvedeného dôvodu sa rozhodla odsťahovať z ich spoločnej
domácnosti, aby danou situáciou netrpeli deti. Na základe vlastného uváženia jej od januára 2024
manžel posiela výživné na deti, po 50 € mesačne na každé dieťa. Vyživovacia povinnosť voči maloletým
deťomnebolaešteprávoplatnýmrozhodnutímsúduurčená.ManželpracujenaM.F.L.F.E.smesačným
zárobkom cca 2.000 € a je aj poslancom obecného zastupiteľstva N. E. I.. Pretože manžel jej na
domácnosť neprispieva a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej ako jeho manželke, pričom
so zreteľom na starostlivosť o maloleté deti v útlom veku nemôže byť zamestnaná, žiadala o určenie

výživného zo strany manžela.

2. Povinný z vyživovacej povinnosti vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom nesúhlasí a žiadal, aby
súd návrh manželky zamietol. Vo vyjadrení potvrdil tvrdenia o uzavretí manželstva, ako aj o maloletýchdeťoch pochádzajúcich z manželstva. Upresnil tvrdenie manželky v tom, že sa zo spoločnej domácnosti
odsťahovaladňaX.X.XXXX,tedaniečomálopotrochrokochodjehouzavretia.Zospoločnejdomácnosti
sa odsťahovala svojvoľne, bez akéhokoľvek dialógu s manželom., pričom dôvod opustenia spoločnej

domácnosti nebol daný. Tvrdenia manželky, že neprispieval na chod domácnosti označil manžel za
nepravdivé. Navyše uviedol, že opustením spoločnej domácnosti sa manželka oslabila a znemožnila
manželovi podieľať sa na výchove detí ako aj chode domácnosti. Manžel sa opakovane snažil manželku
presvedčiť, aby sa s deťmi vrátila domov do spoločnej domácnosti, čo ona odmietla. Uviedol, že je
zamestnancom M. F. L. L. K. O. a jeho mesačný čistý zárobok predstavuje sumu cca 1.700 € a príjem

ako poslanca obecného zastupiteľstva vo výške cca 220 € mesačne, iný príjem nemá. Medzi pravidelné
mesačné výdavky uviedol – P. N. Q. F. F. XXX €, P. R. R. S. Q. XXX €, A. L. T. XX €, I. C. L. N. I. R. R. U.
J. V. F. F. XXX €, R. U. XXX €, C. I. XX € L. J. F. XX €. Manžel mal za to, že životná úroveň manželov
je rovnaká a stanovenie vyživovacej povinnosti žiadanej manželkou by došlo k porušovaniu základných
práv a povinností manžela. Mal za to, že pri rozhodovaní o nároku na výživné za trvania manželstva musí
súd vziať do úvahy najmä dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov a či

priznanie výživného neodporuje zásadám morálky. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, výživné
pre manželku sa týka osobných potrieb, ktoré manželka neuviedla. Zároveň žiadal, aby súd zhodnotil
napríklad prácu vykonávanú povinným manželom, a jeho náklady. Manžel, ktorý pracuje, má nárok na
vyššiu mieru regenerácie, má rozdielne potreby, náklady, ktoré môžu vyplývať zo stravovania, ošatenia,
spôsobu života a iné. K vyjadreniu pripojil listinné dôkazy týkajúce sa výšky jeho príjmu a platieb

výživného na maloleté deti.

3. Osoba oprávnená na výživné v replike zopakovala argumenty uvedené v návrhu týkajúce sa
uzavretia manželstva ako aj jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Poprela tvrdenie manžela, že opustila
domácnosť bez predchádzajúceho dialógu s manželom. Doplnila, že po prvýkrát opustila spoločnú

domácnosť v prvom trimestri tehotenstva, pričom konflikt medzi účastníkmi konania vyvrcholil dňa
XX.X.XXXX, kedy manžel pod vplyvom alkoholu pred malou L. udrel ju tak, že spadla na dlážku
anásledneichobezamkolvizbe.Následnezavolalačlenomrodiny,ktorýpotommanželaodviedlizbytu.
V krátkom časovom intervale sa odsťahovala do bytu na D. S. X F. E., pretože stratila pri manželovi pocit
bezpečia. Dôvod, pre ktorý opustila spoločnú domácnosť, bol skutočne vážny. K manželovi sa vrátila

v siedmom mesiaci tehotenstva, pretože ju presviedčal, že sa zmení, bude sa o nich viac starať a verila
mu, že skratové konanie, sa už nebude opakovať. Manželka sa teda pokúsila o obnovenie manželského
spolužitia. Keď mala porodiť druhé dieťa, prosila manžela, aby si vzal dovolenku a postaral sa o maloletú
L., on tak neurobil. Po celý čas jej hospitalizácie sa o malú starali jej mamka a sestra. Manžel jej
nedoniesol ani základné hygienické potreby a vodu. Keďže sa na manžela nemohla spoľahnúť, že jej

po pôrode pomôže s deťmi, odišla do bytu k jej mamke. K manželovi sa vrátila 2 dni pred krstinami
maloletého syna H.. Situácia sa stále zhoršovala. Napriek prísľubu manžel netrávil čas doma s rodinou,
ale uviedol, že v jeho rodine sa chlapi o deti nestarajú a nemá očakávať, že bude doma pomáhať. Keďže
v decembri komunikovala s manželom, že situácia sa medzi nimi nezlepšila, práve naopak, navrhla mu,
že sa zo spoločnej domácnosti odsťahuje, pričom on nenamietal a dňa 2.1.2024 s oboma deťmi odišla

do bytu k mamke. Obe deti bývajú s matkou, ich tetou a babičkou, ktoré jej veľmi so starostlivosťou o deti
pomáhajú, navyše aj finančne. Následne uviedla výdavky týkajúce sa maloletých detí, na maloletú L.
spolu vo výške 478,30 € mesačne a na maloletého H. spolu vo výške 550,06 € mesačne, jej príjem je
vo výške 593,30 € mesačne, tvorí ho ako už v návrhu uviedla, rodičovský príspevok a prídavky na deti.
Zároveň špecifikovala svoje výdavky a to príspevok na náklady na bývanie XXX,XX €, J. V. Q. XX,XX

€ O., J. V. P. F. H. XX,XX € O., A. F. F. X/X – X,XX € H., R. XXX € H., N. L. N. U. XX € H., C. I. XX € H.,
W. L. F. U. XX € H., E. P. H. XX € H. L. U. XX € mesačne. Keďže jej výdavky prevyšujú príjmy, neustále
jej finančne musí vypomáhať rodina. Uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti 1 Q. D. X
P. X. I. P. D. S. F. E., I. R. O. J. F. F. I. X/X F. E. M. F. H., I. R. I. D. XXXXXX F. E.M. E. – E. F. I. X/
XXX, L. I. I.. I. F. I. F. E.M. F. H., motorové vozidlo nevlastní. K vyjadreniu predložila rozhodnutie U. I.

I. o priznaní nároku na právnu pomoc, keďže sa nachádza v stave hmotnej núdze, potvrdenie o výške
jej príjmu a taktiež listinné dôkazy preukazujúce jej odôvodnené výdavky. Zároveň poukázala na rôznu
životnú úroveň manželov, keďže manžel s príjmom vo výške cca 1.920 € mesačne zjavne nie je v stave
hmotnej núdze.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov, a zistil

nasledujúci skutočný stav veci.

5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX v E. I.. Manželstvo je zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu E. I. vo zväzku, O. XXXX, R. XX, I. I. D. XX. Ich manželstvo trvá. Na H.R. E. je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností pod sp. zn. XXX/
XXX/XXXX a nie je právoplatne skončené. V konaní o úprave rodičovských práv a povinností vedenom
na H. R. E. pod sp. zn. XXX/X/XXXX bolo rozhodnuté rozsudkom dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa X.XX.XXXX. Uvedeným rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej
súd zveril maloleté deti L. C., nar. XX.X.XXXX a H. C., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky,
s právom oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, určil výživné zo strany otca
maloletých detí vo výške 187 € mesačne od XX.X.XXXX J. XX.X.XXXX a od X.X.XXXX do budúcna
vo výške 200 € mesačne na každé dieťa, určil dlžné výživné a upravil styk otca s deťmi. Manželia

nežijú v spoločnej domácnosti od 2.1.2024, kedy manželka spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť
a odsťahovala sa do bytu na D. S. F. E.. Manžel na výživu manželky neprispieval nijakým spôsobom.
Plnil si len vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, v nevyhnutnom rozsahu po 50,-eur mesačne na
každé dieťa do času rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností.

6. Osoba oprávnená na výživné vo výpovediach na pojednávaní trvala na podanom návrhu v celom

rozsahu. Žiadala určiť výživné vo výške 200 € mesačne od podania návrhu do budúcna. Uviedla, že ich
manželstvo bolo uzatvorené X.XX.XXXX v kostole v E. I. a z manželstva pochádzajú 2 maloleté deti.
Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v nájomnom trojizbovom byte v E. I., ktorého vlastníkom je
obec E. I.. Z bytu odišla X. XXXXXXX XXXX z dôvodu agresívneho správania manžela a z dôvodu,
že jej nepomáhal so starostlivosťou o deti, ani s domácnosťou, nevenoval sa jej ani deťom. Jej príjem

je v súčasnosti rodičovský príspevok + prídavky na deti v súhrnnej sume 602,30 €. Iný príjem nemá.
Pracovala na daňovom úrade ako daňový kontrolór a priemerný mesačný príjem v čistom bol 1 200
– 1 300 €. Na materskú nastúpila v marci 2021. Otec platí výživné na deti po 200 € mesačne od júla
2024, do septembra platil 187 €, zároveň jej prepláca aj daňový bonus 100 € na dieťa. Ďalej k dôvodom
odchodu zo spoločnej domácnosti uviedla, že už ako bola tehotná s H., keď bola v 3. mesiaci ju v byte

vE.I.napadolmanželzaprítomnostimaloletejaprestalažvtedykeďzačalaplakať.Vtedyodišlaprvýkrát
od neho, bolo to niekedy 30.1.2023. Odišla bývať do bytu na D. X F. E. a vrátila sa k manželovi späť
niekedy v júni -v júli, keďže jej sľuboval, že sa to už nezopakuje, že už sa bude starať o rodinu, že už
to bude dobré. Po pôrode H. sa nič nezmenilo. E., hádky, odchádzal z domácnosti, nevenoval sa vôbec
ani jej ani deťom. V decembri mu povedala, že takto to nejde, že asi bude lepšie keď opustí domácnosť,

natrvalo odišla v B. XXXX. Odvtedy žije oddelene od manžela na D. X F. E.. Manžel v tom čase, keď
odišla zo spoločnej domácnosti, neprispieval na výživu ani na ňu ani na deti, preto podala návrh na
výživné pre deti a následne aj tento návrh. K jej výdavkom uviedla príspevok na náklady na bývanie,
T. B. X. X., R., I. F. F. I. XXX € H., Y. T., G. R. R. Q., T. X/X I. V. J. XX,XX €, T. F. X/X P. I. R. H. F. F.
H., J. B. P., I. F. F. XX,XX € J. R. P., Y. F. A. F. F. X,XX € D. B. X/X V. XX €, R. U. XXX – XXX € H., P.

E. L. R. R. B. F. L. W., N. L. N. F. F. I. XX € H., C. I. L. J. I. F. F. XX € H., W. L. F. F. F. XX € H., E. P.
H. I. F. F. XX € H. L. U. H. L. R. F. F. XX € H.. Momentálne s ňou žije aj jej matka a sestra. Mamka je
zamestnaná v domove sociálnych služieb ako opatrovateľka a sestra je zamestnaná ako vládny audítor
na úrade vládneho auditu. Byt, v ktorom býva, je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1, ktorý podiel
nadobudla jednak darovaním od svojich rodičov a jednak dedením po jej bratovi. Účet má vedený v T..

Mal. L. navštevuje od R. XXXX škôlku na D. ulici, mesačný poplatok 50 € + strava cca 50 € a platí aj
ZRPŠ. Mal. H. je v jej celodennej osobnej starostlivosti, ešte ho kojí. Nespláca žiadnu hypotéku ani
pôžičku. Platí ešte sporenie svoje po 20 € a na deti po 50 €. Má ukončenú X. Z. na T. S. F. E. a pracovala
pred materskou na J. M..

7. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti vo svojich výpovediach žiadal návrh zamietnuť, poukázal
na rovnakú životnú úroveň manželov a predovšetkým svojvoľné opustenie spoločnej domácnosti
manželkou.Potvrdiluzavretiemanželstvaakoajjehotrvanieataktiežjehovyživovaciepovinnostikdvom
maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Ako manželia bývali na adrese E. I. XXX v podnájme, je
to trojizbový byt, ktorý patrí obci E. I.. Po odchode manželky ostal bývať v tomto byte a za byt mesačne

platí 250 € nájom a 113 € za energie. Nespláca žiadnu hypotéku ani pôžičku. Jeho priemerný čistý
mesačný príjem je vo výške 1 700 € s daňovým bonusom, ktorý poberá celý čas, čiže aj v čase odchodu
manželky v B. XXXX. Od júna 2024 tieto peniaze preposiela manželke. Tvrdil, že keď manželka odišla
z bytu, zobrala so sebou hotovosť vo výške 5 000 €, peniaze boli zo svadby. Manžel po jej odchode
prispieval na deti vo výške po 50 € mesačne na každé dieťa, inak finančne manželke neprispieval,

keďže tvrdil, že zobrala 5 000 € z domu. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a nevlastní žiadne motorové
vozidlo. Do práce chodí autom, ktoré vlastní jeho sestra. Má zriadený jeden osobný účet v H.. Poprel
tvrdenia manželky, že ju bil. Uviedol, že matka s deťmi trávila mnoho času v domácnosti jej matky, s čím
nesúhlasil, keďže on prichádzal o to najkrajšie obdobie, pretože deti boli stále s krstnou a s babkou naD. X. Uviedol, že všetky väčšie nákupy do domácnosti platil on. K výdavkom ešte uviedol poplatok za
odpad, ktorý minulý rok bol 140 €, poistenie za byt je cca 100 € ročne. Má poistenie zodpovednosti, cca
40 €, za mobilný telefón s internetom a televíziou platí mesačne 50 €. S deťmi je v kontakte, pretože

to je určené súdom.

8. Medzi účastníkmi konania ani na poslednom pojednávaní dňa nedošlo k uzavretiu dohody.

9. Z potvrdenia M. I., R. F. L. O. E. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že osoba oprávnená na výživné je

poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 120 € mesačne a poberá rodičovský príspevok vo výške 473,30
€ mesačne od X.X.XXXX do dňa trvania podmienok. Iný príjem nemá. Z lustrácie v R. I. súd zistil, že
pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnancom Z. O. R. O..

10. Z potvrdenia od zamestnávateľa osoby povinnej z vyživovacej povinnosti –M. F. L., A.: XXXXXXXX,
V. J. X.X.XXXX vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda manžela je vo výške 1.905 €.

11. Z potvrdenia od N. E. I. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že manžel je do X.XX.XXXX poslancom N. V.
F. E. I., nie je zamestnancom. Jeho čistý príjme z tejto funkcie predstavuje sumu 201,98 € mesačne.
Odmena je vyplácaná raz ročne v mesiaci január.

12. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 21.3.2024 vyplýva,
že osoba oprávnená na výživné podala oznámenie týkajúce sa priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa opakovane dopúšťa jej manžel od 2.1.2024 a pretrváva to dlhodobo.

13. Podľa ust. § 71 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden
z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

14. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Uvedené ustanovenia Zákona o rodine upravujú vznik a trvanie vyživovacej povinnosti manželov
navzájom, počas trvania ich manželstva a vychádzajú zo zásady rodinného práva, že muž a žena majú
v manželstve rovnaké práva povinnosti (§ 18 a § 19 Zákona o rodine) a zároveň predstavujú základ
pre určenie jej výšky, resp. rozsahu, a to tak, aby v zásade bola zachovaná rovnaká životná úroveň
oboch manželov, s prihliadnutím na starostlivosť o domácnosť. Zákon predpokladá dobrovoľné plnenie

vzájomnejvyživovacejpovinnostimedzimanželmialenvprípade,žetakétoplnenieneposkytujepovinný
manžel oprávnenému dobrovoľne, môže sa tento domáhať návrhom na súde určenia rozsahu tejto
vyživovacej povinnosti a to v prípade, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého
manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade
rovnaká.

17. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka
odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi
ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb
sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska.

Uplatňovanievýživnéhomedzimanželmijepretomožnéajvprípadoch,keďsúnapríkladobajamanželia
zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však
vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Žiaducim stavom je dobrovoľné plnenie vzájomnej
vyživovacej povinnosti, keď jej úprava súdnym rozhodnutím neprichádza do úvahy.18. Vecná legitimácia manželovi vzniká len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní
vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Ide o kogentné

ustanovenie, a preto jeho účinky nemožno vylúčiť.

19. Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako iné druhy
vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia,
bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade"

rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej
oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných,
pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov.

20. Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už
nehovorí o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade

starostlivosti o dieťa. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára
priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému
rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti správne priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje
ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno
porovnávať životnú úroveň manželov.

21. Návrhy v praxi spravidla vyplývajú z rozvratu vzťahov, keď manželia začnú hospodáriť samostatne,
na základe čoho sa prejaví rozdiel v životnej úrovni, často vyvolaný aj tým, že jeden z manželov
v prevažnej miere vykonávajúci starostlivosť o domácnosť z tohto dôvodu nie je schopný dosiahnuť
príjmové pomery druhého manžela. Aplikačná prax potvrdila, že žena má nárok na výživné aj vtedy, keď

využije právo na rodičovskú dovolenku poskytovanú v zmysle pracovných predpisov na zabezpečenie
starostlivosti o dieťa až do troch rokov veku dieťaťa. Ak sa matka dieťaťa rozhodla využiť svoje právo na
predĺženú materskú dovolenku, môže žiadať od svojho manžela, aby ju vyživoval. Na túto vyživovaciu
povinnosť sa prihliada pri určení jeho vyživovacej povinnosti voči iným osobám.( R 81/1965)

22. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého
dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové
pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Nestačí teda vychádzať iba z príjmu oprávneného a povinného, ale aj z konkrétnej
miery ich potrieb danej povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a podobne.

23. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh osoby oprávnenej na výživné na
určenie výživného na manželku bol podaný dôvodne, nakoľko súd mal v konaní preukázanú nižšiu
životnú úroveň manželky oproti životnej úrovni manžela - osoby povinnej z vyživovacej povinnosti,
pričom sa vyžaduje, aby manželia bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nie, mali rovnakú životnú

úroveň. Nižšiu životnú úroveň manželky spôsobila skutočnosť, že je na rodičovskej dovolenke s ich
spoločným maloletým dieťaťom, a nie je zamestnaná vzhľadom na vek dieťaťa, pričom manžel je riadne
zamestnaný a je zároveň aj poslancom obecného zastupiteľstva. Čistý mesačný príjem manžela je cca
1.900 €, pričom príjem manželky tvorí len rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti, čo netvorí
ani polovicu príjmu manžela. Manželka deklarovala svoje výdavky - alikvótna časť na bývanie XXX,XX,-

XXX L. R. XXX,- X., U. XX,-XXX, H. XX,-€, N. XX,-€, C. I. – XX€. Okrem toho zabezpečuje celodennú
starostlivosť o maloleté deti. Manželka opustila spoločnú domácnosť z dôvodu neprimeraného správania
sa manžela k nej. Súd návrh nepovažuje za rozporný s dobrými mravmi, k opusteniu spoločnej
domácnosti a rozpadu manželstva došlo pre správanie sa manžela. Súd mal za preukázané, že životná
úroveň manželov je rozdielna, osoba oprávnená na výživné potrebovala hradiť svoje výdavky a výdavky

na deti len zo sociálnej dávky – rodičovského príspevku, pričom manžel uhrádzal na výživu detí výživné
len v nevyhnutnej miere vo výške 50 € mesačne na dieťa, až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci
samej, a finančne jej musela vypomáhať rodina. Preto súd návrhu čiastočne vyhovel, pretože určenie
manželského výživného vo výške 100,- eur aspoň čiastočne vyrovná rozdielnu životnú úroveň manželov.
Skutočnosť, že manželka – osoba oprávnená na výživné a nie manžel opustil spoločnú domácnosť,

nezbavuje manžela povinnosti prispieť na dorovnanie životnej úrovne manželky. Súd nezistil, žeby
manželka konala v rozpore s dobrými mravmi voči manželovi. V prípade rozvodu manželstva, táto
povinnosť manžela zo zákona zaniká.24. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že je v majetkových, finančných a zárobkových
možnostiach a schopnostiach manžela – osoby povinnej z vyživovacej povinnosti prispievať na výživu
osobe oprávnenej na výživné sumou vo výške 100 eur mesačne, ktorú sumu súd zároveň považuje za

adekvátnu na vyrovnanie životnej úrovne oboch manželov, a ktorú bude manžel poukazovať k rukám
osobyoprávnenejnavýživnéatovždydo10.dňavmesiacivopred,atosúčinnosťouodpodanianávrhu,
t.j. od XX.X.XXXX, nakoľko už v čase podania návrhu bola životná úroveň oboch manželov rozdielna.
Vo zvyšnej časti návrhu osoby oprávnenej na výživné presahujúcej súdom určenú sumu 100 eur súd
návrhzamietolakonedôvodnýapresahujúcimajetkové,zárobkovéafinančnémožnostimanžela-osoby

povinnej z vyživovacej povinnosti. Súd má za to, že takáto suma výživného je dostatočná na dorovnanie
životnej úrovne manželov aj s ohľadom na určenie vyživovacej povinnosti manžela ako otca pre maloleté
deti.

25. Dlh na výživnom od podania návrhu XX.X.XXXX J. XX.X.XXXX F. R. P. X.XXX,XX X. P.: L. D. V. H.
XXXX – XX,XX X., L. XX H. I. XXX € F. F. X.XXX €. Povinnému uložil uhradiť tento dlh k rukám osoby

oprávnenej na výživné v zákonnej lehote 3 dní od doručenia rozsudku.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, keďže nemal za preukázané, že by bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé,
rozhodnúť v zmysle § 55 CMP a tento nárok si žiadny z účastníkov konania ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia
(§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Účastníci konania, ktorí sa tohto práva účinne vzdali, toto právo nemajú.