Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100971
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100971.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.
z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné
prostredie, so sídlom Vrbická 1993, 031 01 Liptovský Mikuláš, za účasti ďalších účastníkov konania:

1/ B. D. - ARCH, s.r.o., so sídlom Námestie osloboditeľov 32/793, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36
006 963, právne zastúpený Advokátska kancelária JANČI & Partners, s.r.o., so sídlom Belopotockého
720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, 2/ Občianske združenie Liptovskí aktivisti, so sídlom
Roľnícka 442/7, 031 05 Liptovský Mikuláš- Liptovská Ondrašová, IČO : 50 915 771, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-LM-OSZP-2024/007459-004 zo dňa 25.09.2024, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 3S/61/2024-75 zo

dňa 13. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sťažovateľa sa zamieta.

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozhodnutím č. k. 3S/61/2024-75
zo dňa 13. mája 2025 zastavil konanie podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. Z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) a nepriznal účastníkom konania právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uznesenia správny súd skonštatoval, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie
žalovaného, ktorým ako druhostupňový orgán verejnej správy zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš, ktorým bol udelený súhlas na výrub 6 ks drevín pre žiadateľa
B.D.ARCH, s.r.o. a ktorým bola určená súčasne s povolením výrubu aj náhradná výsadba s tým, že
v súlade so stanovenými podmienkami z prvostupňového rozhodnutia výrub sa môže uskutočniť až
po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu „BYTOVÉ DOMY Liptovský Mikuláš“
a to len v období vegetačného pokoja v období od 01.10.2024 do 28.02.2025. Správny súd následne
vyzval žalovaného, aby oznámil súdu, či si žiadateľ splnil notifikačnú povinnosť a oznámil uskutočnenie

výrubu a náhradnú výsadbu príslušnému orgánu, teda či došlo k realizácii práva vyplývajúceho z
rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v nadväznosti na to, či bolo žiadateľovi vydané
stavebné povolenie, na ktorého právoplatnosť sa možnosť výrubu viazala. Žalovaný oznámil správnemu
súdu, že neobdržal od žiadateľa oznámenie o uskutočnení náhradnej výsadby a nemá vedomosť
ani o právoplatnosti stavebného povolenia. Následne žalovaný vykonal štátny dozor na predmetných
pozemkoch a zistil, že nedošlo v výrubu žiadnych drevín.

3. Správny súd mal tak za preukázané, že v čase konania správneho súdu, v dôsledku uplynutia času,
na ktorý bolo viazané oprávnenie spojené v výkonom práva - udelenie súhlasu podľa § 47 ods. 3zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ochrane prírody“), v nadväznosti na určené konkrétne podmienky v zmysle § 82 ods. 12 zákona o
ochrane prírody, už preskúmavané rozhodnutie stratilo platnosť a súčasne nedošlo k realizácii práva v

zmysle výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy. Uplynutie času, na ktorý bol súhlas orgánu verejnej
správy udelený, má za následok, že preskúmavané rozhodnutie je už v čase konania správneho súdu
neplatné,nevykonateľné.Subjektívneprávavnehovyplývajúceniesúobjektívnerealizovateľné,pretože
v čase platnosti realizované neboli, čím odpadol predmet súdneho prieskumu. Vzhľadom na odpadnutie
predmetu konania a nespôsobilý predmet súdneho prieskumu, ďalšie súdne konanie je nadbytočné,

nehospodárne a neexistuje žiadny právny dôvod, ani oprávnený právny záujem uplatňovaný žalobcom,
prípadne iný verejný záujem, aby sa v takomto konaní pokračovalo.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia

4. Proti uzneseniu správneho súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca, v procesnom postavení

sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorý v nej ako dôvody kasačného konania uviedol § 440 ods. 1 písm.
f) SSP (nesprávny procesný postup správneho súdu, ktorým bolo znemožnené účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. h) SSP
(odkloneniesaodustálenejrozhodovacejpraxekasačnéhosúdu).Navrhovaluzneseniesprávnehosúdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania na kasačnom
súde v rozsahu 100 %.
5. Podľa názoru sťažovateľa správny súd zastavením konania nielen zásadným spôsobom porušil
práva sťažovateľa ako občianskeho združenia na ochranu životného prostredia, ale konal aj zasahujúc
do práv sťažovateľa na konanie pred súdom, zakotveným v ústave, a na spravodlivé súdne konanie

zakotvených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Záujem na ochrane
životné prostredia nemôže zaniknúť uplynutím lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie napadnuté žalobou
zainteresovanej verejnosti vydané.
6. Nie je pravdou, že expiráciou rozhodnutia rozhodnutie zaniklo a zanikli aj jeho následky. Správne
žaloby na rozhodnutia, ktorým skončila platnosť majú aj osvetovú a preventívnu funkciu, aby sa podobná

nezákonnosť neopakovala v iných prípadoch.
7. Správny súd podľa názoru sťažovateľa nesprávne právne posúdil spôsob akým malo byť rozhodnuté.
Sťažovateľ je občianskym združením, ktorého cieľom je ochrana verejného záujmu životného prostredia.
Správny súd konal v rozpore s ustálenou judikatúrou a konal diskriminačne voči subjektom oprávneným
vykonávať neštátnu kontrolu zákonnosti, aby sa nemohli domáhať spravodlivosti v oblasti životného

prostredia. Sťažovateľ sa snažil o ochranu verejného záujmu životného prostredia a nie o poskytnutie
ochrany subjektívnym záujmom. K tomu uviedol niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky.
8. Sťažovateľ nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania, že žiaden s účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Správny súd nesprávne nenašiel žiadne dôvody na
priznanie náhrady trov konania v súvislosti so zavinením účastníkov konania na zastavení konania.
9. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa plne stotožňuje s uznesením správneho
súdu. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu stratilo vykonateľnosť a platnosť uplynutím
obdobia, na ktorý bol daný súhlas s výrubom. Nakoľko podmienky z rozhodnutia neboli žiadateľom

naplnené,nemohlolegálnedôjsťaaninedošlokvýrubudrevín.Rozhodnutieprvostupňovéhosprávneho
orgánu tak nezasiahlo do právnej sféry dotknutých subjektov, ujmu neutrpel ani žiadny žiadateľ, ani
príroda a životné prostredie, ani verejný záujem na ochrane prírody a krajiny a už vôbec nie sťažovateľ.
10. Žalovaný následne uviedol, že sťažovateľ sa v priebehu prvostupňového konania nenamietal
primeranosť náhradnej výsadby, bol vo veci ochrany prírody pasívny, nezúčastnil sa ani ústneho

pojednávania, ani miestnej ohliadky, neoboznámil sa s obsahom zápisnice miestneho šetrenia a svoje
námietkyuplatnilažvpriebehuodvolaciehokonania.Skúsenostisosťažovateľomoprávňujúžalovaného
vysloviť dôvodné podozrenie, že ochrana drevín a prírody je zo strany sťažovateľa len deklarovaný, ale
nie skutočný záujem. Sťažovateľ sa do konaní zapája s cieľom realizovať konania pre ďalšie konania,
bez reálneho záujmu o skutočnú ochranu prírody a krajiny. Ide mu len o svoje subjektívne záujmy a

vôbec nie verejný záujem ochrany životného prostredia. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/57/2022, ktorý riešil
zneužívanie práva a šikanózny charakter žaloby.11. Navrhoval preto kasačnú sťažnosť zamietnuť a účastníkom nárok na náhradu trov kasačného
konania nepriznať.

III. Konanie na kasačnom súde

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pri skúmaní procesných podmienok konania zistil, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), má
predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná.

13. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
uzneseniu správneho súdu preskúmal uznesenie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie mu predchádzajúce.
14. Predmetom súdneho prieskumu bolo uznesenie správneho súdu č. k. 3S/61/2024-75 zo dňa 13.
mája 2025, ktorým správny súd zastavil konanie podľa § 99 písm. g) SSP.
15. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Mesto Liptovský Mikuláš vydalo rozhodnutie č.

MsÚ/ŽP-2024/3463-10/RSm dňa 15.04.2024. Týmto rozhodnutím bol daný súhlas podľa § 47 ods. 3
zákona o ochrane prírody na základe žiadosti spoločnosti B.D. - ARCH, s.r.o. zo dňa 15.03.2024 a
miestnej obhliadky zo dňa 09.04.2024, na výrub 6 ks drevín rastúcich na parcelách č. KN-C XXXX/X
(druh pozemku záhrada), KN-C XXXX/X (druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie) vo vlastníctve
spoločnosti ST. NICOLAUS a.s., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území R. V.:

- 2 ks breza previsnutá (Betula pendula) s obvodmi kmeňov vo výške 1‚3 m - 110 cm, 68 cm, označené
zelenou farbou bodovo na kmeňoch a koreňových nábehoch,
- 2 ks jabloň sp. (Malus sp.) s obvodmi kmeňov vo výške 1‚3 m - 85 cm, 89 cm, označené zelenou farbou
bodovo na kmeňoch a koreňových nábehoch,
- 2 ks čerešňa sp. (Cerasus sp.) s obvodmi kmeňov vo výške 1‚3 m - 69 cm, 74 cm, označené zelenou

farbou bodovo na kmeňoch a koreňových nábehoch.
16. Následne boli určené súčasne podmienky vykonania výrubu:
1. Výrub drevín zabezpečí žiadateľ na vlastné náklady.
2. Povinnosť zabezpečiť, aby sa pri výrube drevín nepoškodil verejný a súkromný majetok.
3. Výrub môže byť vykonaný až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu

„BYTOVÉ DOMY Liptovský Mikuláš“ pre žiadateľa v čase vegetačného pokoja od 01.10.2024 do
28.02.2025.
4. Výrub vykonať za dodržania zásad ochrany zdravia a majetku pri prácach tohto druhu.
5. Drevná hmota, ktorá vypadne z tohto zásahu, pripadne vlastníkovi pozemku.
17. Zároveň bola týmto rozhodnutím uložená povinnosť náhradnej výsadby 25 ks drevín z druhov javor,

lipa, borovica na parcelu č. KN-C XXX/XX v katastrálnom území Y., 10 ks drevín z druhov javor, lipa,
breza na parcely č. KN-C XXXX/X, KN-C XXXX/X, KN-C XXXX/X, KN-C XXXX/X v katastrálnom území
R. V. v termíne do 30.11.2026.
18. Sťažovateľ podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-LM-OSZP-2024/007459-004 z 25.09.2024. Týmto rozhodnutím

bolo odvolanie zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

23. Podľa § 99 SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak
a) žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol,
b) zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na
odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1,c) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo
medzitým zrušené na základe protestu prokurátora; ak rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne
napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, správny súd uznesením konanie zastaví len

so súhlasom žalobcu,
d) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo
medzitým zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku; ak zrušujúce
rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne na správnom súde
napadnuté v inom konaní inou osobou alebo zmeňujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom

opravnom prostriedku bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní tým istým žalobcom,
správny súd uznesením zastaví konanie len so súhlasom žalobcu,
e) žalobca po prerušení konania podľa § 100 ods. 2 písm. c) zostal nečinný dlhšie ako šesť mesiacov,
f) žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch
konania,
g) odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d),

h) tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis.
24. Podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca
platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu z dôvodov a v

rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné
ju zamietnuť.
26. Najvyšší správny súd nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia správneho súdu.

Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia. Preto sa s ním Najvyšší správny súd v
celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne. Podľa
názoru Najvyššieho správneho súdu námietky vznesené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé ovplyvniť
vecnú správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu. V podrobnostiach kasačný súd odkazuje na

odôvodnenie napadnutého uznesenia správneho súdu.
27. Podľa názoru kasačného súdu správny súd postupoval správne, keď správne konanie zastavil po
zistení,žerozhodnutieprvostupňovéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávyjeneplatnéanevykonateľné.
Ak sťažovateľ tvrdí, že expiráciou rozhodnutia rozhodnutie nezaniklo a nezanikli jeho následky, toto jeho
tvrdenie nepovažuje kasačný súd za pravdivé. V rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy sú

jasne uvedené podmienky za akých sa výrub drevín uskutoční. Ako správne a vyčerpávajúco uviedol
správny súd, výrub drevín už nie je možné uskutočniť. Uplynul čas, na ktorý bol súhlas daný. Ako bolo v
konaní pred správnym súdom jednoznačne preukázané, k žiadnemu výrubu ani nedošlo a predmetné
dreviny stále stoja a ďalej rastú. Nijakým spôsobom tak toto rozhodnutie nie je spôsobilé ohroziť či
už subjektívne práva a povinnosti účastníkov správneho a súdneho konania, alebo verejný záujem na

ochrane prírody a krajiny.
28. Uvedené vyplýva aj z komentára k § 99 písm. g) OSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A.
a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018): „Ako príklad zastavenia konania
z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno uviesť stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia
alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho

opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo
uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom
následnom administratívnom postupe.“
„O stratu účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia lehoty pôjde
vtedy, ak subjektívne práva vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia boli viazané len na

určitý čas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii.“ V prejednávanom prípade došlo
presne k tejto situácii. Rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo viazané na určitý čas a nedošlo k jeho
realizácii.
29.PokiaľideosťažovateľomuvedenérozhodnutiatýkajúcesaodstrelumedveďaaLesoochranárskeho
zoskupenia VLK, ide tu o úplne iný skutkový stav. V týchto prípadoch išlo o situácie, kedy už k odstrelu

medveďa došlo, tzn. rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vykonané. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžk/21/2018, ktoré ako jedno z mnohých uvádza v kasačnej sťažnosti
aj samotný sťažovateľ na podporu svojich tvrdení: „V odôvodnení nálezu (bod 26.) ústavný súd uviedol,
že „Zákon v § 99 písm. g/ upravil zastavenie konania, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní anejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/. Ako príklad zastavenia konania z dôvodu odpadnutia
predmetu prieskumu možno uviesť stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia, no bez
jeho formálneho zrušenia, na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku.

O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo
rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom
postupe. O stratu účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia
lehoty pôjde vtedy, ak subjektívne práva vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia boli
viazané len na určitý čas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii. Príkladom môže byť

rozhodnutie vydané v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Ak však
už dané subjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť
správne súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti
zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej
podstatou je vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.“ (Baricová, J., Fečík, M.,

Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 553.).“
V týchto prípadoch išlo o prípady, kedy už subjektívne práva vyplývajúce s rozhodnutí orgánov verejnej
správy boli uplatnené, a len v tých prípadoch nie je možné správneho konanie zastaviť tak ako to v
prejednávanom prípade urobil správny súd.
30. Naopak, v prípadoch kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo vôbec vykonané a ani ho už

nie je možné vykonať, správny súd nemal inú možnosť ako konanie zastaviť. Tento postup potvrdzuje
aj množstvo rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky a Najvyššieho správneho súdu konkrétne uvedených v napadnutom uznesení správneho
súdu. Kasačný súd nepovažuje za potrebné tieto rozhodnutia znova uvádzať. V podrobnostiach pozri
napadnuté uznesenie správneho súdu. Je zrejmé, že judikatúra je v tomto smere ustálená a uznesenie

správneho súdu je s ňou v súlade.
31. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa trov konania, aj túto vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.
Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce uviedol, že správny súd vec vo vzťahu ku nepriznaniu trov konania
nesprávne právne posúdil, keď nenašiel žiadne dôvody na priznanie náhrady trov konania v súvislosti so
zavinením účastníkov konania na zastavení konania, svoju námietku však nijako bližšie nekonkretizoval.

Podľa názoru kasačného súdu rozhodol správny súd správne ak účastníkom náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie o trovách konania tiež riadne odôvodnil.
32. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.
33. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi

ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal. Žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom
stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali.
Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v
spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť.

34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.