Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123200071
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123200071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXX, D., proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, 2. E. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. XX, H., I. H., 3. J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. E., toho času bytom C. XXX,
C. E., 4. L. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, 5. H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, 6. M. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, 7. N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. X, K., zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. MUZIKA, s. r. o., so sídlom Farská 39, Nitra, IČO: 50 104 772, 8. H. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E. XX, K., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. septembra 2024 č. k. 16C/1/2023-171 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 7. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a 8. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému v 7.
rade proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovaným v 1., 2., 3., 4.,

5., 6. a 8. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 485 Občianskeho zákonníka, §
137 písm. c/ CSP. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že v žalobe špecifikované
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke K. B., P. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX.
Žalobuodôvodniltým,žespolusožalovanýmv7.rade,A.B.aM.B.boliakodedičia(synovia)účastníkmi
dedičského konania po poručiteľke - matke K. B., vedeného JUDr. Helenou Rozborovou, notárkou
ako súdnym komisárom Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 22D/568/2004. Žalovaný v 7. rade, ktorý

sa na pojednávaní v predmetnom dedičskom konaní vydával za žalobcu, sa zúčastnil na pojednávaní
s plnomocenstvom, podľa ktorého mal žalovaný v 7. rade splnomocniť žalobcu na zastupovanie v
dedičskom konaní. Pritom žalobca sa predmetného pojednávania vôbec nezúčastnil. Žalovaný v 7.
rade, vydávajúc sa za žalobcu a na základe plnomocenstva za oboch súhlasil s dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, ktorá je špecifikovaná v časti IV. Osvedčenia o dedičstve a ktorou sa žalovaný
v 7. rade stal jediným nadobúdateľom dedičstva po poručiteľke K. B.. Predmetné osvedčenie teda
za oboch podpísal iba žalovaný v 7. rade bez toho, aby disponoval oprávnením od žalobcu na jeho

zastupovanie a podpisovanie v jeho mene (žalovaný v siedmom rade totiž využil to, že sa žalobca o
dedičskom konaní a pojednávaní nedozvedel, a tak využil situáciu, zúčastnil sa na ňom, vydávajúc sa za
žalobcu a zároveň, aby jeden účastník „nechýbal“, splnomocnil žalobcu (za ktorého sa vydával), aby ho
zastupoval). Keďže žalobca spornú dohodu dedičov nepodpísal, ani s ňou nevyslovil súhlas, absentuježalobcov prejav vôle smerujúci k dohode, pričom absencia prejavu spôsobuje absolútnu neplatnosť
dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva podľa § 34, 37, resp. 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Na základe takto neplatnej dohody a z nej vychádzajúceho osvedčenia o dedičstve bol vykonaný

zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dedičstva, do katastra nehnuteľností
v prospech žalovaného v 7. rade. Ide teda o nesúlad medzi skutočným právnym stavom a stavom
zapísaným vo verejnom registri, čo zakladá žalobcov naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva poručiteľky k sporným nehnuteľnostiam v čase jej smrti, pretože je potrebné obnoviť stav pred
zápisom osvedčenia o dedičstve vychádzajúceho neplatnej dohody dedičov, keďže takáto dohoda nikdy

nebola uzatvorená, a teda je právny stav taký, že dedičstvo po poručiteľke nebolo prejednané.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci predovšetkým skúmal vecnú legitimáciu, pričom
dospel k záveru, že konania sa zúčastnili všetci zákonní dedičia a nebolo preukázané, že by existovali
iné osoby oprávnené dediť, v dôsledku čoho je legitimácia tak na strane žalobcu, ako aj žalovaných
zachovaná. Žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, pričom

jedným z nevyhnutných predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem, ktorý nie
jepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhoprávnehopredpisu.Vdanomprípadenaliehavýprávny
záujem nevyplýva z osobitného predpisu, a preto súd musí mať preukázanú existenciu naliehavého
právneho záujmu určovacej žaloby v každom štádiu konania, inak (a to bez skúmania vecnej stránky
žaloby), musí žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu

ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie,
po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súd prvej inštancie
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16. 12. 2010, v ktorom bol vyjadrený
nasledovný právny záver: „Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá

vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v
čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti,
ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie
žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok
poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti

vlastníkom veci“.

1.3. Súd prvej inštancie tak následne skúmal, či má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, a síce, že nehnuteľnosti, ktoré boli preukázateľne prejednané v dedičskom konaní vedenom na
Okresnom súde Nitra sp. zn. 22D/568/2004, by mali patriť do dedičstva po poručiteľke K. B.. Vo svojej

podstate, v konaní nebolo sporné, že poručiteľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou predmetných
nehnuteľností (vo vzťahu ku ktorým žalobca žiada, aby patrili opätovne do dedičstva), avšak sporné boli
skutočnosti, ktoré nastali po jej smrti, t. j. platnosť dohody dedičov, z dôvodu, že žalovaný v 7. rade sa
mal vydávať v dedičskom konaní za žalobcu. Poukázal na judikatúru NS SR v otázke, či možno v konaní
o žalobe na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, respektíve, že poručiteľka bola ku dňu smrti

vlastníčkou predmetných nehnuteľností, prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali až po smrti poručiteľa,
a na prijaté závery, že okolnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie
súdu. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, pretože v prípade pozitívneho výroku by sa žalobca ani nedomohol svojich práv, vzhľadom na to,
že dedičstvo už prejednané bolo. Ďalej, podľa názoru súdu, žalobe nebolo možné vyhovieť, pretože v

prípade vyhovujúceho výroku by súd preukázateľne, avšak neprípustne spôsobil jeho nevykonateľnosť,
pretože predmetom prejednania (ani dodatočného) nemôže byť majetok, ktorý už v dedičskom konaní
prejednaný bol. Takáto vada konania by následne spôsobila aj prekážku právoplatne rozhodnutej veci,
keďže súd by takýmto postupom obchádzal ustanovenia o dedičskom konaní. Žaloba žalobcu, ktorý
sa v tomto konaní domáhal určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, respektíve, že vlastníkom

týchto nehnuteľností bola poručiteľka, predstavuje nesprávne zvolený procesný nástroj ochrany práv
žalobcu. Je teda evidentné, že podanou žalobou sa neodstráni spornosť práv, pretože i v prípade
vyhovujúceho výroku by nemohlo prísť k otvoreniu dedičského konania vo vzťahu k nehnuteľnostiam,
ktoré už preukázateľne boli predmetom dedičského konania. Podľa názoru súdu, žaloba o určenie, že
nehnuteľnosť (nehnuteľnosti) patrí do dedičstva (v tomto obsahovom kontexte aj žalobný výrok znejúci

na určenie, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností) má význam predovšetkým
v prípadoch, ak určitá vec nebola prejednaná a mohla by patriť do dedičstva. V prejednávanej veci
však nehnuteľnosti preukázateľne prejednané boli v dedičskom konaní, pričom ich vlastníkom sa stal
žalovaný v 7. rade. Nie je zrejmé, prečo sa žalobca nedomáhal svojich práv skôr, aj napriek tomu, ževedel o smrti svojej matky a bol aj na pohrebe, pričom mal k dispozícií žalobu podľa § 485 Občianskeho
zákonníka, ergo žalobu na ochranu oprávneného dediča.

1.4. Podľa názoru súdu predmetné konanie a žalobou uplatnený nárok, nemôže slúžiť ani ako
prieskum právoplatne skončeného dedičského konania, ktoré bolo vedené po poručiteľke K. B. na
Okresnom súde Nitra sp. zn. 22D/568/2004. Rovnako súd nemôže v tomto konaní skúmať správnosť
a zákonnosť procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu dedičského rozhodnutia. Súd nemôže
suplovať to, čo malo byť predmetom odvolacieho konania. Vzhľadom na uvedené, súd zamietol návrh

na vykonanie dokazovania výsluchom notárky JUDr. Heleny Rozborovej (pričom právny zástupca
žiadal, aby sa výsluchom ujasnila otázka jej procesného postupu a konania vo veci), pretože žalobu
súd zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rovnako
zamietolajnávrhynavykonanieznaleckéhodokazovaniaustanovenímznalcazodborupísmoznalectvo,
poskytnutím súčinnosti súdu na zabezpečenie originálov podpisov, pretože súd v tomto konaní nemôže
riešiť skutočnosti, ktoré nastali v dedičskom konaní, t. j. až po smrti poručiteľky. Žalobca nesprávne a

oneskorene zvolil prostriedok ochrany svojich práv a podanou žalobou nemožno konvalidovať dlhodobú
nečinnosť žalobcu, pretože je logické, že ak nehnuteľnosti boli predmetom dedičstva po poručiteľke
K. B., nemožno opätovne tieto v dedičskom konaní prejednávať (čo by nastalo v prípade pozitívneho
vyhovujúceho výroku súdu) pre existenciu prekážky veci právoplatne rozhodnutej, na ktorú súd prihliada
z úradnej povinnosti, v dôsledku čoho ani vyhovujúci výrok by žalobcovi nepomohol. Okrem toho,

skutočnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľky, sú bezvýznamné, pretože požadované určenie sa tu
vzťahuje ku dňu smrti, pričom v konaní ani nebolo sporné, že ku dňu svojej smrti bola vlastníčkou
predmetných nehnuteľností poručiteľka K. B., ak by nebola, nehnuteľnosti by logicky nemohli byť
predmetom ani dedičského konania. Nie je možné ignorovať právoplatne skončené dedičské konanie,
z ktorého spisu navyše vyplýva, že dedičského konania sa naposledy nezúčastnil práve žalovaný v 7.

rade.

1.5. K možnosti preskúmavania dohody o vyporiadaní dedičstva v sporovom konaní sa vyjadril aj
Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 4Co/393/2012 zo dňa 23. 01. 2024, a to v konaní, ktorého predmetom
bolo určenie neplatnosti dedičskej dohody, uvádzajúc, že rozhodnutie súdu vydané v sporovom konaní,

že dohoda o vyporiadaní dedičstva je neplatná, by nemohlo mať vplyv na účinky a vykonateľnosť
osvedčenia podľa § 175zca ods. 1 písm. c) OSP. Právny názor, podľa ktorého by platnosť dohody
uzavretej v konaní o dedičstve bolo možné preskúmať v sporovom konaní, by viedol k neprijateľným
dôsledkom. Znamenal by totiž, že by sa opätovne rozhodovalo o otázke, o ktorej už bolo vo vzťahu
medzi dedičmi právoplatne rozhodnuté.

1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu v
zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 7., ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcovi, ktorý nedosiahol žiaden materiálne merateľný
úspech. Ostatným žalovaným v 1. až 8. rade (s výnimkou žalovaného v 7. rade), súd nárok na náhradu

trov konania proti žalobcovi nepriznal, pretože títo náhradu trov konania nepožadovali. Zároveň súd
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, tieto netvrdili ani strany sporu.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonomstanovenejlehoteodvolanie,namietajúc,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nesprávne
právne posúdenie veci vidí žalobca najmä v tom, že súd prvej inštancie zastal taký názor, že nemá
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podľa judikatúry je žaloba o
určenievlastníckehopráva(vovšeobecnosti)dôvodnávtedy,akjenalistevlastníctvazapísanýnamiesto

žalobcu žalovaný (napr. NS SR sp. zn. 3Cdo/44/2008). Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 7Cdo/291/2019, ako i sp. zn. 1Cdo/26/2007. Podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že je
daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva poručiteľa, resp. že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po ňom vtedy, ak je na liste vlastníctva zapísaná iná osoba. Fakt, že vlastnícke právo
poručiteľky v čase jej smrti k sporným nehnuteľnostiam je medzi stranami nesporné, nemá (nemôže

mať) za následok nedôvodnosť žaloby o určenie jej vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v čase
smrti, resp. o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva, ale práve naopak, potvrdzuje to jej
dôvodnosť a odôvodňuje rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku (§ 282 CSP). V tomto konkrétnom
spore v konaní pred súdom prvej inštancie je stav síce taký, že (celkom zjavne) nie je sporné, žeporučiteľka bola v čase smrti vlastníčkou sporných nehnuteľností, ale napriek tomu na liste vlastníctva
je nesprávne zapísaná tretia osoba, ktorej právny titul na zákonný zápis neexistuje. Na liste vlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam teda stále má byť zapísaná poručiteľka, aby bolo možné sporné nehnuteľnosti

riadne „predediť“. Zmyslom podanej určovacej žaloby je teda odstránenie nesprávneho zápisu v katastri
nehnuteľností a obnovenie posledného nesporného zápisu, aby následne, inštitútom dedenia bolo
možné vlastnícke právo poručiteľky zákonným spôsobom vysporiadať. Na základe takéhoto rozsudku
by bol vykonaný záznam na príslušných listoch vlastníctva v prospech poručiteľky a na základe takéhoto
zápisu v katastri nehnuteľností by bolo dedičstvo prejednané. Účelom podanej žaloby je práve zvrátiť

protiprávny stav, že v dedičskom konaní bolo nesprávne rozhodnuté o schválení dedičskej dohody,
ktorá je neplatná. Ďalej žalobca namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie,
a to vyhotovenie znaleckého posudku znalcom z odboru písmoznalectvo a poskytnutie súčinnosti
súdom prvej inštancie na získanie originálov podpisov od dotknutých osôb, pričom dôvodom navrhnutia
takéhoto dôkazu bolo preukázanie, že dedičská dohoda nebola uzatvorená platne pre absenciu jeho
vôle k jej uzatvoreniu, čoho výsledkom je, že dedičstvo nebolo prejednané, a teda nie je dôvod, aby

bola na príslušných LV zapísaná iná osoba ako poručiteľka, a to až do prejednania dedičstva v súlade
so zákonom. Súd prvej inštancie mu tak znemožnil účinne realizovať jeho prostriedky procesného
útoku v zmysle § 149 CSP. Okrem toho, súd odmietol jemu poverenému znalcovi zapožičať po
vyhlásení rozsudku spis na účely vyhotovenia znaleckého posudku, aby mohol znalecký posudok doložiť
k odvolaniu, resp. v rámci odvolacieho konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 7. rade, udávajúc, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za vecne správne a zákonné, argumentáciu žalobcu v odvolaní v celom rozsahu za
irelevantnú a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil. Ostatní žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásením
rozsudku a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia

§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdil.

5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že
vžalobešpecifikovanénehnuteľnostipatriadodedičstvapoporučiteľke(jehonebohejmatke)K.B.,P.H.,

nar.XX.XX.XXXX,zom.XX.XX.XXXX,naposledybytomD.XX.Žalobuodôvodniltým,žešpecifikované
nehnuteľnosti boli predmetom prejednania dedičstva po poručiteľke K. B., v rámci ktorého dedičského
konania bola uzatvorená dohoda dedičov, na základe ktorej sa žalovaný v 7. rade (jeho brat N.) stal
jediným nadobúdateľom dedičstva po zomrelej matke, pričom tento sa v rámci uzatvárania dohody
dedičov vydával za žalobcu, ktorý sa pojednávania nezúčastnil a súčasne predložil plnomocenstvo,

podľa ktorého mal žalobcu splnomocniť na zastupovanie v dedičskom konaní, a tak žalovaný v 7. rade za
oboch (žalobcu i seba) súhlasil s uvedenou dedičskou dohodou. Keďže žalobca spornú dohodu dedičov
nepodpísal a ani s ňou nevyslovil súhlas, absentuje jeho prejav vôle smerujúci k dohode, z ktorého
dôvodu považuje dohodu dedičov za absolútne neplatnú. Na základe takto neplatnej dohody dedičov
bol vykonaný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 7. rade, a keďže ide

o nesúlad medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným vo verejnom registri, uvedené podľa
jeho názoru zakladá naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.9. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní

sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,

ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

10. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti podanej žaloby, a preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

11. K podanému odvolaniu žalobcu, z hľadiska jeho odvolacích dôvodov, je potrebné uviesť, že toto
nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech odvolateľa.
Keďže odvolací súd je dôvodmi podaného odvolania viazaný, pri prejednaní odvolania žalobcu sa
zaoberal takto žalobcom vymedzenými odvolacími dôvodmi.

12. Pokiaľ žalobca vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci v tom, že súd
prvej inštancie konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení,
s takouto odvolacou argumentáciou žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje. Tak, ako súd prvej inštancie,
i odvolací súd je rovnakého právneho názoru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že

špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke K. B..

13. Žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi je dôvodná vtedy, ak je sporné, či
poručiteľ bol vlastníkom veci v čase smrti. Naliehavý právny záujem na takomto určení je potom daný
v tom prípade, ak určovacia žaloba odstráni existujúcu právnu neistotu medzi stranami. Z okolností

prejednávanej veci je naopak jednoznačné, že vlastníctvo špecifikovaných nehnuteľností poručiteľkou
ku dňu jej smrti nebolo sporné, teda spor o vlastníctvo veci v okamihu smrti poručiteľky, resp. právna
neistota, neexistovali. Tak, ako správne uviedol i súd prvej inštancie, ak by poručiteľka K. B. nebola
vlastníčkounehnuteľností,logickybytietonemohlibyťanipredmetomdedičskéhokonania.Pokiaľpotom
žalobca argumentuje, že skutočnosť nespornosti vlastníckeho práva poručiteľky v čase jej smrti nemá

za následok nedôvodnosť žaloby, ale naopak, potvrdzuje jej opodstatnenosť a odôvodňuje rozhodnutie
rozsudkom pre uznanie nároku, s takouto argumentáciou žalobcu nemožno v žiadnom prípade súhlasiť.
Bezrozporné vlastníctvo nehnuteľností poručiteľkou v čase jej smrti nemohlo založiť stav právnej
neistoty, a teda opodstatnenosť vedenia konania v otázke, či poručiteľka bola v čase jej smrti vlastníčkou
nehnuteľností, keď táto otázka medzi stranami sporu v skutočnosti nebola predmetom sporu.

14. Tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie a čo v konečnom dôsledku bolo i motiváciou
žalobcu na podanie takejto žaloby, sú skutočnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľky a týkajú sa
prebehnutého dedičského konania po nej, v rámci ktorého bola uzavretá dohoda dedičov, ktorú žalobca
považuje za neplatnú. V tomto ohľade súd prvej inštancie, plne v súlade s rozhodovacou praxou

NS SR správne konštatoval, že určenie, či určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi sa vzťahuje
k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie
súdu (napr. NS SR sp. zn. 3Cdo/154/2010, zverejnené pod R 32/2011). Pokiaľ žalobca v odvolaní
argumentoval, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď
na liste vlastníctva je zapísaná iná osoba ako poručiteľ a podľa jeho názoru má zápis vlastníckeho

práva patriť poručiteľke a že zmyslom podanej určovacej žaloby je odstránenie nesprávneho zápisu, aby
následne inštitútom dedenia bolo možné vlastnícke právo poručiteľky zákonným spôsobom vysporiadať,
takáto argumentácia žalobcu je nesprávna a skôr vyvoláva dojem nepochopenia toho, čo je cieľom tohto
typu určovacej žaloby. Skutočnosť, že na liste vlastníctva nie je zapísaná poručiteľka, ale tretia osoba,je logickým dôsledkom toho, že špecifikované nehnuteľnosti ako vlastníctvo poručiteľky boli predmetom
dedenia po nej, v rámci ktorého dedičského konania nadobudol tieto nehnuteľnosti do vlastníctva ako
dedič žalovaný v 7. rade, ktorý bol následne zapísaný na LV v katastri nehnuteľností ako ich vlastník.

Pokiaľ by súd prijal argumentáciu žalobcu o nesprávnosti zápisu vlastníctva na liste vlastníctva, táto
by bola opodstatnená len v situácii, ak by v čase smrti poručiteľky táto nebola zapísaná na LV ako
vlastníčka nehnuteľností, ale zápis by svedčal inej osobe, pretože v takom prípade by vznikol spor medzi
evidovaným a tvrdeným vlastníctvom, čo však nie je prípad tejto veci. To, že vlastnícke právo aktuálne
svedčí niekomu inému ako poručiteľke, je len logickým a zákonným dôsledkom toho, že nehnuteľnosti,

ktorých vlastníčkou v čase smrti bola bezrozporne poručiteľka boli predmetom dedenia po nej, kedy tieto
na základe dohody dedičov nadobudol jeden zo zákonných dedičov. Žiadny nesprávny zápis v katastri
nehnuteľností v čase smrti poručiteľky nemožno konštatovať a ani nebol tvrdený.

15. Pokiaľ ďalej žalobca udával, že účelom podanej žaloby bolo zvrátiť ním tvrdený protiprávny
stav, že v dedičskom konaní bolo nesprávne rozhodnuté o schválení dedičskej dohody, ktorú považoval

za neplatnú, je potrebné zhodne so súdom prvej inštancie uviesť, že podaná žaloba v okolnostiach
prejednávanej veci predstavuje nesprávne zvolený procesný nástroj právnej ochrany žalobcu. Tak, ako
už odvolací súd uviedol vyššie, cieľom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva je odstránenie
právnej neistoty a sporu, či poručiteľ bol vlastníkom veci v čase smrti. Jej účelom nemôže byť to,
čo ňou sleduje práve žalobca, a síce, že na základe vyhovujúceho rozsudku o požadovanom určení

súd (súdny komisár) v dedičskom konaní znovu prejedná dedičstvo po poručiteľke, hoci ho už raz
prejednal a vydal právoplatné osvedčenie o dedičstve. I v prípade vyhovenia podanej žalobe by
žalobca nemohol dosiahnuť „anulovanie“ právoplatného osvedčenia o dedičstve (ktoré okrem iného
obsahovalo aj poučenie o možnosti požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve). Súd prvej
inštancie správne uzavrel, že osvedčenie o dedičstve nadobudlo charakter verejnej listiny a má

účinky právoplatného rozhodnutia o dedičstve. Toto rozhodnutie nie je možné revidovať ani v danom
skončenom mimosporovom konaní, ani v inom sporovom konaní, pretože by to znamenalo, že sa
opätovne rozhodovalo o otázke, o ktorej už bolo medzi dedičmi právoplatne rozhodnuté. K uvedenému
na doplnenie odvolací súd udáva, že v tomto ohľade by neprichádzala do úvahy ani žaloba o určenie
neplatnosti dohody dedičov, a to práve z dôvodov uvedených vyššie, pretože pripustenie takejto žaloby

by znamenalo opätovné rozhodovanie o otázke, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté v dedičskom
konaní. Pokiaľ zákon zveruje posúdenie určitej právnej otázky notárovi poverenému súdom na konanie
o dedičstve, nemožno sa potom úspešne domáhať rozhodnutia o tejto otázke v sporovom konaní.
Osvedčenie o dedičstve bolo možné meniť, resp. zrušiť len zákonnými prostriedkami predpokladanými
právnou úpravou dedičského konania podľa Občianskeho súdneho poriadku (do 30. 06. 2016), resp.

podľa Civilného mimosporového poriadku (od 01. 07. 2016).

16. Pokiaľ žalobca poukázal v podanom odvolaní na rozhodnutia NS SR, rozhodnutie pod sp. zn.
1Cdo/26/2007 sa zaoberalo otázkou prípustnosti určovacieho návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha
určenia, že veci patria do dedičstva po poručiteľovi, pričom uzavrel, že takýto určovací návrh plne

rešpektuje úpravu zakotvenú v § 80 písm. c/ OSP, ktorým návrhom sa môže v sporovom konaní takéhoto
určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne
jeho právnym nástupcom voči inej osobe ako dedičovi (ktorá nie je poručiteľovým dedičom). Závery
tohto rozhodnutia nijakým spôsobom nespochybňujú to, čo odvolací súd uviedol vyššie a čo správne
konštatoval vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu i súd prvej inštancie. Naopak, odráža fakt,

že žaloba je podaná proti žalovanému, ktorý nie je dedičom poručiteľa a svedčí mu zápis na liste
vlastníctva, a jej účelom je odstrániť spornosť vlastníctva medzi poručiteľovými dedičmi na jednej strane
a žalovaným (neúčastníkom konania o dedičstve) na strane druhej. V rozhodnutí NS SR pod sp. zn.
7Cdo/291/2009 NS SR uviedol, že nemá čo právne vytknúť názorom odvolacieho súdu vyjadreným tým,
že pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nemal na požadovanom určení naliehavý právny záujem, odvolací

súd uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, keďže
je závetným dedičom po poručiteľke a žalovanému svedčí zápis v katastri nehnuteľností k pozemku,
o ktorom žalobca tvrdí, že patrí do dedičstva po poručiteľke. Ani tieto závery rozhodnutia NS SR nie sú
v rozpore so závermi prijatými súdom (prvoinštančným i odvolacím) v tejto veci, pričom na doplnenie
odvolací súd udáva, že v uvedenom rozhodnutí boli predmetom posúdenia iné skutkové okolnosti

a právne otázky (rozhodnutie o schválení ROEP, skutkové okolnosti brániace oprávnenosti držby, atď.)
Napokon, rozhodnutím NS SR pod sp. zn. 3Cdo/44/2008 NS SR zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie z procesných dôvodov, keď vytkol odvolaciemu súdu, že si nezadovážil
rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 OSP, a preto sú jeho skutkovéa na ne nadväzujúce právne závery predčasné, pričom zároveň uviedol, že mu v danom štádiu konania
neprislúcha oprávnenie posudzovať správnosť právnych záverov odvolacieho súdu.

17. K žalobcom v podanom odvolaní udávaným rozhodnutiam NS SR odvolací súd zhrnuto udáva,
že ani jedno z týchto rozhodnutí nie je v rozpore s tým, čo odvolací súd uviedol vyššie, a síce, že
argumentácia žalobcu o nesprávnosti zápisu vlastníctva na liste vlastníctva by bola opodstatnená
v situácii, ak by v čase smrti poručiteľky táto nebola zapísaná na LV ako vlastníčka nehnuteľností, ale
zápis by svedčal inej osobe, pretože v takom prípade by vznikol spor medzi evidovaným a tvrdeným

vlastníctvom, čo však nie je prípad tejto veci, teda tento nárok by si uplatnil dedič/dedičia tvrdiaci, že vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi a zápis v katastri nehnuteľností svedčí niekomu inému, čiže je tu spor
o vlastníctvo medzi poručiteľovými dedičmi na jednej strane a osobou, ktorej svedčí zápis vlastníctva
v katastri nehnuteľností.

18. Pokiaľ napokon žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani s touto odvolacou námietkou žalobcu sa odvolací súd
nestotožňuje, majúc za to, že súd prvej inštancie zistil správne a dostatočne skutkový stav a vykonanie
žalobcom navrhnutých dôkazov nebolo pre rozhodnutie vo veci potrebné. Z obdobného dôvodu nebolo
opodstatnené, aby po rozhodnutí súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom bol spis zapožičaný
znalcovi za účelom vyhotovenia znaleckého posudku.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie zo správnych skutkových zistení vyvodil
správne právne závery.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 7. rade, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V odvolacom konaní rovnako úspešným žalovaným
v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a 8. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže s odvolacím konaním
im žiadne trovy konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).