Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoEk/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115212260
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8115212260.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a
členov senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a JUDr. Branislava Brezu v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému:
A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, o vymoženie 1.094,05 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 83Er/260/2015-16 zo dňa 10.9.2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 7.5.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku sp.
zn. C. XXXX/XX zo dňa 15.11.2007 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.12.2006 a
všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že v čl. 17 VOP Rozhodcovská doložka vyžaduje
od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už
judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred dodávateľ. V porovnaní s ostatnými zmluvnými

podmienkami je význam rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože v prípade
sporu, súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných
strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy,
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi
konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako

slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces
neuvedomuje. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný
prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súd
považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ aj v

nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,
C- 243/08, C-168/05). Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 OZ a preto nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným
titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovej lehote podal sťažnosť (správne odvolanie)
oprávnený. Uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným apovinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane
domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania.Niejedanávýlučnosťrozhodcovskéhosúdu,apovinnýsamámožnosťvprípadenespokojnosti

obrátiť na všeobecný súd. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany
dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa
uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na
daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ“ v

príslušnomgramatickomtvare).PriamonaprednejstranyZmluvyoúveresauvádza,žedlžníkvyhlasuje,
že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník podpisom Zmluvy o úvere
jednoznačneprejavujesvojuvôľubyťviazanýajVPPÚ.RozhodcovskádoložkaboladojednanávoVPPÚ
a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia
sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Nie je

pravdou, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech
spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa
fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Povinný má kedykoľvek právo
sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Predmetná rozhodcovská doložka
bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o

úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiachspotrebiteľaaaniodnehonevyžaduje,abysapodriadilvýlučnerozhodcovskémukonaniu.
Ztohojasnevyplýva,ženiejedanávýlučnosťrozhodcovskéhosúdu,apovinnýsamámožnosťvprípade
nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných

právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej
legitímnosti. Navrhol, aby súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa.Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

9. Z predloženého rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník
uzavreli dňa 22.12.2006 zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru nachádzajúce sa na č.l. 14 spisu, obsahujúce v článku 17. rozhodcovskú doložku,
podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa Občianskeho súdneho poriadku.

10. Je zrejmé, že povinný obsah tejto zmluvy v časti zmluvných dojednaní žiadnym spôsobom nemohol
ovplyvniť a ani neovplyvnil. Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná.

11. Dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý v
ostatnom znení má v § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení sp. zn. I.ÚS/243/07 „Ak

sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v
prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala.“

13. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej
zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska

vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so
spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy vo všeobecných podmienkach ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť.

14. Podľa dojednanej rozhodcovskej doložky sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred
rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce
povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

15. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po
začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z
ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

16. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo/146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský

súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie,akužpripostupepodľa§44odsek2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavoexistenciarelevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“. (Porovnaj Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011, 2Cdo/245/2010,
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV.ÚS/55/2011, IV.ÚS/60/2011 a nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS/2164/10 zo dňa 1.11.2011)

17. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav,
keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskejzmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď
rozhodcovskej zmluvy niet. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka bola uzatvorená na predtlačenom
formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto

dojednania.

18. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

19. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie
poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ.

Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na
rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 len
demonštratívnemenujeniektoréneprijateľnépodmienky,atedacharakterneprijateľnejpodmienkymôžu
mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko obchodnoprávneho a
občianskoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade. Rozhodcovský rozsudok bol
založený na rozhodcovskej doložke. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva

právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej doložky niet. (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012; Uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE/66/2012,
6CoE/256/2012)

21. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v

právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5
sankciu neplatnosti.

22. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo

zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť
neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších

predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formurozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

23. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná

osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne

namieste.

24. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá

voľba konkrétne znamená (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
6MCdo/9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej

klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

25.Zuzatvorenejrozhodcovskejdoložkyžiadnepodstatnéinformácieorozdielochmedziriešenímsporu
medzirozhodcovskýmsúdomavšeobecnýmsúdomnevyplývajú.Oprávnenýsasvojejzodpovednostiza
uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris

non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinného.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,

ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov,
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť mu nemôže byť na ujmu.

26. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania. (Pozri Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež

C-40/08 Asturcom)

27. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. (Rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon)

28. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie
ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí (§ 262 ods. 1 CSP).

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).