Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125203577
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125203577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcov: 1/ A. B., C.

B., nar. XX.XX.XXXX bytom D. XXXX/XX, E., štátny občan SR, 2/ F. B., C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D.XXXX/XX,E.,štátnyobčanSR,protižalovaným:1/B.H.-D.,neznámyvlastník,2/B.H.-D.,neznámy
vlastník, 3/ I. H. - D., neznámy vlastník, 4/ J. H. - D., neznámy vlastník, 5/ K. H. - D., neznámy vlastník,
6/ K. H. – D., neznámy vlastník, 7/ L. H. - D., neznámy vlastník, 8/ B. D., neznámy vlastník, 9/ K. C.,
neznámy vlastník, 10/ J. M., neznámy vlastník, žalovaní 1/ až 10/ zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345,, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX,
k. ú. N., obec N., okres E. ako parcela registra „E“ parc. č. XX, orná pôda o výmere 618 m2, a toto v y
p o r i a d a v a tak, že nehnuteľnosť p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcov 1/ a 2/ (do
ich BSM) v podiele 1/1.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť primeranú náhradu žalovanému 1/ vo výške 888,38 eur,
žalovanému 2/ vo výške 126,90 eur, žalovanému 3/ vo výške 126,90 eur, žalovanému 4/ vo výške 126,90

eur, žalovanému 5/ vo výške 888,38 eur, žalovanému 6/ vo výške 126,90 eur, žalovanému 7/ vo výške
126,90 eur, žalovanému 8/ vo výške 3.553,50 eur, žalovanému 9/ vo výške 3.553,50 eur a žalovanému
10/ vo výške 126,90 eur, a to na účet Slovenského pozemkového fondu, č. účtu: IBAN: M. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, VS: 51292025, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2025 domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva žalobcov a žalovaných k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX kat.

územie N., obec N., okres E., ako parcela registra „E“ č. XX - orná pôda o výmere 618 m2 a jeho
vyporiadania tak, že nehnuteľnosť súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobcov 1/ a 2/ v podiele 1/1
(do ich BSM). Zároveň žalobcovia navrhovali uložiť im povinnosť vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku žalovaným primeranú finančnú náhradu. Nárok na náhradu trov konania si neuplatnili.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej
nehnuteľnosti. Podiel žalobcov je 9/28. Žalobcovia tento pozemok obhospodarujú spolu s ďalšími

susednýmipozemkamivichvlastníctve,avšakskutočnosť,žepozemokjevpodielovomspoluvlastníctve
im bráni v plnohodnotnom užívaní. K spôsobu vyporiadania uviedli, že reálne rozdelenie pozemku nie
je účelné s prihliadnutím na jeho výmeru, ako aj z dôvodu, že novovzniknutý pozemok vo vlastníctvenezistených vlastníkov by nemal zabezpečený prístup k existujúcej komunikácii. Primeranú náhradu
navrhovali vo výške 10,-eur/m2

3. Zástupca žalovaných vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 02.06.2025 vyjadril súhlas
so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, berúc najmä do úvahy
zásadu, z ktorej vychádza Občiansky zákonník, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval
v podielovom spoluvlastníctve. Súhlasil aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
ktorý navrhovali žalobcovia, a to prikázaním do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. V tomto

prípade vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti nie je dobré vzhľadom
na veľkosť spoluvlastníckych podielov a jej účelné využitie. K výške primeranej náhrady uviedol, že
predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom území obce Divinka nachádzajúcej sa asi 10 km
od krajského mesta Žilina. Má prístup k miestnej komunikácii cez pozemky vo výlučnom vlastníctve
žalobcov a k inžinierskym sieťam. Podľa územnoplánovacej informácie je určená ako plocha rodinných
domov. Žalobcovia ako primeranú náhradu za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k predmetnej nehnuteľnosti navrhli sumu 10,- eur za m2. Uvedenú sumu považoval za neprimerane
nízku vzhľadom na charakter predmetnej nehnuteľnosti. Zástupca žalovaného 1/ až 10/ urobil prieskum
cien nehnuteľností v katastrálnom území N. a predložil zmluvu o prevode vlastníctva, ktorú v roku
2023 uzatvorila obec Divinka ako predávajúci, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností za kúpnu
cenu 30,- eur za m2. Zmluva je dohľadateľná a zverejnená na webových stránkach obce Divinka.

Nehnuteľnosti z kúpnej zmluvy sa nachádzajú rovnako ako predmetná nehnuteľnosť v intraviláne a v
rovnakej lokalite obce. Polohové zobrazenie nehnuteľností z kúpnej zmluvy (ružová farba) k predmetnej
nehnuteľnosti (žltá farba) v mape GIS priložil. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na stanovisko
Kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k určovaniu primeranej náhrady pri zrušení a vypriadaní
podielového spoluvlastníctva. Na základe uvedeného žiadal, aby súd určil primeranú náhradu vo výške

30,-eur za m2, ktorú budú žalobcovia povinní zaslať na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu
M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX

4. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 01.08.2025 uviedli, že v rámci podrobnejšieho zisťovania
cien nehnuteľností - pozemkov v katastrálnom území N. boli na internetovej stránke obce N., ako aj

v centrálnom registri zmlúv nájdené ďalšie kúpne zmluvy uzatvorené v rokoch 2020- 2025, z ktorých
vyplýva, že cena za prevádzané pozemky sa pohybovala od 7,00 eur do 20,00 eur za 1 m2. Vzhľadom
na skutočnosti verejne dostupné sa môže javiť suma 10 eur/1m2 ako neprimerane nízka, avšak sumu
30 eur/m2 považovali za neprimerane vysokú. S odkazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti súdneho
konania netrvali na pôvodnom návrhu 10,00 eur/m2 a navrhovali sumu za vysporiadanie 20,00 eur/m2.

5. Zástupca žalovaných vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.9.2025 k predloženým kúpnym zmluvám
uviedol, že tieto kúpne zmluvy boli uzatvorené na nehnuteľnosti v inej lokalite obce Divinka. Polohové
zobrazenie nehnuteľností z kúpnych zmlúv k predmetnej nehnuteľnosti v mape GIS priložil. Naopak
nehnuteľnosť z ním predloženej kúpnej zmluvy z obce Divinka sa nachádzala v rovnakej lokalite obce

Divinka ako predmetná nehnuteľnosť. Zároveň kúpne zmluvy boli uzatvorené v roku 2020, 2021, čiže
pri výške primeranej náhrady (v roku 2025) treba zohľadniť infláciu a rast cien nehnuteľností nakoľko je
treba vychádzať z aktuálnej trhovej ceny nehnuteľnosti. Žalobcovia na základe kúpnych zmlúv navrhli
primeranú náhradu vo výške 20,-eur za m2, k nej dospeli len obyčajným priemerom ním navrhovanej
primeranej náhrady a nimi navrhovanej primeranej náhrady zo žaloby. Zástupca žalovaného 1/ až 10/

všakopätovneprehodnotilnavrhovanúvýškuprimeranejnáhradyzapredmetnúnehnuteľnosť. Zdôvodu
hospodárnostikonania,vzhľadomnacharakterpredmetnejnehnuteľnosti(umiestnenievosvahu,prístup
k miestnej komunikácii a inžinierskym sieťam, určená ako plocha rodinných domov) a nakoľko v konaní
nejde o model klasického komerčného predaja nehnuteľnosti navrhoval výšku primeranej náhrady 25,-
eur za m2.

6. Zástupca žalovaných doručil súdu dňa 10.12.2025 podanie, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní z dôvodu porady právneho odboru SPF a súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo v
jeho neprítomnosti, pričom zotrval na výške primeranej náhrady 25,-eur /m2 na základe predložených
kúpnych zmlúv žalobcom. Primeranú náhradu vo výške 20,-eur/m2, navrhovanú žalobcami považoval

za nízku aj s poukazom na Rozsudok Okresného súdu sp. zn. 2C/5/2025 zo dňa 31. júla 2025, ktorým
súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k porovnateľnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú,
N., a to k nehnuteľnosti rovnakého druhu, v porovnateľne rovnakom mieste a čase.7. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 11.12.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol
za účasti žalobcov a v neprítomnosti zástupcu žalovaných, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť podaním
doručeným súdu dňa 10.12.2025.

8. Žalobcovia na pojednávaní uviedli ku kúpnej zmluve predloženej SPF, že to si kupovali od obce
pri domoch, čo mali nevysporiadané parcely a boli to C-čkové parcely a oni majú v E-čku. Dohľadali
na internete, takisto aj na stránke obce 4 zmluvy od roku 2020 a dokonca až do roku 2025, kde boli
predávané za sumy od 7 ,-eur do 20,- eur. Napríklad zmluva z 9.4.2025 - tam predávali za 20,- eur a

bola to C parcela. Potom je kúpna zmluva z roku 2024, je C parcela a tam obec predávala za 7,- eur.
Potom ďalšia je kúpna zmluva z roku 2021 a tam bola suma 10,-eur. A potom je ešte z roku 2020 a tam
bola tiež E parcela z 2020 tam bola suma 10,- eur. Na predmetný pozemok aj tak nie je prístup, je to
v E-čku, takže tie metre nemusia asi korešpondovať, lebo neurobili geometrický plán. Oni kúpili tretinu
toho pozemku v roku 2014 a odvtedy sa to snažia vyporiadať. So SPF komunikovali, avšak vznášali
voči nim stále nové požiadavky, od obce toľko potvrdení museli doniesť, že či tí ľudia tam sú, nie sú,

čo tam obec plánuje. Stále muselo byť nové potvrdenie, a stále sa muselo niečo zaplatiť. Tých ľudí
nevedia dohľadať a v podstate ani štát. Z SPF im povedali, že pokiaľ nie sú väčšinoví vlastníci toho
pozemku, tak to pozemkový fond nepredá a musia ísť formou žaloby. SPF im dal najvyššiu cenu, čo
našiel na internete a už sa ani nebavil s tým, že oni mu poslali, čo oni dohľadali na internete ako laici a
neprihliadol na to. Cena navrhovaná SPF sa im zdala vysoká na to, že to je pozemok, ktorý nemá žiadnu

inú prístupovú cestu a nikto sa k nemu nedostane, ak nepôjde cez ich pozemok, pre nikoho nebude mať
žiadnu výpovednú hodnotu. Chcú si to dať do poriadku, aby sa to kosilo.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledujúci skutkový
stav:

10. Z Listu vlastníctva č. XXXX k. ú. N., obec N., okres E. zo dňa 27.3.2025 (č. l. 4 - 5 spisu a podľa stavu
overeného súdom ku dňu vyhlásenia rozsudku), mal súd zistené, že žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaní 1/- 10/
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcely registra „E“ č. XX o výmere 618 m2 orná pôda,
umiestnená v zastavanom území obce. Žalobcovia 1/ a 2/ sú zapísaní ako spoluvlastníci (v BSM) pod B

13 v podiele 9/28, žalovaný 1/ pod B 1 v podiele 1/16, žalovaný 2/ pod B 2 v podiele 1/112, žalovaný 3/
pod B 3 v podiele 1/112, žalovaná 4/ pod B 4 v podiele 1/112, žalovaná 5/ je zapísaná pod B 5 v podiele
1/16, žalovaná 6/ pod B 6 v podiele 1/112, žalovaná 7/ pod B 7 v podiele 1/112, žalovaný 8/ pod B 8 v
podiele 1, žalovaná 9 pod B 9 v podiele 1 a žalovaná 10 pod B 10 v podiele 1/112.

11. Obec Divinka na žiadosť žalobcov oznámila listom zo dňa 29.1.2025, že žalovaní 1/ - 10/ nemajú
trvalý pobyt v obci podľa evidencie občanov (č. l. 9 spisu).

12. Podľa potvrdenia MV SR, sekcia verejnej správy, odbor osobných evidencií a registrov, oddelenie
správy registrov zo dňa 21.1.2025 sa osoby žalovaných 1/ až 10/ v registri nenachádzajú, prípadne sa

podľa zadaných identifikačných znakov nedajú jednoznačne určiť (č. l. 6-8 spisu).

13. Farnosť Divinka na žiadosť žalobcov o podanie informácie o osobách žalovaných 1/ až 10/ uviedla,
že im uvedené údaje nemá ako zistiť, nech sa obrátia na obec alebo kataster (č. l. 11 spisu).
14. Podľa potvrdenia obce Divinka z 29.1.2025 je predmetný pozemok v rámci schváleného územného

plná obce určený ako plocha rodinných domov. K prevodu pozemku nemá výhrady, na pozemku
neplánuje v budúcnosti verejnoprospešnú stavbu a nemá vedomosť o trhovej cene podobných
pozemkov v mieste obvyklej (č. l. 10 spisu).

15. Zástupca žalovaných predložil polohové zobrazenie dotknutej parcely (č. l. 26, 30 spisu).

16. Žalobcovia na účely určenia výšky primeranej náhrady predložili Kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa
27.10.2020 medzi obcou Divinka a fyzickými osobami, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnosti - parcele registra „E“ v k. ú. N. za kúpnu cenu 10,-eur za m2; Kúpnu
zmluvu uzatvorenú dňa 15.7.2024 medzi obcou Divinka a fyzickou osobou, predmetom ktorej bol predaj

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti - parcele registra „C“ v k. ú. N. za kúpnu cenu 7,-eur za m2;
Kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 05.05.2021 medzi obcou Divinka a fyzickými osobami, predmetom ktorej
bol predaj spoluvlastníckych podielov na totožnej nehnuteľnosti ako v prípade zmluvy z 15.7.2024 v k.
ú. N. za kúpnu cenu 10,-eur za m2; Kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 9.4.2025 medzi obcou Divinka afyzickými osobami, predmetom ktorej bol predaj časti parcely registra „E“ vyčlenenej ako parcela „C“ o
výmere 8m2 za kúpnu cenu 20,-eur za m2 (č. l. 53 - 70 spisu).

17. Zástupca žalovaných predložil súdu Kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 6.11.2023 medzi obcou Divinka
a fyzickými osobami, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností - parciel registra „C“ v k. ú. N. za kúpnu
cenu 30,-eur za m2 (č. l. 27- 30 spisu), ako aj rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/5/2025 s
určenou výškou primeranej náhrady za nehnuteľnosti v k. ú. N. v sume 30,-eur/m2 spolu s ich polohovým
zobrazením (č. l. 92-96 spisu).

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 136 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 141 ods.1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods.1, 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb., pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov spisukoná pred
súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti
uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak
vlastníckeprávoštátuaneznámychvlastníkovjesporné;obdobnepostupujesprávcavoveciachlesných

pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo
nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore

popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje
správca.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1
vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z., fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených

v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák.. Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre
náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu
nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania
žiadosti.

19. Súd prioritne konštatuje, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaní 1/ až 10/ sú
v evidencii katastra nehnuteľností vedení ako neznámi vlastníci, pri ktorých nie je možné zistiť či
skutočne žijú, ich prípadných právnych nástupcov, miesto pobytu a pod.. Slovenský pozemkový fond ako
zástupca žalovaných túto skutočnosť v konaní nerozporoval. Vo vzťahu k možnej identifikácii uvedenýchžalovaných sa nepodarilo súdu ani z dokladov predložených žalobcom zistiť bližšiu identifikáciu
žalovaných, či ešte žijú, či majú právnych nástupcov. Z predloženého vyjadrenia Obce Divinka, Farnosť
Divinka, ako ani z lustrácie v Registri obyvateľov SR nevyplynula žiadna konkrétna osoba, ktorú by

bolo možné bez pochybností stotožniť so žalovanými 1/ až 10/. Vzhľadom na vykonané dokazovanie
potom súd vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosti s nezistenými vlastníkmi, ktorých zo
zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi
náhradu.Existencia,pobytaniprávninástupcoviažalovanýchniesúznámi,ideopozemoksnezistenými
vlastníkmi, s ktorým nakladá Slovenský pozemkový fond. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné

ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámych vlastníkov
(žalovaných 1/ až 10/), ktorý nakladá s predmetným pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č.
180/1995 Z. z. Nesprávnosť zápisu v katastri nehnuteľností ani po dodatočnom šetrení preukázaná
nebola.

20. K danej problematike súd dáva do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pod sp. zn. 8Cdo/69/2023 zo dňa 14.08.2024, v rámci ktorého Najvyšší súd konštatoval, že
pojmovým znakom nezisteného vlastníka je „nezistenosť identifikačných údajov" (viď obdobne aj sp.
zn. 6Cdo/11/2016, sp. zn. 7Cdo/238/2021). Pri označení nezisteného vlastníka ako strany sporu je
nevyhnutné vychádzať zo zápisu jeho označenia na LV v katastri nehnuteľností. Zákon pritom presnú
formu nepredpisuje. Na základe doterajšej judikatúry najvyššieho súdu (viď sp. zn. 8Cdo/31/2018 a

tiež sp. zn.7Cdo/238/2021) súd ďalej konštatuje, že pojem „nezistený vlastník“ je právna fikcia osoby,
ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. Procesnoprávna subjektivita je priznaná
aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom), u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia
logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením
fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného vlastníka), pri

ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna
subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka
umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a
zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje

zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností. V uvedenom smere pritom najvyšší súd už v minulosti v rozhodnutí sp. zn.
8Sžo/31/2013 vyslovil záver, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania má pochybnosti
o ich splnení, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne,
teda vec musí prejednať. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu

rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného s podielom žalovaných nakladá Slovenský pozemkový fond v zmysle ustanovenia §
8 ods. 1 písm. d) v spojení s ustanovením § 16 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995 Z. z., tohto zákona,
zároveň je ich zákonným zástupcom.

21. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu. Ak teda nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník
môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. V konaní o zrušení
spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového

spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Ak je predmetom
spoluvlastníctva pozemok, musí mať nehnuteľnosť, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu,
samostatné parcelné číslo.

22. V prejednávanej veci sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.

Keďže nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o zrušení spoluvlastníctva, boli splnené podmienky
podľa citovaného ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby o návrhu jedného z podielových
spoluvlastníkov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol súd.

23. Citované ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, okrem určenia základných zákonných hľadísk,

rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné využitie
veci) upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktoré musí z úradnej povinnosti súd skúmať v takom
zákonom určenom poradí, pričom v tomto prípade návrhmi strán na spôsob vyporiadania nie je viazaný.Bolo preto povinnosťou súdu nehľadiac na žalobcami navrhovaný spôsob vyporiadania zaoberať sa
otázkou reálnej deľby nehnuteľnosti ako s prvou možnosťou v zákonom určenom poradí.

24. Reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých
spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná (z technického hľadiska) a jej rozdelenie
je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. V konaní
o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti

spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V danej veci bolo nesporné, že nehnuteľnosť sa
síce nachádza v zastavanom území obce a teda jej rozdeleniu nebráni zákaz drobenia pozemkov,
avšak reálne rozdelenie nie je hospodárne, účelné, a teda ani dobre možné. Dôvodom je väčší počet
spoluvlastníkov - 11 a pomerne nízka výmera pozemku, kedy by rozdelenie na 11 pozemkov neviedlo
k účelnému využitiu novovytvorených pozemkov.

25. Súd tak pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania nehnuteľností, ktorý vyplýva zo zákonného
ustanovenia § 142 ods. 1 OZ a to prikázaním predmetných nehnuteľností za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V tejto súvislosti súd vychádzal z tej okolnosti, že
predpokladom vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom je skutočnosť, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí.
Súhlas s prikázaním nehnuteľnosti za primeranú náhradu prejavili len žalobcovia. Pri vyporiadaní
spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliada aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využite veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Veľkosť
spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. Pod účelným využitím

veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní veci
jednémualeboviacerýmspoluvlastníkomjenutnéprihliadaťajnato,abysavytvorilipriaznivépodmienky
na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových
sporných situácií.

26. V podmienkach prejednávanej veci mali iba žalobcovia záujem na prikázaní pozemku do ich
vlastníctva z dôvodu jeho účelného využívania.

27. V súdenej veci preto dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti spôsobom navrhovaným

žalobcami. Zástupca žalovaných so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a
prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcov s vyplatením primeranej finančnej náhrady súhlasil. Súd
zároveň z vykonaného dokazovania nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že by ponechal spoluvlastnícky stav
nezmenený, keď v konaní zároveň zostalo nesporné, že žalobcovia majú záujem na vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva k pozemku z dôvodu jeho účelného využívania. Súd preto v súlade so
žalobným návrhom podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných k predmetnej nehnuteľnosti zrušil
a nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalobcov 1/ a 2/ v podiele 1/1 (do ich BSM ).

28. Sporná medzi stranami ostala výška primeranej náhrady. Žalobcovia pôvodne navrhovali sumu 10,-

eur/m2 a žalovaný 30,-eur/m2. V priebehu konania strany predložili listinné dôkazy, na základe ktorých
navrhovala strana žalobcov výšku primeranej náhrady 20,-eur/m2 a strana žalovaných 25,-eur/m2.

29. Súd po zhodnotení predložených dôkazov - kúpnych zmlúv a rozsudku Okresného súdu Žilina sp.
zn. 2C/5/2025, so zohľadnením umiestnenia pozemku v k.ú. obce Snežnica, ktorá je vzdialená len 10 km

od krajského mesta Žilina a zároveň s ohľadom na to, že ide o pozemok určený podľa územného plánu
obce ako plocha rodinných domov a k pozemku by nebol zabezpečený prístup inak iba cez pozemky
žalobcov, dospel k záveru, že primeranej výške náhrady zodpovedá suma 23,-eur/m2.

30. Civilný sporový poriadok ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie,

je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný
prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného
prípadu,anavrhovaťapredkladaťdôkazypretietoskutočnosti,jezásadnevecoustránsporu,naktorých
spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie voveci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy
k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný
sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú

zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V
rámci dokazovania platí zásada, že strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Inak
povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ
svojho rozhodnutia (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 692-693, resp.

696-697).

31. Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je
to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
podobnej veci predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci (stanovisko

Občianskoprávneho kolégia NS SR z 20.10.1997, Cpj 31/97). Je to teda cena, ktorá je obvyklá na danom
mieste a v čase rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny
celej veci, nie ako cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Všeobecná cena by mala
vyjadrovaťcenunehnuteľnostivzávislostiodjejdruhu,veľkosti,výmery,kultúry,bonity,aleajsozreteľom
na danom mieste a čase existujúcu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného)

druhu. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde
sanachádza.Preurčenievšeobecnejcenynehnuteľnostijerozhodujúcistavvčasevyhláseniarozsudku
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd nemôže povinnosť určiť všeobecnú cenu
nehnuteľnosti preniesť na iný subjekt, napr. znalca. Všeobecná cena môže byť tak vyššia, ako aj nižšia
ako cena určená podľa cenových predpisov. Iba všeobecná cena nehnuteľností zistená v rozhodnom

čase je rozhodujúcou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 18/2000 uverejnený v ZSP pod č. 52/2000).

32. Žalobcovia na odôvodnenie nimi navrhovanej výšky primeranej náhrady 20,-eur/m2 predložili kúpne
zmluvy, na základe ktorých sa predávali pozemky v k. ú. M. v sumách 7,-eur až 20,-eur/m2. Súd v

tomto smere zistil, že v prípade zmluvy z roku 2020 sa jednalo iba o prevod spoluvlastníckeho podielu
na pozemku za 10,-eur/m2 a nie celého pozemku a navyše ide o zmluvu z obdobia pred viac ako 5
rokmi a teda cena je neaktuálna. V prípade zmlúv z roku 2021 a 2024 ide o prevod spoluvlastníckych
podielov na totožnom pozemku, kedy je zrejmé, že pôvodne boli v roku 2021 prevádzané iba niektoré
spoluvlastnícke podiely za sumu 10,-eur/m2 a následne v roku 2024 došlo k prevodu zvyšného podielu

na totožnej nehnuteľnosti za 7,-eur/m2. Uvedené zmluvy vzhľadom na takto realizované postupné
prevody spoluvlastníckych podielov, kedy dokonca cena v roku 2024 bola nižšia, v porovnaní s rokom
2021 (pravdepodobne z dôvodu predchádzajúcich prevodov), preto nemajú výpovednú hodnotu pre
rozhodnutie súdu a navyše sa pozemok nachádza v inej lokalite obce. Pokiaľ ide o zmluvu z roku
2025, v zmysle ktorej bol dojednaný prevod vlastníctva k pozemku v intraviláne za 20,-eur/m2 súd

poukazuje, že opätovne ide o pozemok nachádzajúci sa v inej lokalite - časti obce a ide o prevod iba
časti z pozemku o výmere 8m2. Z kúpnej zmluvy z roku 2023 predloženej žalovanými súd zistil, že ide
o predaj pozemkov v intraviláne obce a v totožnej lokalite, v akej sa nachádza prejednávaný pozemok,
avšak nejde o porovnateľný pozemok vzhľadom na druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a nízku
výmeru 24 m2 a 27 m2. Z predloženého rozsudku OS Žilina sp. zn. 2C/5/2025 súd zistil, že cena

bola určená dohodou zmluvných strán vo výške 30,-eur/m2, pričom ide o pozemok v extraviláne. Súd
poznamenáva, že v prípade všetkých predložených listinných dôkazov, ide o cenu dojednanú na základe
zmluvnej autonómie strán, avšak vzhľadom k tomu, že súdu neboli predložené iné dôkazy (znalecký
posudok, vyjadrenie realitných kancelárií, realitné ponuky), súd pri určení výšky primeranej náhrady
musel vychádzať len z takto predložených dôkazov. Po ich vyhodnotení jednotlivo a vo vzájomnej

súvislostidospelkzáveru,žeprimeranejvýškenáhradyzodpovedásuma23,-eur/m2.Akoužsúduviedol
zmluvy predložené žalobcami - za rok 2020, 2021 a 2024 neboli relevantným podkladom pre určenie
výšky primeranej náhrady. Kúpna cena 20,-eur dohodnutá v kúpnej zmluve z roku 2025 sa vzťahuje
k nehnuteľnosti, ktorá nie je v totožnej lokalite ako prejednávaný pozemok a ide o prevod iba časti
pozemku o výmere 8m2 a pokiaľ ide o kúpnu cenu 30,-eur dohodnutú v zmluve z roku 2023, ide o

pozemok v rovnakej lokalite, avšak neporovnateľnej výmery a druhu ako prejednávaný pozemok. Súd
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žiaden z predložených dôkazov neodôvodňuje
výšku primeranej náhrady 20,-eur/m2 navrhovanej žalobcami a ani primeranej náhrady navrhovanej
žalovanými 25,-eur/m2. Súd poukazuje na to, že suma 20,-eur je neprimerane nízka vzhľadom napredloženú zmluvu SPF z roku 2023 a rozsudok OS Žilina z 2025, avšak ani suma 25,-eur nie je
adekvátna, nakoľko je zrejmé, že uvedený pozemok nie je prístupný z miestnej komunikácie. Prístup by
bol možný len cez pozemky žalobcov, čo by nepochybne v prípade napr. predaja pozemku znižovalo

jeho hodnotu nakoľko bez prístupu na pozemok by bolo obmedzené jeho účelné využitie.

33. Výška primeranej náhrady pre žalovaných potom predstavuje vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho
podielu a výmeru vyporiadanej nehnuteľnosti 618 m2 nasledovnú sumu:
1/ žalovaný 1/ podiel 1/16 suma 888,38 eur (23 eur x (1/16* 618 m2)).

2/ žalovaný 2/ podiel 1/112 suma 126,90 eur (23 eur x (1/112* 618 m2)).
3/ žalovaný 3/ podiel 1/112 suma 126,90 eur (23 eur x (1/112* 618 m2)).
4/ žalovaná 4/ podiel 1/112 suma 126,90 eur (23 eur x (1/112* 618 m2)).
5/ žalovaná 5/ podiel 1/16 suma 888,38 eur (23 eur x (1/16* 618 m2)).
6/ žalovaná 6/ podiel 1/112 suma 126,90 eur (23 eur x (1/112* 618 m2)).
7/ žalovaná 7/ podiel 1/112 suma 126,90 eur (23 eur x (1/112* 618 m2)).

8/ žalovaný 8/ podiel 1/4 suma 3553,50 eur (23 eur x (1/4* 618 m2)).
9/ žalovaná 9/ podiel 1/4 suma 3553,50 eur (23 eur x (1/4* 618 m2)).
10/ žalovaná 10/ podiel 1/112 suma 126,90 eur (23 eur x (1/112* 618 m2)).

34. Súd preto žalobcov 1/ a 2/ zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady žalovaným 1/ až 10/ podľa

výšky spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam tak, že sú povinní zaplatiť primeranú náhradu
žalovanému 1/ vo výške 888,38 eur, žalovanému 2/ vo výške 126,90 eur, žalovanému 3/ vo výške 126,90
eur, žalovanému 4/ vo výške 126,90 eur, žalovanému 5/ vo výške 888,38 eur, žalovanému 6/ vo výške
126,90 eur, žalovanému 7/ vo výške 126,90 eur, žalovanému 8/ vo výške 3.553,50 eur, žalovanému 9/
vo výške 3.553,50 eur a žalovanému 10/ vo výške 126,90 eur, a to na účet Slovenského pozemkového

fondu, č. účtu: IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX, a to v lehote do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

35. Vzhľadom na výšku primeranej náhrady súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP vyhovel
návrhu žalobcov, a určil dlhšiu lehotu na plnenie a to 30 dní, aj s prihliadnutím na to, že zástupca

žalovaných uvedenú lehotu nenamietal.

36. Podľa § 257 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“ ), výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na ich
náhradu nepriznal. Aj keď bolo vyhovené návrhu žalobcov na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, keďže súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom navrhnutým žalobcami, z
tohto hľadiska boli v konaní úspešní a patrila by im náhrada trov konania, súd však pri rozhodovaní o
trovách konania zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

39. Súd zohľadnil špecifickú povahu konaní tohto druhu. V konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, hoci je konaním sporovým, nie je rozhodujúce, kto zo spoluvlastníkov podal návrh vo veci
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní
proti druhému, nevyhnutne v postavení žalovaného. V tomto konaní ide o špecifickú situáciu a je
potrebné prihliadať predovšetkým na to, že účastníci majú na oboch stranách tak postavenie žalobcu,
ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním

návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo
žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Súd zároveň zohľadnil
aj postavenie zástupcu žalovaného, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a jeho oprávnenie
nakladať s nehnuteľnosťami je obmedzené, činnosť vykonáva vo verejnom záujme a v záujme ochrany

pôdneho fondu vo vlastníctve Slovenskej republiky. Navyše žalobcovia si nárok na náhradu trov konania
neuplatnili.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.